Vec T‑45/01
Stephen G. Sanders a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Pracovníci v spoločnom podniku JET – Uplatnenie iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov – Náhrada vzniknutej majetkovej ujmy“
Abstrakt rozsudku
1. Konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44)
2. Úradníci – Žaloba – Plná rozhodovacia právomoc
3. Úradníci – Žaloba – Plná rozhodovacia právomoc
4. Úradníci – Žaloba – Plná rozhodovacia právomoc
1. Predložené vyčíslené návrhy v rámci žaloby o náhradu škody po vyhlásení medzitýmneho rozsudku, ktorým Súd prvého stupňa zaviazal Spoločenstvo na náhradu škody vzniknutej zamestnancom spoločnému podniku ESAE z dôvodu uplatnenia iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov, zmenené na účely zohľadnenia spôsobov výpočtu ujmy definovaných medzitýmnym rozsudkom, nemôžu byť považované za neprípustné, keďže predstavujú prijateľný vývoj návrhov obsiahnutých v žalobe, najmä vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa určil skutočnosti potrebné na výpočet ujmy prvýkrát v medzitýmnom rozsudku a presné zloženie ujmy a spôsob výpočtu náhrad ešte neboli prerokované.
Keďže teda medzitýmny rozsudok stanovil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, prvky, ktoré ju tvoria, a spôsob stanovenia presnej výšky náhrady škody patriacej každému žalobcovi, v nadväznosti na tento rozsudok je nevyhnutné umožniť zmenu vyčíslenia individuálnych nárokov každého žalobcu.
(pozri body 21, 22)
2. V rámci žaloby o náhradu škody po vyhlásení medzitýmneho rozsudku, ktorým Súd prvého stupňa zaviazal Spoločenstvo na náhradu škody vzniknutej zamestnancom spoločného podniku Joint European Torus (JET) z dôvodu uplatnenia iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov, zaradenie každého žalobcu do platovej triedy a stupňa na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody musí byť stanovené s prihliadnutím na jeho skutočné prijatie do zamestnania, pričom uvedená lehota je päť rokov odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená, a od tohto dátumu nesmie uplynúť viac ako päť rokov.
Napriek tomu, že Súd prvého stupňa obmedzil náhradu škody na obdobie najviac piatich rokov, súčasne rozhodol, že od začiatku, t. j. od prvého nástupu do zamestnania mali byť dotknuté osoby prijaté ako dočasní zamestnanci, pričom protiprávnosť trvala počas celej existencie spoločného podniku. Z tohto dôvodu by situácia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, nemala byť prirovnávaná k situácii, v akej by sa dotknutá osoba nachádzala pri prvom prijatí do zamestnania, ale je potrebné zohľadniť skutočnosť, že dotknutá osoba mala byť od svojho prvého prijatia zamestnaná ako dočasný zamestnanec, a nie ako zmluvný zamestnanec, čo vedie prípadne k zohľadneniu „služobného postupu“ pred začiatkom uvedeného obdobia. Takýto spôsob „rekonštrukcie služobného postupu“ nevyhnutne zahŕňa povýšenie, ktoré každý žalobca mohol dosiahnuť.
Pokiaľ ide o povýšenia počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, Súd prvého stupňa usúdil, že v porovnaní so situáciou riadnych členov projektového tímu v JET boli žalobcovia udržovaní v právne diskriminujúcom postavení, čo predstavuje zavinené protiprávne konanie, a v dôsledku toho žalobcovia utrpeli ujmu. Obdobnou situáciou dočasných zamestnancov ESAE, ktorá má slúžiť ako porovnávací bod na stanovenie služobného postupu, ktorý mohol každý zo žalobcov dosiahnuť, je preto situácia riadnych členov projektového tímu JET, prípadne iná vhodnejšia situácia.
(pozri body 49 – 51, 65, 68)
3. V medzitýmnom rozsudku, ktorým Súd prvého stupňa zaviazal Spoločenstvo na náhradu škody vzniknutej zamestnancom spoločného podniku Joint European Torus (JET) z dôvodu uplatnenia iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov, Súd prvého stupňa rozhodol, že ujma vzniknutá žalobcom z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami, ktoré im ako zmluvným zamestnancom boli skutočne vyplatené.
Z uvedeného na jednej strane vyplýva, že na stanovenie čistého príjmu zo Spoločenstva, ktorý by každý žalobca dostal počas obdobia stanoveného Súdom prvého stupňa, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, keby bol zamestnaný ako dočasný zamestnanec, je potrebné zohľadniť celkové výhody, na ktoré by mala dotknutá osoba nárok vzhľadom na všetky skutočnosti týkajúce sa jej osobnej alebo pracovnej situácie, ktoré by vedela podložiť listinnými dôkazmi. Naopak, nie je možné zohľadniť náhrady za služobné cesty, ktoré by žalobcovia dostali, pretože v JET sa preplácali všetky náklady, zatiaľ čo denné diéty boli znížené, alebo dokonca zrušené. Na druhej strane na stanovenie čistého vnútroštátneho príjmu, ktorý dostal každý žalobca ako zmluvný zamestnanec počas uvedeného obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné zohľadniť všetky príjmy, ktoré z tohto dôvodu dotknuté osoby skutočne dostali, a to najmä denné diéty, ktoré prípadne dostali niektorí žalobcovia z dôvodu ich vzdialenosti od priestorov JET.
(pozri body 77 – 79)
4. V medzitýmnom rozsudku, ktorým Súd prvého stupňa zaviazal Spoločenstvo na náhradu škody vzniknutej zamestnancom spoločného podniku Joint European Torus (JET) z dôvodu uplatnenia iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov, Súd prvého stupňa rozhodol, že žalobcovia mali byť od začiatku prijatí do zamestnania ako dočasní zamestnanci, pričom dĺžka protiprávneho konania prekračuje dĺžku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, stanoveného Súdom prvého stupňa. Toto konštatovanie nutne vedie k zohľadneniu skutočnosti, že žalobcovia mohli nadobudnúť nárok na dôchodok za celé obdobie, počas ktorého každý z nich skutočne pracoval v JET, náhrada škody za tieto prípadné nároky sa však obmedzuje na obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
Na stanovenie časti náhrady zodpovedajúcej nárokom na dôchodok je preto u každého žalobcu potrebné zohľadniť dátum jeho skutočného prvého prijatia do zamestnania v JET, prípadne aj pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom náhrada škody z dôvodu straty na nárokoch na dôchodok má byť vyplatená za obdobie najviac piatich rokov, čo zodpovedá obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Uvedené obdobie najviac piatich rokov tak nepredstavuje jediné obdobie, počas ktorého vznikajú nároky. V skutočnosti nárok na dôchodok každého žalobcu vzniká počas celého obdobia zamestnania v JET, pričom príslušné práva sa úmerne znižujú v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v pomere k celkovej dĺžke zamestnania.
Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že náhrada nároku na dôchodok nemôže byť nižšia ako poistno-matematická hodnota fondu vytvoreného na meno každého žalobcu z odvodov pracovníka a príspevkov zamestnávateľa za obdobie najviac piatich rokov zodpovedajúcich obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
Naopak, v prípade, ak by žalobca najmä konkrétne z dôvodu, že pracoval v JET menej ako desať rokov, nemal nárok na starobný dôchodok v súlade s ustanoveniami služobného poriadku, ale iba na odchodné, musí byť ako alternatíva poskytnutá náhrada škody za stratu tohto príspevku, úmerne znížená v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v pomere k celkovej dĺžke zamestnania.
(pozri body 90 – 93)
ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
z 12. júla 2007 (*)
„Pracovníci v spoločnom podniku JET – Uplatnenie iného právneho postavenia ako postavenia dočasných zamestnancov – Náhrada vzniknutej majetkovej ujmy“
Vo veci T‑45/01,
Stephen G. Sanders, bydliskom v Oxone (Spojené kráľovstvo), a 94 ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: pôvodne P. Roth, QC, a I. Hutton, E. Mitrophanous a A. Howard, barristers, neskôr P. Roth, I. Hutton a B. Lask, barrister,
žalobcovia,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall, splnomocnený zástupca,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Rada Európskej únie, v zastúpení: pôvodne J.‑P. Hix a A. Pilette, neskôr J.‑P. Hix a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je v nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia (T‑45/01, Zb. s. II‑3315), určenie výšky náhrady majetkovej ujmy, ktorá vnikla každému žalobcovi z dôvodu, že nebol prijatý do zamestnania ako dočasný zamestnanec Európskych spoločenstiev na vykonávanie činnosti v rámci spoločného podniku Joint European Torus (JET),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predseda B. Vesterdorf, sudcovia M. Jaeger a H. Legal,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. marca 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie
1 V rozsudku z 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, Súd prvého stupňa rozhodol, že Komisia sa tým, že žalobcom v rozpore so stanovami spoločného podniku Joint European Tours (JET) neponúkla zmluvy dočasných zamestnancov, dopustila zavineného protiprávneho konania, ktoré môže viesť k vzniku zodpovednosti Európskeho spoločenstva. Uvedené protiprávne konanie viedlo k tomu, že žalobcovia stratili reálnu šancu na prijatie do zamestnania ako dočasní zamestnanci a vznikla im ujma vyplývajúca z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené alebo by boli nimi dosiahnuté, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré im ako zmluvným zamestnancom boli skutočne vyplatené alebo boli nimi dosiahnuté (body 142, 158 a 167 medzitýmneho rozsudku).
2 Keďže Súd prvého stupňa sa nazdával, že žalobcovia mali podať žiadosť o náhradu škody v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako päť rokov od okamihu, keď sa dozvedeli o vzniknutej diskriminačnej situácii, na ktorú sa sťažovali, rozhodol, že náhrada škody patriaca každému žalobcovi sa vypočíta odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená, pričom od tohto dátumu do dňa podania žiadosti o náhradu škody na Komisiu nesmelo ubehnúť viac ako päť rokov (bod 72 medzitýmneho rozsudku).
3 Súd prvého stupňa nemohol určiť náhradu škody patriacu každému žalobcovi. Z tohto dôvodu vyzval účastníkov konania, aby uzavreli dohodu na základe zásad a kritérií, ktoré stanovil v medzitýmnom rozsudku, s tým, že ak dohodu nedosiahnu, môžu požiadať Súd prvého stupňa, aby rozhodol na základe ich vyčíslených návrhov (bod 170 medzitýmneho rozsudku).
