EUR-Lex -  62005CC0132 - SK

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JÁN MAZÁK

prednesené 28. júna 2007 1(1)

Vec C‑132/05

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Označenia pôvodu – Syr – ‚Parmigiano Reggiano‘ – Používanie označenia ‚Parmesan‘ – Nesplnenie povinnosti členského štátu zakročiť ex offo na ochranu chráneného označenia pôvodu“

1.        V tejto veci sa Komisia domáha určenia podľa článku 226 ES, že Nemecko tým, že formálne odmieta stíhať na svojom území uvádzanie syra pod označením „Parmesan“, ktorý nezodpovedá špecifikácii chráneného označenia pôvodu (ďalej len „CHOP“) „Parmigiano Reggiano“, na trh, porušuje článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín(2) (ďalej len „základné nariadenie“).

2.        Pokrýva ochrana registrovaného CHOP „Parmigiano Reggiano“ nemecké slovo „Parmesan“? Táto otázka je kľúčová pre prejednávanú žalobu o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia proti Nemecku.

3.        V tejto veci sa navyše vynára aj otázka, aké opatrenia je členský štát povinný uskutočniť, aby zabezpečil ochranu stanovenú základným nariadením. Za predpokladu, že ochrana registrovaného CHOP „Parmigiano Reggiano“ pokrýva nemecké slovo „Parmesan“, je členský štát povinný stíhať ex offo porušenie základného nariadenia, akým je uvádzanie syra pod názvom „Parmesan“, ktorý nezodpovedá špecifikácii „Parmigiano Reggiano, na trh“?

I –    Ochrana „Parmigiano Reggiano“ podľa práva Spoločenstva

A –    Nariadenie č. 2081/92

4.        Článok 2 nariadenia č. 2081/92 stanovuje:

„1.      Označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov a potravín budú v spoločenstve chránené v súlade s týmto nariadením.

2.      Na účely tohto nariadenia:

(a)      označenie pôvodu: predstavuje názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, používaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá:

–        pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a

–        má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne vďačí daným zemepisným podmienkam vrátane prírodných a ľudských faktorov a ktorá sa vyrába, spracováva a pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti,…“

5.        Článok 3 ods. 1 stanovuje:

„Názvy, ktoré sa stali druhovými, sa nesmú registrovať.

Na účely tohto nariadenia je ‚názov, ktorý sa stal druhovým‘ názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý, hoci sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde takýto výrobok alebo potravina boli pôvodne vyrobené alebo predávané, sa stal druhovým [bežným – neoficiálny preklad] názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.

Za účelom zistenia, či sa názov stal alebo nestal druhovým, treba brať ohľad na všetky faktory individuálne, obzvlášť na:

–        existujúcu situáciu v členskom štáte, z ktorého názov pochádza, a v oblastiach konzumácie,

–        momentálnu situáciu v iných členských štátoch,

–        zodpovedajúce vnútroštátne právne predpisy alebo predpisy spoločenstva.

Ak sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 a 7 žiadosť o registráciu zamieta z dôvodu, že sa názov stal druhovým, Komisia musí uverejniť toto rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.“

6.        Článok 10 stanovuje:

„1.      Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia začali pracovať inšpekčné orgány, ktoré zabezpečia, aby poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré budú mať chránené označenie, zodpovedali požiadavkám stanoveným v špecifikáciách.

…

4.      Ak určený inšpekčný orgán a/alebo súkromná osoba v členskom štáte dôjde k záveru, že poľnohospodársky výrobok alebo potravina, ktorá nesie chránené označenie pôvodu v danom členskom štáte, nespĺňa kritériá špecifikácie, musí podniknúť kroky potrebné na dodržanie tohto nariadenia. Bude informovať členský štát o opatreniach urobených pri výkone inšpekcií. Dotknuté strany musia byť upovedomené o všetkých prijatých rozhodnutiach.“

7.        Článok 13 znie:

„1.      Registrované označenia sú chránené proti:

…

b)      akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený, alebo ak je chránené označenie preložené alebo je uvedené v spojení so slovami, ako napr. ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚vyrobené v‘, ‚napodobenie‘ alebo podobne;

…

Ak registrované označenie obsahuje názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý sa považuje za druhový, použitie takéhoto druhového názvu pre daný poľnohospodársky výrobok alebo potravinu sa nebude považovať za odporujúce bodom a) alebo b) v prvom pododseku.

…

3.      Chránené označenia sa nesmú stať druhovými.“

B –    Registrácia „Parmigiano Reggiano“

8.        Označenie „Parmigiano Reggiano“ bolo zaregistrované ako označenie pôvodu podľa článku 2 a časti A prílohy nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96(3) (ďalej len „registračné nariadenie“) s účinnosťou od 21. júna 1996.

9.        Označenie „Parmigiano Reggiano“ bolo zaregistrované v zjednodušenom konaní upravenom v článku 17 základného nariadenia. Toto zjednodušené konanie sa uplatnilo iba na registrácie požadované v priebehu šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti základného nariadenia. Jeho cieľom bolo poskytnúť ochranu na úrovni Spoločenstva tým označeniam, ktoré už existovali pred nadobudnutím účinnosti základného nariadenia, buď preto, lebo požívali právnu ochranu podľa vnútroštátneho práva členských štátov, alebo, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré nemali systém ochrany, preto, lebo označenie sa zaužívalo. V zjednodušenom konaní bola registrácia vyňatá z fázy podávania námietok, ktorú článok 7 základného nariadenia vyžaduje v normálnom konaní.

