Vec T‑18/10
Inuit Tapiriit Kanatami a i.
proti
Európskemu parlamentu
a Rade Európskej únie
„Žaloba o neplatnosť – Nariadenie (ES) č. 1007/2009 – Obchodovanie s výrobkami z tuleňov – Zákaz dovozu a predaja – Výnimka v prospech inuitskej komunity – Uplatnenie článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Pojem ,regulačný akt‘ – Neexistencia priamej alebo osobnej dotknutosti – Neprípustnosť“
Abstrakt uznesenia
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Každý všeobecne platný akt s výnimkou legislatívnych aktov
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Podmienky, ktoré sa ich priamo týkajú v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Rozpor so zásadou účinnej súdnej ochrany – Neexistencia
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
3. Akty inštitúcií – Právna povaha – Legislatívne akty a regulačné akty – Rozlišovacie kritériá – Postup prijatia aktu
(Článok 251 ES; článok 289 ods. 1 a 3 ZFEÚ a článok 294 ZFEÚ)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Nariadenie č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2009)
1. Pojem „regulačný akt“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ sa má chápať tak, že sa týka akéhokoľvek aktu so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov. Legislatívny akt preto môže byť predmetom žaloby o neplatnosť podanej fyzickou alebo právnickou osobou, ak sa jej priamo a osobne týka.
Totiž po prvé, pokiaľ ide o prístup k súdom Únie, hoci článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ so zreteľom na Zmluvu o ES prináša novinku, a to že od tohto okamihu môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia, pojem „regulačný akt“ Zmluva o FEÚ nedefinuje. V tejto súvislosti toto ustanovenie tým, že vynecháva pojem „rozhodnutie“, umožňuje podanie žaloby proti individuálnym aktom, aktom s všeobecnou pôsobnosťou, ktoré sa týkajú fyzickej alebo právnickej osoby priamo a osobne, ako aj proti regulačným aktom, ktoré sa jej týkajú priamo a ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia. V tomto kontexte sa táto možnosť netýka všetkých aktov so všeobecnou pôsobnosťou, ale ich obmedzenejšej kategórie, teda regulačných aktov. Z toho vyplýva, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ v spojení s prvým odsekom stanovuje, že fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktom, ktorých je adresátom, ako aj jednak proti aktom so všeobecnou pôsobnosťou, legislatívnym alebo regulačným, ktoré sa jej týkajú priamo a osobne, a jednak proti niektorým aktom so všeobecnou pôsobnosťou, a to regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
Po druhé tento výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ je potvrdený vývojom procesu, ktorý viedol k prijatiu tohto ustanovenia, ktoré pochádza z návrhu Zmluvy o ústave pre Európu, z ktorého vyplýva, že použitá formulácia umožňuje zaviesť rozlišovanie medzi legislatívnymi aktmi a regulačnými aktmi, pričom dochádza k ponechaniu reštriktívneho prístupu, pokiaľ ide o žaloby jednotlivcov proti legislatívnym aktom.
Po tretie, účelom článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ je umožniť fyzickej alebo právnickej osobe podať žalobu proti aktom so všeobecnou pôsobnosťou, ktoré nie sú legislatívnymi aktmi, priamo sa jej týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia. Formulácia tohto ustanovenia teda neumožňuje podať žalobu ani proti všetkým aktom zodpovedajúcim kritériu priamej dotknutosti a neexistujúcich vykonávacích opatrení, ani proti všetkým aktom so všeobecnou pôsobnosťou zodpovedajúcim týmto kritériám, ale výlučne proti špecifickej kategórii týchto posledných aktov, teda proti regulačným aktom. Podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť proti legislatívnemu aktu sú preto naďalej reštriktívnejšie než v prípade žaloby podanej proti regulačnému aktu.
(pozri body 39, 42, 43, 45, 49, 50, 56)
2. Pokiaľ ide o právo na účinnú súdnu ochranu, najmä vzhľadom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie, súd Únie nemôže bez prekročenia svojich právomocí vykladať podmienky, podľa ktorých môže jednotlivec podať žalobu o neplatnosť proti nariadeniu, tak, že sa odchýli od týchto podmienok, ktoré sú výslovne uvedené v Zmluve, a to ani s prihliadnutím na zásadu účinnej súdnej ochrany.