4 Účastníci konania taktiež mali:
1. určiť pracovné miesto a platovú triedu, ktoré by zodpovedali funkciám vykonávaným jednotlivými žalobcami, ak by im boli ponúknuté zmluvy dočasných zamestnancov odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvorili alebo ktorá bola predĺžená, pričom od tohto dátumu do dňa podania žiadosti o náhradu škody nesmelo ubehnúť viac ako päť rokov (body 169 a 171 medzitýmneho rozsudku),
2. vykonať rekonštrukciu služobného postupu žalobcov odo dňa prijatia do zamestnania až do uvedeného obdobia najviac posledných piatich rokov a pritom zohľadniť:
– priemerné zvyšovanie príjmov pre zodpovedajúce pracovné miesto a platovú triedu zamestnanca Európskeho spoločenstva atómovej energie (ESAE), prípadne pracujúceho pre JET,
– možné povýšenie, ktoré mohla dotknutá osoba dosiahnuť v danom období s prihliadnutím na platovú triedu a pracovné miesto, pričom sa vychádza z priemerného počtu povýšení priznaných dočasným zamestnancom ESAE v obdobnej situácii (bod 172 medzitýmneho rozsudku),
3. Porovnať postavenie dočasného zamestnanca Spoločenstva s postavením uvedeného zmluvného zamestnanca na základe čistých príjmov po odpočítaní príspevkov, zrážok a iných odvodov podľa platnej právnej úpravy (bod 173 medzitýmneho rozsudku).
5 Súd prvého stupňa spresnil, že obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, sa začína dňom účinnosti najstaršej uzavretej alebo predĺženej zmluvy v období piatich rokov predchádzajúcich podaniu žiadosti o náhradu škody na Komisiu, a končí sa dňom, keď dotknutá osoba prestala pracovať na projekte JET pred jeho ukončením 31. decembra 1999, alebo v tento deň, ak žalobca pracoval na projekte JET až do jeho ukončenia (bod 174 medzitýmneho rozsudku).
6 Napokon Súd prvého stupňa rozhodol, že náhrada straty na príjme a súvisiacich výhodách stanovených v protokole o výsadách a imunitách úradníkov a dočasných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ktorá sa má vypočítať s prihliadnutím na daň Spoločenstva, sa považuje za náhradu po odpočítaní daní a nemôže podliehať vnútroštátnej dani (bod 176 medzitýmneho rozsudku).
7 Keďže účastníci konania nedosiahli dohodu vo všetkých bodoch týkajúcich sa presného stanovenia náhrady škody patriacej každému zo žalobcov, predložili svoje vyčíslené návrhy 28. októbra 2005 Súdu prvého stupňa.
8 Opatrením na zabezpečenie priebehu konania, ktoré bolo oznámené 19. decembra 2006, Súd prvého stupňa vyzval účastníkov konania, aby v súlade s článkom 64 svojho rokovacieho poriadku predložili informácie a vysvetlenia sporných bodov súvisiacich so stanovením rozsahu ujmy každého zo žalobcov.
9 Žalobcovia odpovedali na výzvu Súdu prvého stupňa listom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. februára 2007. Komisia predložila svoje pripomienky k odpovediam žalobcov v liste, ktorý bol do kancelárie doručený 1. marca 2007.
10 Účastníci, ktorí spresnili svoje vyčíslené návrhy po nariadení opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, vo svojich odpovediach na výzvu Súdu prvého stupňa uviedli, že dospeli k vyriešeniu niektorých otázok, pričom upozornili na zostávajúce sporné body.
11 Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, podaný 27. februára 2007 Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, bol zamietnutý uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa zo 7. marca 2007 v súlade s článkom 115 ods. 1 v spojení s článkom 116 ods. 6 rokovacieho poriadku z dôvodu uplynutia lehoty na jeho podanie.
12 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 20. marca 2007. Komisia predložila upravenú verziu príloh k svojim pripomienkam z 1. marca 2007.
13 Na záver pojednávania predseda stanovil žalobcom lehotu jedného týždňa na to, aby predložili prípadné zmeny dokumentov, ktoré Komisia predložila na pojednávaní. Na žiadosť žalobcov predseda 27. marca rozhodol o predĺžení lehoty Komisii do 30. marca 2007 a lehoty žalobcom do 3. apríla 2007 na to, aby žalovaná mohla predložiť posledné úpravy vyčíslených návrhov a aby žalobcovia mohli formulovať pripomienky k týmto posledným úpravám.
14 Ústna časť konania sa skončila 17. apríla 2007.
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zaviazal Komisiu na náhradu straty na príjmoch, nárokoch na dôchodok, iných príspevkoch a s nimi spojených výhodách spôsobenú porušením práva Spoločenstva, ktorého sa voči nim dopustila. Návrhy všetkých žalobcov na náhradu škody k 31. októbru 2005 dosahujú celkovú sumu 27 744 467 libier šterlingov (GBP),
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
16 Komisia, podporovaná Radou, navrhuje Súdu prvého stupňa, aby:
– ju zaviazal na náhradu škody žalobcom podľa medzitýmneho rozsudku a v zmysle jej pripomienok, t. j. na zaplatenie celkovej sumy pre všetkých žalobcov vo výške 5 767 682 GBP k 31. októbru 2005,
– ju zaviazal na náhradu polovice trov konania žalobcov.
Právny stav
Osobný rozsah sporu
17 V odpovedi na otázky, ktoré Súd prvého stupňa položil na pojednávaní, žalobcovia uviedli, že dvaja spomedzi nich, páni M. Organ a M. R. Sibbald, nepredložili návrh na náhradu škody.
18 Súd prvého stupňa preto berie na vedomie, že 93 z 95 žalobcov predložili návrhy na náhradu škody.
19 Okrem toho žalobcovia spresnili, že S. Rivers, ktorá uzavrela manželstvo počas trvania súdneho konania, je v žiadostiach o náhradu škody uvedená pod menom S. Playle. S cieľom vyhnúť sa riziku zámeny bude v rámci tohto rozsudku uvádzaná pod menom Rivers-Playle.
O výške návrhov na náhradu škody
20 Komisia nevzniesla námietku neprípustnosti, uvádza však, že návrhy žalobcov na náhradu škody za obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, stanovené v medzitýmnom rozsudku (1995 – 1999), sú viac ako 1,5-krát vyššie oproti počiatočným návrhom. Komisia sa nazdáva, že aj napriek tomu že tieto návrhy boli upravené dotknutými osobami, najmä s ohľadom na informácie, ktoré im Komisia poskytla v rámci vzájomných diskusií, takéto podstatné zvýšenie sumy v návrhoch žalobcov by mohlo byť v rozpore s článkom 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
21 V zásade treba poznamenať, že v jednej veci, v ktorej medzitýmny rozsudok stanovil spôsob výpočtu spôsobenej ujmy a v ktorej bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku, Súdny dvor pripustil zvýšenie sumy oproti počiatočným návrhom a usúdil, že takto zmenené návrhy sú prípustné. Súdny dvor dospel k záveru, že uvedené návrhy predstavujú prijateľný, ba dokonca potrebný vývoj návrhov obsiahnutých v žalobe, najmä vzhľadom na to, že skutočnosti potrebné na výpočet škody boli prvýkrát zistené až v medzitýmnom rozsudku a presné zloženie ujmy a spôsob výpočtu náhrad ešte neboli prerokované. Súdny dvor zdôraznil, že vo výrokovej časti medzitýmneho rozsudku účastníkov konania vyzval, aby mu v prípade, že sa nedohodnú na výške škody, predložili vyčíslené návrhy. Súdny dvor dospel k záveru, že táto výzva by nemala zmysel ani dosah, ak by účastníci konania nemohli po vyhlásení uvedeného rozsudku predložiť výpočty odlišné od tých, ktoré boli obsiahnuté v ich žalobe (rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90, Zb. s. I‑203, body 38 až 40).
22 Keďže v prejednávanej veci medzitýmny rozsudok takisto stanovil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, prvky, ktoré ju tvoria, a spôsob stanovenia presnej výšky náhrady škody patriacej každému žalobcovi, v nadväznosti na tento rozsudok je nevyhnutné umožniť zmenu vyčíslenia individuálnych nárokov každého žalobcu.
23 Okrem toho zo spisu vyplýva, že návrhy žalobcov na náhradu škody z 31. októbra 2005, zmenené v zmysle odôvodnenia medzitýmneho rozsudku, sú nižšie, a nie vyššie ako ich pôvodné návrhy, ak zoberieme do úvahy ich celkovú výšku, a nie iba jednu časť počiatočných návrhov, ktorá sa týka obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, ako to urobila žalovaná.
24 Z uvedeného vyplýva, že pripomienky Komisie k výške konečných návrhov musia byť zamietnuté ako nenáležité.
Úvodné poznámky
25 Tento rozsudok má za cieľ určiť náhradu škody, ktorá má byť vyplatená každému zo žalobcov a bola spôsobená protiprávnym postupom, ktorý bol konštatovaný v medzitýmnom rozsudku, a to v súlade so zásadami a s kritériami, ktoré boli stanovené v uvedenom rozsudku a pripomenuté v bodoch 1 až 6 vyššie, pretože účastníci nedosiahli dohodu o všetkých bodoch s cieľom vykonať zásady a kritériá stanovené Súdom prvého stupňa.
26 Na úvod je vhodné poznamenať, že medzitýmny rozsudok nebol napadnutý ani z dôvodu uznania zodpovednosti Spoločenstva za konštatované protiprávne konania, ani z dôvodu uznania škody spôsobenej žalobcom, ktorých práva na náhradu boli obmedzené na obdobie najviac piatich rokov, ani z dôvodu zásad a kritérií, ktoré mali slúžiť na určenie náhrady škody patriacej každému zo žalobcov. Tento rozsudok sa teda stal konečným vo všetkých svojich bodoch, ktoré nadobudli charakter res iudicata, a je záväzný pre konečné riešenie sporu (rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 1991, Taliansko/Komisia, C‑281/89, Zb. s. I‑347, bod 14; uznesenia Súdneho dvora z 11. júla 1996, Coussios/Komisia, C‑397/95 P, Zb. s. I‑3873, bod 25, a z 28. novembra 1996, Lenz/Komisia, C‑277/95 P, Zb. s. 6109, body 48 až 54, a pokiaľ ide o charakter res iudicata medzitýmneho rozsudku, rozsudok Mulder a.i./Rada a Komisia, už citovaný, body 54 až 56). Komisia vo svojich pripomienkach z 1. marca 2007 vyzdvihla, že ani žalobcovia, ani ona sama nepodali na Súdny dvor odvolanie proti rozsudku z 5. októbra 2004, a preto tento rozsudok definitívne nadobudol charakter res iudicata.
