EUR-Lex -  62004TO0037 - SK

Vec T‑37/04 R

Região autónoma dos Açores

proti

Rade Európskej únie

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Rybolov – Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 – Návrh na odklad výkonu časti aktu a iné predbežné opatrenia – Prípustnosť – Naliehavosť – Vedľajšie účastníctvo“

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. júla 2004 

Abstrakt uznesenia

1.     Konanie — Vedľajšie účastníctvo — Dotknuté osoby — Vedľajšie účastníctvo pri návrhu na odklad výkonu — Návrh týkajúci sa nariadenia č. 1954/2003 v rozsahu, v akom sa týka azorských vôd — Družstevná spoločnosť rybárov vykonávajúcich činnosť v azorských vodách — Miestna organizácia na ochranu súostrovia Azory — Prípustnosť — Podmienky — Medzinárodná organizácia na ochranu životného prostredia — Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 40 druhý odsek; nariadenie č. 1954/2003)

2.     Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Odklad výkonu — Podmienky prípustnosti — Prima facie prípustnosť žaloby vo veci samej — Stručné preskúmanie žaloby vo veci samej sudcom rozhodujúcim o predbežnom opatrení

(Článok 242ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)

3.     Žaloba o neplatnosť — Fyzické alebo právnické osoby — Žaloba regionálneho orgánu — Oblasť s právnou subjektivitou podľa vnútroštátneho práva — Oblasť oprávnená podať žalobu

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

4.     Žaloba o neplatnosť — Fyzické alebo právnické osoby — Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú — Nariadenie o riadení rybolovu v určitých oblastiach — Žaloba regionálneho orgánu jednej z oblastí dotknutých nariadením — Prípustnosť — Podmienky

(Článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Rady č. 1954/2003)

5.     Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Odklad výkonu — Predbežné opatrenia — Podmienky nariadenia — Naliehavosť — Zváženie dotknutých záujmov — Odklad výkonu všeobecne záväzného opatrenia — Posúdenie dôsledkov odkladu pre množstvo dotknutých osôb v pomere k nevyhnutnosti opatrenia pre žalobcu

(Článok 242 ES a článok 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2; nariadenie Rady č. 1954/2003)

6.     Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Odklad výkonu — Predbežné opatrenia — Podmienky nariadenia — Naliehavosť — Vážna a nenapraviteľná ujma — Existencia iných prostriedkov, ktoré môže prijať Komisia alebo členské štáty — Vylúčenie naliehavosti

(Článok 242 ES a článok 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2; nariadenie Rady č. 1954/2003)

1.     Záujem na rozhodnutí veci podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora znamená priamy a skutočný záujem na rozhodnutí o návrhu. Predovšetkým je potrebné posúdiť, či je navrhnutý vedľajší účastník konania priamo dotknutý napadnutým aktom a či je jeho záujem na rozhodnutí veci určitý. Združenia môžu byť pripustené do konania ako vedľajší účastníci konania s cieľom chrániť záujmy svojich členov vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o zásadných otázkach spôsobilých tieto záujmy ovplyvniť.

Takýto záujem preukazuje v návrhu na odklad výkonu nariadenia č. 1954/2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva v rozsahu, v akom sa týka azorských vôd, družstevná spoločnosť s ručením obmedzeným založená ako združenie výrobcov, ktorých hlavným cieľom je ochrana záujmov členov, ktorými sú predovšetkým rybári vykonávajúci činnosť v Azorách. Rovnako takýto záujem preukazuje nezisková organizácia na ochranu životného prostredia, ktorej hlavným cieľom je predovšetkým štúdium a ochrana národného a kultúrneho dedičstva Azorského súostrovia, ako aj ochrana populácie rýb a morských ekosystémov tohto súostrovia.

Naopak návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania je neprípustný v prípade medzinárodnej organizácie na ochranu životného prostredia, keď sa jej ciele a činnosti vzťahujú na rozsiahle geografické oblasti a nezameriavajú sa výlučne alebo hlavne na azorské vody. Záujmy takejto medzinárodnej organizácie sú totiž príliš široké a všeobecné, aby mohli byť podstatne dotknuté výsledkom konania o odklad výkonu nariadenia, ktoré sa týka iba azorských vôd.

(pozri body 59 – 60, 63, 69 – 70)

2.     Hoci je pravda, že otázka prípustnosti žaloby vo veci samej by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia v zásade nemala posudzovať, aby tak nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej, môže byť napriek tomu na vyslovenie prípustnosti návrhu na odklad výkonu opatrenia nevyhnutné, aby žalobca preukázal existenciu určitých skutočností umožňujúcich na prvý pohľad prijať záver, že žaloba vo veci samej, s ktorou súvisí návrh na nariadenie predbežného opatrenia, je prípustná, aby tak žalobca nemal možnosť prostredníctvom konania o nariadení predbežného opatrenia dosiahnuť odklad výkonu opatrenia, ktoré neskôr Súdny dvor odmietne zrušiť, vysloviac zároveň, že na základe preskúmania veci samej je jeho žaloba neprípustná.

Takéto preskúmanie prípustnosti žaloby vo veci samej je nevyhnutne stručné z dôvodu naliehavosti konania o nariadení predbežného opatrenia. V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa môže prípustnosť žaloby vo veci samej posudzovať iba na prvý pohľad, pričom cieľom je preskúmať, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú záver, že prípustnosť žaloby vo veci samej nemožno vylúčiť. V dôsledku toho sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach by mal vysloviť neprípustnosť návrhu len v prípade, keď je prípustnosť žaloby vo veci samej úplne vylúčená. Rozhodnúť v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia o prípustnosti žaloby vo veci samej v prípade, keď jej prípustnosť nie je na prvý pohľad úplne vylúčená, by sa rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia Súdu prvého stupňa o tejto žalobe.

(pozri body 108 – 110)

3.     V rozsahu, v akom má oblasť právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva, môže v zásade podať žalobu o neplatnosť podľa článku 230 štvrtého odseku ES, v zmysle ktorého každá fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.

(pozri bod 112)

4.     V zmysle článku 230 štvrtého odseku ES všeobecne záväzné opatrenie, ako napríklad nariadenie, sa môže osobne týkať fyzických alebo právnických osôb, iba ak má toto rozhodnutie pre ne účinky z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ne charakteristické, alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ich individualizujú obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené.

Najmä v rámci žaloby o neplatnosť podanej oblasťou, akou je autonómna oblasť Azory, proti nariadeniu č. 1954/2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva v rozsahu, v akom sa týka azorských vôd, všeobecný záujem, ktorý môže mať ako právnická osoba zodpovedná za určité hospodárske otázky na svojom území, predovšetkým za rybolov, na získaní rozhodnutia, ktoré prispieva k jej hospodárskej prosperite, nepostačuje sám osebe k tomu, aby ju bolo možné považovať za osobne dotknutú na účely štvrtého odseku článku 230 ES. Okrem toho na preukázanie osobného záujmu už nepostačuje, aby sa žalobca dovolával osobitnej ochrany vyplývajúcej zo Zmluvy (a to článku 299 ods. 2 ES) alebo aby napadnutý akt obsahoval výslovnú a určitú zmienku vo svojom odôvodnení alebo ešte skutočnosť, že Rada bola povinná zohľadniť pri prijímaní napadnutého nariadenia situáciu žalobcu.

Žalobca je povinný preukázať skutočnosť, že sa ho napadnutý akt dotýka z dôvodu faktickej situácie, ktorá ho odlišuje od všetkých ostatných osôb, vrátane ostatných najvzdialenejších oblastí. Na prvý pohľad to môže byť prípad, ak žalobca môže preukázať, že napadnuté nariadenie ovplyvní jeho právne postavenie podstatne a okamžite do tej miery, v akej mu odníme zákonodarnú právomoc v otázkach rybolovu a v akej ovplyvní rybolovné činnosti, ktoré predstavujú podstatnú časť jeho hospodárstva, a že jeho postavenie je špecifické, čo sa týka morského ekosystému a rybolovných činností.

(pozri body 116 – 120)

5.     V rámci návrhu na odklad výkonu nariadenia obsahujúceho všeobecne záväzné opatrenie, ako je nariadenie č. 1954/2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach je povinný posudzovať dôsledky odkladu výkonu pre veľké množstvo dotknutých osôb v pomere k nevyhnutnosti predbežného opatrenia na zabránenie údajnej vážnej a nenapraviteľnej škode žalobcovi v čase do rozhodnutia o žalobe vo veci samej.

Rovnako je povinný zohľadniť skutočnosť, že Rada ako zákonodarca disponuje značnou diskrečnou právomocou a že súdna kontrola sa v dôsledku toho obmedzí na preskúmanie toho, či došlo k zjavnému pochybeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či príslušný orgán zjavne vybočil z medzí voľnej úvahy, sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach by nemal s výnimkou situácie zjavnej naliehavosti nahrádzať posúdenie Rady svojím posúdením bez podstúpenia rizika zásahu do diskrečnej právomoci tejto inštitúcie.

Rovnováha dotknutých záujmov znamená, že sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach môže nahradiť posúdenie Rady svojím vlastným len za mimoriadnych okolností charakterizovaných osobitne presvedčivým splnením podmienky fumus boni iuris a jednoznačnou naliehavosťou.

(pozri body 135 – 138, 193, 195)

6.     Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na potrebu dočasného opatrenia na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škode, ktorá hrozí účastníkovi konania navrhujúcemu toto opatrenie. Predovšetkým v prípadoch, keď vznik škody závisí od existencie množstva okolností, stačí, že je škoda predvídateľná s dostatočným stupňom pravdepodobnosti.

V tomto ohľade, pokiaľ ide o návrh na odklad výkonu nariadenia, ako je nariadenie č. 1954/2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva, je nevyhnutnosť tohto predbežného opatrenia vylúčená, ak sú k dispozícii iné vhodnejšie a primeranejšie prostriedky, ako sú napríklad mimoriadne opatrenia prijímané Komisiou alebo členskými štátmi v kontexte spoločnej politiky rybného hospodárstva a pokiaľ žalobca môže vykonať úkony na ich získanie.

(pozri body 141, 194)

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

zo 7. júla 2004 (*)

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Rybolov – Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 – Návrh na odklad výkonu časti aktu a iné predbežné opatrenia – Prípustnosť – Naliehavosť – Vedľajšie účastníctvo“

Vo veci T‑37/04 R,

Região autónoma dos Açores, v zastúpení: M. Renouf, S. Crosby a C. Bryant, solicitors, a H. Mercer, barrister,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v  zastúpení: J. Monteiro a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú

Komisia Európskych spoločenstiev, v  zastúpení: T. van Rijn a B. Doherty, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

a

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad a E. Braquehais Conesa, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu časti nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie [(ES) – neoficiálny preklad] č. 685/95 a (ES) č. 2027/95 (Ú. v. ES L 289, s. 1) v rozsahu, v akom sa týka azorských vôd, a predovšetkým jeho článkov 3, 5 ods. 1, 11, 13 písm. b) a 15 a jeho prílohy a/alebo nariadenie iných predbežných opatrení považovaných za vhodné,

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

vydal toto

Uznesenie

 Právny rámec

1       Právny rámec, ktorý je relevantný pre prejednávaný návrh na nariadenie predbežných opatrení, sa týka spoločnej politiky rybného hospodárstva Spoločenstva (SPRH), predovšetkým so zreteľom na oblasť podliehajúcu portugalskej právomoci v rozsahu do 200 námorných míľ od základnej čiary Azor (ďalej len „azorské vody“), ktorá je výlučnou ekonomickou zónou Azor. Právny rámec je zložitý a tvorí ho množstvo sekundárnych právnych aktov upravujúcich výkon rybolovných činností v tejto oblasti.

 A – Predpisy, ktoré obmedzujú prístup do vôd podliehajúcich portugalskej právomoci, predovšetkým azorských vôd

2       Po pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Spoločenstvu 1. januára 1986 upravovali ustanovenia obsiahnuté v Zmluve o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu a Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu (Ú. v. ES L 302, 1985, s. 9, ďalej len „akt o pristúpení“) a neskôr prijatá sekundárna právna úprava prístup cudzích plavidiel do vôd podliehajúcich právomoci Portugalska vrátane azorských vôd.

3       Predovšetkým články 154 až 166 a 346 až 363 aktu o pristúpení obsahovali prechodné ustanovenia týkajúce sa rybolovu v Španielsku a Portugalsku. Podľa článkov 162 a 350 aktu o pristúpení a článku 43 Zmluvy o ES (teraz článok 37 ES) prijala Rada upravený prechodný režim v podobe nariadenia Rady (ES) č. 1275/94 z 30. mája 1994 o prispôsobení dojednaní v kapitolách rybného hospodárstva v Akte o pristúpení Španielska a Portugalska (Ú. v. ES L 140, s. 1). Toto nariadenie upravuje inštitucionálny rámec umožňujúci Rade prijať ďalšie opatrenia. Článok 353 aktu o pristúpení stanovuje, že prechodný režim zostane v účinnosti do 31. decembra 2002.

4       Na základe nariadenia č. 1275/94 prijala Rada dve nariadenia: nariadenie Rady (ES) č. 685/95 z 27. marca 1995 o riadení rybárskeho výlovu týkajúceho sa niektorých oblastí a zdrojov rybolovu spoločenstva (Ú. v. ES L 71, s. 5) a nariadenie Rady (ES) č. 2027/95 z 15. júna 1995, ktorým sa vytvára systém riadenia rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva (Ú. v. ES L 199, s. 1) (ďalej spolu len „nariadenia z roku 1995“).

5       Nariadenia z roku 1995 upravujú prístup do vôd podliehajúcich právomoci Portugalska vrátane azorských vôd. Okrem iného stanovujú režim obmedzení výlovu, ktorý výslovne vylučuje prístup cudzích plavidiel do azorských vôd.

6       Nariadenie č. 685/95 obsahuje ustanovenia vylučujúce prístup španielskych plavidiel loviacich tuniaka do azorských vôd (článok 8 a bod 3 prílohy III).

7       Nariadenie č. 2027/95 upravuje v prílohe I maximálne hodnoty ročného výlovu pre každú oblasť rybolovu a pre každý členský štát. Podľa obmedzení uvedených v tejto prílohe je Portugalsko jediným členským štátom, ktorý je oprávnený loviť hlbokomorské druhy v azorských vodách. Okrem toho, príloha nestanovuje žiadnu kvótu pre lov druhov žijúcich na morskom dne a hlbokomorských druhov v azorských vodách pomocou vlečného výstroja a týmto spôsobom zakazuje jeho používanie v týchto vodách.

 B – Iné relevantné nariadenia uplatniteľné na azorské vody

8       Niekoľko iných nariadení, ktoré sa uplatňujú okrem iného na azorské vody, upravuje dôležité otázky vrátane celkového prípustného úlovku (ďalej len „TAC“), výlovu hlbokomorských druhov a použitia povoleného výstroja.

 1. Základné nariadenie

9       Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, s. 59) je „základným nariadením“ uplatniteľným v tomto konaní.

10     Články 1 a 2 základného nariadenia stanovujú, že pôsobnosť SPRH sa „vzťahuje na ochranu, hospodárenie a využívanie živých vodných zdrojov …“ a že SPRH „zabezpečí také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožnia trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky“. Na dosiahnutie týchto cieľov stanovuje článok 4 základného nariadenia, že „Rada prijme opatrenia Spoločenstva upravujúce prístup do vôd a k zdrojom a trvalo udržateľné vykonávanie rybárskych činností...“ a že tieto opatrenia „sa zavedú berúc do úvahy dostupné vedecké, technické a ekonomické odporúčania…“. Prijaté opatrenia sa môžu týkať jednotlivých druhov alebo skupín a môžu zahŕňať „zavedenie cieľov“ „obmedzenie úlovkov“, „obmedzenie výlovu“, „technické opatrenia“ (napríklad o štruktúre rybárskeho vybavenia) alebo osobitné opatrenia na „obmedzenie vplyvu rybárskych činností na morské ekosystémy a necieľové druhy“.

11     Články 7 a 8 základného nariadenia oprávňujú Komisiu a členské štáty prijať mimoriadne opatrenia v prípadoch vážneho ohrozenia morských ekosystémov alebo zásob rýb. Články 7 a 8 znejú takto:

„Článok 7

Mimoriadne opatrenia Komisie

1.      Ak existuje dôkaz o vážnom ohrození zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov rybárskymi činnosťami, ktoré si vyžadujú podniknutie okamžitých krokov, Komisia môže rozhodnúť na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu trvať najviac šesť mesiacov. Komisia môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení mimoriadnych opatrení nanajvýš na ďalších šesť mesiacov.