(pozri bod 51)
3. Z článku 289 ods. 1 a 3 ZFEÚ vyplýva, že právne akty prijaté v rámci postupu definovaného v článku 294 ZFEÚ, nazvaného „riadny legislatívny postup“, sú legislatívnymi aktmi. Keďže postup definovaný v článku 294 ZFEÚ v podstate preberá postup definovaný v článku 251 ES, nariadenie prijaté na základe článku 95 ES v rámci spolurozhodovacieho postupu uvedeného v článku 251 ES musí byť v rámci kategórií právnych aktov stanovených v Zmluve o FEÚ kvalifikované ako legislatívny akt.
Navyše, hoci podľa ustálenej judikatúry je kritériom, na základe ktorého možno určiť rozdiel medzi nariadením a rozhodnutím, skutočnosť, či má sporný akt všeobecnú pôsobnosť, táto judikatúra sa vzťahuje predovšetkým na druhú časť článku 230 štvrtého odseku ES. Cieľom tohto ustanovenia je predovšetkým zabrániť tomu, aby inštitúcie Únie mohli jednoduchým výberom formy nariadenia vylúčiť žalobu jednotlivca proti rozhodnutiu, ktoré sa ho priamo a osobne týka, a spresniť tak, že výber formy nemôže zmeniť povahu aktu.
Hoci teda kritérium rozlíšenia medzi všeobecne záväzným a individuálnym aktom musí byť zistené v rámci prípadnej všeobecnej záväznosti dotknutého aktu, jeho kvalifikácia ako legislatívneho alebo regulačného aktu podľa Zmluvy o FEÚ spočíva na kritériu legislatívneho alebo nelegislatívneho postupu, ktorý viedol k jeho prijatiu.
(pozri body 59 – 61, 63 – 65)
4. Podmienka priamej dotknutosti fyzickej alebo právnickej osoby aktom so všeobecnou pôsobnosťou v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktorá musí byť splnená na to, aby bola žaloba o neplatnosť proti tomuto aktu prípustná, vyžaduje po prvé, aby napadnutý akt Únie priamo ovplyvňoval právne postavenie týchto osôb, a po druhé, aby neponechával nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže toto uplatňovanie má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.
Pokiaľ ide o žalobu podanú jednotlivcami proti nariadeniu č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov, hoci nemožno vylúčiť, že všeobecný zákaz uvádzania výrobkov z tuleňov na trh, ktorý je tam stanovený, by mohol mať dosah na činnosť osôb konajúcich pred takýmto uvedením na trh alebo po ňom, nič to nemení na skutočnosti, že takéto dosahy nemôžu byť chápané tak, že vyplývajú priamo z tohto nariadenia. Pokiaľ ide o výrobky, ktoré by mohli byť podriadené režimu výnimiek zo všeobecného zákazu stanoveného uvedeným nariadením, vnútroštátne orgány ho nie sú schopné uplatniť bez vykonávacích opatrení stanovených vykonávacím nariadením, ktoré musia presne definovať podmienky, za ktorých je povolené uvedenie týchto výrobkov na trh. Takéto ustanovenie teda nepredstavuje úplnú právnu úpravu, ktorá je sama osebe dostatočná a nevyžaduje žiadne vykonávacie ustanovenie, aby sa mohla priamo týkať jednotlivcov.
Pokiaľ ide o to, či sa toto nariadenie osobne týka fyzických alebo právnických osôb v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ tak, že je prípustné, aby mohli napadnúť toto nariadenie žalobou o neplatnosť, ani za predpokladu, že by sa na tieto osoby okrem všeobecného zákazu vzťahovala výnimka týkajúca sa dotknutých výrobkov, nestačilo by to na ich individualizovanie obdobným spôsobom ako osoby, ktorej je rozhodnutie určené.