II – Konanie pred podaním žaloby

10.      Na základe sťažnosti, ktorú podalo niekoľko hospodárskych subjektov, Komisia listom z 15. apríla 2003 vyzvala nemecké orgány, aby dali správnym orgánom zodpovedným za stíhanie podvodov jasné pokyny, že majú ukončiť uvádzanie výrobkov označených ako „Parmesan“, ktoré nezodpovedajú záväznej špecifikácii registrovaného označenia „Parmigiano Reggiano“, na trh na nemeckom území. Výraz „Parmesan“ bol podľa Komisie prekladom registrovaného označenia „Parmigiano Reggiano“, a jeho používanie teda predstavovalo porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

11.      Nemecká vláda vo svojej odpovedi uviedla, že aj keď výraz „Parmesan“ má historický pôvod v regióne Parma, stal sa druhovým a používa sa na označovanie tvrdých syrov rozličného zemepisného pôvodu, ktoré sú strúhané alebo určené na strúhanie. Preto je výraz „Parmesan“ odlišný od označenia „Parmigiano Reggiano“ a jeho používanie nepredstavuje porušenie základného nariadenia.

III – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

12.      Keďže strany v priebehu konania pred podaním žaloby zotrvávali na svojich postojoch, Komisia sa rozhodla podať na Súdny dvor prejednávanú žalobu a navrhuje, aby Súdny dvor:

„–      určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že formálne odmieta na svojom území stíhať používanie názvu ‚Parmesan‘ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú špecifikácii chráneného označenia pôvodu ‚Parmigiano Reggiano‘, čím podporuje neoprávnené využitie povesti pravého, v rámci Spoločenstva chráneného výrobku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín,

–      zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.“

IV – Úvodné poznámky

13.      V tejto veci bude najprv nevyhnutné zistiť, či používanie výrazu „Parmesan“ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú špecifikácii chráneného označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“, hospodárskymi subjektmi v Nemecku predstavuje porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. V tejto súvislosti Nemecko na svoju obranu predovšetkým uvádza, že „Parmesan“ sa stal druhovým názvom, ktorý preto nemôže byť chránený registráciou CHOP „Parmigiano Reggiano“.

14.      Potom preskúmam, či Nemecko porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, tým, že nezakročilo ex offo proti situácii, ktorá podľa Komisie predstavuje porušenie práva Spoločenstva súkromnými subjektmi, teda proti používaniu názvu „Parmesan“ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“. Odpoveď na túto otázku pomôže vyjasniť rozsah povinnosti, ktorú členským štátom ukladá základné nariadenie, zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia na svojom území.

V –    Je názov „Parmesan“ chránený v dôsledku registrácie CHOP „Parmigiano Reggiano“?

A –    Hlavné tvrdenia účastníkov konania

1.      Komisia

15.      Komisia, ktorú podporuje talianska vláda, tvrdí, že výraz „Parmesan“ je správnym prekladom označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“. Preklad, rovnako ako chránené označenie pôvodu v jazyku štátu pôvodu, je výlučne vyhradený pre výrobky, ktoré zodpovedajú záväznej špecifikácii. História označenia „Parmigiano Reggiano“ ukazuje úzku spojitosť medzi syrom, regiónom, kde sa vyrába, a názvom „Parmesan“, ktorý preto v žiadnom prípade nie je druhovým názvom.

16.      Ak by sa však aj „Parmesan“ nepovažoval za preklad celého CHOP „Parmigiano Reggiano“, slovo „Parmesan“ je napriek tomu doslovným prekladom slova „Parmigiano“ do francúzštiny, z ktorej pred storočiami prešlo do nemčiny a ďalších jazykov. Preklad zložky „Parmigiano“ je chránený, keďže registrácia označenia, ktoré sa skladá z niekoľkých výrazov, podľa práva Spoločenstva poskytuje zložkám rovnakú ochranu ako zloženému označeniu v celosti. Základné nariadenie teda nevyžaduje registráciu každého jednotlivého prvku, ktorý má byť chránený v rámci zloženého označenia, ale pokladá za chránený každý prvok. To znamená, že aj keby sa parmezán nepovažoval za preklad CHOP „Parmigiano Reggiano“, ale iba za doslovný preklad jeho zložky „Parmigiano“, jej preklad „Parmesan“ je nevyhnutne chránený v dôsledku ochrany označenia „Parmigiano Reggiano“.

17.      Iba vtedy, keby dotknutý členský štát v priebehu konania o registrácii zloženého označenia Komisii uviedol, že sa nepožaduje ochrana určitých častí označenia, nepožívala by sama osebe použitá zložka zloženého označenia ochranu, ktorú poskytuje základné nariadenie. Komisia by to potom musela zohľadniť pri prijatí registračného nariadenia tým, že v poznámke pod čiarou by uviedla, že ochrana danej zložky zloženého označenia sa nepožaduje. V prípade označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“ sa však ani jedna z dvoch zložiek v takej poznámke pod čiarou nenachádza.

18.      Okrem toho neexistujú opodstatnené dôvody pre prijatie názoru Nemecka, že výraz „Parmigiano“ použitý samostatne sa má v zmysle článku 3 základného nariadenia považovať za druhový názov, ktorý si spotrebiteľ nespája s konkrétnou zemepisnou oblasťou. Navyše preklad „Parmesan“ sa nestal druhovým výrazom.

19.      Zemepisné označenie sa samozrejme môže používaním po istom čase stať druhovým výrazom v tom zmysle, že spotrebitelia ho začnú vnímať ako údaj o určitom druhu výrobku, a nie ako údaj o zemepisnom pôvode výrobku, čo sa stalo napríklad v prípade označení „Camembert“ a „Brie“.

20.      V tejto veci však Komisia zdôrazňuje, že historicky vždy existovala úzka súvislosť medzi konkrétnym zemepisným regiónom v Taliansku, odkiaľ syr pochádza, a výrazom „Parmesan“, čo je skutočnosť, ktorá preukazuje, že výraz nikdy nestratil svoj zemepisný význam. Preto názov parmezán nie je druhovým výrazom, ktorý možno odlišovať od chráneného označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“.