…

Článok 8

Mimoriadne opatrenia členských štátov

Ak existuje dôkaz o vážnej a nepredvídanej hrozbe pre zachovanie živých vodných zdrojov alebo morského ekosystému následkom rybárskych činností vo výsostných vodách alebo vo vodách, ktoré spadajú do príslušnosti niektorého členského štátu, kedy by akékoľvek nenáležité meškanie mohlo spôsobiť škody, ktoré by bolo ťažké naprávať, tento členský štát môže prijať mimoriadne opatrenia, ktorých trvanie nemôže prekročiť tri mesiace.

…“

 2. Nariadenia z roku 2002 o zásobách hlbokomorských rýb

12     Veľký počet nariadení upravuje TAC a obmedzenia výlovu hlbokomorských druhov.

13     Nariadenie Rady (ES) č. 2340/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa stanovujú rybárske možnosti pre hlbokomorské zásoby rýb na roky 2003 a 2004 (Ú. v. ES L 356, s. 1) upravuje TAC a kvóty pre zásoby hlbokomorských rýb. Pokiaľ ide o azorské vody, príloha I tohto nariadenia upravuje špecifické obmedzenia týkajúce sa dvoch hlbokomorských druhov: uhliarky čiernej a zubatice ružovej.

14     Nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb (Ú. v. ES L 351, s. 6, ďalej spolu s nariadením č. 2340/2002 len „nariadenia z roku 2002“), stanovuje pravidlá, ktoré obmedzujú výlov množstva hlbokomorských druhov uvedených v prílohe I tohto nariadenia (vrátane významných azorských druhov ako Hoplostethus atlanticus a Beryx decadactylus). Výlov týchto druhov je obmedzený tak, aby neprekročil celkový výkon a objem rokov 1998, 1999 a 2000. Príloha II nariadenia sa uplatňuje na zoznam rôznych hlbokomorských druhov (vrátane druhov polyprion americký, sebastes modroústy, mora moro a úhor morský), o ktorých sú plavidlá povinné uschovávať podrobne zaznamenané informácie umožňujúce monitorovať situáciu týchto druhov.

 3. Nariadenie č. 850/98 upravujúce používanie rybárskeho výstroja

15     SPRH zahŕňa opatrenia, ktoré upravujú požiadavky a/alebo zakazujú použitie určitého rybárskeho výstroja. Nariadenie Rady (ES) č. 850/98 z 30. marca 1998 o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov (Ú. v. ES L 125, s. 1) predpisuje minimálne veľkosti ôk vlečných sietí a uplatňuje sa okrem iného aj v azorských vodách.

16     Komisia predložila Rade na schválenie návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 850/98, pokiaľ ide o ochranu hlbokomorských koralových útesov, pred účinkami rybolovu vykonávaného vlečnými sieťami v určitých oblastiach Atlantického oceánu [KOM(2004) 58, ďalej len „návrh o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami“].

17     V návrhu o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami sa navrhuje zakázať používanie vlečných sietí ťahaných po morskom dne alebo podobných vlečných sietí v azorských vodách. Zmenený článok 30 nariadenia č. 850/98 by znel takto:

„Plavidlám sa zakazuje používanie vlečných sietí ťahaných po morskom dne alebo podobných vlečných sietí, ktoré pri používaní prichádzajú do kontaktu s morským dnom [okrem iného v azorských vodách].“

 4. Nariadenie č. 2847/93 o kontrolných systémoch (VMS a signalizačný systém)

18     Nariadenie Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. ES L 261, s. 1), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčšina) (Ú. v. EÚ L 122, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 2847/93“), zavádza režim používania takzvaného monitorovacieho systému plavidiel (Vessel Monitoring System, ďalej len „VMS“), ktorý zaväzuje plavidlá prevádzkovať na palube funkčný systém umožňujúci vyhľadanie a identifikáciu plavidiel pomocou diaľkového monitorovacieho systému.

19     Hlava IIA nariadenia č. 2847/93 bola doplnená nariadením Rady (ES) č. 2870/95 z 8. decembra 1995, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 (Ú. v. ES L 301, s. 1). Hlava IIA nariadenia č. 2847/93 ukladá plavidlám loviacim druhy žijúce na morskom dne dodatočné oznamovacie povinnosti (hlava IIA, články 19a ods. 3, 19b, 19c, 19d a 19e ods. 3), ktoré sú známe ako „signalizačný systém“ (hailing system).

20     Viaceré iné nariadenia upravujú ďalšie pravidlá týkajúce sa používania VMS. Nariadenie č. 2347/2002 stanovuje špecifické pravidlá používania VMS plavidlami, ktoré sa zaoberajú hlbokomorským rybolovom. Nariadenie č. 2371/2002 ukladá povinnosť používania VMS aj plavidlám dlhším ako 18 metrov alebo, od roku 2005, dlhším ako 15 metrov. Nariadenie Komisie (ES) č. 2244/2003 z 18. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné ustanovenia týkajúce sa systémov monitorovania plavidiel umiestnených na družici (Ú. v. ES L 333, 2003, s. 17), upravuje ďalšie technické pravidlá týkajúce sa používania VMS.

 C – Nariadenie č. 1954/2003 — Napadnuté nariadenie

21     Ako je zrejmé zo stručného odkazu na uvedené akty, nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003 zo 4. novembra 2003 o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93 a zrušuje nariadenie [(ES) – neoficiálny preklad] č. 685/95 a (ES) č. 2027/95 (Ú. v. ES L 289, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“), nie je jediným relevantným aktom Spoločenstva upravujúcim rybolovné činnosti, predovšetkým hlbokomorský rybolov, v azorských vodách. V skutočnosti je napadnuté nariadenie súčasťou značného množstva právnych aktov v širšom kontexte SPRH Spoločenstva.

22     Napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe článkov 37 ES a 299 ods. 2 ES. Upravuje režim výlovu v rozsiahlej oblasti severného atlantického oceánu (oblasti ICES V, VI, VII, VIII, IX a X a časti CECAF 34.1.1., 34.1.2 a 34.2.0) známej ako „západné vody“. Ako je uvedené v článku 2 napadnutého nariadenia, ICES a CECAF pásma sú definované v nariadení Rady (EHS) č. 3880/91 zo 17. decembra 1991 o predkladaní štatistických údajov o jednotlivých výlovoch členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (Ú. v. ES L 365, s. 1), v znení zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 1637/2001 z 23. júla 2001 (Ú. v. ES L 222, s. 20). Je potrebné poznamenať, že azorské vody patria do ICES X a CECAF 34.2.0.

23     Podľa odôvodnenia č. 2 napadnutého nariadenia je po 31. decembri 2002, kedy uplynula účinnosť režimu prechodného prístupu stanoveného v akte o pristúpení, dôležité prispôsobiť novej právnej situácii určité ustanovenia týkajúce sa tohto prístupu, ktoré sú obsiahnuté v nariadeniach z roku 1995.

24     Podľa článku 3 napadnutého nariadenia sú členské štáty povinné posudzovať a prideľovať hodnoty výlovu vykonávaného plavidlami, ktorých dĺžka je 15 metrov a viac (článok 4 napadnutého nariadenia stanovuje, že na plavidlá, ktorých dĺžka je menej ako 15 metrov, sa uplatňujú osobitné ustanovenia) ako ročný priemer obdobia od 1998 do 2002 v každej oblasti ICES a CECAF pre rybolovy vykonávané na morskom dne s výnimkou hlbokomorských rybolovov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 2347/2002.

25     Podľa článkov 7 a 8 napadnutého nariadenia vytvoria členské štáty zoznam rybárskych plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré sú oprávnené vykonávať svoje rybárske činnosti v dotknutých rybolovných pásmach a sú povinné prijať opatrenia potrebné na reguláciu výlovu sledovaním činnosti svojej flotily. Podľa článku 10 napadnutého nariadenia sú členské štáty povinné oznámiť Komisii posúdenie výlovu podľa článku 3 a zoznam plavidiel a opatrení podľa článkov 7 a 8.

26     Článok 11 napadnutého nariadenia upravuje postup, ktorým Rada alebo subsidiárne Komisia môže prijať nariadenia stanovujúce maximálny ročný výlov pre každý členský štát a pre každú oblasť a rybolovné pásmo (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Podľa článku 11:

„Rozhodovanie

1.      Na základe informácií uvedených v článku 10 a po dôkladnej konzultácii s danými členskými štátmi Komisia predloží Rade do 29. februára 2004, návrh na nariadenie stanovujúce maximálne ročné rybárske úsilie pre každý členský štát a pre každú oblasť a rybolovné pásmo definované v článkoch 3 a 6.

2.      Rada, konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny na návrh Komisie rozhodne do 31. mája 2004 o maximálnom ročnom rybárskom úsilí uvedenom v odseku 1 [Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodne na návrh Komisie do 31. mája 2004 o maximálnom ročnom výlove uvedenom v odseku 1 – neoficiálny preklad].

…

3.      Ak by Rada nedospela k rozhodnutiu do 31. mája 2004 Komisia prijme do 31. júla 2004 nariadenie stanovujúce maximálne ročné rybárske úsilie pre každý členský štát a pre každú oblasť a rybolovné pásmo definované v článkoch 3 a 6 na základe návrhu uvedeného v odseku 1 v súlade s postupom stanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002.“

27     Článok 14 napadnutého nariadenia mení a dopĺňa niektoré ustanovenia nariadenia č. 2874/93 týkajúce sa používania VMS a signalizačného kontrolného systému. Článok 13 v podstate stanovuje uplatnenie VMS a signalizačného systému upravených nariadením č. 2847/93 v biologicky citlivej oblasti okolo Írska, definovanej v článku 6 napadnutého nariadenia. Článok 13 písm. b), ktorý sa týka všetkých ostatných oblastí vrátane azorských vôd, upravuje len uplatňovanie VMS a zrušuje v týchto oblastiach signalizačný systém.

28     Článok 15 napadnutého nariadenia zrušuje nariadenia z roku 1995 s účinnosťou k dátumu nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia alebo od 1. augusta 2004 podľa toho, ktorý dátum nastane skôr.

29     Článok 5 napadnutého nariadenia upravuje pravidlo obmedzenia prístupu, ktoré sa uplatňuje na Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy. Stanovuje:

„1.      Vo vodách až do 100 námorných míľ od základných čiar Azorov, Madeiry a Kanárskych ostrovov, príslušné členské štáty môžu obmedziť rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov, okrem plavidiel Spoločenstva, ktoré tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto nepresahujú obvykle vynakladané rybárske úsilie [vykonávaný výlov – neoficiálny preklad].

…“

 Skutkové okolnosti

 A – Žalobca

30     Žalobca, Região autónoma dos Açores (Autonómna oblasť Azory), je autonómnou oblasťou Portugalskej republiky. Podľa portugalského práva má právnu subjektivitu a podľa portugalskej ústavy vykonáva významné autonómne právomoci, vrátane zákonodarnej právomoci v otázkach týkajúcich sa rybolovu (články 227 a 228 portugalskej ústavy).

 B – Proces prijatia napadnutého nariadenia a následné návrhy vykonávacích opatrení

31     Dňa 16. decembra 2002 prijala Komisia návrh, ktorý viedol k prijatiu napadnutého nariadenia [návrh nariadenia Rady o riadení rybárskeho úsilia týkajúceho sa určitých rybolovných oblastí a zdrojov spoločenstva, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2847/93, predložený Komisiou (KOM(2002) 739 v konečnom znení)].

32     Dňa 19. mája 2003 a potom 28. mája 2003 vydalo predsedníctvo Rady diskusný dokument a pracovný dokument, ktoré sa zaoberali návrhom Komisie a obsahovali návrhy jeho zmien. Predsedníctvo predovšetkým navrhovalo, aby okrem oblasti s obmedzením pre tuniakovité druhy v rozsahu 200 námorných míľ uvedenej v návrhu Komisie bola na základe článku 299 ods. 2 ES okolo Azor vytvorená oblasť s obmedzením v rozsahu 50 námorných míľ pre hlbokomorské druhy.

33     Dňa 4. júna 2003 prijal Európsky parlament svoje stanovisko [P5_TA(2003)0250] k návrhu Komisie, v ktorom schválil tento návrh s určitými zmenami, ktoré sa týkali predovšetkým zachovania režimu upraveného v nariadení č. 685/95 počas obdobia ďalších 10 rokov.

34     Dňa 5. septembra 2003 predložilo predsedníctvo Rady spoločne s Komisiou kompromisný návrh predsedníctva, v ktorom bol ako právny základ napadnutého nariadenia uvedený nielen článok 37, ale aj článok 299 ods. 2 ES. Článok 6 ods. 1 kompromisného návrhu predsedníctva stanovoval oblasť obmedzení v rozsahu 100 námorných míľ okolo Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov pre všetky druhy, to znamená nielen pre tuniakovité druhy, ako to bolo uvedené v pôvodnom návrhu Komisie.

35     Dňa 13 októbra 2003 Rada dospela na základe kompromisného návrhu predsedníctva z 5. septembra 2003 k politickej dohode. V ten istý deň urobila Komisia vyhlásenie priložené k zápisnici Rady, ktoré znie takto:

„S cieľom doplniť obmedzenia prístupu v Azorách a vyhnúť sa poškodeniu citlivých ekosystémov vo vodách až do 200 námorných míľ okolo Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, Komisia čoskoro navrhne nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 850/98 a ktorým sa zakáže rybolov vykonávaný vlečným výstrojom“.

36     Dňa 4. novembra 2003 prijala Rada napadnuté nariadenie.

37     Dňa 3. februára 2004 Komisia predložila návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 850/98, pokiaľ ide o ochranu hlbokomorských koralových útesov pred účinkami rybolovu vykonávaného vlečnými sieťami v určitých oblastiach Atlantického oceánu [KOM(2004) 58 v konečnom znení].

38     Dňa 12. marca 2004 prijala Komisia návrh vykonávacieho nariadenia v zmysle článku 11 napadnutého nariadenia upravujúci maximálne ročné výlovy pre určité oblasti rybolovu a rybolovné pásma [KOM(2004) 166 v konečnom znení].

 Konanie

39     Dňa 12. decembra 2003 podal žalobca listom odoslaným prostredníctvom svojich právnych poradcov generálnemu sekretárovi Rady a generálnemu riaditeľovi Generálneho riaditeľstva pre rybné hospodárstvo Európskej komisie prvú žiadosť o prístup k určitým listinám týkajúcim sa prijatia napadnutého nariadenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43).

40     Listom zo 7. januára 2004 generálny sekretariát Rady informoval žalobcu o tom, že určil 24 listín, ktoré sa rozhodol sprístupniť v celom rozsahu. Dňa 13. januára 2004 predložil žalobca opakovanú žiadosť, v ktorej tvrdil, že odpoveď generálneho sekretariátu dostatočne nezohľadňovala všetky aspekty prvej žiadosti. Dňa 15. januára 2004 „komunikačný a informačný“ odbor Generálneho riaditeľstva Komisie pre rybné hospodárstvo odoslal právnemu poradcovi žalobcu email, v ktorom odpovedal na jeho prvú žiadosť o prístup k listinám. Dňa 10. februára 2004 Rada schválila odpoveď na opakovanú žiadosť a sprístupnila ďalšie listiny uvedené v bode 4 odpovede.

41     Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. februára 2004 podal žalobu podľa článkov 230 ES a 231 ES, v ktorej navrhuje okrem iného čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa týka azorských vôd, predovšetkým článku 3, článku 5 ods. 1, článku 11, článku 13 písm. b) a článku 15 napadnutého nariadenia, ako aj prílohy tohto nariadenia.