27 Okrem toho v stave, v akom sa spor nachádzal po skončení ústnej časti konania, sa zdalo, že účastníci konania sa v porovnaní so svojimi návrhmi z 28. októbra 2005 dohodli na niektorých všeobecných a špecifických otázkach týkajúcich sa určenia náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi v zmysle zásad a kritérií stanovených v medzitýmnom rozsudku.
28 Zdá sa, že účastníci konania sa najprv dohodli na všeobecnej metodike výpočtu škody spôsobenej žalobcom, na stanovení hlavných prvkov tvoriacich príjmy pochádzajúce zo Spoločenstva a vnútroštátne príjmy dotknutých osôb, ktoré treba vziať do úvahy, na uplatnení jednoduchého úroku 5,25 % na konečnú sumu náhrady, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi, a na nezdaniteľnosti týchto náhrad, ktoré majú byť vyplatené žalobcom, vo vzťahu k právnej úprave Spojeného kráľovstva, pričom o daňovom režime uvedených náhrad bolo definitívne rozhodnuté v medzitýmnom rozsudku (pozri bod 6 vyššie). Zo spisu taktiež vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na tom, že dvaja žalobcovia, D. Mamilton a T. Price, ktorí sa po odchode z JET stali nezamestnanými, by mali nárok na podporu v nezamestnanosti v súlade s platnou právnou úpravou.
29 Návrhy predložené účastníkmi konania 28. októbra 2005 preukazujú pretrvávajúce nezhody týkajúce sa šiestich bodov, ktoré podmieňujú presné stanovenie náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi, a preto účastníci konania žiadajú Súd prvého stupňa o vyriešenie týchto nezhôd. V prvom rade ide o stanovenie začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody jednotlivým žalobcom (pozri bod 5 vyššie), po druhé o platovú triedu a platový stupeň, ktoré mali byť určené pre každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody (pozri bod 4 vyššie), po tretie o povýšenia, ktoré mohli žalobcovia dosiahnuť (pozri bod 4 vyššie), po štvrté o výhody spojené s odmeňovaním, ktoré mohli dostať (pozri bod 1 vyššie), po piate o príspevky, zrážky a iné odvody, ktoré mali byť zohľadnené pri stanovení čistého príjmu dočasného zamestnanca Spoločenstiev a zmluvného zamestnanca (pozri bod 4 vyššie), a po šieste o práva na dôchodkové zabezpečenie, na ktoré by mal nárok každý zo žalobcov (pozri bod 1 vyššie).
30 Účastníci konania ešte pokročili v dosahovaní dohody o niektorých bodoch v nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania oznámené z 19. decembra 2006. Dosiahli dohodu jednak o stanovení začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody pre každého žalobcu, a jednak o príspevkoch, zrážkach a iných odvodoch, ktoré majú byť zohľadnené na určenie príjmov, ktoré žalobcovia ako zmluvní zamestnanci skutočne dostali. V názoroch na iné sporné otázky však pretrvávajú viac či menej významné rozdiely.
31 Okrem toho účastníci konania, ktorých názory sa v tomto bode zhodujú, vo svojich písomných pripomienkach, ako aj vo vyjadreniach na pojednávaní opísali ťažkosti, s ktorými sa stretli pri presvedčovaní daňových orgánov Spojeného kráľovstva, aby pripustili, že náhrady škody, ktoré im majú byť vyplatené, nemôžu podľa medzitýmneho rozsudku Súdu prvého stupňa podliehať vnútroštátnym daniam. Uvedené orgány vyjadrili svoj zámer zdaniť ak už nie istinu náhrad, tak aspoň úroky spojené s predmetnými náhradami. Žalobcovia a Komisia žiadajú, aby sa Súd prvého stupňa vyslovil priamo k otázke nezdaniteľnosti náhrad škody, a to tak ich istiny, ako aj úrokov.
32 Je vhodné postupne preskúmať všetkých šesť položiek, ktoré sú uvedené v bode 29 vyššie, pričom je potrebné rozlíšiť tie otázky, pri ktorých bola dosiahnutá dohoda, sporné otázky, ako aj otázku daňového režimu úrokov z náhrad, ktoré by mali byť vyplatené žalobcom.
O otázkach, pri ktorých bola dosiahnutá dohoda
O začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody
33 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku rozhodol, že náhrada škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi, sa musí vypočítať odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená, pričom medzi týmto dňom a dňom podania žiadosti o náhradu škody na Komisiu nesmie uplynúť viac ako päť rokov. Tento deň musí spadať do obdobia medzi 12. novembrom 1994 a 16. februárom 1995 (body 84 a 169 medzitýmneho rozsudku). Okrem toho z rozsudku (bod 174) vyplýva, že obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, sa končí buď dňom, keď dotknutý žalobca prestal pracovať na projekte JET pred jeho ukončením 31. decembra 1999, alebo v tento deň, ak dotknutý pracoval na projekte JET až do jeho ukončenia.
34 Z odpovedí účastníkov konania na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania v bode 8 vyplýva, že účastníci konania dosiahli dohodu v súlade s uvedeným odôvodnením medzitýmneho rozsudku, čo sa týka začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, ako aj trvania uvedeného obdobia pre každého žalobcu.
35 Súd prvého stupňa berie na vedomie dohodu medzi účastníkmi konania a stanovil začiatok obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody pre každého žalobcu, ako je uvedené v druhom stĺpci prílohy 1 tohto rozsudku.
O príspevkoch, zrážkach a iných odvodoch
36 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 173) stanovil, že na určenie výšky škody treba porovnať postavenie dočasného zamestnanca Spoločenstva s postavením zmluvného zamestnanca, akým bol každý zo žalobcov, na základe čistých príjmov po odpočítaní príspevkov, zrážok a iných odvodov podľa platnej právnej úpravy.
37 V nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania žalobcovia v súlade s uvedenými odôvodneniami medzitýmneho rozsudku odpočítali z príjmov, ktoré dostali ako zmluvní zamestnanci, tie sumy, ktoré pôvodne zohľadnili vo svojich návrhoch z 28. októbra 2005. Tieto sumy sa týkali príspevkov na dôchodkové zabezpečenie, s výnimkou ôsmich z nich, ktorých poistné zmluvy boli porovnateľné s režimom, ktorý je stanovený v služobnom poriadku, ako aj príspevkov na ochranu proti riziku choroby z povolania a riziku úrazu. Komisia tieto úpravy prijala.
38 Je potrebné, aby Súd prvého stupňa vzal uvedené skutočnosti na vedomie pri stanovení čistého príjmu, ktorý každý žalobca dostal ako zmluvný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
O otázkach, pri ktorých nebola dosiahnutá dohoda
O platovej triede a platovom stupni na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody
– Tvrdenia účastníkov konania
39 Žalobcovia uvádzajú, že platová trieda a platový stupeň majú byť určené, okrem zohľadnenia ich akademickej kvalifikácie a ich predchádzajúcich pracovných skúseností, na základe služobného postupu v JET od chvíle, keď tam každý z nich začal pracovať, t. j. u mnohých z nich pred začiatkom obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Nazdávajú sa, že Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku zaviedol kritérium funkčnej rovnocennosti pracovných miest obsadených zmluvnými zamestnancami a miest obsadených dočasnými zamestnancami. Žalobcovia uvádzajú, že na preukázanie tejto funkčnej rovnocennosti odkázali na oznámenie vedúceho zodpovedného za zmluvy v JET, pána Byrna, z 25. augusta 1989.
40 Žalobcovia uvádzajú, pričom sa odvolávajú na medzitýmny rozsudok, že Komisia dnes nemôže vyžadovať rovnakú úroveň dôkazov – ktoré by v niektorých prípadoch nebolo možné predložiť –, ako keby išlo o skutočné prijatie do zamestnania, keďže žalobcovia boli v skutočnosti prijatí na prácu v JET. Okrem toho uvádzajú, že každý z nich poskytol formálne svedectvo, v ktorom potvrdil svoj služobný postup a životopis.
41 Komisia tvrdí, že platová trieda a platový stupeň majú byť určené ku dňu účinnosti najstaršej zmluvy spadajúcej do obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, s prihliadnutím na diplomy a predchádzajúce pracovné skúsenosti každého žalobcu, ako keby išlo o prvé prijatie do zamestnania. Domnieva sa, že žalobcovia musia predložiť rovnaké dôkazy týkajúce sa kvalifikácie a pracovných skúseností, ako keby boli skutočne prijímaní do zamestnania. Žalovaná sa nazdáva, že z medzitýmneho rozsudku vyplýva, že zodpovednosť Spoločenstva a náhrada škody boli uznané za obdobie najviac piatich rokov, pričom staršie zmluvy nemôžu byť zohľadnené.
42 Komisia okrem toho uvádza, že relevantnými dokumentmi, ktoré použila na určenie pracovných miest a platových tried, sú jednak rozhodnutie Komisie z 11. októbra 1984 o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní vedúcich vedeckých a technických zamestnancov a jednak rozhodnutie Komisie o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní administratívnych zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1983.