(pozri body 71, 75, 78, 92)
UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)
zo 6. septembra 2011 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Nariadenie (ES) č. 1007/2009 – Obchodovanie s výrobkami z tuleňov – Zákaz dovozu a predaja – Výnimka v prospech inuitskej komunity – Uplatnenie článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Pojem ,regulačný akt‘ – Neexistencia priamej alebo osobnej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑18/10,
Inuit Tapiriit Kanatami, so sídlom v Ottawe (Kanada),
Nattivak Hunters and Trappers Association, so sídlom v Qikiqtarjuaqu (Kanada),
Pangnirtung Hunters’ and Trappers’ Association, so sídlom v Pangnirtungu (Kanada),
Jaypootie Moesesie, s bydliskom v Qikiqtarjuaqu,
Allen Kooneeliusie, s bydliskom v Qikiqtarjuaqu,
Toomasie Newkingnak, s bydliskom v Qikiqtarjuaqu,
David Kuptana, s bydliskom v Ulukhaktoku (Kanada),
Karliin Aariak, s bydliskom v Iqaluite (Kanada),
Efstathios Andreas Agathos, s bydliskom v Aténach (Grécko),
Canadian Seal Marketing Group, so sídlom v Québecu (Kanada),
Ta Ma Su Seal Products, Inc., so sídlom v Cap‑aux‑Meules (Kanada),
Fur Institute of Canada, so sídlom v Ottawe,
NuTan Furs, Inc., so sídlom v Cataline (Kanada),
GC Rieber Skinn AS, so sídlom v Bergene (Nórsko),
Inuit Circumpolar Conference Greenland (ICC), so sídlom v Nuuku, Grónsko (Dánsko),
Johannes Egede, s bydliskom v Nuuku,
Kalaallit Nunaanni Aalisartut Piniartullu Kattuffiat (KNAPK), so sídlom v Nuuku,
v zastúpení: pôvodne J. Bouckaert, M. van der Woude a H. Viaene, neskôr J. Bouckaert a H. Viaene, advokáti,
žalobcovia,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: I. Anagnostopoulou a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia,
a
Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Moore a K. Michoel, splnomocnení zástupcovia,
žalovaným,
ktorých v konaní podporujú:
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels, Y. de Vries, J. Langer a M. Noort, splnomocnení zástupcovia,
a
Európska komisia, v zastúpení: pôvodne É. White, P. Oliver a J.‑B. Laignelot, neskôr É. White, P. Oliver a K. Mifsud‑Bonnici, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, s. 36),
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich, sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska‑Białecka, M. Prek (spravodajca) a A. Popescu,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Skutkový stav, konanie a návrhy účastníkov konania
1 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali 16. septembra 2009 nariadenie (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, s. 36, ďalej len „napadnuté nariadenie“), ktorého predmetom je podľa jeho článku 1 zavedenie zosúladených pravidiel týkajúcich sa uvádzania výrobkov z tuleňov na trh.
2 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. januára 2010 žalobcovia Inuit Tapiriit Kanatami, Nattivak Hunters and Trappers Association, Pangnirtung Hunters’ and Trappers’ Association, Jaypootie Moesesie, Allen Kooneeliusie, Toomasie Newkingnak, David Kuptana, Karliin Aariak, Efstathios Andreas Agathos, Canadian Seal Marketing Group, Ta Ma Su Seal Products, Inc., Fur Institute of Canada, NuTan Furs, Inc., GC Rieber Skinn AS, Inuit Circumpolar Conference Greenland (ICC), Johannes Egede a Kalaallit Nunaanni Aalisartut Piniartullu Kattuffiat (KNAPK), podali túto žalobu o neplatnosť napadnutého nariadenia.
3 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 11. februára 2010 podali žalobcovia návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom bolo navrhnuté, aby predseda Všeobecného súdu nariadil odloženie výkonu napadnutého nariadenia.
4 Parlament a Rada predložili pripomienky k tomuto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v stanovených lehotách.
5 Predseda Všeobecného súdu uznesením z 30. apríla 2010, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (T‑18/10 R, neuverejnené v Zbierke), zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
6 Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 20. a 21. mája 2010 Parlament a Rada vzniesli námietky neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
7 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 31. a 21. mája 2010 Holandské kráľovstvo a Európska komisia podali návrhy na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Parlamentu a Rady. Žalobcovia a Parlament predložili v stanovených lehotách pripomienky k týmto návrhom. Rada žiadne pripomienky nepredložila.
8 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. júna 2010 Rada podala návrh, aby príloha A 7 žaloby, ktorú tvorí stanovisko právneho odboru Rady z 18. februára 2009 týkajúce sa návrhu nariadenia Parlamentu a Rady o obchodovaní s výrobkami z tuleňov predloženého Komisiou [KOM(2008) 469 v konečnom znení z 23. júla 2008], bola vyňatá zo spisu, tak ako aj citácia časti predmetného stanoviska uvedená v bode 46 žaloby.
9 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 2. júla 2010 Parlament predložil pripomienky k návrhu na vyňatie zo spisu podanému Radou.
10 Predseda piatej komory Všeobecného súdu uznesením zo 6. júla 2010 pripustil, aby Holandské kráľovstvo a Komisia vstúpili do konania ako vedľajší účastníci.
11 Žalobcovia predložili 13. júla 2010 pripomienky k námietkam neprípustnosti, ktoré vzniesli Parlament a Rada.
12 Holandské kráľovstvo a Komisia predložili 19. a 20. augusta 2010 svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania, ktoré sa obmedzili na námietky neprípustnosti.