42     Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. marca 2004 podal žalobca podľa článkov 242 ES a 243 ES a článku 104 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa návrh, v ktorom navrhuje odklad výkonu časti napadnutého nariadenia a/alebo iné predbežné opatrenia, ktoré bude súd považovať za vhodné. Žalobca predovšetkým navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa:

–       „odložil výkon článkov 3 a 11 a prílohy [napadnutého nariadenia] do vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupňa o žalobe vo veci samej alebo do prijatia novej právnej úpravy v rozsahu, v akom tieto články:

–       upravujú, že výlov podľa nariadenia sa určí len s odkazom na cieľové druhy a oblasti ICES/CECAF, ale nie s odkazom na druh používaného rybárskeho výstroja, stabilného alebo vlečného,

–       vylučujú z pôsobnosti článkov 3 a 11 druhy žijúce na morskom dne, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [č.] 2347/2002,

–       odložil výkon článku 15 [napadnutého nariadenie] do vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupňa o žalobe vo veci samej alebo do prijatia novej právnej úpravy v rozsahu, v akom zrušenie [nariadení z roku 1995]:

–       odníma Spoločenstvu právomoc určiť výlov nielen s odkazom na cieľové druhy a oblasti ICES/CECAF, ale tiež s odkazom na druh použitého rybárskeho výstroja (článok 3 ods. 1, článok 6 a príloha nariadenia [č.] 685/95 a článok 2 a príloha nariadenia [č.] 2027/95) a zrušuje ich určenie, ktoré bolo uskutočnené nariadením [č.] 2027/95,

–       odníma oprávnenie určiť maximálny ročný výlov uskutočnený oblasťou, pokiaľ ide o druhy žijúce na morskom dne, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [č.] 2347/2002, a zrušuje určenie tohto výlovu, ktoré bolo uskutočnené nariadením [č.] 2027/95,

–       zrušuje zákaz prístupu španielskych plavidiel do ostrovných vôd podliehajúcich zvrchovanosti alebo právomoci Portugalska v oblasti ICES X a CECAF [časť 34.2.0] s cieľom rybolovu tuniaka a tuniakovitých druhov (príloha III bod 3 nariadenia [č.] 685/95),

–       môže nadobudnúť účinnosť 1. augusta 2004 bez ohľadu na to, či nadobudne účinnosť nariadenie podľa článku 11 ods. 2 alebo 3 [napadnutého nariadenia],

–       odložil výkon článku 5 ods. 1 napadnutého nariadenia do vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupňa o žalobe vo veci samej alebo do prijatia novej právnej úpravy v rozsahu, v akom tento článok nezachováva zákaz prístupu španielskych plavidiel do ostrovných vôd podliehajúcich zvrchovanosti alebo právomoci Portugalska v oblasti ICES X a CECAF [časť 34.2.0] s cieľom rybolovu tuniaka a tuniakovitých druhov,

–       odložil výkon článku 13 písm. b) [napadnutého nariadenia] do vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupňa o žalobe vo veci samej alebo do prijatia novej právnej úpravy v rozsahu, v akom vylučuje uplatnenie článkov 19a ods. 3, 19b, 19c, 19d a 19e nariadenia [č.] 2847/93 na vody v okolí Azor podliehajúce zvrchovanosti alebo právomoci Portugalska,

–       eventuálne nariadil predbežné opatrenie s účinkami do vyhlásenia rozsudku vo veci T–37/04 alebo do prijatia novej právnej úpravy, ukladajúce španielskym plavidlám zákaz rybolovu tuniaka a tuniakovitých druhov v azorských vodách a plavidlám členských štátov s výnimkou Portugalska zákaz rybolovu druhov žijúcich na morskom dne a hlbokomorských druhov,

–       nariadil akékoľvek iné uznesenie alebo iné opatrenie, ktoré bude považovať za spravodlivé a vhodné v podmienkach prejednávanej veci,

–       zaviazal Radu na náhradu trov konania.“

43     Dňa 31. marca 2004 predložila Rada svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení. V týchto pripomienkach Rada navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa:

–       zamietol návrh ako neprípustný,

–       subsidiárne, zamietol návrh ako nedôvodný,

–       zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

44     Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. marca a 1. apríla 2004 Komisia a Španielske kráľovstvo podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania o nariadení predbežných opatrení na podporu návrhov Rady.

45     Návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania boli doručené účastníkom konania podľa článku 116 ods. 1 rokovacieho poriadku.

46     Podaniami zo 6. apríla 2004 žalobca aj Rada potvrdili, že nemajú žiadne námietky k návrhom Komisie a Španielskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

47     Uznesením z 20. apríla 2004 predseda Súdu prvého stupňa vyhovel návrhom Komisie a Španielskeho kráľovstva na vstup vedľajšieho účastníka do konania o nariadení predbežných opatrení na podporu návrhov Rady.

48     Dňa 21. apríla 2004 Komisia a Španielske kráľovstvo predložili svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení. Vo svojich pripomienkach Komisia a Španielske kráľovstvo navrhujú, aby predseda Súdu prvého stupňa:

–       zamietol návrh ako neprípustný,

–       subsidiárne, zamietol návrh ako nedôvodný,

–       zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

49     Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. apríla 2004, Rada v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku vzniesla námietku neprípustnosti žaloby vo veci samej, v ktorej navrhovala, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu o čiastočnú neplatnosť napadnutého nariadenia ako zjavne neprípustnú a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

50     Dňa 27. apríla 2004 Súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby do 28. apríla 2004 predložil všetky listiny, ktoré mu boli doručené ako odpoveď na jeho žiadosť o prístup k dokumentom z 12. decembra 2003 a následnú opakovanú žiadosť a Komisiu, aby v rovnakej lehote predložila kópie svojho návrhu vykonávacieho nariadenia podľa článku 11 napadnutého nariadenia. Komisia predložila požadované listiny 27. apríla 2004. Žalobca predložil požadované listiny 29. apríla 2004 a tieto boli pripustené ako súčasť spisu rozhodnutím z 30. apríla 2004.

51     Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. apríla 2004 Rada navrhla, aby dve listiny priložené k pripomienkam, ktoré predložilo 21. apríla 2003 Španielske kráľovstvo a ktoré obsahujú stanoviská právneho odboru Rady, boli vyňaté zo spisu v prejednávanej veci a neboli zohľadňované. Španielske kráľovstvo bolo vyzvané, aby predložilo svoje pripomienky k návrhu Rady na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 5. mája 2004.

52     Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 29. a 30. apríla 2004 štyri organizácie, konkrétne Seas at Risk, WWF – World Wide Fund for Nature (ďalej len „WWF“), v zastúpení: R. Buxton, solicitor a D. Owen, barrister, Porto de Abrigo – Organização de Produtores da Pesca CRL (ďalej len „Porto de Abrigo“) a GÊ-Questa – Associação de Defesa do Ambiente (ďalej len „GÊ-Questa“), v zastúpení: P. Linhares Dias, advokát, podali návrhy na vstup vedľajších účastníkov do konania o nariadení predbežných opatrení na podporu návrhov žalobcu.

53     Štyria navrhnutí vedľajší účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na 5. mája 2004, aby predniesli svoje tvrdenia bez toho, aby to ovplyvnilo výsledok rozhodnutia o ich návrhoch.

54     Na pojednávaní 5. mája 2004 žalobca, Rada, Komisia, Španielske kráľovstvo a navrhnutí vedľajší účastníci konania (WWF, Seas at Risk, Porto de Abrigo a GÊ-Questa) predniesli svoje tvrdenia a odpovedali na otázky predsedu Súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o navrhnutých vedľajších účastníkov konania, hoci predseda Súdu prvého stupňa umožnil všetkým štyrom, aby predniesli tvrdenia týkajúce sa ich návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania, ako aj opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežných opatrení, vyhradil si konečné rozhodnutie o ich návrhoch na vstup do konania na neskôr.

55     S prihliadnutím na skutočnosť, že Španielske kráľovstvo na pojednávaní nenamietalo proti návrhu Rady, aby dve listiny, ktoré boli priložené k pripomienkam Španielskeho kráľovstva, boli vyňaté zo spisu a neboli zohľadňované, predseda na pojednávaní nariadil vyňatie týchto dvoch listín zo spisu.

56     Dňa 18. júna 2004 žalobca predložil návrh, v ktorom požadoval, aby Súd prvého stupňa opätovne otvoril písomnú časť konania a aby pripustil podstatnú časť správy Poradného výboru pre riadenie rybolovu (ACFM) Medzinárodnej rady pre využívanie mora (ICES). Predseda rozhodol o pripustení tejto správy a 30. júna 2004 odoslal tajomník Súdu prvého stupňa jej kópiu účastníkom konania, aby k nej mohli predložiť svoje pripomienky. Dňa 6. júla 2004 Rada, Komisia a Španielske kráľovstvo predložili svoje pripomienky.

 Právny stav

 A – O návrhoch WWF, Seas at Risk, Porto de Abrigo a GÊ-Questa na vstup vedľajších účastníkov do konania

57     Ako už bolo uvedené, WWF, Seas at Risk, Porto de Abrigo a GÊ-Questa podali návrhy na vstup vedľajších účastníkov do konania v súlade s druhým odsekom článku 40 Štatútu Súdneho dvora. Ostatní účastníci konania sa na pojednávaní nevyjadrili k tomu, či má byť týmto návrhom na vstup vedľajších účastníkov do konania vyhovené.

58     Podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa v konaní na Súde prvého stupňa uplatní na základe prvého odseku článku 53 toho istého štatútu, môže osoba vstúpiť do konania na Súde prvého stupňa ako vedľajší účastník v prípade, ak preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci.

59     V tejto súvislosti je ustálenou judikatúrou, že záujem na rozhodnutí veci znamená priamy a skutočný záujem na rozhodnutí o návrhu. Predovšetkým je potrebné posúdiť, či je navrhnutý vedľajší účastník konania priamo dotknutý napadnutým aktom a či je jeho záujem na rozhodnutí veci určitý (pozri uznesenie predsedu prvej komory Súdu prvého stupňa z 3. júna 1999, ACAV a i./Rada, T‑138/98, Zb. s. II‑1797, bod 14, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 10. júla 2000, Federación de Cofradías de Pescadores de Guipúzcoa a i./Rada, T‑54/00 R, Zb. s. II‑2875, bod 15, a tam uvedenú judikatúru). Združenia môžu byť pripustené do konania ako vedľajší účastníci konania s cieľom chrániť záujmy svojich členov vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o zásadných otázkach spôsobilých tieto záujmy ovplyvniť (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 28. septembra 1998, Pharos/Komisia, C‑151/98 P, Zb. s. I‑5441, bod 6, a tam uvedenú judikatúru).

60     Porto de Abrigo je družstevnou spoločnosťou s ručením obmedzeným založenou ako združenie výrobcov. Podľa štatútu je jej hlavným cieľom ochrana záujmov členov, ktorými sú predovšetkým rybári vykonávajúci činnosť v Azorách.

61     Je nepochybné, že napadnuté nariadenie, ktoré upravuje výkon rybolovných činností okrem iného v azorských vodách, a akékoľvek uznesenie o odklade jeho výkonu alebo iné predbežné opatrenia by mali podstatný a priamy účinok na členov Porto de Abrigo, ktorých existenčné prostriedky sú závislé od týchto rybolovných činností. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že Porto de Abrigo má priamy a určitý záujem na výsledku tohto konania.

62     Z tohto dôvodu je potrebné vyhovieť návrhu Porto de Abrigo na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobcu v súlade s jeho návrhom.

63     GÊ-Questa je neziskovou organizáciou na ochranu životného prostredia, ktorej hlavným cieľom je ochrana a zlepšenie životného prostredia, ako aj štúdium a ochrana národného a kultúrneho dedičstva Azorského súostrovia. Štatút GÊ‑Questa jej výslovne ukladá chrániť prírodné dedičstvo Azorského súostrovia zahŕňajúce populáciu rýb a morské ekosystémy tohto súostrovia.

64     Návrh na odklad výkonu napadnutého nariadenia by mal priamy účinok na výkon rybolovných činností v azorských vodách vrátane používania rybárskeho výstroja, čo môže mať významný dopad na ekosystém azorských vôd predstavujúcich hlavnú oblasť činnosti GÊ-Questa. Na základe uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že GÊ-Questa má priamy a určitý záujem na výsledku tohto konania.

65     Z tohto dôvodu je potrebné rozhodnúť tak, že sa povoľuje vstup GÊ-Questa do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v súlade s jeho návrhom.

66     Seas at Risk uvádza, že je nezávislou medzinárodnou neziskovou organizáciou na ochranu životného prostredia so sídlom v Holandsku. Cieľom Seas at Risk je ochrana a obnovenie morského prostredia. Seas at Risk je najväčším európskym združením mimovládnych environmentálnych organizácii so 16 členskými organizáciami v ôsmich členských štátoch a v Nórsku, a zastupuje tieto organizácie na európskej úrovni, v Komisii OSPAR (Dohovor pre ochranu morského životného prostredia severovýchodného Atlantiku), v Komisii pre rybárske oblasti severovýchodného Atlantiku (NEAFC), v Medzinárodnej námornej organizácii a v rámci konaní týkajúcich sa Konferencie na ochranu Severného mora. Venuje sa otázkam morského prostredia a geografický rozsah jej pôsobnosti zahŕňa celý severovýchodný Atlantický oceán.

67     Ciele WWF sú dokonca ešte širšie ako ciele Seas at Risk. Podľa jej návrhu je WWF jednou z najväčších svetových organizácii zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia, ktorá má takmer päť miliónov sympatizantov a ktorej geografický rozsah pôsobnosti zahŕňa viac ako 100 krajín. Jej poslaním je zastaviť zhoršovanie prírodného prostredia planéty. Angažuje sa v programe „Ohrozené moria“, ktorý sa týka vôd oceánov celého sveta. WWF sa rovnako angažuje v programe týkajúcom sa severovýchodného Atlantického oceánu, ktorý sa zameriava na podporu trvalo udržateľných rybolovných pásiem a vytvorenie sietí chránených morských oblastí v rámci Komisie OSPAR a jej členských štátoch.

68     Vo svojom spoločnom návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania Seas at Risk a WWF tvrdia, že majú priamy a určitý záujem na výsledku tohto konania. Tvrdia, že ich činnosti sa zameriavajú na hlbokomorské rybolovné pásma a ochranu morského prostredia a morských nálezísk vrátane podmorských hôr a že počas minulých rokov vynaložili značné zdroje na podporu ochrany zásob a nálezísk rýb patriacich do pôsobnosti napadnutého nariadenia. Seas at Risk a WWF ďalej tvrdia, že sa zúčastňovali lobingu a udržiavali kontakt s vládami a inštitúciami Spoločenstva pred a počas legislatívneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia. Na záver Seas at Risk a WWF tvrdia, že ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov konania by mal byť povolený z dôvodu, že z návrhu na nariadenie predbežných opatrení vyplývajú dôležité otázky vzťahu environmentálnej politiky Európskeho spoločenstva a SPRH, na riešení ktorých majú priamy a určitý záujem. Tvrdia, že ich členovia majú právo očakávať, že za okolností, ako sú okolnosti v prejednávanej veci, vyjadria na súde Spoločenstva svoj názor.

69     S týmito tvrdeniami nemožno súhlasiť. Na rozdiel od dvoch azorských organizácii sú záujmy Seas at Risk a WWF príliš široké a všeobecné, aby mohli byť podstatne dotknuté výsledkom tohto konania a z tohto dôvodu nie sú takej povahy, aby umožnili sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach vyhovieť návrhu WWF a Seas at Risk na vstup vedľajších účastníkov do tohto konania.

70     V skutočnosti napriek ich odbornosti a angažovanosti v otázkach životného prostredia sa ciele a činnosti oboch organizácii vzťahujú na rozsiahle geografické oblasti a nezameriavajú sa výlučne alebo hlavne na azorské vody. Žalobca však navrhuje čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia len vo vzťahu k azorským vodám. Okrem toho je potrebné poznamenať, že napadnuté nariadenie upravuje výkon rybolovných činností v azorských vodách a jeho uplatňovanie podstatne neovplyvňuje činnosti WWF alebo Seas at Risk, ktoré spočívajú vo vedeckom výskume životného prostredia a lobingu v otázkach životného prostredia v oveľa širšom kontexte. Členovia a sympatizanti Seas at Risk a WWF sa nachádzajú na celom svete a ich záujmy spočívajúce v ochrane životného prostredia vo všeobecnosti sú dokonca vzdialené ešte viac.

71     Z uvedeného vyplýva, že organizácie Seas at Risk a WWF nepreukázali priamy a skutočný záujem na rozhodnutí o návrhoch žalobcu v konaní o nariadení predbežných opatrení, a preto musí byť ich návrh na vstup vedľajších účastníkov do konania zamietnutý.

 B – O návrhu na nariadenie predbežných opatrení

1.     Tvrdenia účastníkov konania

 a) Tvrdenia uplatnené žalobcom

 O prípustnosti

72     Žalobca tvrdí, že je oprávnený na podanie žaloby podľa článku 230 ods. 4 ES napriek skutočnosti, že napadnutým aktom je nariadenie Rady, a to z dôvodu, že sa ho toto nariadenie priamo a osobne dotýka.

73     Pokiaľ ide o kritérium priameho záujmu, žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie priamo zasahuje do jeho právomoci prijímať právne akty a upravovať otázky rybolovu vo vodách podliehajúcich jeho právomoci. Účinky napadnutého nariadenia z neho vyplývajú priamo, pretože členské štáty, a predovšetkým Portugalsko, nemajú žiadnu voľnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie opatrenia.