21.      Ak by názov „Parmesan“ skutočne bol neutrálnym výrazom bez takého významu, neexistovalo by žiadne hodnoverné vysvetlenie pre úsilie výrobcov napodobenín vytvoriť prostredníctvom textov alebo obrázkov spojitosť medzi svojimi výrobkami a Talianskom.

22.      Navyše skutočnosť, že až do roku 2000 sa na talianskom území vyrábal syr nazývaný „Parmesan“, ktorý nezodpovedal záväznej špecifikácii „Parmigiano Reggiano“, neznamená, že tento výraz bol v Taliansku druhovým výrazom pre tvrdé syry rôzneho pôvodu, pretože predmetný syr bol určený výlučne na vývoz do krajín, kde výraz „Parmesan“ nepožíval žiadnu osobitnú ochranu v súlade so zásadou teritoriality ochrany. Označenie „Parmigiano Reggiano“ je chránené na úrovni Spoločenstva v každom prípade až od 21. júna 1996, čo je dátum, keď nadobudlo účinnosť registračné nariadenie.

23.      Používanie označenia „Parmesan“ pre syr, ktorý nezodpovedá špecifikácii „Parmigiano Reggiano“, by v každom prípade predstavovalo vyvolanie dojmu tohto CHOP, ktoré je zakázané článkom 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

24.      Preto uvádzanie syra pod označením „Parmesan“, ktorý nezodpovedá záväznej špecifikácii, na trh predstavuje porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia.

2.      Nemecká vláda

25.      Nemecká vláda, ktorú podporuje dánska a rakúska vláda, tvrdí, že „Parmesan“ nie je prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“ do nemčiny, ale druhovým názvom používaným na označovanie kategórie tvrdých syrov, strúhaných alebo určených na strúhanie, ktorá okrem iného zahŕňa „Parmigiano Reggiano“.

26.      Označenie pôvodu podlieha ochrane podľa článku 13 základného nariadenia iba v presnej forme, v akej je registrované. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci Chiciak a Fol(4) nemožno vyvodiť opačný záver.

27.      Keďže „Parmesan“ je aj podľa názoru Komisie doslovným prekladom výrazu „Parmigiano“, používanie slova „Parmesan“ neporušuje ochranu, ktorú článok 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia poskytuje označeniu „Parmigiano Reggiano“.

28.      Navyše v kontexte rozsudku Súdneho dvora vo veci Bigi(5) talianska vláda sama výslovne potvrdila, že úmyselne nezaregistrovala označenie „Parmigiano“. Za týchto okolností, teda bez registrácie, nemôže označenie „Parmigiano“ samo osebe požívať ochranu podľa práva Spoločenstva.

29.      V tejto súvislosti treba takisto zdôrazniť, že situácia v Taliansku a iných členských štátov a takisto aj právna úprava na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva ilustruje, že výraz „Parmigiano“ použitý samostatne sa má považovať za druhový názov v zmysle článku 3 základného nariadenia. Preto podľa článku 13 ods. 1 druhej vety základného nariadenia nemôže byť výraz „Parmigiano“ chránený základným nariadením z dôvodu svojho druhového charakteru.

30.      V kontexte konania o nesplnení povinnosti je v každom prípade rozhodujúce, či sa slovo „Parmesan“ považuje za druhový výraz v Nemecku, a je jasné, že slovo „Parmesan“ v Nemecku vždy bolo druhovým označením pre tvrdé syry, ktoré sú strúhané alebo určené na strúhanie.

31.      Subsidiárne nemecká vláda tvrdí, že aj keby sa výraz „Parmigiano“ nemal považovať za druhové označenie, používanie prekladu „Parmesan“ by ešte automaticky nepredstavovalo zneužitie CHOP „Parmigiano Reggiano“. Použitie prekladu CHOP a a fortiori jednotlivých prvkov CHOP predstavuje porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) iba vtedy, ak tento preklad v skutočnosti predstavuje vyvolanie dojmu tohto CHOP.

32.      O také vyvolanie dojmu nešlo v prípade názvu „Parmesan“, ktorý prešiel vývojom nezávislým od označenia „Parmigiano Reggiano“ a v priebehu storočí sa stal druhovým označením v bežnom jazyku spotrebiteľov. Tento vývoj je osobitný pre toto označenie a došlo k nemu v Nemecku aj iných členských štátoch. Preto používanie výrazu „Parmesan“ nepredstavuje zneužitie alebo vyvolanie dojmu chráneného označenia „Parmigiano Reggiano“.

B –    Posúdenie

1.      Zásada: široká ochrana

33.      V dôsledku registrácie označenia „Parmigiano Reggiano“ je jeho používanie vyhradené výlučne výrobcom vykonávajúcim činnosť v ohraničenej zemepisnej oblasti Talianska, ktorí vyrábajú tento syr v súlade so záväznou špecifikáciou tohto CHOP.

34.      Pôsobnosť ochrany poskytovanej CHOP podľa práva Spoločenstva je široká.(6) Táto ochrana je upravená v článku 13 základného nariadenia. Podľa článku 13 ods. 1 písm. b) je registrované označenie chránené proti akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený, alebo je chránené označenie preložené alebo uvedené v spojení so slovami, ako sú napr. „štýl“, „typ“, „metóda“, „vyrobené v“, „napodobenie“ a podobne.

2.      Obmedzenie: druhový charakter názvu

35.      Významné obmedzenie pôsobnosti ochrany poskytovanej registrovaným CHOP spočíva v skutočnosti, že druhové názvy nespadajú pod ochranu, ktorú poskytuje základné nariadenie.

36.      Podľa článku 3 ods. 1 základného nariadenia „na účely tohto nariadenia je ‚názov, ktorý sa stal druhovým‘ názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý, hoci sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde takýto výrobok alebo potravina boli pôvodne vyrobené alebo predávané, sa stal druhovým [bežným – neoficiálny preklad] názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny“.