43 Žalovaná taktiež kladie otázku o prípustnosti dôkazov, ktoré jej žalobcovia predložili vo väčšine prípadov v júli 2005 alebo dokonca v septembri či októbri 2005, v zmysle článku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
44 Z odpovedí účastníkov konania na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že ich názory na niektoré otázky sa čiastočne zblížili. Po prvé sa účastníci konania dohodli, že pre 22 dotknutých žalobcov sa použije zaradenie C3-B5/B3, ktoré sa používalo v JET. Po druhé Komisia súhlasí s tým, že pre zaradenie do kategórie A sa akceptuje akademická kvalifikácia „Chartered Engineer“, ktorá sa týka 5 žalobcov. Naopak, odmieta akceptovať zaradenie žalobcov s kvalifikáciou „Ordinary National Diploma“ a „City & Guilds Part III“ do kategórie B.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
45 Na úvod treba pripomenúť, že vzhľadom na dôkazy týkajúce sa kvalifikácie a pracovných skúseností žalobcov, použiteľné na určenie platovej triedy a platového stupňa každého z nich na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku rozhodol, že žalobcovia, najmä s prihliadnutím na ich kvalifikáciu, mali reálne šance byť prijatí ako dočasní zamestnanci (body 156 a 158 medzitýmneho rozsudku). Na účely stanovenia náhrady pre každého z nich preto nie je potrebné preskúmať, či na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, dotknutá osoba spĺňala podmienky na takéto prijatie do zamestnania. Z odôvodnenia medzitýmneho rozsudku vyplýva, že úroveň dôkazov požadovaných na stanovenie zaradenia každého žalobcu sa nemôže rovnať úrovni požadovanej pri skutočnom prijímaní do zamestnania, ako to tvrdí Komisia.
46 Pokiaľ ide tvrdenie žalovanej týkajúce sa neskorého predloženia niektorých dôkazov, ktoré jej žalobcovia zaslali v mesiacoch júl až október 2005, berúc do úvahy skutkové okolnosti prejednávanej veci, nie je možné namietať neprípustnosť týchto dôkazov v zmysle článku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
47 Škoda, ktorá vznikla žalobcom, a metodika na určovanie výšky náhrady škody, sú totiž definované v tých odôvodneniach medzitýmneho rozsudku, ktoré sa týkajú zásady zodpovednosti Spoločenstva. Tieto odôvodnenia taktiež odkazujú na akademické kvalifikácie, pracovné skúsenosti a funkcie vykonávané v JET, čo umožnilo účastníkom konania identifikovať dôkazy relevantné pre stanovenie náhrady škody, ktorá má byť vyplatená. Vzhľadom na predĺženie lehôt, o ktoré žalobcovia žiadali a voči ktorému žalovaná nič nenamietala, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná umožnila žalobcom prístup do archívov JET až koncom decembra 2005, nie je možné namietať neprípustnosť voči absolútne nijakému dôkazu.
48 Pokiaľ ide o zaradenie každého žalobcu do platovej triedy a platového stupňa na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je vhodné pripomenúť, že Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku konštatoval, že pracovné miesta a kvalifikácie žalobcov, ako boli uvedené Komisiou, svojou povahou a úrovňou zjavne zodpovedajú postaveniu členov projektového tímu. Súd prvého stupňa konštatoval (bod 121), že Komisia na pojednávaní uznala, že neexistovali nijaké podstatné rozdiely medzi riadnymi členmi projektového tímu a žalobcami, pretože kvalifikácie a odborné skúsenosti oboch skupín boli podobné. Súd prvého stupňa taktiež vyzdvihol (bod 122), že túto podobnosť funkcií potvrdzuje aj organizačná štruktúra JET.
49 Z medzitýmneho rozsudku (body 169 a 171) vyplýva, že pracovné miesto, platová trieda a platový stupeň, ktoré majú byť určené pre každého žalobcu, sa musia vzťahovať na funkcie vykonávané v JET ku dňu účinnosti najstaršej zmluvy, uzavretej alebo predĺženej v rámci obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom predmetné funkcie sú tie, ktoré dotknutá osoba vykonávala v JET k tomuto dňu, ak tam pracovala už predtým, čo je prípad väčšiny žalobcov, alebo tie, ktoré dotknutá osoba mala vykonávať, keď začala pracovať v JET. Zaradenie každého žalobcu musí byť stanovené s prihliadnutím na jeho skutočné prijatie do zamestnania v JET, ktoré všeobecne predchádzalo začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
50 Aj napriek tomu, že Súd prvého stupňa obmedzil náhradu škody pre každého žalobcu na obdobie najviac piatich rokov, súčasne rozhodol, že od začiatku, t. j. od prvého nástupu do zamestnania mali byť dotknuté osoby prijaté ako dočasní zamestnanci, pričom protiprávnosť trvala počas celej existencie JET (body 128 a 140 medzitýmneho rozsudku). V protiklade s tvrdením Komisie zistená protiprávnosť trvala počas celej dĺžky zamestnania v JET, ale náhrada škody má byť vyplatená iba za obdobie, ktoré je stanovené v medzitýmnom rozsudku z dôvodov uvedených v medzitýmnom rozsudku (body 59 až 85).
51 Z tohto dôvodu by situácia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, nemala byť prirovnávaná k situácii, v akej by sa dotknutá osoba nachádzala pri prvom prijatí do zamestnania. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že dotknutá osoba mala byť od svojho prvého prijatia zamestnaná ako dočasný zamestnanec, a nie ako zmluvný zamestnanec, čo vedie prípadne k zohľadneniu „služobného postupu“ pred začiatkom obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, na účely stanovenia zaradenia zodpovedajúceho funkciám, ktoré každý zo žalobcov vykonával na začiatku uvedeného obdobia.
52 Okrem toho zohľadniť „služobný postup“, ktorý predtým mohli dotknuté osoby dosiahnuť v JET, nie je v protiklade s tvrdením Komisie rekonštrukciou služobného postupu, ale predstavuje iba zohľadnenie zaradenia, ku ktorému dotknutá osoba prípadne dospela ako zmluvný zamestnanec JET, ako to vyplýva z medzitýmneho rozsudku, ktorý odkazuje na funkcie, ktoré vykonával každý žalobca na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, na účely určenia pracovného miesta a platovej triedy každého žalobcu (body 169 a 171). Je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa uznal rovnocennosť pracovných miest, kvalifikácie a odborných skúseností žalobcov a riadnych členov projektového tímu (body 121 a 122 medzitýmneho rozsudku). Z tohto dôvodu zaradenie na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, musí zohľadniť túto funkčnú podobnosť.
53 Na stanovenie zaradenia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné použiť všetky vhodné dostupné dôkazy uvedené účastníkmi konania. Ide jednak o memorandum vedúceho pracovníka zodpovedného za zmluvy v JET z 25. augusta 1989, v ktorom sa stanovuje súvislosť medzi platovými triedami zmluvných zamestnancov a ôsmimi platovými triedami zamestnancov ESAE, ako aj klasifikácia zmluvných zamestnancov v JET, ako vyplýva zo zoznamu uvedených zamestnancov za rok 1994, a jednak o rozhodnutie Komisie z 11. októbra 1984 o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní vedúcich vedeckých a technických zamestnancov, ako aj rozhodnutie Komisie o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní administratívnych zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1983.
54 Vzhľadom na tieto rôzne dokumenty je zaradenie do platovej triedy a platového stupňa každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, stanovené nasledujúcim spôsobom.
55 V prvom rade je potrebné stanoviť zaradenie každého žalobcu ako zmluvného zamestnanca odo dňa účinnosti najstaršej zmluvy, ktorú uzatvoril alebo ktorá bola predĺžená v rámci daného obdobia, a to tak, ako je stanovené v memorande vedúceho pracovníka zodpovedného za zmluvy v JET z 25. augusta 1989 a v zozname zmluvných zamestnancov za rok 1994. S výnimkou prvého prijatia do zamestnania uvedené zaradenie ako zmluvných zamestnancov zohľadňuje vývoj situácie dotknutých zamestnancov od ich počiatočného prijatia až do obnovenia ich zmlúv, ktorými sa začína obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody v súlade s uvedenými zásadami.
56 Po druhé je vhodné stanoviť platovú triedu a platový stupeň zamestnanca ESAE, ktoré by zodpovedali tomuto zaradeniu na základe rozhodnutia Komisie z 11. októbra 1984 o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní vedúcich vedeckých a technických zamestnancov a rozhodnutia Komisie o kritériách uplatniteľných na zaradenie do platovej triedy a platového stupňa pri prijímaní administratívnych zamestnancov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1983.
57 Okrem toho je potrebné zohľadniť jednak dohodu medzi účastníkmi konania o zaradení 22 žalobcov v rámci služobného postupu C3-B5/B3 a jednak skutočnosť, že kvalifikácia „Chartered Engineer“ postačuje na zaradenie do kategórie A. Taktiež je vhodné vziať do úvahy, že kvalifikácie „Ordinary National Diploma“ a „City & Guilds Part III“ postačujú na prístup k zamestnaniu v kategórii B, keďže žalobcovia predložili dôkazy vydané kompetentnými orgánmi Spojeného kráľovstva, ktoré preukázali rovnocennosť týchto diplomov s požiadavkami na prístup do tejto kategórie, pričom žalovaná netvrdí, že by tieto dôkazy neboli presné.
58 Z uvedeného vyplýva, že zaradenie do platovej triedy a platového stupňa každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, sa stanovuje tak, ako je to uvedené v treťom stĺpci prílohy 2 tohto rozsudku.
O povýšení
– Tvrdenia účastníkov konania
59 Žalobcovia uvádzajú, že tempo povyšovania v JET bolo osobitne priaznivé, čo by v tomto prípade malo viesť k preradeniu do vyššej platovej triedy, hneď ako zaradenie do vyššieho platového stupňa spôsobí zvýšenie platu nad platový stupeň 1 v nasledovnej triede, s výnimkou troch prípadov, v ktorých žalobcovia súhlasia s názorom Komisie. Ide o neexistenciu povýšenia z platovej triedy B do platovej triedy A, z platovej triedy A5 do platovej triedy A4 a z platovej triedy A4 do platovej triedy A3. Okrem toho povýšenie zodpovedajúce priemernému vývoju služobného postupu by malo byť udelené každých päť rokov.
60 Úzky vzájomný vzťah medzi platovými triedami, ktoré požadovali žalobcovia, a platovými triedami uvedenými v zozname zmluvných zamestnancov JET potvrdzuje opodstatnenosť nimi navrhovanej metódy. Táto metóda by tiež umožnila vyjadriť menovanie na pracovné miesto vyžadujúce zodpovednosť formou povýšenia.
61 Komisia uvádza, že zmena zodpovednosti nevedie automaticky k povýšeniu, lebo neexistuje automatický vzťah medzi platovou triedou a funkciou, keďže úradník môže prejsť bez povýšenia z pracovného miesta administrátora na pracovné miesto vedúceho oddelenia.