74     Pokiaľ ide o osobný záujem, uplatňuje žalobca dve hlavné tvrdenia. Po prvé, žalobca tvrdí, že sa na neho vzťahuje osobitná ochrana vyplývajúca zo Zmluvy podľa článku 299 ods. 2 ES a okrem toho, napadnuté nariadenie výslovne uznáva jeho výnimočné postavenie a vo vzťahu k nemu obsahuje osobitné ustanovenia (článok 5 napadnutého nariadenia). Po druhé, napadnuté nariadenie odníma žalobcovi právomoc upravovať rybolov v azorských vodách.

 O fumus boni iuris

75     Žalobca tvrdí, že jeho žaloba proti napadnutému nariadeniu, ktorá je založená na šiestich rôznych žalobných dôvodoch, je skutočne dôvodná.

76     Po prvé, žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje právo životného prostredia, predovšetkým články 6 a 174 ods. 1 až 3 ES, ako aj základné nariadenie tým, že nerešpektuje dôležité zásady ochrany životného prostredia, ktoré sú v kontexte právnej úpravy v oblasti SPRH záväzné, konkrétne zásadu trvalo udržateľného rozvoja, obozretnosti, prevencie, nápravy škôd pri zdroji a zásadu „znečisťovateľ platí“. Podľa názoru žalobcu sú porušené všetky uvedené zásady z dôvodu, že napadnuté nariadenie spôsobí zintenzívnenie výlovu, škody morskému prostrediu a vyčerpanie zásob rýb.

77     Žalobca predovšetkým tvrdí, že napadnuté nariadenie bude mať ďalej uvedené účinky. V dôsledku zrušenia nariadení z roku 1995, ktoré obmedzovali prístup cudzích plavidiel do azorských vôd a v podstate zakazovali použitie vlečného výstroja v týchto vodách, povedie napadnuté nariadenie k podstatnému zvýšeniu výlovu uskutočňovaného priemyselnými flotilami iných členských štátov. Uvedené je dôsledkom toho, že články 3 a 11 napadnutého nariadenia vylučujú z definície dotknutých rybolovných pásiem všetky odkazy na rybársky výstroj a týmto spôsobom nepriamo povoľujú používanie vlečného výstroja. Okrem toho tieto ustanovenia vylučujú zo svojej pôsobnosti druhy uvedené v prílohe I nariadenia č. 2347/2002, ktorá obmedzuje výlov určitých hlbokomorských druhov. Žalobca ďalej tvrdí, že článok 15 napadnutého nariadenia zrušuje nariadenia z roku 1995 pred nadobudnutím účinnosti vykonávacieho nariadenia obmedzujúceho výlov. Článok 5 stanovuje ochrannú zónu v rozsahu 100 námorných míľ, pričom ponecháva bez úpravy oblasť v rozsahu 100 až 200 námorných míľ, čím umožňuje cudzím plavidlám loviť v tejto oblasti všetky druhy vrátane hlbokomorských zásob a tuniaka. Napokon, článok 13 napadnutého nariadenia zrušuje signalizačný systém, a tým zbavuje žalobcu dôležitých informácii, ktoré by mu umožňovali efektívnejšie kontrolovať výkon rybolovných činností vo vodách podliehajúcich jeho právomoci.

78     S prihliadnutím na tieto údajné účinky žalobca tvrdí, že je porušená zásada trvalo udržateľného rozvoja vyjadrená v článku 6 ES a článku 2 ods. 1 základného nariadenia. Rovnako je porušená zásada obozretnosti (vyjadrená v článkoch 6 a 174 ods. 2 ES, ako aj v článku 2 základného nariadenia), pretože Rada nezohľadnila vedecké dôkazy a pretože napadnuté nariadenie spôsobí v dotknutých oblastiach intenzívny rybolov a zbaví žalobcu dôležitých vedeckých informácií, ktoré by mohol využiť pri budúcich preventívnych opatreniach. Zásada prevencie (článok 174 ods. 2 ES a články 7, 8 a 26 základného nariadenia) je porušená z dôvodu, že Rada nezobrala do úvahy vážnu hrozbu, ktorú pre životné prostredie predstavuje prijatie napadnutého nariadenia. Zásada nápravy škôd pri zdroji je porušená v dôsledku toho, že napadnuté nariadenia odníma miestnym orgánom, ktoré najlepšie poznajú azorské vody, právomoc riešiť environmentálne otázky týkajúce sa týchto vôd. Napokon, zásada „znečisťovateľ platí“ je porušená tým, že napadnuté nariadenie umožňuje priemyselným flotilám spôsobovať škody na životnom prostredí bez toho, aby ich nahradili.

79     Po druhé, žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie nie je v súlade s ustanoveniami primárneho a sekundárneho práva, ktorých cieľom je ochrana Azor. Žalobca predovšetkým uvádza, že napadnuté nariadenia porušuje články 158 ES a 299 ods. 2 ES z dôvodu, že v rozpore s cieľom týchto ustanovení nechráni Azory. Napadnuté nariadenie tým, že poškodzuje životné prostredie Azor a vyčerpáva azorské zásoby rýb, poškodí miestny rybárskych priemysel a zvýši rozdiely medzi Azorami a kontinentálnou Európou.

80     Po tretie, žalobca tvrdí, že tým, že napadnuté nariadenie nechráni miestnu populáciu rýb, porušuje zásadu relatívnej stability vyjadrenú v nariadení č. 2371/2002 (odôvodnenie č. 16, 17, 18 a článok 20 základného nariadenia).

81     Po štvrté, žalobca tvrdí, že v procese prijímania napadnutého nariadenia porušila Rada podstatné procesné požiadavky tým, že návrh opätovne nekonzultovala s Európskym parlamentom napriek výslovnej požiadavke v tomto zmysle obsiahnutej v stanovisku Parlamentu a napriek značným zmenám v konečnom znení napadnutého nariadenia, predovšetkým doplneniu článku 299 ods. 2 ES ako právneho základu, obmedzeniu ochrannej zóny okolo Azor na 100 námorných míľ, zrušeniu signalizačného systému a vylúčeniu hlbokomorských druhov z pôsobnosti režimu maximálneho výlovu.

82     Po piate, žalobca tvrdí, že Rada porušila článok 4 ods. 2 základného nariadenia tým, že nezohľadnila dostupné vedecké, technické a ekonomické stanoviská a predovšetkým správy Vedeckého, technického a ekonomického výboru pre rybolov (STECF), a tým, že nevypracovala správu o posúdení vplyvu na životné prostredie. Uvedené podľa názoru žalobcu vyplýva z odpovedí Komisie a Rady na žalobcovu žiadosť o prístup k dokumentom.

83     Po šieste, žalobca tvrdí, že Rada porušila článok 253 ES tým, že v napadnutom nariadení neuviedla primerané odôvodnenie. Predovšetkým, napadnuté nariadenie povedie k opačným dôsledkom ako sú tie, ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach č. 3 a 6, a to ochrana azorských vôd. Nie sú ani uvedené žiadne dôvody zmeny predchádzajúceho režimu alebo zrušenia nariadení z roku 1995.

84     Napokon, žalobca sa odvoláva na niektoré ďalšie tvrdenia uplatnené v žalobe vo veci samej, podľa ktorých napadnuté nariadenie porušuje nariadenie č. 1275/94, základné zásady práva Spoločenstva a medzinárodného morského práva. Je potrebné poznamenať, že okrem poukazu na žalobu vo veci samej neposkytol žalobca v návrhu na nariadenie predbežných opatrení žiadne informácie týkajúce sa týchto námietok.

 O naliehavosti

85     Žalobca tvrdí, že predbežné opatrenia sú nevyhnutné z dôvodu, že v prípade ich nenariadenia utrpí morské prostredie, zásoby rýb a miestne hospodárstvo vážnu a nenapraviteľnú škodu. Ak nebudú tieto opatrenia nariadené, bude žalobcovi odmietnutá úplná a efektívna súdna ochrana.

86     Pokiaľ ide o morské prostredie, žalobca tvrdí, že škodlivé účinky napadnutého nariadenia nastanú najneskôr 1. augusta 2004, kedy dôjde na základe článku 15 napadnutého nariadenia k formálnemu zrušeniu nariadení z roku 1995. Žalobca uvádza, že povolenie rybolovu hlbokomorských druhov v azorských vodách cudzími plavidlami bude znamenať, po prvýkrát, používanie škodu spôsobujúceho výstroja a spôsobu rybolovu, ako napríklad rybolov vykonávaný pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne, rybolov vykonávaný pomocou vlečných sietí bez kontaktu s morským dnom, rybolov vykonávaný pomocou stojacich žiabrových sietí používaných na morskom dne, intenzívny rybolov vykonávaný pomocou povrchových šnúr, ktoré zachytávajú príliš veľa rýb, lovia všetky druhy bez rozdielu a spôsobujú problém takzvaného „rybolovu duchov“ (s výrazným dopadom na morské prostredie), pri ktorom stratený výstroj spôsobuje škody počas dlhého obdobia. Všetky tieto spôsoby by spôsobili podstatné sprievodné škody zničením morského dna, skál a koralov. Podľa názoru žalobcu návrh Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami nemusí byť prijatý včas, a ak by aj bol prijatý, nebude postačovať, pretože nezakazuje iné škodu spôsobujúce spôsoby intenzívneho priemyselného rybolovu.

87     Pokiaľ ide o zásoby rýb, žalobca tvrdí, že škodlivé účinky napadnutého nariadenia nastanú najneskôr 1. augusta 2004. Uvádza, že množstvo cudzích (španielskych) plavidiel už začalo vykonávať v azorských vodách intenzívny rybolov v dôsledku vyhlásenia Komisie a španielskeho ministerstva poľnohospodárstva, v zmysle ktorého už napadnuté nariadenie nadobudlo účinnosť. Po prvé, žalobca tvrdí, že vykonávacie nariadenie predvídané v článku 11 napadnutého rozhodnutia, ktoré má stanoviť maximálne hodnoty výlovu nebude prijaté včas a že z tohto dôvodu bude počas dlhej doby existovať v právnej úprave medzera. Po druhé, intenzívne spôsoby rybolovu, ktoré predvída napadnuté nariadenie, spôsobia vyčerpanie zásob rýb. Žalobca uvádza, že napríklad španielske plavidlá používajú zosilnené povrchové šnúry, ktoré majú až 12-krát viac hákov (24 000 hákov) ako šnúry, ktoré používajú azorské plavidlá (2 000 hákov). Okrem toho, španielske plavidlá majú väčší akčný rádius a skladovaciu kapacitu a môžu z tohto dôvodu loviť intenzívne počas dlhšieho obdobia ako azorské plavidlá. Kvôli rýchlej návratnosti rybolovu vykonávaného v predtým nevyužívaných hlbokomorských pásmach sa očakáva, že v azorských vodách bude loviť veľké množstvo plavidiel. To ovplyvní citlivú ekologickú rovnováhu, ktorá je už takmer neudržateľná, spôsobí „boom and bust“ efekt a rýchle a nezvratné vyčerpanie zásob rýb. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že osobitná povaha podmorských rýb (nízka plodnosť, neskorá dospelosť a vysoká dĺžka života) spôsobuje, že ich obnova je mimoriadne pomalá.

88     Pokiaľ ide o azorský rybársky priemysel, žalobca tvrdí, že vyčerpanie zásob rýb spôsobí zrútenie miestneho hospodárstva, ktorý je osobitne závislý na rybolove, predovšetkým hlbokomorskom (ktorý predstavuje 59 % azorských úlovkov). Podľa názoru žalobcu pochádza 31 % azorských úlovkov z kŕdľov rýb nachádzajúcich sa v „liberalizovanej“ oblasti v rozsahu 100 až 200 námorných míľ. Takmer 12 % azorskej populácie v aktívnom veku sa zaoberá činnosťami súvisiacimi s rybolovom.

89     Žalobca uznáva, že nemôže predvídať, kedy sa škoda stane nenapraviteľnou, ale očakáva, že tieto účinky sa prejavia v období jednej rybárskej sezóny. V každom prípade žalobca žiada Súd prvého stupňa, aby uplatnil zásadu obozretnosti a nariadil navrhované predbežné opatrenia s cieľom vyhnúť sa takýmto účinkom napriek nedostatku matematickej istoty, pokiaľ ide o čas budúcej škody.

 O rovnováhe záujmov

90     Žalobca tvrdí, že rovnováha záujmov jednoznačne svedčí v prospech nariadenia predbežných opatrení z dôvodu, že ak budú predbežné opatrenia nariadené, budú zásoby rýb a morský ekosystém chránené až do vyhlásenia rozsudku o žalobe vo veci samej, pričom nebude znevýhodnená žiadna osoba a zároveň nebude prejudikovaný výsledok konania o žalobe vo veci samej. Ak uspeje Rada, budú chránené záujmy rybárskych flotíl iných členských štátov, predovšetkým Španielskeho kráľovstva, ak uspeje žalobca, budú chránené jeho záujmy.

 b) Tvrdenia uplatnené Porto de Abrigo a GÊ-Questa

91     Porto de Abrigo a GÊ-Questa podporujú tvrdenia žalobcu, podľa ktorých napadnuté nariadenie povolí intenzívny rybolov v azorských vodách predovšetkým španielskym plavidlám, ktoré v porovnaní s azorskými plavidlami majú väčšiu kapacitu, opakovane použiteľný rybársky výstroj a ktoré používajú povrchové šnúry pokrývajúce rozsiahlejšie oblasti (50/60 námorných míľ namiesto 30 námorných míľ) a zostávajú na mori počas oveľa dlhšieho obdobia (60 dní namiesto jedného týždňa obvyklého pre azorské plavidlá). V azorských vodách už loví mesačne priemerne 58 španielskych plavidiel, pričom obvyklý celkový počet plavidiel býval štyri. Tento intenzívny rybolov spôsobí úplne zničenie zásob rýb v oblasti 100 až 200 námorných míľ a dokonca aj v oblasti 0 až 100 námorných míľ v dôsledku „nasávacieho“ efektu (ryby sú vyťahované z kŕdľov, ktoré križujú čiaru 100 námorných míľ). Zničenie zásob rýb by spôsobilo obrovské škody životnému prostrediu a zrútenie miestneho rybárskeho priemyslu.

 c) Tvrdenia uplatnené Radou, Komisiou a Španielskym kráľovstvom

92     Na úvod tvrdí Rada podporovaná Komisiou a Španielskym kráľovstvom, že návrh je zjavne neprípustný v dôsledku zjavnej neprípustnosti žaloby vo veci samej.

93     V tejto súvislosti Rada predovšetkým tvrdí, že napadnuté nariadenie je všeobecne záväzným opatrením a nie skrytým rozhodnutím, a z tohto dôvodu ho žalobca nemôže napadnúť. Po druhé, v každom prípade nie je žalobca osobne dotknutý. Jeho všeobecný záujem na hospodárskej prosperite rybárskeho priemyslu oblasti nepostačuje na splnenia kritéria umožňujúceho fyzickým alebo právnickým osobám podanie návrhu podľa článku 230 ods. 4 ES, konkrétne kritéria, že napadnutý akt musí ovplyvňovať ich právne postavenie z dôvodu určitých im vlastných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb a individualizujú ich rovnako ako adresáta rozhodnutia. V tejto súvislosti Rada tvrdí, že žalobca nepreukázal, ako odlišne napadnuté nariadenie ovplyvňuje jeho hospodárstvo v porovnaní s inými oblasťami vrátane iných „najvzdialenejších“ oblastí. Po tretie, skutočnosť, že Azory sú uvedené v článku 299 ods. 2 ES, nepostačuje na to, aby žalobcovi poskytla oprávnenie na podanie žaloby, opačný výklad by umožnil najvzdialenejším oblastiam privilegovaný prístup k Súdu prvého stupňa v rozpore so systémom súdnej ochrany stanoveným v Zmluve o ES. Napokon, skutočnosť, že sú dotknuté zákonodarné a regulačné právomoci žalobcu, nevedie k osobnému a priamemu záujmu, ale je nevyhnutným dôsledkom všetkých všeobecne záväzných nariadení.

94     Rada podporovaná Komisiou a Španielskym kráľovstvom ďalej tvrdí, že v každom prípade je návrh nedôvodný, pretože žalobca nepredložil dôkaz o splnení podmienky fumus boni iuris.

95     Po prvé, Rada, odvolávajúc sa na širokú diskrečnú právomoc zákonodarcu Spoločenstva, v tejto oblasti tvrdí, že environmentálne ustanovenia sa neuplatia z dôvodu, že právnym základom napadnutého nariadenia boli články 37 ES a 299 ods. 2 ES.