37.      Vo vzťahu k zemepisným údajom to teda zahŕňa proces zovšeobecňovania alebo opotrebovania názvu, ktorý odkazuje zväčša na miesto, kde sa daná potravina pôvodne vyrábala. Príkladmi zemepisných názvov, ktoré prešli takým procesom, sú „rokfort“ (pomenovaný podľa mesta Roquefort vo Francúzsku) alebo „eidamský syr“ (pomenovaný podľa mesta Edam v Holandsku).

38.      V základnom nariadení je druhový charakter názvu spomínaný v troch súvislostiach. Po prvé, nariadenie stanovuje, že druhové výrazy nemožno registrovať (článok 3 ods. 1); po druhé, registrované názvy sa nemôžu stať druhovými (článok 13 ods. 3); a po tretie, druhové prvky registrovaného označenia nie sú chránené (článok 13 ods. 1 druhá veta).

39.      V tejto veci nie sú predmetom sporu prvé dva body týkajúce sa pôsobnosti článku 3 ods. 1 a článku 13 ods. 3, pretože sa netvrdí, že by registrované označenie „Parmigiano Reggiano“ bolo samo osebe druhové, a jeho registrácia teda nebola spochybnená.

40.      V tejto veci sa tvrdí, že slová „Parmesan“ a „Parmigiano“ sú druhové, ale nič také sa netvrdí vo vzťahu k registrovanému CHOP „Parmigiano Reggiano“ ako celku. Otázka druhového charakteru teda v tejto veci vzniká v kontexte druhej vety článku 13 ods. 1, ktorá vylučuje ochranu druhových prvkov zložených CHOP. Tento právny kontext je odlišný od kontextu série vecí nazývaných Feta, kde bol sporný druhový charakter označenia predloženého na registráciu.

3.      Patrí výraz „Parmesan“ do pôsobnosti ochrany, ktorú stanovuje článok 13 základného nariadenia?

41.      Označenie je zvyčajne registrované v jazyku štátu pôvodu CHOP. Tak napríklad Francúzsko si dalo zaregistrovať CHOP „Camembert de Normandie“ a Nemecko CHOP „Altenburger Ziegenkäse“. Preklady týchto CHOP do ostatných úradných jazykov EÚ nie sú osobitne registrované, pokiaľ sa v oblasti výroby výrobkov označených CHOP nepoužíva niekoľko jazykov. V tomto prípade bude CHOP zvyčajne registrované v jazykoch používaných v oblasti výroby výrobkov označených CHOP.

42.      Keďže preklady CHOP nie sú vo všeobecnosti registrované, vedie to k otázke, či je preklad CHOP chránený v rovnakom rozsahu ako samotné registrované CHOP. Zo znenia („aj keď… je chránené označenie preložené“) článku 13 ods. 1 písm. b) sa zdá, že preklady registrovaných CHOP sú v zásade chránené v rovnakom rozsahu ako CHOP v pôvodnom jazyku. Tento postoj navyše podľa môjho názoru potvrdzuje rozsudok Súdneho dvora vo veci Bigi, kde Súdny dvor usúdil, že ochrana, ktorú poskytuje článok 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, sa rovnako uplatní na preklady CHOP.(7)

43.      Základné nariadenie však mlčí o tom, ako sa má určiť, čo predstavuje preklad CHOP. Táto otázka pravdepodobne nevyvolá ťažkosti veľmi často, lebo vo väčšine prípadov buď CHOP nebude preložené, ale použije sa vo forme používanej v jazyku krajiny pôvodu CHOP, alebo preklad bude natoľko doslovný, že nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť.

44.      V tejto veci to tak nie je. Hoci je nesporné, že „Parmigiano Reggiano“ bolo zaregistrované v zjednodušenom konaní, ktoré upravuje článok 17 základného nariadenia, a že požíva ochranu, ktorú upravuje článok 13 základného nariadenia, je sporné, či sa „Parmesan“ má považovať za preklad CHOP „Parmigiano Reggiano“ v zmysle základného nariadenia, a teda má sám osebe požívať ochranu, ktorú poskytuje základné nariadenie.

45.      Vo veci Bigi(8) bola otázka, či je „Parmesan“ presným prekladom „Parmigiano Reggiano“, položená Súdnemu dvoru prostredníctvom žalobného dôvodu neprípustnosti.

46.      Generálny advokát Léger zaujal postoj, že vzhľadom na historický a etymologický vývoj označenia možno usúdiť, že „Parmesan“ je skôr „verný“ než doslovný preklad CHOP a že názvy „Parmigiano“ alebo „Parmesan“ a „Parmigiano Reggiano“ sú vzájomne zameniteľné alebo rovnocenné.(9)

47.      Súdny dvor však iba uviedol, že väčšina členských štátov, ktoré predložili písomné pripomienky,(10) sa domnieva, že „Parmigiano Reggiano“ a „Parmesan“ sú rovnocenné, a vyhlásil, že zďaleka nie je jasné, že „Parmesan“ sa stal druhovým názvom.(11) Na tomto základe zamietol žalobný dôvod neprípustnosti, ktorý predložilo Nemecko.

48.      Na účely prejednávanej veci možno zdôrazniť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že parmezán nie je doslovným prekladom „Parmigiano Reggiano“ do nemčiny, ale je to názov odvodený od prekladu „Parmigiano“, jednej zložky CHOP „Parmigiano Reggiano“, do francúzštiny. Je však sporné, či „Parmesan“ je tiež nemeckým prekladom označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“ vypožičaným z francúzskeho jazyka, ako to tvrdí Komisia.