62 V odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania účastníci konania uviedli, že sa dohodli jednak na indexe povýšenia vo výške 20 %, ktorý zodpovedá povýšeniu každých päť rokov, a jednak na zohľadnení skutočnosti, že dvaja žalobcovia, M. Browne a J. Tait, boli povýšení do platovej triedy A4 v roku 1998, keď sa stali vedúcimi skupiny.
63 Komisia aj naďalej nesúhlasí s tým, ako žalobcovia uplatnili tento index na obdobie predchádzajúce obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Ich postup spočíva v zohľadnení dosiahnutého služobného postupu v JET pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, na účely stanovenia zaradenia na začiatku uvedeného obdobia.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
64 V prvom rade je potrebné spomenúť, že sporná otázka, ktorú uviedla Komisia, sa nevzťahuje na účinky povýšenia, ktoré malo byť udelené žalobcom na základe indexu dohodnutého medzi účastníkmi konania vo výške 20 % za rok počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, ale týka sa použitia tohto indexu na určenie počiatočného zaradenia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, aby sa tak prípadne rekonštruoval predchádzajúci služobný postup dotknutej osoby v JET.
65 Pokiaľ ide o zohľadnenie povýšenia pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom to nie je predmetom sporu v tejto veci, avšak s prihliadnutím na obavy žalovanej treba poznamenať, že je isté, že odkedy bolo stanovené (pozri bod 50 a nasl. vyššie) v súlade s odôvodnením medzitýmneho rozsudku, že na účely zaradenia každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné zohľadniť služobný postup dotknutej osoby od jej skutočného prijatia. Takýto spôsob „rekonštrukcie služobného postupu“ nevyhnutne zahŕňa povýšenie, ktoré dotknutá osoba mohla dosiahnuť. Vzhľadom na to, že účastníci konania sa dohodli, že index povýšenia bude 20 %, žalobcovia ho mohli logicky využiť na počiatočnú „rekonštrukciu služobného postupu“ s cieľom určiť platovú triedu a platový stupeň každého žalobcu na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
66 Čo sa týka povýšenia počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 172) stanovil, že účastníci konania sa musia dohodnúť na rekonštrukcii služobného postupu každého zo žalobcov odo dňa prijatia do zamestnania až do obdobia najviac posledných piatich rokov, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom je potrebné zohľadniť priemerné zvyšovanie príjmov pre zodpovedajúce pracovné miesto a platovú triedu zamestnanca ESAE, ktorý pracoval v JET, ako aj možné povýšenie, ktoré mohol každý zo žalobcov dosiahnuť v danom období s prihliadnutím na platovú triedu a pracovné miesto, pričom sa vychádza z priemerného počtu povýšení udelených dočasným zamestnancom ESAE v podobnej situácii.
67 Z medzitýmneho rozsudku vyplýva, že rekonštrukcia prípadných povýšení počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, musí byť vykonaná s prihliadnutím na platovú triedu a platový stupeň, ktoré mali žalobcovia na začiatku obdobia najviac piatich rokov, pričom sa vychádza z priemerného počtu povýšení priznaných dočasným zamestnancom ESAE v podobnej situácii, t. j. pracujúcim v JET, v súlade s praxou v oblasti povýšení v JET.
68 Súd prvého stupňa usúdil, že v porovnaní so situáciou riadnych členov projektového tímu v JET boli žalobcovia udržovaní v právne diskriminujúcom postavení, čo predstavuje zavinené protiprávne konanie (body 141 a 142 medzitýmneho rozsudku), a v dôsledku toho žalobcovia utrpeli ujmu (body 167 a 172 medzitýmneho rozsudku). „Obdobnou situáciou“, ktorá má slúžiť ako porovnávací bod na stanovenie služobného postupu, ktorý mohol každý zo žalobcov dosiahnuť, je preto situácia riadnych členov projektového tímu JET, prípadne iná vhodnejšia situácia (body 167 a 172).
69 Prípadný prístup na pracovné miesta, s ktorými je spojená osobitná zodpovednosť, nebol pri tomto výpočte zohľadnený, lebo ako uvádza Komisia, neexistuje automatický vzťah medzi platovou triedou a funkciou, keďže úradník môže zmeniť pracovné miesto bez toho, aby bol povýšený. Naopak, rekonštruované povýšenia musia zahŕňať zmeny v platových stupňoch a zmeny v platových triedach v súlade s praxou v JET.
70 V súlade so zásadami uvedenými v medzitýmnom rozsudku je teda potrebné zohľadniť rekonštruované povýšenia na základe uvedených dôvodov pri určení čistého príjmu každého žalobcu, ktorý mohol dostať ako dočasný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
O výhodách spojených s príjmom
– Tvrdenia účastníkov konania
71 Žalobcovia uvádzajú, že je potrebné vypočítať čistý príjem, ktorý skutočne každý z nich dostal, po odrátaní súm, ktoré zarobili, keď pracovali počas dovolenky alebo keď pracovali nadčasy, keďže každý z nich pracoval rovnaký počet dní ako dočasný zamestnanec v ESAE v porovnateľnej situácii a bez odpracovania nadčasov. Žalobcovia uvádzajú, že zohľadnenie súm, ktoré z tohto dôvodu skutočne dostali (vyššie sumy ako dostali dočasní zamestnanci v JET), by zrušilo nárok na akúkoľvek náhradu škody za platenú dovolenku a nadčasy.
72 Komisia uvádza, že sumy, ktoré žalobcovia dostali za platenú dovolenku a nadčasy, vzhľadom na flexibilitu, ktorou na rozdiel od dočasných zamestnancov ESAE disponovali, aby mohli zvýšiť svoje príjmy, by mali byť zohľadnené v príjmoch, ktoré dotknuté osoby dostali ako zmluvní zamestnanci. Pokiaľ ide o určenie príjmov, ktoré každý zo žalobcov mohol dostať od Spoločenstva, Komisia uvádza, že čo sa týka časti náhrady škody zodpovedajúcej niektorým príspevkom, ako sú príspevok na domácnosť, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na vzdelanie, mali by byť predložené dôkazy o tom, že dotknuté osoby spĺňali podmienky požadované na vznik nároku na tieto príspevky.
73 Pokiaľ ide o prípadné služobné cesty vykonané žalobcami, Komisia uvádza, že sporné nie je vyplatenie ušlého príjmu, ale preplatenie nákladov. Pokiaľ ide o diéty vyplatené niektorým žalobcom, ktorí bývali ďaleko od priestorov JET, žalovaná uvádza, že služobný poriadok nestanovuje podobné výhody pre dočasných zamestnancov, a preto príslušné denné diéty musia byť považované za príjem, ktorý skutočne dostali ako zmluvní zamestnanci.
74 Po nariadení opatrenia na zabezpečenie priebehu konania sa účastníci konania dohodli na nasledujúcich bodoch.
75 Čo sa týka platenej dovolenky, dohodlo sa, že vzhľadom na to, že väčšina žalobcov nevyužila túto dovolenku, do príjmov, ktoré dostali žalobcovia ako zmluvní zamestnanci, sa zarátajú sumy vyplatené dotknutým osobám za to, že odpracovali počet hodín ekvivalentný času, ktorý by odpracovali ako zamestnanci ESAE.
76 Pokiaľ ide o nadčasy, účastníci konania sa dohodli na rozlíšení situácií žalobcov podľa toho, či patria do kategórie A, alebo do kategórií B a C. Na jednej strane, keďže zamestnancom ESAE kategórie A sa nevypláca náhrada za nadčasy, na rozdiel od zmluvných zamestnancov, ku ktorým patria aj žalobcovia, žalobcovia súhlasia so zvýšením o 10 %, ktoré Komisia uplatnila na ich vnútroštátne príjmy. Na druhej strane sa zdá, že zamestnanci ESAE patriaci do kategórie B a C poberali náhrady za nadčasy, ktoré však neboli finančné, ale časové a ktoré nie je možné vypočítať. Žalobcovia sa preto rozhodli, že nadčasy nezohľadnia ani na jednej, ani na druhej strane rovnice (vnútroštátne príjmy a príjmy Spoločenstva). Naopak, Komisia zachovala jednotné zvýšenie o 10 % uplatňované na príjmy, ktoré dostali žalobcovia ako zmluvní zamestnanci. Z tohto dôvodu dochádza k rozdielom vo výpočte týchto príjmov, ktoré predložili účastníci konania.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
77 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 167) rozhodol, že ujma vzniknutá žalobcom počas obdobia pôsobenia v spoločnom podniku JET vyplýva z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené alebo ktoré by dosiahli, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré im ako zmluvným zamestnancom boli skutočne vyplatené alebo ktoré dosiahli.
78 Z uvedeného vyplýva, že na stanovenie čistého príjmu zo Spoločenstva, ktorý by každý žalobca dostal počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, keby bol zamestnaný ako dočasný zamestnanec, je potrebné zohľadniť celkové výhody, na ktoré by mala dotknutá osoba nárok vzhľadom na všetky skutočnosti týkajúce sa jej osobnej alebo pracovnej situácie, ktoré by vedela podložiť listinnými dôkazmi. Naopak, nie je možné zohľadniť náhrady za služobné cesty, ktoré by žalobcovia dostali, keďže Komisia v tomto smere uvádza – pričom ostatní účastníci konania to nepopierajú –, že v JET sa preplácali všetky náklady spojené s pobytom, zatiaľ čo denné diéty boli znížené, alebo dokonca zrušené.
79 Na druhej strane na stanovenie čistého vnútroštátneho príjmu, ktorý dostal každý žalobca ako zmluvný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, je potrebné zohľadniť všetky príjmy, ktoré z tohto dôvodu dotknuté osoby skutočne dostali, a to najmä denné diéty, ktoré prípadne dostali niektorí žalobcovia z dôvodu ich vzdialenosti od priestorov JET.
80 Čo sa týka platenej dovolenky, je potrebné zohľadniť dohodu účastníkov konania a vziať na vedomie sumy vyplatené dotknutým osobám za to, že odpracovali počet hodín ekvivalentný času, ktorý by odpracovali ako zamestnanci ESAE.
81 Pokiaľ ide o nadčasy, je potrebné uplatniť dohodu účastníkov konania, podľa ktorej sa uplatní zvýšenie príjmov, ktoré dostali dotknuté osoby ako zmluvní zamestnanci, o 10 %, pretože na rozdiel od nich zamestnancom ESAE kategórie A nadčasy neboli preplácané.