96     Po druhé, Rada uvádza, že v každom prípade napadnuté nariadenie neporušuje ustanovenia práva životného prostredia (články 6 a 174 ES a všeobecné zásady práva životného prostredia), pretože ním stanovený režim nespôsobí žiadne škody na životnom prostredí alebo zásobách rýb. Podľa názoru Rady napadnuté nariadenie v skutočnosti zjednocuje rozličné záujmy vrátane ochrany životného prostredia, trvale udržateľného využívania zásob rýb a ochrany azorského rybárskeho priemyslu, pričom zároveň rešpektuje zásadu zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti vyjadrenú v článku 12 ES.

97     Rada podporovaná Komisiou a Španielskym kráľovstvom ďalej tvrdí, že napadnuté nariadenie zohľadňuje záujmy životného prostredia tým, že obmedzuje výlov na základe historických priemerov a že je potrebné ho posudzovať v súvislosti s inými opatreniami SPRH (ako napríklad nariadenie č. 2340/2002, č. 2347/2002, ako aj vykonávacie nariadenie, ktoré bude čoskoro prijaté na základe článku 11 napadnutého nariadenia), ktoré vo svojom súhrne zabezpečujú primeranú environmentálnu ochranu všetkých hlbokomorských druhov. Neexistuje žiaden dôkaz environmentálnych alebo iných problémov zapríčinených zrušením takzvaného signalizačného systému. Rovnako neexistuje dôkaz akýchkoľvek problémov týkajúcich sa tuniakovitých druhov, ktoré sú ako migrujúce druhy dostatočne chránené prostredníctvom Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT), ako aj TAC a kvót stanovených sekundárnou právnou úpravou Spoločenstva.

98     Po tretie, Rada a Komisia, zdôrazňujúc širokú diskrečnú právomoc Rady v takýchto zložitých hospodárskych otázkach, tvrdia, že napadnuté nariadenie neporušuje články 299 ods. 2 ES a 158 ES, pretože stanovuje vhodnú a primeranú ochranu azorského priemyslu vytvorením ochrannej zóny v rozsahu 100 námorných míľ.

99     Po štvrté, rovnako je zachovaná relatívna stabilita z dôvodu, že napadnuté nariadenie obmedzuje výlov na základe historických priemerov. V tejto súvislosti Komisia ďalej tvrdí, že zásada relatívnej stability má v každom prípade význam len pre stanovenie TAC, a nie v súvislosti s obmedzením výlovu tak, ako je uvedené v napadnutom nariadení.

100   Napokon, Rada podporovaná Komisiou a Španielskym kráľovstvom tvrdí, že neporušila žiadne procesné požiadavky. Opakované konzultácie s Parlamentom neboli potrebné z dôvodu, že uskutočnené zmeny nemenili štruktúru nariadenia ako celku. Napadnuté nariadenie je náležite odôvodnené, čo je zrejmé z jeho odôvodnenia. Boli zohľadnené vedecké dôkazy, predovšetkým správy STECF a ICES.

101   Pokiaľ ide o naliehavosť, Rada, Komisia a Španielske kráľovstvo tvrdia, že nenariadenie predbežných opatrení nespôsobí vážnu a nenapraviteľnú škodu a z tohto dôvodu nie je splnená podmienka naliehavosti.

102   Po prvé, Rada tvrdí, že napadnuté nariadenie nespôsobí neobmedzený výlov, ale skôr obmedzenie výlovu na základe historických priemerov. Napadnuté nariadenie spolu s nariadeniami z roku 2002 zabezpečuje dostatočnú ochranu zásob rýb a životného prostredia. Po druhé, predbežné opatrenia nie sú nevyhnutné z dôvodu, že existujú vhodnejšie prostriedky, ktoré možno prípadne využiť pri ochrane životného prostredia a zásob rýb, ako napríklad opatrenia podľa článku 7 a 8 základného nariadenia, ktoré žalobca nevyužil. Návrh na nariadenie predbežných opatrení je predčasný z dôvodu, že v oboch otázkach, v ktorých žalobca tvrdí nenapraviteľnú škodu (škoda spôsobená životnému prostrediu v dôsledku rybolovu pomocou vlečných sietí ťahaných po morskom dne a vyčerpanie zásob rýb), predložila Komisia návrhy, ktoré sa zaoberajú uvedenými problémami. V každom prípade napadnuté nariadenie spolu s nariadeniami z roku 2002 dostatočne chráni zásoby rýb, pretože obmedzuje výlov. Napokon Rada poznamenáva, že žalobca nepredložil vôbec žiaden dôkaz naliehavosti týkajúci sa tuniakovitých druhov. Španielske kráľovstvo súhlasí s týmto záverom a zdôrazňuje, že v dôsledku vysoko migrujúcej povahy tuniaka, nemá obmedzenie prístupu do určitých oblastí žiadne účinky a predstavuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

103   Rada, Komisia a Španielske kráľovstvo na záver tvrdia, že rovnováha záujmov svedčí v prospech zamietnutia návrhu. Po prvé, žalobcom navrhované opatrenia vedú k nižšej, nie vyššej ochrane životného prostredia. Po druhé, odklad výkonu by predĺžil obdobie právnej neistoty týkajúce sa uplatňovania nariadení z roku 1995. Napokon, odklad výkonu by mal dopad na tisícky rybárov a stovky plavidiel v rozsiahlej oblasti severovýchodného Atlantického oceánu. Za týchto okolností by len naliehavé dôvody odôvodňovali nariadenie predbežných opatrení.

2.     Posúdenie sudcom rozhodujúcim o predbežných opatreniach

104   Podľa článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku musia byť v návrhoch na nariadenie predbežných opatrení uvedené okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, čo znamená, že v prípade, ak nie je splnená ktorákoľvek z nich, musí byť návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach musí tiež zvažovať rovnováhu dotknutých záujmov (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, Zb. s. I‑1461, bod 73). Navrhované opatrenie musí byť okrem toho dočasné v tom zmysle, že nesmie prejudikovať právne alebo skutkové okolnosti alebo vopred mariť účinky neskôr vydaného rozhodnutia o žalobe vo veci samej [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 22].

105   V rámci celkového prieskumu má sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach rozsiahlu diskrečnú právomoc a je oprávnený s prihliadnutím na špecifické okolnosti veci podľa svojej úvahy určiť spôsob a poradie, v akom preskúma tieto rozličné podmienky, pretože mu žiaden predpis práva Spoločenstva neukladá povinnosť použiť vopred stanovenú schému rozboru, v rámci ktorej je nevyhnutné posudzovať potrebu nariadenia predbežných opatrení (uznesenie vo veci Komisia/Atlantic Container Line a i., už citované, bod 23).

106   Návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť teda preskúmaný s prihliadnutím na uvedené zásady.

 a) O prípustnosti

107   Na prvom mieste je nevyhnutné posúdiť, či by mala byť vyslovená neprípustnosť návrhu na nariadenie predbežných opatrení z dôvodu zjavnej neprípustnosti žaloby vo veci samej, ako to tvrdí Rada, Komisia a Španielske kráľovstvo.

108   V tejto súvislosti je potrebné na základe ustálenej judikatúry poznamenať, že hoci je pravda, že otázka prípustnosti žaloby vo veci samej by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia v zásade nemala posudzovať, aby tak nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej, môže byť napriek tomu pre vyslovenie prípustnosti návrhu na odklad výkonu opatrenia nevyhnutné, aby žalobca preukázal existenciu určitých skutočností umožňujúcich na prvý pohľad prijať záver, že žaloba vo veci samej, s ktorou súvisí návrh na nariadenie predbežného opatrenia, je prípustná, aby tak žalobca nemal možnosť prostredníctvom konania o nariadení predbežného opatrenia dosiahnuť odklad výkonu opatrenia, ktoré neskôr Súdny dvor odmietne zrušiť, vysloviac zároveň, že na základe preskúmania veci samej je jeho žaloba neprípustná [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. novembra 1999, Pfizer Animal Health/Rada, C‑329/99 P(R), Zb. s. I‑8343, bod 89].

109   Takéto preskúmanie prípustnosti žaloby vo veci samej je nevyhnutne stručné z dôvodu naliehavosti konania o nariadení predbežného opatrenia [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12 októbra 2000, Federación de Cofradías de Pescadores de Guipúzcoa a i./Rada, C‑300/00 P(R), Zb. s. I‑8797, bod 35].

110   V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa môže prípustnosť žaloby vo veci samej posudzovať iba na prvý pohľad, pričom cieľom je preskúmať, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú záver, že prípustnosť žaloby vo veci samej nemožno vylúčiť. Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach by mal vysloviť neprípustnosť návrhu len v prípade, keď je prípustnosť žaloby vo veci samej úplne vylúčená. Rozhodnúť v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia o prípustnosti žaloby vo veci samej v prípade, keď jej prípustnosť nie je na prvý pohľad úplne vylúčená, by sa rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia Súdu prvého stupňa o tejto žalobe (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 17. januára 2001, Petrolessence a SG2R/Komisia, T‑342/00 R, Zb. s. II‑67, bod 17, a z 19. decembra 2001, Government of Gibraltar/Komisia, T‑195/01 R a T‑207/01 R, Zb. s. II‑3915, bod 47).

111   Z tohto dôvodu je potrebné posúdiť, či žalobca aspoň na prvý pohľad preukázal, že je oprávnený na podanie návrhu na čiastočné zrušenie napadnutého nariadenia podľa štvrtého odseku článku 230 ES.

112   Je potrebné uviesť, že v rozsahu, v akom má autonómna oblasť Azory právnu subjektivitu podľa portugalského práva, môže v zásade podať žalobu o neplatnosť podľa článku 230 štvrtého odseku ES, v zmysle ktorého každá fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe (rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Holandské Antily/Rada, C‑452/98, Zb. s. I‑8973, bod 51, ďalej len „rozsudok Holandské Antily I“).

113   Ako Rada správne zdôraznila, napadnuté nariadenie je všeobecne záväzným opatrením a nie skrytým rozhodnutím. Upravuje výkon rybolovných činností týkajúcich sa hlbokomorských zásob rýb v rozsiahlej oblasti severovýchodného Atlantického oceánu známej ako západné vody a uplatňuje sa bez rozdielu na všetkých rybárov, ktorí chcú v tejto oblasti vykonávať takéto činnosti. Okrem toho, napriek výslovnej zmienke o Azorách v odôvodnení č. 6 a v článku 5, sa napadnuté nariadenie uplatňuje bez rozdielu na všetky najvzdialenejšie oblasti uvedené v článku 299 ods. 2 ES, a to Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy.

114   Povaha napadnutého aktu ako všeobecne záväzného opatrenia však napriek tomu nepredstavuje absolútnu prekážku jeho napadnutia fyzickou alebo právnickou osobou podľa článku 230 štvrtého odseku ES. Podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že ide o všeobecne záväzné opatrenie, neznamená, že sa nemôže priamo a osobne týkať určitých fyzických alebo právnických osôb (rozsudok Holandské Antily I, bod 51, a rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853, bod 19).

115   V dôsledku toho je dôležité posúdiť, či na základe stručného prieskumu možno autonómnu oblasť Azory považovať za priamo a osobne dotknutú napadnutým nariadením.

116   Pokiaľ ide o kritérium priameho záujmu, v zmysle ustálenej judikatúry je žalobca priamo dotknutý opatrením Spoločenstva v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES v prípade, keď opatrenie priamo ovplyvňuje jeho právne postavenie, pričom uplatňovanie tohto opatrenia je automatické a vyplýva výlučne z právnej úpravy Spoločenstva bez toho, aby sa vyžadovalo iné sprostredkujúce opatrenie (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑198/95, T‑171/96, T‑230/97, T‑174/98 a T‑225/99, Zb. s. II‑1975, bod 96). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že napadnuté nariadenie je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a má priame účinky bez toho, aby museli členské štáty prijať ďalšie opatrenia. Napadnuté nariadenie ovplyvní právne postavenie žalobcu podstatne a okamžite do tej miery, v akej mu odníme zákonodarnú právomoc v otázkach rybolovu v oblasti 100 až 200 námorných míľ, a do tej miery, v akej ovplyvní rybolovné činnosti, ktoré podľa žalobcu predstavujú podstatnú časť jeho hospodárstva. Z tohto dôvodu možno dospieť k záveru, že aspoň na prvý pohľad žalobca preukázal, že je priamo dotknutý napadnutým nariadením.

117   Pokiaľ ide o osobný záujem, je potrebné zdôrazniť, že všeobecne záväzné opatrenie, ako napríklad nariadenie, sa môže osobne týkať fyzických alebo právnických osôb iba ak má toto rozhodnutie pre ne účinky z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ne charakteristické, alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ich individualizujú obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené (rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Antillean Rice Mills/Rada, C‑451/98, Zb. s. I‑8949, bod 49, z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 36, a z 10. apríla 2003, Komisia/Holandské Antily, C‑142/00 P, Zb. s. I‑3483, ďalej len „rozsudok Holandské Antily II“, bod 65, rozsudky Holandské Antily I, bod 60).

118   V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa ustálenej judikatúry všeobecný záujem, ktorý môže mať určitá oblasť ako napríklad autonómna oblasť Azory ako právnická osoba zodpovedná za určité hospodárske otázky na svojom území, predovšetkým za rybolov, na získaní rozhodnutia, ktoré prispieva k jej hospodárskej prosperite, nepostačuje sám osebe k tomu, aby ju bolo možné považovať za osobne dotknutú na účely štvrtého odseku článku 230 ES (rozsudok Holandské Antily II, bod 69).

119   Okrem toho, na preukázanie osobného záujmu nepostačuje, aby sa žalobca dovolával osobitnej ochrany vyplývajúcej zo Zmluvy (článok 299 ods. 2 ES) alebo aby napadnuté nariadenie obsahovalo výslovnú a určitú zmienku vo svojom odôvodnení č. 6 a článku 5 alebo skutočnosť, že Rada bola povinná zohľadniť pri prijímaní napadnutého nariadenia situáciu žalobcu (v tejto súvislosti pozri rozsudok Holandské Antily II, body 74 až 76). V opačnom prípade, ako správne uviedla Rada, by najvzdialenejšie oblasti uvedené v článku 299 ods. 2 ES mali obdobné právo podať žalobu ako členské štáty. Takýto záver by bol v rozpore s článkom 230 ES, ktorý neoprávňuje územné jednotky podávať žaloby za rovnakých podmienok ako členské štáty (pozri analogicky rozsudok Holandské Antily I, bod 50, a tam citovanú judikatúru).

120   Z uvedeného vyplýva, že žalobca je povinný aspoň na prvý pohľad preukázať skutočnosť, že sa ho napadnuté nariadenie dotýka z dôvodu faktickej situácie, ktorá ho odlišuje od všetkých ostatných osôb, za týchto okolností vrátane ostatných najvzdialenejších oblastí (pozri analogicky rozsudok Holandské Antily I, bod 72).

121   Napriek tomu, že žalobca sa ani nepokúsil preukázať, v čom sa spôsob, akým ho ovplyvňuje napadnuté nariadenie, líši od ostatných najvzdialenejších oblastí, čo by ho dostatočné odlíšilo na to, aby bol osobne dotknutý, predložil určité dôkazy, na základe ktorých nemožno úplne vylúčiť, že jeho faktická situácia ho takýmto spôsobom odlišuje.

122   Po prvé, napadnuté nariadenie priamo a v podstatnej miere ovplyvní zákonodarné právomoci žalobcu z dôvodu, že mu odníma právomoc regulovať výkon rybolovných činností v oblasti 100 až 200 námorných míľ. Takýto účinok na právomoc oblasti dovoľuje domnievať sa, že je táto oblasť osobne dotknutá v zmysle štvrtého odseku článku 230 ES (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1999, Freistaat Sachsen a i./Komisia, T‑132/96 a T‑143/96, Zb. s. II‑3663, bod 84, a tam citovanú judikatúru, predovšetkým rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 1999, Regione autonoma Friuli Venezia Giulia/Komisia, T‑288/97, Zb. s. II‑1871, body 31 a 32).