49.      Podľa mňa na to, aby sa „Parmesan“ považoval za preklad „Parmigiano Reggiano“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, musia spotrebitelia vo všeobecnosti vnímať tieto dva výrazy ako rovnocenné.

50.      Hoci citácie, ktoré Komisia predložila v priebehu konania, preukazujú, že názov „Parmesan“ bol pôvodne odvodený od označenia „Parmigiano“, ktoré označovalo syr vyrobený v regióne Parma, nepreukazujú však, že slovo „Parmesan“ je stále vnímané ako rovnocenné označeniu „Parmigiano Reggiano“, ktoré odkazuje výlučne na určitý druh syra vyrábaného v Emilia-Romagna. Obaly, ktoré predložila Komisia, iba preukazujú, že spotrebitelia si môžu dávať slovo „Parmesan“ do súvislosti s Talianskom, krajinou pôvodu CHOP „Parmigiano Reggiano“.

51.      Nemecko však na podporu svojho tvrdenia, že „Parmesan“ nie je prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“, predovšetkým uvádza, že v dvojstrannom dohovore medzi Talianskom a Rakúskom z roku 1954 bolo „Parmigiano Reggiano“ preložené do nemčiny ako „Parmigiano Reggiano“ a nie ako „Parmesan“. Hoci dohovor už stratil platnosť, keďže ho nahradilo základné nariadenie, aj tak predstavuje konkrétny dôkaz toho, ako bolo označenie „Parmigiano Reggiano“ vzájomnou dohodou Talianska a Rakúska preložené do nemčiny po tom, ako sa taliansky zákonodarca rozhodol chrániť označenie „Parmigiano Reggiano“ zákonom.

52.      Dôkazy, ktoré predložili účastníci konania, podľa môjho názoru neumožňujú dospieť s istotou k záveru, že „Parmesan“ je rovnocenný „Parmigiano Reggiano“ a je teda jeho prekladom. S istotou možno iba uviesť, že výrazy „Parmesan“ a „Parmigiano“ sú rovnocenné, a teda prekladmi jeden druhého.

53.      V každom prípade bez ohľadu na to, či slovo „Parmesan“ je prekladom CHOP „Parmigiano Reggiano“, sa domnievam, že „Parmesan“ môže predstavovať vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b), a preto patrí do pôsobnosti ochrany, ktorú základné nariadenie poskytuje CHOP „Parmigiano Reggiano“.

54.      Článok 13 ods. 1 písm. b) zakazuje „vyvolani[e] dojmu“ CHOP, „aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený“.

55.      Súdny dvor rozhodol, že výraz „vyvolanie dojmu“, ktorý je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, pokrýva situáciu, keď výraz použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného označenia takým spôsobom, že pokiaľ sa spotrebiteľ stretne s názvom výrobku, v mysli sa mu vybaví obraz výrobku, ktorého označenie je chránené.(12)

56.      Podľa judikatúry Súdneho dvora je možné, aby došlo k vyvolaniu dojmu chráneného označenia, pokiaľ neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými výrobkami, a dokonca aj vtedy, ak sa ochrana Spoločenstvom nevzťahuje na časti tohto označenia, ktoré sa opakujú v spornom výraze alebo výrazoch.(13) Uvedenie skutočného pôvodu výrobku na jeho obale nemá vplyv na otázku, či došlo k zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, ako výslovne stanovuje článok 13 ods. 1 písm. b).(14)

57.      Pri zodpovedaní otázky, či sa má použitie ochrannej známky „Cambozola“ považovať za vyvolanie dojmu CHOP „Gorgonzola“, Súdny dvor usúdil, že vizuálna podobnosť (predmetný výrobok bol mäkký plesňový syr, ktorý sa vzhľadom podobal syru „Gorgonzola“) a fonetická podobnosť (výraz použitý na označenie tohto výrobku sa končil na rovnaké dve slabiky a obsahoval zhodný počet slabík) sú podstatné kritériá na určenie, či došlo k vyvolaniu dojmu.(15)

58.      V prejednávanej veci existuje medzi CHOP „Parmigiano Reggiano“ a slovom „Parmesan“ fonetická podobnosť, pretože toto slovo obsahuje rovnaké prvé štyri písmená a je – ako je medzi účastníkmi konania nesporné – prekladom jednej z jeho zložiek, konkrétne „Parmigiano“. Existuje medzi nimi aj vizuálna podobnosť, pretože obidve slová sa používajú pre rovnaký druh tvrdého syra, ktorý je strúhaný alebo určený na strúhanie.

59.      Preto sa zdá, že výraz „Parmesan“ by v zásade mal predstavovať vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“.

60.      Nemecká vláda však tvrdí, že výraz „Parmesan“ nemožno považovať za vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“, pretože „Parmesan“ je druhový výraz. Z toho vyplýva, že treba určiť, či Nemecko predložilo dostatočné dôkazy na podporu svojho tvrdenia na základe druhej vety článku 13 ods. 1 základného nariadenia, podľa ktorej druhové prvky CHOP nie sú chránené.(16)

61.      V rozsudku Dánsko a i./Komisia (nazývaný „Feta I“) Súdny dvor rozhodol, že článok 3 ods. 1 základného nariadenia výslovne vyžaduje, aby sa na účely zistenia, či sa názov stal druhovým, brali do úvahy všetky faktory vrátane tých, ktoré sú v ňom výslovne vymenované, konkrétne existujúca situácia v členskom štáte, z ktorého názov pochádza, a v oblastiach spotreby, existujúca situácia v iných členských štátoch a zodpovedajúca vnútroštátna právna úprava a právna úprava Spoločenstva.(17)

62.      V rozsudku Nemecko/Komisia a Dánsko/Komisia(18) (nazývaný „Feta II“) Súdny dvor posúdil druhový charakter názvu „feta“ predovšetkým na základe i) výrobnej situácie vnútri a mimo krajiny pôvodu označenia; ii) spotreby fety a vnímania spotrebiteľmi vnútri a mimo krajiny pôvodu označenia; iii) existencie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa osobitne týka fety, a iv) spôsobu, akým sa názov používa podľa právnej úpravy Spoločenstva. Súdny dvor rozhodol, že niektoré relevantné a významné faktory ukazujú, že názov sa nestal druhovým. V skutočnosti sa zdá, že rozhodujúcimi okolnosťami boli koncentrácia výroby a spotreby v Grécku, rovnako ako asociácia v mysliach spotrebiteľov medzi „fetou“ a syrom pochádzajúcim z Grécka.