82 Pokiaľ ide o žalobcov patriacich do kategórie B alebo C, treba upozorniť na to, že žalovaná neuvádza, že by tvrdenia žalobcov, podľa ktorých zamestnanci ESAE pariaci do kategórie B a C poberali náhrady za nadčasy, ktoré však neboli finančné, ale časové a ktoré nie je možné vypočítať, boli nesprávne. Za týchto okolností treba za najvhodnejšie riešenie považovať to, ktoré uvádzajú žalobcovia, t. j. aby sa nezohľadnili nadčasy, a to ani pri stanovení príjmov, ktoré dostali žalobcovia ako zmluvní zamestnanci, ani pri stanovení príjmov, ktoré mohli dostať ako dočasní zamestnanci ESAE.
83 V súlade s uvedenými zásadami týkajúcimi sa výhod spojených s príjmom je možné stanoviť čistý príjem, ktorý každý žalobca mohol dostať ako dočasný zamestnanec počas obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, a príjem, ktorý skutočne dostal ako zmluvný zamestnanec počas tohto istého obdobia.
84 Z uvedeného vyplýva, že výška čistých príjmov, ktoré dostali zamestnanci, výška príjmov, ktorú mali dostať ako dočasní zamestnanci, výška ujmy, ktorá vyplýva z rozdielu medzi týmito dvoma hodnotami, a výška akumulovanej ujmy, ktorá je výsledkom aktualizácie tejto poslednej sumy k 31. decembru 1999, sú v tejto postupnosti uvedené v stĺpcoch 1, 2, 3 a 4 prílohy 3 tohto rozsudku.
O nárokoch na dôchodok
– Tvrdenia účastníkov konania
85 Žalobcovia tvrdia, že majú právo na náhradu škody z dôvodu ujmy na nárokoch na dôchodok a táto ujma nie je nahradená odchodným. Uvádzajú, že väčšina z nich pracovala pre JET počas dlhšieho obdobia, ako je obdobie najviac piatich rokov, na základe ktorého má byť vypočítaná náhrada škody. Žalobcovia usudzujú, že vhodným prístupom na stanovenie nárokov na dôchodok je vypočítať náklady na celoživotný dôchodok, ktorý by sa vyrovnal dôchodku, ktorý by im bol vyplatený, ak by bola dodržaná zákonnosť, a zohľadniť časť tejto sumy zodpovedajúcu obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
86 Komisia tvrdí, že žalobcovia si môžu nárokovať iba odchodné, pretože Súd prvého stupňa obmedzil obdobie, za ktoré je Spoločenstvo zodpovedné z dôvodu neprijatia do zamestnania a za ktoré mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu, najviac na päť rokov. Priznať nároky na dôchodok preto, lebo niektorí žalobcovia už predtým pracovali v JET, by znamenalo opierať sa o zmluvy uzatvorené pred začiatkom obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, čo by bolo v rozpore s tým, čo stanovil Súd prvého stupňa.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
87 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 167) stanovil, že ujma vzniknutá žalobcom za obdobie pôsobenia v spoločnom podniku JET zahŕňa nároky na dôchodok, ktoré vyplývajú z rozdielu medzi nárokmi na dôchodok, ktoré by dotknuté osoby dosiahli, keby boli pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a nárokmi na dôchodok, ktoré ako zmluvní pracovníci skutočne dosiahli.
88 Okrem iného Súd prvého stupňa stanovil, že náhrada mala byť vypočítaná za obdobie začínajúce sa dňom účinnosti najstaršej uzatvorenej alebo predĺženej zmluvy, pričom medzi týmto dňom a podaním žiadosti o náhradu škody na Komisiu nesmelo uplynúť viac ako päť rokov, a končiace sa dňom, keď dotknutý žalobca buď prestal pracovať na projekte JET pred jeho ukončením 31. decembra 1999, alebo týmto dňom, ak dotknutý pracoval na projekte JET až do jeho ukončenia (bod 174 medzitýmneho rozsudku).
89 Z predchádzajúcich odôvodnení jednoznačne vyplýva, že Súd prvého stupňa výslovne uznal právo žalobcov na náhradu škody spôsobenej na nárokoch na dôchodok. Napriek tomu, že predtým Súd prvého stupňa obmedzil prípustnosť nárokov na náhradu škody každého žalobcu na obdobie najviac päť rokov odo dňa podania žiadosti o náhradu škody, nevyplýva z toho, že táto zložka náhrady škody by mala byť vo všetkých prípadoch nahradená odchodným. V tomto smere výklad Komisie nemôže byť prijatý.
90 Ako už bolo uvedené v bode 50 vyššie, Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku usúdil, že žalobcovia mali byť od začiatku prijatí do zamestnania ako dočasní zamestnanci, pričom dĺžka protiprávneho konania prekračuje dĺžku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Toto konštatovanie nutne vedie k zohľadneniu skutočnosti, že žalobcovia mohli nadobudnúť nárok na dôchodok za celé obdobie, počas ktorého každý z nich skutočne pracoval v JET, náhrada škody za tieto prípadné nároky sa však obmedzuje na obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
91 Na stanovenie časti náhrady zodpovedajúcej nárokom na dôchodok je preto u každého žalobcu potrebné zohľadniť dátum jeho skutočného prvého prijatia do zamestnania v JET, prípadne aj pred obdobím, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, pričom náhrada škody z dôvodu straty na nárokoch na dôchodok má byť vyplatená za obdobie najviac piatich rokov, čo zodpovedá obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody. Uvedené obdobie najviac piatich rokov tak nepredstavuje jediné obdobie, počas ktorého vznikajú nároky. V skutočnosti nárok na dôchodok každého žalobcu vzniká počas celého obdobia zamestnania v JET, pričom príslušné práva sa úmerne znižujú v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v pomere k celkovej dĺžke zamestnania v súlade s odôvodneniami uvedenými v medzitýmnom rozsudku.
92 Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že náhrada nároku na dôchodok nemôže byť nižšia ako poistno-matematická hodnota fondu vytvoreného na meno každého žalobcu z odvodov pracovníka a príspevkov zamestnávateľa za obdobie najviac piatich rokov zodpovedajúcich obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
93 Naopak, v prípade, ak by žalobca najmä konkrétne z dôvodu, že pracoval v JET menej ako desať rokov, nemal nárok na starobný dôchodok v súlade s ustanoveniami služobného poriadku, ale iba na odchodné, musí byť súlade s odôvodneniami uvedenými v medzitýmnom rozsudku ako alternatíva poskytnutá náhrada škody za stratu tohto príspevku, úmerne znížená v závislosti od dĺžky obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v pomere k celkovej dĺžke zamestnania. Z odpovedí žalobcov na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že v poslednej verzii svojich návrhov žiadali pre tých, ktorí v JET pracovali menej ako desať rokov, odchodné namiesto nároku na dôchodok.
94 Skutočnosti, ktoré Komisia uviedla, nespochybňujú predchádzajúce posúdenia.
95 Napriek tomu, že v rozsudku zo 17. mája 1990, Barber, C‑262/88 (Zb. s. I‑1889), Súdny dvor časovo obmedzil účinky výkladu článku 141 ES z naliehavých dôvodov právnej istoty, ktoré bránia spochybňovaniu právnych situácií, ktorých účinky sa skončili v minulosti, toto riešenie sa v prejednávanej veci nejaví ako vhodné.
96 Okolnosti prejednávanej veci týkajúce sa náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním zo strany Spoločenstva voči žalobcom totiž nie sú porovnateľné s okolnosťami vyššie uvedenej veci, ktoré sa týkali problému spätnej účinnosti revízie dôchodkového zabezpečenia na celom území Spoločenstva, ktorý mal významné finančné dôsledky, pričom je nutné dodať, že žalovaná neuviedla nijaký naliehavý dôvod všeobecného záujmu.
97 Okrem toho nemôže byť prijaté ani tvrdenie Komisie, podľa ktorého v období predchádzajúcom obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v JET neexistoval dôchodkový fond, takže ak by žalobcom boli priznané nároky na dôchodok za toto predchádzajúce obdobie, znamenalo by to poskytnúť im výhody, ktoré v JET nepožívali ani zamestnanci ESAE.
98 Z ustanovení článku 2 v spojení s článkom 39 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ktorým sa riadia najmä dočasní zamestnanci ESAE, vyplýva, že dočasní zamestnanci majú právo na starobný dôchodok alebo na odchodné za podmienok stanovených v služobnom poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. Stanovy JET pripojené k rozhodnutiu Rady 78/471/ESAE z 30. mája 1978 o založení spoločného podniku JET [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 151, s. 10), v znení relevantnom pre určenie nárokov žalobcov na dôchodok v článku 8 ods. 5 výslovne odkazuje na podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, pokiaľ ide o zamestnancov prijatých ako dočasných zamestnancov, akými mali byť žalobcovia. Aj za predpokladu, že v praxi by sa pre zamestnancov ESAE zamestnaných v JET nebol dodržiaval režim stanovený platnými právnymi predpismi, žalovaná sa na túto poľutovaniahodnú skutočnosť nemôže odvolávať, pokiaľ ide o určenie náhrady škody, ktorá má byť vyplatená žalobcom z dôvodu protiprávneho konania, ktorého sa voči nim Komisia dopustila.
99 Navyše, napriek tomu, že žalobcovia sa už od podania žaloby v roku 2001 domáhali náhrady škody z dôvodu ujmy na nárokoch na dôchodok a že v medzitýmnom rozsudku bola výslovne prijatá zásada náhrady tejto škody, treba poznamenať, že Komisia nedokázala presnosť svojich tvrdení ani nepredložila spresnenia týkajúce sa praktických prekážok, ktoré by mohli nastať.
100 Z uvedeného vyplýva, že náhrada škody patriaca žalobcom z dôvodu straty na nárokoch na dôchodok, alebo prípadne na odchodné, sa stanoví v zmysle vyššie spomenutých odôvodnení, ako je uvedené v stĺpci 5 prílohy 3 tohto rozsudku. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné v tomto stĺpci uviesť príspevok v nezamestnanosti, na ktorý mali nárok dvaja žalobcovia, ako je to uvedené v bode 28 vyššie.