13 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla 2010 všetci žalobcovia s výnimkou jedného podali nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia založený na článkoch 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ, ako aj na článku 109 rokovacieho poriadku, v ktorom navrhli, aby predseda Všeobecného súdu nariadil odloženie výkonu napadnutého nariadenia, až kým Všeobecný súd nerozhodne o žalobe o neplatnosť podanej proti tomu istému nariadeniu.
14 Predseda Všeobecného súdu uznesením z 19. augusta 2010, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (T‑18/10 R II, neuverejnené v Zbierke), odložil uplatňovanie podmienok, ktoré podľa článku 3 ods. 1 napadnutého nariadenia obmedzujú žalobcov pri uvádzaní výrobkov z tuleňov na trh, a to až do prijatia uznesenia ukončujúceho toto konanie o nariadení predbežného opatrenia.
15 Parlament a Rada, ako aj Komisia predložili 7. septembra 2010 pripomienky k druhému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Holandské kráľovstvo pripomienky nepredložilo.
16 Žalobcovia podali 5. októbra 2010 návrh podľa článku 129 rokovacieho poriadku týkajúci sa výkladu uznesenia predsedu Všeobecného súdu z 19. augusta 2010, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, už citovaného v bode 14 vyššie.
17 Parlament, Rada a Komisia k tomuto návrhu predložili pripomienky 14., 18. a 13. októbra 2010.
18 Tento návrh na výklad bol zamietnutý ako neprípustný uznesením predsedu Všeobecného súdu z 19. októbra 2010, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (T‑18/10 RII‑INTP, neuverejnené v Zbierke).
19 Predseda Všeobecného súdu uznesením z 25. októbra 2010, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (T‑18/10 RII‑INTP, neuverejnené v Zbierke, v súčasnosti v odvolacom konaní), zamietol druhý návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
20 Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 6. a 14. októbra 2010 Rada a Komisia podali žiadosť o postúpenie tejto veci veľkej komore. Pokiaľ ide o meritum veci, Komisia subsidiárne požiadala o postúpenie veci päťčlennej komore.
21 Všeobecný súd po týchto návrhoch vzhľadom na znenie článku 51 ods. 1 druhého pododseku rokovacieho poriadku 26. októbra 2010 rozhodol o postúpení veci siedmej rozšírenej komore.
22 Žalobcovia a Parlament predložili 19. októbra 2010 pripomienky k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania, ktoré sa obmedzili na námietky neprípustnosti vznesené Holandským kráľovstvom a Komisiou.
23 Všeobecný súd listom z 8. februára 2011 vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na otázku týkajúcu sa priameho dosahu napadnutého nariadenia na žalobcov. Žalobcovia, Parlament, Rada a Komisia na túto otázku odpovedali v stanovenej lehote. Holandské kráľovstvo na otázku Všeobecného súdu neodpovedalo.
24 Žalobcovia v žalobe navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú,
– zrušil napadnuté nariadenie,
– zaviazal Parlament a Radu na náhradu trov konania.
25 Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne, v prípade, ak zamietne námietku neprípustnosti alebo si v tejto súvislosti vyhradí rozhodnutie, Parlamentu aj Rade priznal lehotu na predloženie vyjadrenia k žalobe v súlade s článkom 114 ods. 4 rokovacieho poriadku,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
26 Holandské kráľovstvo a Rada navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
27 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
28 Žalobcovia vo svojich pripomienkach k námietkam neprípustnosti navrhli, aby Všeobecný súd:
– spojil konanie o námietkach neprípustnosti s konaním vo veci samej,
– subsidiárne vyhlásil žalobu za prípustnú,
– v každom prípade zaviazal Parlament a Radu na náhradu trov konania,
– uložil Holandskému kráľovstvu a Komisii povinnosť znášať vlastné trovy konania.
Právny stav
29 Podľa článku 114 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť o námietke neprípustnosti pred prejednaním veci samej, ak o to niektorý účastník konania požiada.
30 Okrem toho podľa článku 113 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd kedykoľvek aj bez návrhu po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu. Toto rozhodnutie sa prijme za podmienok stanovených v článku 114 ods. 3 a 4 tohto rokovacieho poriadku.
31 V súlade s článkom 114 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd nerozhodne inak, konanie pokračuje ústnou časťou. V tomto prípade sa Všeobecný súd domnieva, že vec bola dostatočne objasnená na základe dokumentov zo spisu a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
O uplatniteľnosti článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ
32 Treba pripomenúť, že napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe Zmluvy o ES (článok 95 ES), zatiaľ čo žaloba bola podaná po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o FEÚ.
33 Účastníci konania sa domnievajú, že pr