63.      V prejednávanej veci účastníci konania predložili istý počet empirických dôkazov, čo sa týka druhového alebo nedruhového charakteru slova „Parmesan“. Súdnemu dvoru neboli poskytnuté žiadne číselné údaje týkajúce sa výroby alebo spotreby „Parmigiano Reggiano“ v Taliansku alebo syra uvádzaného na trh ako „Parmesan“ niekde inde, či už v Nemecku, alebo v inom členskom štáte Európskej únie.

64.      Účastníci konania predložili iba citáty zo slovníkov a odbornej literatúry, ktoré neposkytujú úplný pohľad na to, ako vnímajú slovo „Parmesan“ spotrebitelia v Nemecku a inde.

65.      Ďalšie predložené dôkazy boli vo forme obalov a marketingových materiálov, ktoré preukazujú, že niektorí výrobcovia syra, ktorý je uvádzaný na trh pod názvom „Parmesan“, ale nezodpovedá špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, sa snažia vytvoriť spojitosť medzi svojím výrobkom a Talianskom, ale nie regiónom, kde sa „Parmigiano Reggiano“ skutočne vyrába. Je však otázne, či samotná asociácia medzi výrobkom a členským štátom pôvodu predmetného CHOP v prejednávanej veci(19) postačuje na dokázanie, že názov sa stal alebo nestal druhovým.

66.      Čo sa týka postavenia názvu „Parmesan“ podľa vnútroštátneho práva členských štátov, Súdnemu dvoru chýba všeobecný prehľad o existencii právnej úpravy parmezánu alebo používaní slova „Parmesan“ vo vnútroštátnej právnej úprave iných členských štátov. Nemecko predložilo iba údaje o jednej zahraničnej právnej úprave, konkrétne o rakúskej právnej úprave, kde sa zdá, že slovo „Parmesan“ je používané ako druhový výraz.

67.      Z toho vyplýva, že Nemecko nepredložilo ani dôkazy, ktoré by v značnej miere podporili jeho tvrdenie, že názov „Parmesan“ sa stal v Nemecku druhovým. Na tento účel by podľa mňa bolo vhodné predložiť okrem iného podrobné informácie o vnímaní názvu „Parmesan“ spotrebiteľmi, napríklad vo forme spotrebiteľského prieskumu, a údaje o spotrebe a výrobe týkajúce sa syra uvádzaného na trh ako „Parmigiano Reggiano“ a „Parmesan“. Bolo by však nerealistické požadovať, aby členský štát predložil úplný dôkaz, že slovo sa stalo druhovým mimo jeho vlastného územia.

C –    Záver

68.      Keďže Nemecko, ktoré uviedlo na svoju obranu v tomto konaní druhovú povahu výrazu „Parmesan“, nepredložilo dokonca ani vo vzťahu k Nemecku dôkazy, ktoré by v značnej miere podporili jeho tvrdenie, že názov „Parmesan“ sa stal druhovým, používanie slova „Parmesan“ pre syr, ktorý nezodpovedá špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, musí byť považované na účely tohto konania za porušenie ochrany, ktorá sa tomuto CHOP poskytuje v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

69.      Preto je nevyhnutné preskúmať, či je Nemecko povinné stíhať ex offo porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, ktoré má v prejednávanej veci formu uvádzania syra pod označením „Parmesan“, ktorý nezodpovedá špecifikácii chráneného označenia pôvodu („CHOP“) „Parmigiano Reggiano“, na trh.

VI – Je Nemecko povinné stíhať ex offo porušenie článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia?

A –    Tvrdenia

1.      Komisia

70.      Komisia tvrdí, že Nemecko nedodržuje povinnosti, ktoré mu ukladá článok 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, tým, že formálne odmieta stíhať na svojom území používanie označenia „Parmesan“. Osobitne uvádza, že porušenia článku 13 základného nariadenia treba riešiť opatreniami ex offo, a nie iba súkromnoprávnymi žalobami podanými na vnútroštátne súdy.

71.      Členské štáty musia zasiahnuť ex offo, aby zabezpečili dosiahnutie všetkých cieľov základného nariadenia, konkrétne ochranu záujmov výrobcov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje CHOP, podporu hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí výroby a ochranu spotrebiteľov. Opatrenia ex offo sú nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že výrobky, ktoré nezodpovedajú požiadavkám základného nariadenia, nie sú uvádzané na trh. Na tieto účely musia členské štáty uskutočniť primerané správne opatrenia a stanoviť zodpovedajúce trestnoprávne sankcie.

72.      Možnosť podať súkromnoprávne žaloby na súdy nepostačuje, keďže tieto žaloby sledujú iba ochranu súkromných hospodárskych záujmov, takže ostatné ciele základného nariadenia sú ohrozené.

73.      Tvrdenie Nemecka, že na nemeckých súdoch neprebieha žiadne súdne konanie proti uvádzaniu syra, ktorý nezodpovedá špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, na trh, je irelevantné, pretože členské štáty mali preto, aby efektívne uplatňovali základné nariadenie, v každom prípade stíhať ex offo protiprávne obchodovanie s výrobkami nazývanými „Parmesan“, ktoré nespĺňajú špecifikáciu CHOP „Parmigiano Reggiano“, bez toho, aby bola potrebná sťažnosť alebo súdna žaloba, ktorú podala súkromná osoba alebo združenie na ochranu spotrebiteľov.