123   Po druhé, postavenie Azor je špecifické v tom, že jeho morský ekosystém charakterizuje rozsiahly výskyt podmorských hôr, ktoré spôsobujú lokálne vlny a stúpanie studených vôd z dna (upwellings), existencia hydrotermálnych oblastí a prírodných zdrojov teplej vody, absencia kontinentálnych šelfov a vysoká závislosť na hlbokomorskom rybolove. Podľa žalobcu je takmer 12 % azorskej pracujúcej populácie závislých na činnostiach súvisiacich s rybolovom a hlbokomorský rybolov v Azorách predstavuje takmer 60 % všetkých azorských úlovkov. Na pojednávaní žalobca uviedol, že činnosti súvisiace s rybolovom predstavujú 5 % jeho hrubého domáceho produktu, čo je podiel, ktorý nemožno považovať za zanedbateľný (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k rozsudkom Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C‑301/97, Zb. s. I‑8853, I‑8858, a rozsudku Holandské Antily I, Zb. s. I‑8975, bod 95, a v ktorých dospel k záveru, že odvetvie predstavujúce len 0,9 % hrubého domáceho produktu Holandských Antíl nepostačuje na preukázanie osobitných vlastností tejto oblasti, ale že je možné dospieť k odlišnému záveru v prípade, „ak by hospodárske odvetvie ovplyvnené napadnutým opatrením predstavovalo podstatne väčší podiel na hrubom domácom produkte dotknutých [zámorských krajín a teritórií]“).

124   Na základe dôkazov predložených žalobcom dospel sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach k záveru, že hoci existujú vážne pochybnosti o tom, či žalobca preukázal, že ho napadnuté nariadenie ovplyvňuje inak ako ostatné najvzdialenejšie oblasti, nie je možné úplne vylúčiť, že žalobca bude schopný v konaní vo veci samej preukázať, že sa ho napadnuté nariadenie osobne dotýka.

125   S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy, na základe ktorých nie je možné v tomto štádiu konania úplne vylúčiť prípustnosť žaloby vo veci samej, nemožno zamietnuť návrh na nariadenie predbežných opatrení výlučne z dôvodu neprípustnosti.

 b) O „fumus boni iuris“, naliehavosti a rovnováhe záujmov

126   Pri posudzovaní, či žalobca preukázal splnenie kumulatívnych podmienok, ktoré sa vyžadujú pre nariadenie predbežného opatrenia, a fumus boni iuris a naliehavosť, je dôležité najprv zvážiť povahu navrhovaných predbežných opatrení a rovnováhu záujmov posúdením účinkov, ktoré môže mať nariadenie takýchto predbežných opatrení na žalobcu, žalovaného, vedľajších účastníkov konania, právny poriadok Spoločenstva a tretie osoby.

 Rovnováha záujmov – Účinky navrhovaných predbežných opatrení

127   Na prvom mieste je potrebné poznamenať, že povaha niektorých navrhovaných predbežných opatrení sa zdá nevhodná a neprimeraná s prihliadnutím na hlavný cieľ, o ktorý sa usilujú a ktorým je ochrana azorského morského ekosystému a zásob rýb. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať účinky každého z navrhovaných predbežných opatrení.

128   Odklad výkonu článku 3 napadnutého nariadenia by mal závažné a rozmanité účinky, pretože by zbavoval členské štáty povinnosti posudzovať a prideľovať hodnoty výlovu na základe historických priemerov. V dôsledku svojej povahy sa takýto odklad výkonu nezdá vhodný a dokonca ani primeraný k dosiahnutiu cieľa sledovaného žalobcom, ktorým je ochrana morského prostredia a zachovanie zásob rýb. Odklad výkonu tohto ustanovenia v rozsahu, v akom vyníma rybársky výstroj z definície príslušných rybolovov, by neznamenal povinnosť inštitúcii Spoločenstva definovať rybolovy prostredníctvom rybárskeho výstroja, ani by neviedol k zákazu používania určitého rybárskeho výstroja. Odklad výkonu v rozsahu, v akom toto ustanovenie vylučuje zo svojej pôsobnosti druhy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 2347/2002, ktoré nie je napadnuté, by spôsobil duplicitu režimov a neviedol by nevyhnutne k väčšej ochrane týchto druhov.

129   Odklad výkonu článku 5 napadnutého nariadenia by v podstate odstránil ochranu oblasti v rozsahu do 100 námorných míľ okolo Azor, čo je účinok, ktorý je v rozpore s tým, o čo sa žalobca usiluje. Je potrebné zdôrazniť, že článok 5 stanovuje ochrannú zónu v rozsahu 100 námorných míľ pre všetky druhy vrátane tuniaka a hlbokomorských druhov. V rozsahu, v akom sa v návrhu požaduje vylúčenie španielskych plavidiel loviacich tuniaka a tuniakovité druhy z oblasti v rozsahu medzi 0 a 200 námornými míľami, by tak odklad výkonu článku 5 napadnutého nariadenia neviedol k tomuto účinku.

130   Odklad výkonu článku 11 napadnutého nariadenia by zabránil Rade a Komisii prijať vykonávacie nariadenie stanovujúce maximálne hodnoty ročného výlovu pre všetky členské štáty a všetky oblasti a rybolovné pásma definované v článkoch 3 a 6. Takéto opatrenie by nepomohlo ochrane životného prostredia alebo zachovaniu zásob rýb v azorských vodách. Dokonca aj žalobca uznáva, že vykonávacie nariadenie by v prípade jeho prijatia aspoň čiastočne chránilo azorské vody.

131   Odklad výkonu článku 13 písm. b) napadnutého nariadenia by opätovne zaviedol takzvaný signalizačný systém a mal by značný dopad na veľký počet rybárskych plavidiel, ktoré by sa mu museli podriadiť. Hoci by obnovenie signalizačného systému v najlepšom prípade umožnilo žalobcovi zhromažďovať určité dodatočné informácie týkajúce sa činnosti plavidiel v azorských vodách, žalobca nepreukázal, že VMS, aj keď mu poskytuje menej informácii, by mu zabraňoval vynucovať režim založený napadnutým nariadením alebo primerane monitorovať činnosti plavidiel v azorských vodách. V skutočnosti, dokonca aj v prípade, ak by toto ustanovenie, ako tvrdí žalobca, obmedzovalo množstvo informácii, ktoré môžu azorské orgány získať od plavidiel vykonávajúcich činnosť v rámci ich právomoci, neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ako môže táto skutočnosť konkrétne ovplyvniť morský ekosystém a zásoby rýb.

132   Odklad výkonu článku 15 napadnutého nariadenia, ktoré zrušuje nariadenia z roku 1995 s účinnosťou najneskôr od 1. augusta 2004, by ovplyvnil všetkých rybárov, ktorí chcú loviť v azorských vodách, a viedol by k veľkej právnej neistote, pokiaľ ide o režim, ktorý sa uplatňuje v azorských vodách. Odklad výkonu tohto ustanovenia by v podstate v celom rozsahu obnovil predchádzajúci právny režim, ktorý sa zákonodarca Spoločenstva rozhodol nahradiť režimom stanoveným v napadnutom nariadení. Je potrebné uznať, že existuje značná neistota, pokiaľ ide o otázku, či sú niektoré ustanovenia nariadení z roku 1995 tak tesne spojené s prechodným režimom vyplývajúcim z aktu o pristúpení a nariadenia č. 1275/94, že by sa mali považovať za neuplatniteľné po uplynutí prechodného režimu pristúpenia 11. januára 2003. Je pravda, že odklad výkonu článku 15 by mohol mať účinok povoľujúci ďalšie uplatňovanie predchádzajúceho režimu, ktorý by, aspoň podľa názoru žalobcu, zabezpečoval vhodnú ochranu azorských vôd. Je však potrebné poznamenať, že režim z roku 1995 nezabezpečoval takúto ochranu priamo stanovením environmentálnych pravidiel ako napríklad zákazu používania rybárskeho výstroja, ale nepriamo, prostredníctvom pravidiel obmedzujúcich prístup cudzích plavidiel do azorských vôd. Odklad výkonu článku 15 by zachoval tie ustanovenia nariadení z roku 1995, ktoré obmedzovali prístup cudzích plavidiel do azorských vôd napriek skutočnosti, že prechodný režim prístupu zavedený aktom o pristúpení mal skončiť do 31. decembra 2002. Je potrebné uviesť, že tieto ustanovenia sú priamo diskriminujúce z dôvodu štátnej príslušnosti, a tak porušujú zásadu vyjadrenú v článku 12 ES a článku 17 ods. 1 základného nariadenia.

133   Napokon je potrebné poznamenať, že opatrenia navrhované žalobcom subsidiárne, a to zákaz rybolovu tuniaka a tuniakovitých druhov španielskymi plavidlami a rybolovu druhov žijúcich na morskom dne a hlbokomorských druhov inými ako portugalskými plavidlami v azorských vodách, nie sú vo svojej podstate pravidlami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, ale pravidlami upravujúcimi prístup, ktoré by boli priamo diskriminujúce z dôvodu štátnej príslušnosti a negatívne by ovplyvnili záujmy cudzích plavidiel. Uznesenie o nariadení takýchto predbežných opatrení by nemalo za cieľ bezprostrednú ochranu morského prostredia a zásob rýb, nezakazovalo by používanie škodu spôsobujúceho výstroja a neukladalo by výslovné obmedzenia výlovu alebo iné ekologické opatrenia, ale jednoducho by vylučovalo cudzie plavidlá z azorských vôd. Z tohto dôvodu sa zdá v dôsledku svojej povahy neprimerané.

134   Z preskúmania povahy navrhovaných predbežných opatrení vyplýva, na rozdiel od tvrdení žalobcu, že odklad výkonu časti napadnutého nariadenia alebo iné eventuálne navrhované predbežné opatrenie by mali podstatné negatívne účinky na tretie osoby a narušovali by fungovanie SPRH.

135   Napadnuté nariadenie je totiž všeobecne záväzným opatrením, ktoré bude všeobecným spôsobom upravovať rozmanité rybolovné činnosti ovplyvňujúce množstvo rybárskych plavidiel a rybárov. Odklad výkonu časti napadnutého nariadenia by ovplyvnil záujmy týchto rybárov z iných členských štátov, predovšetkým španielskych rybárov, odkladom výkonu zákonodarcom Spoločenstva priznaného práva vykonávať rybolovné činnosti bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, okrem iného aj v azorských vodách.

136   Tieto potenciálne ďalekosiahle dôsledky odkladu výkonu časti napadnutého nariadenia pre veľké množstvo dotknutých osôb je potrebné posúdiť v pomere k nevyhnutnosti navrhovaného predbežného opatrenia na zabránenie údajnej vážnej a nenapraviteľnej škode v čase do rozhodnutia o žalobe vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť závažnosť údajnej škody, ktorá sa týka otázok životného prostredia.

137   Na záver je potrebné poznamenať, že pri takomto posúdení je nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť, že v rámci SPRH Rada ako zákonodarca disponuje značnou diskrečnou právomocou, ktorá zodpovedá politickým povinnostiam, ktoré tejto inštitúcii ukladajú články 34 ES až 37 ES. Pri skúmaní výkonu právomoci Rady v tejto súvislosti sa musí sudca obmedziť na preskúmanie toho, či došlo k zjavnému pochybeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či príslušný orgán zjavne vybočil z medzí voľnej úvahy (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 1998, NIFPO a Northern Ireland Fishermen’s Federation/Department of Agriculture for Northern Ireland, C‑4/96, Zb. s. I‑681, bod 42, a tam citovanú judikatúru).

138   S prihliadnutím na uvedené by sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach nemal s výnimkou situácie zjavnej naliehavosti nahrádzať posúdenie Rady svojím posúdením bez podstúpenia rizika zásahu do diskrečnej právomoci tejto inštitúcie (v tomto zmysle pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. marca 1998, Holandské Antily/Rada, T‑310/97 R, Zb. s. II‑455, body 64 a 65). Ako už bolo uvedené, rovnováha dotknutých záujmov znamená, že sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach môže nahradiť posúdenie Rady svojím vlastným len za mimoriadnych okolností charakterizovaných osobitne presvedčivým splnením podmienky fumus boni iuris a jednoznačnou naliehavosťou (v tomto zmysle pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 1. februára 2001, Free Trade Foods/Commission, T‑350/00 R, Zb. s. II‑493, bod 48, a tam citovanú judikatúru).

139   V tomto rámci je potrebné preskúmať kumulatívne podmienky fumus boni iuris a naliehavosti. Predovšetkým je potrebné preskúmať, či žalobca preukázal, že predbežné opatrenie sú nevyhnutné, pretože ak nie je splnená táto podmienka, nie je potrebné posudzovať splnenie podmienky fumus boni iuris.

 O naliehavosti

140   Na úvod je potrebné poznamenať, že naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na potrebu dočasného opatrenia na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škode, ktorá hrozí účastníkovi konania navrhujúcemu toto opatrenie (už citované uznesenie Pfizer Animal Health/Rada, bod 94).

141   Predovšetkým v prípadoch, keď vznik škody závisí od existencie množstva okolností, stačí, že je škoda predvídateľná s dostatočným stupňom pravdepodobnosti [v tomto zmysle pozri uznesenie Súdneho dvora z 29. júna 1993, Nemecko/Rada, C‑280/93 R, Zb. s. I‑3667, bod 34 a uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 1999, HFB a i./Komisia, C‑335/99 P(R), Zb. s. I‑8705, bod 67]. Od žalobcu sa však vyžaduje, aby preukázal skutočnosti, ktoré osvedčujú pravdepodobnosť vážnej a nenapraviteľnej škody (uznesenie HFB a i./Komisia, už citované, bod 67, a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Grécko/Komisia, C‑278/00 R, Zb. s. I‑8787, bod 15).

142   Z uvedeného vyplýva, že prieskum sa musí zamerať na otázku, či žalobca preukázal, že je nariadenie navrhovaných predbežných opatrení nevyhnutné na zabránenie trom druhom škody, o ktorých tvrdí, že budú následkom uplatnenia napadnutého nariadenia: po prvé, škoda spôsobená morskému ekosystému (koralom, morskému dnu atď.) v dôsledku povolenia používania vlečného výstroja a iných druhov priemyselného výstroja, ako sú siete určené na chytanie rýb za žiabre a povrchové šnúry, po druhé, vyčerpanie zásob hlbokomorských rýb na neobnoviteľnú úroveň v dôsledku zintenzívnenia výlovu a po tretie, zničenie rybárskeho priemyslu Azor.

143   Pred pristúpením k posúdeniu jednotlivých druhov škody je dôležité zdôrazniť, že medzi účastníkmi konania existuje značný rozpor, pokiaľ ide o presný dátum zrušenia nariadení z roku 1995, teda dátum, kedy nastanú udávané účinky napadnutého nariadenia v azorských vodách bez výhod ochranného režimu z roku 1995. Na účely tohto konania je vhodné uvažovať o účinkoch napadnutého nariadenia tak, že v každom prípade dôjde k zrušeniu nariadení z roku 1995 najneskôr 1. augusta 2004. Takýto výklad sa zdá najprimeranejší s prihliadnutím na skutočnosť, že článok 15 je osobitným ustanovením upravujúcim zrušenie nariadení z roku 1995. Je nepochybné, že na základe článku 15 napadnutého nariadenia sa nariadenia z roku 1995 prestanú po 1. auguste 2004 uplatňovať, pričom toto tvorí základ tvrdení žalobcu týkajúcich sa účinkov napadnutého nariadenia na morské prostredie, zásoby rýb a azorský rybársky priemysel.

–       Vážna a nenapraviteľná škoda spôsobená morskému ekosystému

144   Žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie umožní výlov na priemyselnej úrovni a povolí používanie vlečného výstroja a iných druhov priemyselného výstroja, ako sú napríklad vlečné siete používané na morskom dne a vlečné siete používané bez kontaktu s morským dnom, siete určené na chytanie rýb za žiabre a povrchové šnúry priemyselného typu, ktoré spôsobujú morskému ekosystému vážnu a nenapraviteľnú škodu zničením morského dna, útesov a koralov.

145   Žalobca tvrdí, že podľa predchádzajúceho režimu nariadení z roku 1995, predovšetkým článkov 3 a 6 a prílohy I nariadenia č. 685/95, bol každý rybolov definovaný prostredníctvom druhu rybárskeho výstroja (napríklad vlečného alebo stabilného), a z tohto dôvodu mohla Rada obmedziť používanie vlečného výstroja nepriamo, napríklad stanovením nulovej hodnoty výlovu v určitej oblasti pre určitý druh rybárskeho výstroja. Pre azorské vody bolo takéto obmedzenie uskutočnené prostredníctvom článku 2 a prílohy nariadenia č. 2027/95. Napadnuté nariadenie (článok 3 a jeho príloha) nedefinujú rybolovy pomocou rybárskeho výstroja a z tohto dôvodu nebude v budúcnosti možné stanoviť nulovú hodnotu maximálneho výlovu pre vlečný výstroj. Okrem toho, v dôsledku článku 10 nariadenia č. 2371/2002 nebudú žiadne miestne zákazy používania takéhoto výstroja uplatniteľné vo vzťahu k cudzím plavidlám mimo zóny 12 námorných míľ, takže neexistuje žiadny iný spôsob uplatňovania takéhoto zákazu. Z dôvodu, že článok 15 napadnutého nariadenia tiež zrušuje najneskôr od 1. augusta 2004 nariadenia z roku 1995, jeho dôsledkom bude, že používanie vlečného výstroja v azorských vodách bude povolené.