O celkovej výške náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi
101 Súd prvého stupňa v medzitýmnom rozsudku (bod 167) rozhodol, že ujma vzniknutá žalobcom za obdobie pôsobenia v spoločnom podniku JET vyplýva z rozdielu medzi príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré by boli dotknutým osobám vyplatené alebo ktoré by boli dosiahli, keby pracovali pre projekt JET ako dočasní zamestnanci, a príjmom a s ním spojenými výhodami a nárokmi na dôchodok, ktoré im ako zmluvným zamestnancom boli skutočne vyplatené alebo nimi boli dosiahnuté.
102 Z uvedeného vyplýva, že konečná výška náhrady škody, ktorá má byť vyplatená každému žalobcovi ako náhrada za prejednávanú ujmu, sa stanovuje k 31. decembru 1999 – čo je deň, ktorým sa v každom prípade skončilo obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody – v celkovej sume, ktorá je uvedená v stĺpci 6 prílohy 3 tohto rozsudku. Od tohto dňa sa táto suma zvyšuje o jednoduché úroky vo výške 5,25 %, tak ako je to uvedené v bode 28 vyššie, a to až do skutočného vyplatenia náhrady škody.
O daňovom režime náhrady škody patriacej žalobcom
103 Účastníci konania vysvetlili problémy, ktoré by mohli nastať na vnútroštátnej úrovni v rámci výkonu tohto rozsudku v súvislosti s uvedeným zámerom daňových orgánov Spojeného kráľovstva zdaniť ak nie istinu náhrady škody, tak aspoň úroky spojené s uvedenými spornými náhradami škody, čo je v rozpore s ustanoveniami medzitýmneho rozsudku.
104 Je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa usúdil, že na náhradu škody, ktorá sa má vyplatiť každému žalobcovi s cieľom kompenzovať mu stratu na príjme a súvisiacich výhodách vypočítaných po zdanení a ktorá sa má vypočítať podľa tých istých pravidiel s prihliadnutím na daň Spoločenstva, sa musí vzťahovať daňový režim použiteľný na sumy vyplácané Spoločenstvom jeho zamestnancom v zmysle článku 16 Protokolu o výsadách a imunitách úradníkov a zamestnancov Európskych spoločenstiev. Táto náhrada škody, ktorou sa rozumie náhrada po odpočítaní daní, nemôže preto podliehať vnútroštátnym daňovým odvodom. Z tohto dôvodu nemôže byť vyplatená nijaká dodatočná náhrada škody z dôvodu náhrady takýchto odvodov (bod 176 medzitýmneho rozsudku).
105 Z rozsudku vyplýva, že tak istina náhrady škody, ktorá sa má vyplatiť každému žalobcovi, ako aj úroky, ktoré s ňou súvisia a ktoré predstavujú cenu času, ktorý bol potrebný na nápravu ujmy spôsobenej dotknutým osobám, a preto sú neodlúčiteľné od istiny, v žiadnom prípade nemôžu podliehať nijakému vnútroštátnemu zdaneniu, ktorého účinkom by bolo zníženie náhrady uvedenej škody. Okrem toho, ako vyplýva z medzitýmneho rozsudku, Spoločenstvo nemôže byť zaviazané na zaplatenie dodatočnej náhrady škody žalobcom s cieľom kompenzovať zníženie konečnej sumy, ktorá zostala žalobcom v dôsledku rozhodnutí vnútroštátnych daňových orgánov. Takáto kompenzácia by nemala nijakú súvislosť s protiprávnym konaním, ktoré konštatoval Súd prvého stupňa, pričom by v skutočnosti išlo o bezdôvodný prevod prostriedkov do rozpočtu členského štátu.
106 Bez prejudikovania prípadných procesných dôsledkov, ktorých vhodnosť musí posúdiť Komisia a ktorým čelí dotknutý členský štát v podobnom prípade, Súd prvého stupňa potvrdzuje celkovú daňovú imunitu náhrady škody, ktorá má byť vyplatená žalobcom, a to tak istiny, ako aj úrokov, vo vzťahu k vnútroštátnym predpisom, pričom táto imunita vyplýva z odôvodnení medzitýmneho rozsudku, ktorý definitívne nadobudol charakter res iudicata, tak ako je uvedené v bodoch 26 a 28 vyššie.
O trovách
Tvrdenia účastníkov konania
107 Žalobcovia, ktorí navrhujú zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v súlade s článkom 87 rokovacieho poriadku, uvádzajú, že napriek tomu, že Súd prvého stupňa obmedzil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, mali úspech vo všetkých návrhoch a že výška ich výdavkov nie je úmerná obdobiu, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody.
108 Komisia uvádza, že žalobcovia nemôžu tvrdiť, že vyhrali spor, pretože nemali úspech v jednej zo základných otázok, a to v otázke premlčania, čo malo za následok päť‑ alebo šesťnásobné zníženie ich počiatočných návrhov. Vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa venoval tejto otázke skoro polovicu medzitýmneho rozsudku, Komisia sa nazdáva, že prijateľným riešením by bolo, aby bola zaviazaná na náhradu polovice trov žalobcov.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
109 Je vhodné pripomenúť, že v bode 4 výroku medzitýmneho rozsudku je uvedené, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
110 Vzhľadom na to, že spor bol preskúmaný v rámci konania vzťahujúceho sa na spory medzi Spoločenstvom a jeho zamestnancami (bod 54 medzitýmneho rozsudku), z článku 88 rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný v prejednávanej veci, vyplýva, že orgány znášajú svoje vlastné trovy konania, čím nie je dotknuté ustanovenie článku 87 ods. 3 druhého pododseku.
111 Podľa článku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku Súd prvého stupňa môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania alebo z výnimočných dôvodov.
112 Okrem toho v článku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku je stanovené, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.
113 Je potrebné vyzdvihnúť, že tak z výroku medzitýmneho rozsudku, ako aj z odôvodnení, na ktorých sa zakladá, vyplýva, že žalobcovia boli úspešní v podstatnej časti svojich návrhov. V skutočnosti Súd prvého stupňa priznal právo na náhradu majetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená každému žalobcovi tým, že nebol prijatý do zamestnania ako dočasný zamestnanec Spoločenstva na výkon činnosti v spoločnom podniku JET. Tvrdenie žalovanej, že Súd prvého stupňa obmedzil obdobie, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody, v nijakom prípade nezmierňuje plné a úplné uznanie zodpovednosti Spoločenstva za protiprávne konanie, ktoré bolo konštatované vo vzťahu k celému obdobiu, počas ktorého žalobcovia pracovali v JET.
114 Takisto je potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že žalobcovia nemali úspech vo svojich návrhoch na náhradu škody v tom zmysle, že Súd prvého stupňa neprijal celkovú výšku požadovanej sumy za predmetnú škodu, taktiež je pravda, že všetci žalobcovia dosiahli vyššiu náhradu, ako im Komisia bola ochotná priznať (pozri rozsudok Súdneho dvora, Mulder a i./Rada a Komisia, už citovaný, body 363 až 365).
115 Za týchto podmienok je potrebné rozhodnúť, že za celé konanie pred Súdom prvého stupňa bude Komisia znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania žalobcov, pričom Rada ako vedľajší účastník konania bude znášať svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Komisia sa zaväzuje zaplatiť každému zo žalobcov náhradu škody zodpovedajúcu sume uvedenej pre každého z nich v stĺpci 6 prílohy 3 tohto rozsudku.
2. K tejto sume sa pripočítajú úroky vo výške 5,25 % od 31. decembra 1999 až do skutočného vykonania platby.
3. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcom počas celého konania pred Súdom prvého stupňa.
4. Rada znáša svoje vlastné trovy konania.
Vesterdorf
Jaeger
Legal
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júla 2007.