74.      Povinnosť zasiahnuť s použitím opatrení ex offo jasne vyplýva zo znenia článku 10 základného nariadenia, ktorý vyžaduje, aby členské štáty zriadili inšpekčné orgány, ktoré majú overovať, že CHOP nie sú zneužívané. Navyše v početných členských štátoch zahŕňajú úlohy týchto orgánov dozor nad dodržiavaním článku 13 základného nariadenia. Povinnosť stanoviť správne a trestnoprávne sankcie potvrdzuje povinnosť konať ex offo.

75.      Tým, že tak nekonalo, Nemecko nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia rovnakým spôsobom, ako Francúzsko nesplnilo svoje povinnosti tým, že nekonalo za okolností, ktoré viedli k rozsudku Komisia/Francúzsko(20).

2.      Nemecko

76.      Nemecko tvrdí, že článok 13 základného nariadenia, ktorý upravuje pôsobnosť ochrany registrovaných zemepisných označení a označení pôvodu, je priamo uplatniteľný a poskytuje práva držiteľom práv alebo oprávneným užívateľom, ktoré vnútroštátne súdy musia chrániť. V tejto súvislosti možno podať žaloby pre porušenie CHOP podľa právnej úpravy ochranných známok, potravín a nekalej súťaže.

77.      V prejednávanej veci je teda vecou nemeckých súdov, aby preskúmali, či používanie označenia „Parmesan“ na etiketách výrobkov nezodpovedá záväznej špecifikácii označenia „Parmigiano Reggiano“, a tým je v rozpore so znením základného nariadenia.

78.      Zavedením takej možnosti súkromnoprávneho uplatňovania nárokov Nemecko uskutočnilo všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie plného účinku článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Stíhanie takýchto porušení ex offo orgánmi verejnej moci sa nevyžaduje na účely zabezpečenia uplatňovania článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

79.      Povinnosť členských štátov zriadiť inšpekčné orgány podľa článku 10 základného nariadenia nevyžaduje ad hoc kontrolu možných porušení článku 13 hospodárskymi subjektmi na nemeckom území. Hoci znenie článku 10 ods. 4 základného nariadenia nie je úplne jasné, z porovnania rôznych jazykových verzií sa zdá, že vzhľadom na taliansky pôvod chráneného označenia „Parmigiano Reggiano“ je úlohou „Consorzio del Formaggio Parmigiano Reggiano“, aby zabezpečilo dodržiavanie záväznej špecifikácie pri používaní označenia, a nie nemeckých inšpekčných orgánov.

80.      Systém opravných prostriedkov stanovených podľa nemeckého práva postačuje na zabezpečenie efektívneho plnenia cieľov základného nariadenia v Nemecku. Navyše možnosť domáhať sa nápravy na vnútroštátnych súdoch voči akémukoľvek konaniu, ktoré by bolo v rozpore s ochranou poskytovanou registrovanému označeniu pôvodu, nie je vyhradená pre oprávneného užívateľa tohto označenia, ale je prístupná konkurentom, združeniam podnikateľov a spotrebiteľským organizáciám. Široký rozsah osôb, ktoré majú aktívnu legitimáciu pred súdmi, preukazuje, že opatrenia, ktoré existujú v Nemecku na zabezpečenie uplatňovania základného nariadenia, tvoria všeobecný a účinný systém prevencie a ukladania sankcií za porušenia článku 13 základného nariadenia.

81.      Aj keď základné nariadenie skutočne môže sledovať niekoľko cieľov, konkrétne ochranu hospodárskych záujmov a ochranu spotrebiteľov, nič v ňom nenasvedčuje, že nemecký systém ochrany a uplatňovania prostredníctvom súkromnoprávnych súdnych žalôb je nedostatočný na zabezpečenie primeranej ochrany označení pôvodu. Nemecký systém ochrany je vskutku v súlade so spôsobom, akým sa uplatňuje duševné vlastníctvo a chránia spotrebitelia voči nekalej súťaži podľa práva Spoločenstva.

82.      Členské štáty sa môžu rozhodnúť stíhať porušenia základného nariadenia konaním orgánov verejnej moci ex offo, ale za súčasného stavu práva Spoločenstva tak nie sú povinné urobiť.

B –    Predmet konania a dôkaz o nesplnení povinnosti

83.      Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je v konaní o nesplnenie povinnosti začatom podľa článku 226 ES úlohou Komisie, aby dokázala, že povinnosť nebola splnená. Je zodpovednosťou Komisie, aby predložila Súdnemu dvoru informácie, ktoré sú potrebné na dokázanie tvrdenia, že povinnosť nebola splnená, a Komisia sa pritom nemôže opierať o žiadnu domnienku.(21)

84.      Je nesporné, že nemecký právny systém upravuje rad súdnych žalôb na uplatnenie ochrany označenia pôvodu, ako ju stanovuje základné nariadenie. Navyše široký rozsah hospodárskych subjektov môže podať také žaloby na vnútroštátne súdy.

85.      V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že Nemecko „formálne odmietlo stíhať“ na svojom území používanie názvu „Parmesan“ na etiketách výrobkov, ktoré nezodpovedajú špecifikácii chráneného označenia pôvodu „Parmigiano Reggiano“, a tým porušilo svoje povinnosti podľa článku 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. V tomto konaní o nesplnení povinnosti sa teda nespochybňuje súlad ustanovenia vnútroštátneho práva s normou práva Spoločenstva. Komisia skôr spochybňuje správny postup nemeckých orgánov, ktoré nezasiahli voči konaniu, ktoré údajne predstavuje porušenie práva Spoločenstva hospodárskymi subjektmi na území členského štátu.