146   Všetci účastníci konania uznávajú, že po zrušení nariadení z roku 1995, ku ktorému dôjde na základe článku 15 napadnutého nariadenia najneskôr 1. augusta 2004, budú plavidlá oprávnené používať pri rybolove v azorských vodách vlečné siete používané na morskom dne, pričom táto činnosť bola podľa predchádzajúceho režimu vylúčená.

147   Rovnako nie je sporné, že rybolov vykonávaný pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne môže mať podstatné negatívne dôsledky na morský ekosystém v prípade, ak je táto činnosť ponechaná bez kontroly. Rada aj Komisia na pojednávaní uznali, že účinky rybolovu vykonávaného pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne môžu mať vážne a nenapraviteľné dôsledky zničením citlivých prvkov morského ekosystému, ako sú napríklad koralové útesy. V tejto súvislosti dôvodová správa k návrhu Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami uvádza, že „nedávne vedecké správy preukázali, že je potrebná ochrana určitých hlbokomorských nálezísk [vrátane nálezísk v Azorách] pred mechanickým rozrušovaním rybárskym výstrojom“. V odôvodnení č. 4 návrhu sa uvádza, že „podľa vedeckých dôkazov je obnova škody spôsobenej týmto koralom vlečným výstrojom buď nemožná, alebo veľmi ťažká a pomalá“.

148   Na rozdiel od účinkov rybolovu vykonávaného pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne, o ktorých dôkazy predložené sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach postačujú na záver, že škoda, ktorá môže vzniknúť, je svojou povahou vážna a nenapraviteľná v prípade, ak je takáto činnosť ponechaná bez kontroly, nebol predložený žiadny postačujúci dôkaz takejto škody spôsobenej používaním iného výstroja ako napríklad vlečných sietí, ktoré sú požívané bez kontaktu s morským dnom, sietí určených na chytanie rýb za žiabre a predovšetkým povrchových šnúr.

149   Žalobca tvrdí, že tieto intenzívne spôsoby rybolovu spôsobujú vedľajšie škody na zásobách rýb (na ktoré sa uplatňuje režim výlovu), ale neexistuje žiaden dôkaz vážnej a nenapraviteľnej škody spôsobnej morskému prostrediu ako takému. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcom (príloha 2 žaloby) vyplýva, že hoci všetky druhy priemyselného rybolovu majú vedľajšie účinky, siete používané bez kontaktu s morským dnom a povrchové šnúry sa považujú za podstatne menej škodlivé ako vlečné siete používané na morskom dne, pričom sa predpokladá, že povrchové šnúry „spôsobujú nálezisku obmedzenú škodu“. Tvrdenia o takzvanom rybolove duchov sa týkajú predovšetkým zachovania zásob rýb a nie poškodenia životného prostredia ako takého a okrem toho sú príliš všeobecné bez uvedenia údajov týkajúcich sa závažnosti škody alebo pravdepodobného času, po uplynutí ktorého sa takáto škoda stáva vážnou a nenapraviteľnou.

150   Poukazy žalobcu na vyhlásenia Komisie obsiahnuté v tlačových správach sprevádzajúcich návrh Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami sa týkajú rybolovu vykonávaného pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne alebo podobného výstroja a nemožno ich považovať za uznanie škodlivých účinkov používania ostatných druhov rybárskeho výstroja zo strany tejto inštitúcie.

151   Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu o naliehavosti, ktorá sa týka iného výstroja ako vlečných sietí používaných na morskom dne a podobných vlečných sietí.

152   Pokiaľ ide o rybolov vykonávaný pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne, Rada a Komisia uznávajú, že tento druh rybárskeho výstroja môže spôsobiť vážne škody morskému ekosystému Azor v prípade, ak je ponechaný bez kontroly. Tieto škody sú nenapraviteľné v tom zmysle, že ich náprava sa všeobecne považuje za nemožnú alebo veľmi ťažkú.

153   Z tohto dôvodu je nevyhnutné posúdiť, či v prípade nenariadenia navrhovaných predbežných opatrení napadnuté nariadenie spôsobí určite a bezprostredne vznik škody. Je na žalobcovi, aby preukázal existenciu skutočností, ktoré osvedčujú pravdepodobnosť vážnej a nenapraviteľnej škody (už citované uznesenia HFB a i./Komisia, bod 67, a Grécko/Komisia, bod 15).

154   Je potrebné poznamenať, že na rozdiel od toho čo, ako sa zdá, tvrdí žalobca, napadnuté nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by výslovne povoľovalo činnosti vykonávané pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne, alebo by zabraňovalo Rade alebo Komisii prijať ďalšie opatrenia na boj proti takýmto činnostiam. V skutočnosti návrh Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami používanými na morskom dne má za cieľ doplniť napadnuté nariadenie stanovením výslovného zákazu vlečných sietí používaných na morskom dne, okrem iného v azorských vodách. Návrh zmení nariadenie č. 850/98 doplnením tohto ustanovenia do článku 30 nariadenia č. 850/98:

„Plavidlám sa zakazuje používanie vlečných sietí ťahaných po morskom dne alebo podobných vlečných sietí, ktoré pri používaní prichádzajú do kontaktu s morským dnom [najmä v azorských vodách].“

155   Z uvedeného vyplýva, že odklad výkonu článku 3, článku 5 ods. 1, článkov 11 alebo 13 napadnutého nariadenia, ktorý navrhuje žalobca, by neviedol k zákazu vlečných sietí používaných na morskom dne v azorských vodách a z tohto dôvodu by nebol pre žalobcu nijakým spôsobom užitočný. Nebolo preukázané, že tieto ustanovenia majú akýkoľvek účinok na činnosti vykonávané pomocou vlečných sietí. Z tohto dôvodu nie je zjavne odklad výkonu týchto ustanovení nevyhnutný.

156   Okrem toho, ako zdôraznil sám žalobca, k povoleniu vlečných sietí dôjde nepriamo prostredníctvom zrušenia nariadení z roku 1995, ktoré sa touto záležitosťou zaoberajú skôr okrajovo ako priamo, spájaním výstroja s definíciou rybolovných pásiem. Je to teda len návrh na odklad výkonu článku 15 napadnutého nariadenia (ktorý zrušuje nariadenia z roku 1995), ktorý by mohol mať účinok na činnosti vykonávané pomocou vlečných sietí používaných na morskom dne povolením režimu stanoveného nariadeniami z roku 1995 a pokračovaním uplatňovania nepriameho zákazu rybolovu vykonávaného vlečnými sieťami používanými na morskom dne.

157   Napriek tomu je ťažké dospieť k záveru o nevyhnutnosti takéhoto predbežného opatrenia alebo iného opatrenia na zabránenie vzniku škody na morskom ekosystéme z dôvodu, že existuje niekoľko vhodnejších a primeranejších prostriedkov v rámci SPRH Spoločenstva, ktoré možno uplatniť rýchlo a účinne na zabránenie takejto škode.

158   Tieto prostriedky zahŕňajú predovšetkým mimoriadne opatrenia prijaté Komisiou alebo členskými štátmi, najmä Portugalskom, na základe článkov 7 a 8 základného nariadenia, ktoré umožňujú prijatie týchto opatrení práve v situáciách, ak existuje „dôkaz o vážnom ohrození zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov rybárskymi činnosťami, ktoré si vyžadujú podniknutie okamžitých krokov“. Takéto opatrenie môže trvať až tri mesiace podľa článku 8 a až šesť mesiacov s možnosťou predĺženia o ďalších šesť mesiacov podľa článku 7 základného nariadenia. Trvanie takýchto opatrení sa zdá z tohto dôvodu dostatočné na to, aby zabránilo vzniku škody do prijatia návrhu Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami používanými na morskom dne, ktorý bude pravdepodobne v krátkom čase prijatý. Okrem toho, článok 45 ods. 1 a 2 nariadenie č. 850/98 umožňuje prijatie opatrení Komisiou alebo členskými štátmi, pokiaľ ide o vody podliehajúce ich právomoci v prípadoch, „ak si zachovanie zásob morských organizmov vyžaduje okamžité konanie“ alebo „ak je zachovanie niektorého z druhov morských organizmov alebo lovísk rýb vážne ohrozené a ak by akýkoľvek odklad spôsobil poškodenie, ktoré by sa ťažko odstraňovalo“.

159   Na pojednávaní bolo zistené, že žalobca nevykonal žiadne úkony na získanie týchto opatrení.

160   Okrem toho, Komisia na pojednávaní uviedla, že nepretržite sleduje situáciu a že je v prípade potreby pripravená prijať takéto mimoriadne opatrenie.

161   Podobné opatrenia boli prijaté vo veci Darwin Mounds [nariadenie Komisie (ES) č. 1475/2003 z 20. augusta 2003 o ochrane hlbokomorských korálových útesov pred účinkami rybolovu vykonávaného vlečnými sieťami v oblasti severozápadne od Škótska, Ú. v. EÚ L 211, s. 14]. Z návrhu Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami je zrejmé, že Komisia si je vedomá situácie a nepretržite ju sleduje. V dôvodovej správe k návrhu Komisie o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami sa uvádza, že „rybárska oblasť Spoločenstva okolo Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov obsahuje niekoľko známych alebo potenciálnych hlbokomorských nálezísk, ktoré boli doteraz chránené pred rybolovom vlečnými sieťami v dôsledku špeciálneho režimu prístupu definovaného v nariadení Rady (ES) č. 2027“ a že „z dôvodu, že tento režim sa v roku 2004 prestane uplatňovať, je dôležité prostredníctvom právnej úpravy Spoločenstva zabezpečiť ďalšiu ochranu týchto oblastí“. Z dôvodu, že Komisia má vedomosť o nastolených problémoch, je zjavne nepravdepodobné, že by bola proti prijatiu takýchto opatrení alebo by nezasiahla proti hroziacej škode.

162   Za týchto okolností, ak má žalobca k dispozícii iné vhodnejšie prostriedky, nezdajú sa navrhované predbežné opatrenia nevyhnutné (analogicky pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 22. apríla 1994, Komisia/Belgicko, C‑87/94 R, Zb. s. I‑1395, body 40 až 42; už citované uznesenie Free Trade Foods/Komisia, bod 59; uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. mája 2002, Aden a i./Rada a Komisia, T‑306/01 R, Zb. s. II‑2387, bod 109, a z 3. decembra 2002, Neue Erba Lautex/Komisia, T‑181/02 R, Zb. s. II‑5081, body 105 až 110).

163   S prihliadnutím na uvedené sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že navrhované predbežné opatrenia sú nevyhnutné na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škode na morskom ekosystéme.

–       Škoda na zásobách rýb

164   Pokiaľ ide o vážnu a nenapraviteľnú škodu spôsobenú na zásobách rýb, žalobca tvrdí, že s účinkami najneskôr od 1. augusta 2004 dôjde v dôsledku zrušenia nariadení z roku 1995 a nadobudnutia účinnosti napadnutého nariadenia k podstatnému zintenzívneniu výlovu, ktoré spôsobí rýchle vyčerpanie zásob podmorských rýb na neobnoviteľnú úroveň.

165   Je dôležité rozlišovať medzi dvoma druhmi zásob rýb: zásoby tuniaka a zásoby hlbokomorských rýb.

166   Pokiaľ ide o tuniaka a tuniakovité druhy, žalobca zjavne nepredložil dostatočné dôkazy preukazujúce nevyhnutnosť navrhovaných predbežných opatrení na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škode.

167   Tuniakovité druhy sú výrazne migrujúcimi druhmi vyskytujúcimi sa v rozsiahlych oblastiach, a nie sú výslovne spojené s azorskými vodami. Opatrenia na ich zachovanie sa musia uplatňovať v celej oblasti výskytu, aby tak zohľadňovali oblasť výraznej migrácie druhov. Opatrenie uzatvárajúce alebo uvoľňujúce špecifickú zónu 100 námorných míľ nemá z hľadiska zabránenia vyhubeniu týchto druhov význam v dôsledku ich výrazne migrujúcej povahy. Keďže ide o migrujúce druhy, sú tuniak a tuniakovité druhy chránené prostredníctvom rozličných opatrení, ako napríklad TAC a kvóty stanovené pre rozsiahlu oblasť severovýchodného Atlantického oceánu podľa nariadenia Rady č. 2287/2003 z 19. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 344, s. 1). Okrem toho, tuniaka a tuniakovité druhy chráni Medzinárodná Komisia pre zachovanie atlantického tuniaka (ICCAT), ktorej účastníkom je Spoločenstvo, a tiež opatrenia obmedzujúce úlovok alebo výlov prijaté pre väčšinu tuniakovitých druhov. Napokon, žalobcovo tvrdenie prednesené na pojednávaní, podľa ktorého sa lode loviace tuniaka rozmiestňujú v rozsiahlej zóne a zabraňujú tak ostatným rybárom loviť hlbokomorské zásoby, zjavne nepotvrdzuje jeho tvrdenie, podľa ktorého dôjde k vyčerpaniu zásob tuniaka alebo zásob hlbokomorských druhov.

168   Pokiaľ ide o zásoby hlbokomorských rýb, sú otázky uplatnené žalobcom skutkovo zložitejšie. Napriek tomu však nemožno dospieť k záveru, že žalobca preukázal, že pri nenariadení predbežných opatrení do času rozhodnutia o žalobe vo veci samej umožní napadnuté nariadenie také zintenzívnenie výlovu, v dôsledku ktorého dôjde k vyčerpaniu zásob rýb v rozsahu predstavujúcom vážnu a nenapraviteľnú škodu alebo že je táto škoda určitá a bezprostredná.

169   Je potrebné poznamenať, že žalobca nepreukázal, že napadnuté nariadenie povedie k vzniku situácie umožňujúcej neobmedzený výlov týchto druhov v azorských vodách. Naopak, ako zdôraznila Rada, Komisia a Španielske kráľovstvo, napadnuté nariadenie spolu s nariadeniami z roku 2002 upravuje množstvo opatrení obmedzujúcich výlov alebo stanovujúcich v súvislosti s hlbokomorskými druhmi TAC a kvóty.

170   Ako uznáva aj žalobca, na základe nariadenia č. 2340/2002 sa budú na dva hlbokomorské druhy (uhliarka čierna a zubatica ružová) uplatňovať TAC a kvóty. Na množstvo hlbokomorských druhov uvedených v prílohe I nariadenia č. 2347/2002 sa bude vzťahovať prísny režim obmedzenia výlovu na úrovni Spoločenstva. Tento režim zahŕňa ustanovenia umožňujúce jeho dôsledné uplatňovanie a kontrolu a oprávňuje Komisiu, aby pozorne sledovala situáciu a na základe toho prijala ďalšie opatrenia pre akékoľvek druhy, ktoré sa považujú za ohrozené v dôsledku nadmerného ekonomického využívania. Je potrebné pripomenúť, že v podanej žalobe žalobca nenapáda nariadenie č. 2347/2002.

171   Napokon, napadnuté nariadenie samo osebe stanovuje režim obmedzenia výlovu pre všetky druhy žijúce na morskom dne vrátane hlbokomorských druhov, na ktoré sa nevzťahuje režim ochrany zavedený nariadením č. 2347/2002. Podľa článku 3 napadnutého nariadenia je toto obmedzenie výlovu založené na historických priemeroch za roky 1998 až 2002. V podstate na tomto základe stanovuje napadnuté nariadenie maximálne hodnoty výlovu.