Tajomník
Predseda
E. Coulon
B. Vesterdorf
Príloha 1
Zoznam žalobcov (95)
Ashby
Ashman
Atkins
Austin
Bainbridge
Baker
Barlow
Boyce
Bracey
BrownB
BrowneM
Bruce
Butler
Carman
Clapinson
Clay
Downes
EvansG
EvansJ
Gallagher
Gear
Gedney
Grey
Grieveson
Haist
Hamilton
Handley
Harrison
Hart
Haydon
Hayward
Hopkins
Howard
Howarth
Hume
JonesE
JonesG
Lawler
MacMillan
Martin
MayC
MayD
Merrigan
Middleton
Mills
Musselwhite
Napper
Nicholls
Organ
Page
Parry
Parsons
Pledge
Potter
Preece
Price
Richardson
Rivers-Playle
Rolfe
Russell
SandersS
SandersSG
Scott
Shaw
Sibbald
Skinner
SmithPG
SmithT
Spelzini
Stafford-Allen
Stagg
Stanley
Starkey
Sutton
Tait
Taylor
Tigwell
Toft
Tulloch
Twynam
Walden
Walker
Wallace
Walsh
Watkins
Way
West
Whitby
Wijetunge
Willis
WilsonDJ
WilsonDW
Wright
Yorkshades
Young
Príloha 2
Mená žalobcov
Začiatok obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody
Platová trieda a platový stupeň na začiatku obdobia, za ktoré má byť vyplatená náhrada škody
Ashby
1. január 1995
B1/4
Ashman
1. marec 1995
B2/2
Atkins
1. január 1995
A6/1
Austin
1. január 1995
C2/3
Bainbridge
1. jún 1995
A6/2
Baker
1. január 1995
B1/8
Barlow
1. január 1995
B1/2
Boyce
1. január 1995
B2/1
Bracey
12. január 1995
B1/6
BrownB
1. január 1995
B1/8
BrowneM
1. február 1995
A5/8
Bruce
1. február 1995
B2/4
Butler
1. január 1995
B3/4
Carman
1. január 1995
B1/4
Clapinson
1. január 1995
B1/8
Clay
1. január 1995
B1/7
Downes
1. január 1995
B2/3
EvansG
1. január 1995
B1/5
EvansJ
1. január 1995
B1/5
Gallagher
1. máj 1995
B1/8
Gear
2. júl 1995
B4/4
Gedney
1. január 1995
B1/4
Grey
1. január 1995
B1/8
Grieveson
1. november 1995
B2/1
Haist
1. január 1995
A6/3
Hamilton
1. január 1995
A6/2
Handley
1. január 1995
B2/1
Harrison
1. marec 1995
B2/1
Hart
31. marec 1995
B2/4
Haydon
1. august1995
B1/2
Hayward
1. január 1995
B1/8
Hopkins
1. január 1995
B1/4
Howard
1. január 1995
B1/8
Howarth
1. január 1995
B2/4
Hume
1. apríl 1997
B2/2
JonesE
1. apríl 1995
B1/2
JonesG
1. máj 1995
B1/4
Lawler
3. máj 1995
A5/3
MacMillan
1. január 1995
B1/4
Martin
1. január 1995
B1/2
MayC
1. august1995
B3/4
MayD
18. apríl 1995
B2/3
Merrigan
1. máj 1995
B3/4
Middleton
6. marec 1995
A5/1
Mills
1. máj 1995
A5/8
Musselwhite
1. január 1995
B2/1
Napper
1. január 1995
B2/1
Nicholls
1. január 1995
B1/3
Page
1. január 1995
B1/4
Parry
1. január 1995
B1/3
Parsons
1. máj 1995
A5/4
Pledge
1. január 1995
B1/4
Potter
1. január 1995
B1/3
Preece
19. jún 1995
B4/2
Price
1. január 1995
B1/4
Richardson
1. marec 1995
B2/3
Rivers-Playle
1. apríl 1996
D3/2
Rolfe
1. február 1995
A4/8
Russell
1. marec 1995
B1/3
SandersS
1. apríl 1995
B3/2
SandersSG
1. január 1995
A5/4
Scott
6. január 1995
B3/4
Shaw
1. február 1995
B1/4
Skinner
1. máj 1995
B2/2
SmithPG
1. máj 1995
B1/2
SmithT
1. január 1995
B3/3
Spelzini
1. január 1995
B2/4
Stafford-Allen
1. apríl 1995
A5/3
Stagg
1. jún 1995
A5/6
Stanley
1. apríl 1995
B4/3
Starkey
1. január 1995
A6/2
Sutton
1. január 1995
B3/4
Tait
1. november 1995
B1/4
Taylor
1. apríl 1995
B2/2
Tigwell
1. január 1995
B1/5
Toft
1. január 1995
B2/4
Tulloch
1. jún 1995
B2/1
Twynam
1. január 1995
A5/8
Walden
1. január 1995
A5/7
Walker
1. január 1995
B2/2
Wallace
1. január 1995
B3/4
Walsh
1. január 1995
B1/8
Watkins
1. január 1995
B1/8
Way
1. január 1995
B1/5
West
1. október 1995
B3/4
Whitby
1. január 1995
B2/4
Wijetunge
1. január 1995
B1/3
Willis
1. január 1995
B2/2
WilsonDJ
1. máj 1995
A5/4
WilsonDW
1. apríl 1995
B3/3
Wright
1. január 1995
C1/6
Yorkshades
31. júl 1995
B2/1
Young
16. január 1995
B1/4
Príloha 3
Mená žalobcov
Celková výška čistých príjmov, ktoré dostali zmluvní zamestnanci (1)
Vnútroštátne príjmy
(GBP)
Celková výška ekvivalentných čistých príjmov dočasného zamestnanca (2)
Príjmy Spoločenstva
(GBP)
Rozdiel:
Jednoduchá čistá ujma
(3 = 2 – 1)
(GBP)
Rozdiel:
Čistá akumulovaná ujma
(4 = 3 aktualizovaná k 31. decembru 1999)
(GBP)
Ujma na starobnom dôchodku
(alebo ujma na odchodnom) +, prípadne, príspevok v nezamestnanosti (5)
(GBP)
Celková ujma k 31. decembru 1999
(6 = 4 + 5)
(GBP)
Ashby
130 241
221 535
91 294
100 375
192 027
292 401
Ashman
74 905
166 244
91 339
99 773
43 647
143 420
Atkins
139 741
238 403
98 662
107 830
48 050
155 880
Austin
56 991
126 224
69 233
76 018
31 194
107 211
Bainbridge
86 407
161 292
74 885
83 289
15 557
98 846
Baker
141 265
240 123
98 858
109 525
177 809
287 334
Barlow
124 685
230 699
106 014
116 339
52 718
169 057
Boyce
85 014
176 158
91 145
99 873
124 135
224 007
Bracey
82 044
206 021
123 976
135 884
163 221
299 105
Brown B
132 086
299 845
167 759
185 165
184 781
369 946
Browne M
197 775
290 026
92 250
103 268
136 666
239 935
Bruce
96 829
273 189
176 360
192 718
60 556
253 274
Butler
79 686
173 660
93 974
103 308
79 778
183 085
Carman
145 150
233 290
88 140
97 480
152 453
249 933
Clapinson
121 921
218 248
96 327
106 541
203 431
309 973
Clay
129 801
265 631
135 830
150 347
158 431
308 779
Downes
117 129
210 762
93 632
102 374
121 201
223 575
Evans G
73 566
248 627
175 061
192 018
141 165
333 184
Evans J
125 013
286 433
161 419
177 490
158 431
335 921
Gallagher
108 878
238 044
129 166
141 649
179 225
320 874
Gear
62 054
165 185
103 131
111 768
34 077
145 845
Gedney
111 391
201 693
90 302
99 087
164 593
263 680
Grey
131 095
261 486
130 391
144 034
184 781
328 815
Grieveson
89 710
165 150
75 440
81 096
36 386
117 483
Haist
137 162
270 098
132 936
145 846
54 146
199 992
Hamilton
68 752
137 679
68 928
76 973
20 429
+ 9 254
106 657
Handley
99 803
210 536
110 733
120 698
45 181
165 879
Harrison
69 257
174 519
105 262
114 884
147 207
262 091
Hart
78 363
224 136
145 772
158 112
153 615
311 727
Haydon
80 000
207 028
127 027
138 023
48 130
186 153
Hayward
131 015
258 144
127 129
140 446
184 781
325 227
Hopkins
65 486
125 416
59 929
69 620
32 412
102 031
Howard
99 629
237 913
138 283
152 547
211 408
363 955
Howarth
79 800
220 085
140 285
154 223
109 733
263 956
Hume
52 126
121 377
69 251
72 243
24 015
96 258
Jones E
59 227
192 238
133 011
145 101
129 770
274 871
Jones G
71 500
249 345
177 845
193 568
165 605
359 173
Lawler
68 730
128 743
60 012
69 116
65 862
134 978
MacMillan
121 329
212 844
91 515
100 689
92 142
192 831
Martin
130 727
216 603
85 876
94 741
162 412
257 153
May C
104 466
138 630
34 163
36 835
77 944
114 779
May D
74 803
178 980
104 178
113 695
57 332
171 027
Merrigan
108 107
182 196
74 089
80 117
97 918
178 035
Middleton
172 567
232 437
59 869
64 880
57 815
122 695
Mills
177 809
242 033
64 224
71 667
178 566
250 233
Musselwhite
111 539
227 126
115 587
127 577
158 254
285 831
Napper
67 017
201 685
134 667
147 989
36 436
184 425
Nicholls
79 159
207 443
128 284
141 468
61 434
202 902
Page
91 825
241 553
149 728
163 731
149 503
313 234
Parry
99 210
223 866
124 655
136 539
149 110
285 649
Parsons
155 422
271 874
116 452
127 752
177 524
305 276
Pledge
111 220
212 844
101 624
111 105
206 944
318 049
Potter
29 665
48 297
18 632
22 329
6 699
29 027
Preece
72 369
88 576
16 208
18 058
17 997
36 055
Price
119 511
195 068
75 556
83 455
88 421
+ 20 404
192 280
Richardson
124 313
188 507
64 194
69 610
53 133
122 743
Rivers‑Playle
29 747
69 948
40 202
42 969
14 812
57 782
Rolfe
247 601
390 887
143 286
158 212
228 949
387 161
Russell
68 108
208 170
140 062
153 428
144 140
297 568
Sanders S
115 996
157 096
41 101
44 627
37 137
81 764
Sanders SG
146 352
315 672
169 320
185 733
67 780
253 513
Scott
66 865
169 720
102 854
113 622
120 030
233 653
Shaw
79 404
217 076
137 672
150 933
220 231
371 165
Skinner
124 852
213 489
88 637
96 115
98 200
194 315
Smith PG
125 770
177 863
52 094
56 457
123 707
180 164
Smith T
79 341
169 426
90 086
99 297
87 930
187 227
Spelzini
86 280
201 903
115 624
126 833
107 642
234 476
Stafford-Allen
50 407
140 309
89 902
97 751
21 152
118 903
Stagg
117 358
258 629
141 270
153 397
150 142
303 540
Stanley
90 323
134 101
43 778
47 436
33 512
80 948
Starkey
166 303
212 171
45 868
50 027
151 261
201 289
Sutton
36 813
108 580
71 767
81 219
15 734
96 953
Tait
121 790
173 160
51 370
55 094
168 898
223 992
Taylor
68 819
180 446
111 627
121 505
101 894
223 399
Tigwell
133 215
266 550
133 335
146 385
155 414
301 799
Toft
62 458
210 341
147 883
162 114
144 078
306 192
Tulloch
61 440
112 213
50 773
56 835
115 114
171 948
Twynam
115 388
272 347
156 960
173 380
236 393
409 774
Walden
135 796
282 686
146 890
161 689
202 683
364 372
Walker
84 893
231 965
147 072
161 465
48 402
209 867
Wallace
64 766
147 993
83 227
91 230
38 838
130 068
Walsh
131 125
240 123
108 998
120 805
184 781
305 586
Watkins
132 413
240 123
107 710
119 396
215 513
334 910
Way
142 667
278 237
135 569
149 648
164 644
314 291
West
59 445
151 241
91 796
99 443
71 839
171 281
Whitby
107 244
243 356
136 113
148 728
134 396
283 123
Wijetunge
111 181
239 653
128 472
140 345
198 970
339 315
Willis
124 289
184 913
60 624
66 216
120 376
186 592
Wilson DJ
130 907
250 709
119 802
130 596
143 676
274 272
Wilson DW
112 222
181 198
68 976
75 234
37 918
113 152
Wright
72 261
164 076
91 815
100 891
85 607
186 498
Yorkshades
126 132
196 207
70 075
75 609
113 137
188 746
Young
140 516
247 755
107 240
117 362
65 253
182 615
* Jazyk konania: angličtina.
Full & Egal Universal Law Academy