172   Je potrebné poznamenať, že na rozdiel od predpokladu žalobcu, sa zdá nepravdepodobné, že vykonávacie nariadenie predvídané v článku 11 napadnutého nariadenia nebude prijaté do 1. augusta 2004, čo je dátum stanovený pre zrušenie nariadení z roku 1995. Žalobca vyjadril obavu, že by mohlo dôjsť k takejto situácii charakterizovanej medzerou v právnej úprave, ktorá by umožňovala v príslušnej oblasti neobmedzený výlov. Ako však bolo uvedené, Komisia už prijala návrh vykonávacieho nariadenia. Na základe informácií predložených členskými štátmi, ktoré umožňujú výpočet ročného priemerného výlovu počas rokov 1998 až 2002, stanovuje tento návrh presné a detailné maximálne hodnoty výlovu pre každý členský štát a všetky rybolovné pásma v západných vodách založené na oblastiach ICES a CECAF. Návrh bol prijatý 12. mája 2004. Článok 11 napadnutého nariadenia upravuje mechanizmus, ktorým môže Komisia prijať do 31. júla 2004 vykonávacie nariadenie v prípade, ak ho Rada neprijme do 31. mája 2004. Na pojednávaní Komisia potvrdila, že tento mechanizmus by jej umožňoval prijať vykonávacie nariadenie do 31. júla 2004. V každom prípade, článok 3 napadnutého nariadenia ukladá členským štátom povinnosti obmedzenia výlovu v prípade, ak nedôjde k prijatiu vykonávacieho nariadenia. Obava z medzery v právnej úprave je z tohto dôvodu neopodstatnená.

173   Žalobca však tvrdí, že napadnuté nariadenie a nariadenie č. 2347/2002 umožnia zintenzívnenie výlovu v azorských vodách z dôvodu, že stanovujú maximálne hodnoty výlovu pre rozsiahle oblasti mimo azorských vôd. To by podľa názoru žalobcu mohlo umožniť väčší výlov v azorských vodách v oblasti medzi 100 a 200 námornými míľami. Podľa žalobcu rýchla návratnosť očakávaná rybármi v dôsledku nedotknutého charakteru hlbokomorských rybolovných pásiem v azorských vodách spôsobuje, že je zintenzívnenie rybolovu v tejto oblasti pravdepodobné.

174   Žalobca predložil anekdotický dôkaz o určitých rybárskych výpravách španielskych plavidiel preukazujúci, že intenzívny rybolov pomocou povrchových šnúr viedol k podstatným úlovkom predstavujúcim až 7 % celkového úlovku určitých druhov ako Beryx decadactylus počas jedinej rybárskej výpravy. Podobný anekdotický dôkaz o tom, že v azorských vodách loví v súčasnosti 58 španielskych plavidiel (v porovnaný s predchádzajúcim priemerom 4) predložil Porto de Abrigo. Žalobca sa tiež pokúsil na pojednávaní preukázať, že priemyselný výstroj by umožnil plavidlám pokryť väčšinu azorských vôd vo veľmi krátkom čase najviac troch mesiacov.

175   Ani žalobca, ani vedľajší účastníci konania však nepredložili dôkazy, ktoré by umožňovali sudcovi rozhodujúcemu o predbežných opatreniach získať celkovú a presnú predstavu o rozsahu a trvaní udávanej škody. Nepokúsili sa ani určiť, akým spôsobom a do akej miery stúpne výlov v azorských vodách s prihliadnutím na obmedzenia stanovené v nariadeniach z roku 2002 a napadnutom nariadení, a ako ovplyvní zintenzívnenie výlovu rozličné dotknuté druhy hlbokomorských rýb počas konania o žalobe vo veci samej.

176   V skutočnosti žalobca uznáva, že nevie s presnosťou predvídať, kedy sa škoda spôsobená novým režimom stane nenapraviteľnou alebo kedy presne zvýšený výlov dosiahne neobnoviteľnú úroveň, ale očakáva, že tieto dôsledky bude možné pocítiť v rámci jednej rybárskej sezóny, a v každom prípade v rámci niekoľkých rybárskych sezón do rozhodnutia o žalobe vo veci samej.

177   Dôkazy predložené žalobcom naznačujú, že škoda spôsobená hlbokomorským rybolovom na Novom Zélande sa dá merať skôr v rokoch ako v mesiacoch. Vedecké správy ukazujú, že oblasti stredoatlantického podmorského chrbta (ktorého sú Azory súčasťou) s výnimkou azorských vôd boli prístupné neregulovanému hlbokomorskému rybolovu už niekoľko desaťročí. Hoci to viedlo k úbytku cieľových druhov a druhov sprievodne ulovených, zjavne nedošlo k nezvratnému poklesu zásob rýb. V znaleckom posudku predloženom žalobcom sa napríklad uvádza, že hoci sa zásoby rýb ukázali ako zraniteľné voči nadmernému ekonomickému využívaniu, úlovky v takmer každom ekonomicky využívanom regióne zaznamenali prudký vývoj (boom and bust) s pôvodne vysokými vykládkami, ktoré v období desiatich rokov klesli približne na úroveň zo začiatku rybolovu (s. 2 až 3 prílohy 2 žaloby).

178   Napriek obavám z nezvratnej škody spôsobenej náleziskám a s poukazom na situáciu, ktorá sa nachádza na hranici udržateľnosti, vedecké správy, na ktoré sa žalobca odvoláva (predovšetkým príloha 3 k žalobe), vyvolávajú veľkú neistou, pokiaľ ide o pravdepodobné účinky predpokladaného nadmerného ekonomického využívania. Táto správa (príloha 3 žaloby) uvádza, že dôležité ukazovatele „nenaznačujú existenciu zjavných problémov vyplývajúcich z nadmerného ekonomického využívania druhov žijúcich na morskom dne“, hoci ich možno považovať za objekt intenzívneho ekonomického využívania. Správa dodáva, že v prípade niektorých druhov nastali určité medziročné zmeny, ktoré „sa však nejavia výlučne ako priamy dôsledok úmrtnosti spôsobenej rybolovom a ktorých dôvody zatiaľ nie sú dobre známe“ (s. 17 prílohy 3 k žalobe). V správe sa ďalej uvádza, že „zatiaľ nie je úplne známe, aké sú účinky nadmerného ekonomického využívania určitých oblastí, a to podmorských hôr, z dôvodu, že ich vývoj nie je dobre preskúmaný“ (s. 25 prílohy 3 k žalobe).

179   Okrem uvedených úvah je nevyhnutné poznamenať, že dve z vedeckých správ (vypracované ICES a STEFC, priložené ako prílohy 20 a 21 k žalobe), na ktoré sa žalobca odvoláva pri preukazovaní pravdepodobnosti vyčerpania zásob rýb, predchádzali prijatiu nariadení z roku 2002. Tieto nariadenia boli prijaté s prihliadnutím na vedecké poznatky obsiahnuté v týchto správach s cieľom zohľadniť predložené dôkazy a upraviť režim obmedzujúci výlov hlbokomorských druhov považovaných za ohrozené v dôsledku nadmerného ekonomického využívania (pozri odôvodnenia č. 2 až 4 nariadenia č. 2347/2002). Okrem toho, tieto správy neobsahujú žiaden dôkaz preukazujúci, že napadnuté nariadenie alebo podobný režim by spôsobil vyčerpanie zásob rýb. V správach sa navrhuje prijatie všeobecných zásad pre trvalo udržateľné riadenie zásob rýb. Správy nepodporujú režim založený na pravidlách obmedzeného prístupu alebo výlučného používania TAC a kvót, ale skôr uprednostňujú režim riadenia výlovu, čo je odporúčanie, ktoré nasledovala Rada prijatím nariadení z roku 2002 a napadnutého nariadenia, ktoré sa usilujú obmedzovať výlov.

180   Pokiaľ ide o najnovšiu správu ICES zverejnenú 11. júna 2004, žalobca vo svojej žalobe z 21. júna 2004 sám zdôrazňuje, že táto správa nenastoľuje žiadne nové skutkové alebo právne otázky. Správa opakuje závery z roku 2002 a dopĺňa niektoré najnovšie poznatky o vývoji. Zatiaľ čo správa ICES z roku 2004 opakuje obavy z roku 2002 o zraniteľnosti hlbokomorských druhov, ktoré sú ekonomicky využívané neudržateľným spôsobom, zároveň uznáva, že „v súčasnosti nie je možné vysloviť odporúčanie pre špecifické rybolovné pásma hlbokomorských druhov“ (s. 82 správy ICES z roku 2004). Správa však zohľadňuje ako pozitívny vývoj nedávne prijatie nariadení (ako sú napríklad nariadenia z roku 2002) a uznáva, že „v regulačnej oblasti NEAFC bolo odporučené zmraziť v rokoch 2003 a 2004 výlov a v hlbokomorských rybolovných pásmach Spoločenstva sa uplatňuje režim riadenia výlovu“. Dodáva, že sa očakáva, že najnovšie nariadenia, ktoré majú stabilizovať alebo obmedziť výlov, by mali „zlepšiť stav zásob alebo aspoň spomaliť tempo ich vyčerpávania. Ich skutočné účinky na zásoby však v súčasnosti nemožno kvantifikovať“ (pozri s. 83 správy ICES z roku 2004). Z uvedeného vyplýva, že nedávny vývoj, ktorým sa zaoberala správa ICES z roku 2004, nepreukazuje zhoršenie predchádzajúcej situácie, ani nemení celkový obraz. Predovšetkým, správa z roku 2004, ani správa z roku 2002 neposkytujú žiadny dôkaz účinkov napadnutého nariadenia na azorské vody, ktorý by odôvodňoval záver, že navrhované predbežné opatrenia sú nevyhnutné na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škode na zásobách rýb v tejto oblasti.

181   Rovnako je potrebné poznamenať, že žalobcovo tvrdenie, podľa ktorého Komisia v podstate uznáva, že napadnuté nariadenie bude mať škodlivé účinky na zásoby rýb, je nesprávne. Časti tlačovej správy Komisie z 3. februára 2004, sprevádzajúcej návrh o rybolove vykonávanom vlečnými sieťami, citované žalobcom sa týkajú výlučne škodlivých účinkov rybolovu vykonávaného vlečnými sieťami používanými na morskom dne na morské prostredie a nie vyčerpania zásob rýb.

182   Na záver je dôležité zdôrazniť, že pri posudzovaní naliehavosti týkajúcej sa vyčerpania zásob rýb majú rovnaký význam podobné úvahy, ako sú úvahy o existencii vhodnejších prostriedkov riešenia problémov súvisiacich s morským ekosystémom.

183   Mimoriadne opatrenia podľa článkov 7 a 8 základného nariadenia alebo článku 45 nariadenia č. 850/98 sú rovnako vhodné pre zachovanie zásob rýb. Žalobca sa neusiloval využiť tieto opatrenia a z tohto dôvodu možno dospieť k záveru, že návrh na nariadenie predbežných opatrení nie je nevyhnutý. Okrem toho je potrebné poznamenať, že nariadenie č. 2347/2002 stanovuje dôsledný monitorovací systém umožňujúci Komisii a príslušným vedeckým orgánom pozorne sledovať situáciu predovšetkým hlbokomorských druhov. Komisia je povinná do júna 2005 predložiť Rade správu o celkovom programe riadenia hlbokomorských druhov a navrhnúť akékoľvek nevyhnutné zmeny tohto programu.

184   Za týchto okolností v prípade, ak má žalobca k dispozícii iné vhodnejšie prostriedky a keď inštitúcie Spoločenstva pozorne sledujú situáciu v kontexte SPRH, sa nezdajú byť navrhované predbežné opatrenia nevyhnutné (pozri analogicky už citované uznesenia Komisia/Belgicko, body 40 až 42; Free Trade Foods/Komisia; Aden a i./Rada a Komisia, bod 109, a Neue Erba Lautex/Komisia, body 105 až 110).

–       Škoda spôsobená azorskému priemyslu

185   Žalobca a Porto de Abrigo tvrdili, že nezvratné vyčerpanie zásob rýb ohrozí samotnú existenciu azorských rybárov a spôsobí úplné zrútenie azorského priemyslu. Toto tvrdenie súvisí s tvrdením týkajúcim sa vyčerpania zásob rýb, ktoré bolo preskúmané v tomto rozsudku.

186   V každom prípade je potrebné poznamenať, že ani žalobca, ani Porto de Abrigo nepredložil dôkaz spôsobilý preukázať, že napadnuté nariadenie spôsobí v čase do rozhodnutia o žalobe vo veci samej vážnu a nenapraviteľnú škodu azorskému rybárskemu priemyslu a tým skôr azorskému hospodárstvu ako celku.

187   Okrem tvrdení týkajúcich sa vyčerpania zásob rýb preskúmaných vyššie, žalobca nepredložil spôsobilý dôkaz, na základe ktorého by si sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach mohol urobiť predstavu o tom, ako a v akom časovom horizonte ovplyvní zintenzívnenie výlovu cudzími plavidlami finančné záujmy azorského rybárskeho priemyslu.

188   Naopak, je nevyhnutné dospieť k záveru, že napadnuté nariadenie stanoví zónu v rozsahu 100 námorných míľ, ktorá bude vyhradená výlučne pre azorských rybárov loviacich tuniaka a hlbokomorské druhy. Aj keby 31,4 % azorských úlovkov pochádzalo z kŕdľov rýb nachádzajúcich sa v oblasti od 100 do 200 námorných míľ, ako to tvrdí žalobca, nijakým spôsobom to nepreukazuje, aj keby si celé toto množstvo ponechali cudzie plavidlá, že záujmy azorských rybárov budú nenapraviteľne a vážne poškodené v čase do rozhodnutia o žalobe vo veci samej. A fortiori žalobca nepreukázal, že účinky na azorské hospodárstvo ako celok by v dôsledku svojej povahy predstavovali vážnu a nenapraviteľnú škodu.

189   Z uvedeného vyplýva, že údajná vážna a nenapraviteľná škoda spôsobená azorskému rybárskemu priemyslu zostáva v súčasnosti neopodstatnená.

190   S prihliadnutím na tieto úvahy sa sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežných opatrení domnieva, že žalobca z pohľadu práva dostatočne nepreukázal, že napadnuté nariadenie spôsobí morskému ekosystému, zásobám rýb a azorskému rybárskemu priemyslu vážnu a nenapraviteľnú škodu alebo že je táto škoda určitá a bezprostredná. V dôsledku toho nebolo preukázané, že sú navrhované predbežné opatrenia nevyhnutné, a teda nebola splnená vyžadovaná podmienka naliehavosti.

191   Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že navrhované predbežné opatrenia sú nevyhnuté na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škode v čase do rozhodnutia o žalobe vo veci samej, nie je nevyhnutné posudzovať splnenie podmienky fumus boni iuris.

192   Napokon, ako sme uviedli v úvode tejto analýzy, je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na uvedené úvahy rovnováha záujmov v prejednávanej veci nesvedčí v prospech žalobcu.

193   Je nepochybné, že odklad výkonu časti napadnutého nariadenia by mal značné účinky na SPRH Spoločenstva a na tretie osoby, že navrhované predbežné opatrenia nie sú primerané s prihliadnutím na ich cieľ a že prijatie takýchto opatrení by drasticky zasiahlo do rozsiahlej diskrečnej právomoci Rady v oblasti SPRH. Za takýchto podmienok by sudca mohol nahrádzať posúdenie Rady svojím vlastným iba za mimoriadnych okolností charakterizovaných predovšetkým presvedčivým splnením podmienky fumus boni iuris a jednoznačnou naliehavosťou, ktoré však nie sú dané v prejednávanej veci (v tomto zmysle pozri už citované uznesenie Free Trade Foods/Komisia, bod 48, a tam citovanú judikatúru).

194   Navrhované predbežné opatrenia predovšetkým nie sú nevyhnutné, ak si uvedomíme, že žalobca má k dispozícii iné vhodnejšie a primeranejšie prostriedky, ako sú napríklad mimoriadne opatrenia prijímané Komisiou alebo členskými štátmi v kontexte SPRH, a že žalobca nevykonal žiadne úkony k ich získaniu.

195   Za týchto okolností sa sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežných opatrení domnieva, že rovnováha záujmov nesvedčí v prospech žalobcu (analogicky pozri už citované uznesenie Komisia/Belgicko, body 40 až 42; Free Trade Foods/Komisia, bod 59; Aden a i./Rada a Komisia, bod 109, a Neue Erba Lautex/Komisia, body 105 až 110).

196   Z dôvodu, že nie je splnená podmienka naliehavosti a pri posudzovaní záujmov prevážil záujem Rady, musí byť prejednávaný návrh na nariadenie predbežných opatrení zamietnutý.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA

nariadil:

1.      Návrhu Porto de Abrigo – Organização de Produtores da Pesca CRL a GÊ-Questa – Associação de Defesa do Ambiente na vstup vedľajších účastníkov do konania na podporu návrhov žalobcu sa vyhovuje.

2.      Návrh WWF – World Wide for Nature a Seas at Risk na vstup vedľajších účastníkov do konania sa zamieta.

3.      Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.

4.      O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

V Luxemburgu 7. júla 2004

Tajomník  

      Predseda

H. Jung  

      B. Vesterdorf

* Jazyk konania: angličtina.

Full & Egal Universal Law Academy