86.      Podľa judikatúry Súdneho dvora si preukázanie nesplnenia povinnosti členským štátom vo veci, v ktorej je spochybnené uplatňovanie vnútroštátneho ustanovenia správnymi orgánmi členského štátu, vyžaduje predloženie dôkazov odlišných od tých, ktoré sa bežne berú do úvahy v konaní o nesplnení povinnosti týkajúcom sa výlučne iba znenia vnútroštátneho ustanovenia. Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, že nesplnenie povinnosti môže byť preukázané iba prostredníctvom dostatočne zdokumentovaného a podrobného dôkazu o údajnej praxi vnútroštátneho správneho orgánu, za ktorú dotknutý členský štát zodpovedá.(22)

87.      Na účely prejednávanej veci, ktorá sa netýka aktívneho konania správnych orgánov členského štátu, ale skôr nekonania, si rozhodnutie o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES podľa môjho názoru vyžaduje, aby Komisia dokázala, že nemecké správne orgány boli povinné konať ex offo a neurobili tak.

C –    Posúdenie

88.      Podľa všeobecných zásad, na ktorých je Spoločenstvo založené a ktoré upravujú vzťahy medzi Spoločenstvom a členskými štátmi, je úlohou členských štátov, aby zabezpečili prebratie predpisov Spoločenstva na svojich územiach.(23) Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, pri preberaní nariadení Spoločenstva vnútroštátne orgány konajú, pokiaľ právo Spoločenstva vrátane jeho všeobecných zásad neobsahuje spoločné pravidlá na tento účel, v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi normami svojho vlastného vnútroštátneho práva.(24)

89.      Základné nariadenie obsahuje niekoľko spoločných noriem o svojom prebratí. Článok 10 základného nariadenia výslovne upravuje kontrolu nad dodržiavaním špecifikácií CHOP výrobcami.

90.      Článok 10 ods. 4 stanovuje, že musia byť podniknuté opatrenia na zabezpečenie dodržiavania nariadenia v prípade, keď potravina označená CHOP nezodpovedá špecifikácii tohto CHOP. Znenie článku 10 ods. 4 základného nariadenia je však nejasné v tom, inšpekčné orgány ktorého členského štátu majú povinnosť zasiahnuť proti nedodržiavaniu špecifikácie daného CHOP. Z nemeckej verzie nariadenia(25) sa zdá, že povinné uskutočniť nevyhnutné opatrenia sú inšpekčné orgány toho členského štátu, z ktorého pochádza výrobok porušujúci špecifikáciu. Ostatné jazykové verzie toho istého ustanovenia nepodporujú taký výklad a stanovujú, že povinný zasiahnuť nie je inšpekčný orgán členského štátu, z ktorého výrobok pochádza, ale skôr inšpekčný orgán členského štátu, z ktorého pochádza chránené označenie.(26) Podľa týchto jazykových verzií by boli povinné zakročiť proti výrobkom, ktoré nezodpovedajú špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, iba talianske orgány.

91.      Takisto je namieste citovať článok 10 ods. 7 základného nariadenia, ktorý stanovuje, že „náklady na inšpekciu vykonanú na základe tohto nariadenia budú hradiť výrobcovia používajúci chránené označenie“. To tiež naznačuje, že inšpekcia, ktorú stanovuje článok 10, sa týka výlučne uplatňovania špecifikácií vo vzťahu k výrobcom používajúcim chránený názov v členskom štáte, z ktorého pochádza.

92.      Aj keď z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že znenie článku 10 základného nariadenia nie je úplne jasné, domnievam sa, že účel a všeobecná štruktúra základného nariadenia nasvedčujú tomu, že povinnosť uskutočňovať inšpekcie ide nad rámec samotného overenia súladu výrobkov zo špecifikáciou CHOP v členskom štáte, z ktorého CHOP pochádza.

93.      Zo systému ochrany, ktorý zaviedlo základné nariadenie, vyplýva, že na riadne prebratie základného nariadenia môžu byť vyžadované dva druhy inšpekcií. Na jednej strane musí existovať systematická kontrola dodržiavania špecifikácie CHOP zo strany výrobcov v oblasti výroby výrobkov označených týmto CHOP. Na druhej strane sa musí zakročiť proti zneužitiu CHOP mimo oblasti výroby. Vzniká však otázka, aké typy opatrení sa vyžadujú na druhý uvedený účel.

94.      Nemecký právny systém upravuje uplatňovanie CHOP prostredníctvom súdnych žalôb, ktoré môže podať široký rozsah žalobcov zahŕňajúcich okrem iného organizácie na ochranu spotrebiteľov a združenia podnikateľov. Uplatňovanie prostredníctvom súdnej žaloby je teda potenciálne prístupné žalobcom, ktorí sledujú oveľa širšie záujmy, než len ochranu záujmov výrobcov tovarov, na ktoré sa vzťahuje CHOP.

95.      Napriek tomu sa domnievam, že existencia takých prostriedkov súdnej ochrany nezbavuje členské štáty povinnosti, aby na účely efektívneho prebratia základného nariadenia zároveň stanovili primerané inšpekčné mechanizmy, ktoré sú nezávislé od súdnych žalôb. Článok 10 ods. 1 zavádza povinnosť členských štátov „zabezpeči[ť], aby… začali pracovať inšpekčné orgány, ktoré zabezpečia, aby poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré budú mať chránené označenie, zodpovedali požiadavkám stanoveným v špecifikáciách“. Vzhľadom na takú všeobecnú formuláciu povinnosti zabezpečiť efektívne prebratie základného nariadenia je členským štátom uložená všeobecná povinnosť, aby zaviedli zodpovedajúce inšpekčné štruktúry na overenie, či výrobok, ktorý je uvádzaný v danom členskom štáte na trh a označený daným CHOP, zodpovedá špecifikácii tohto CHOP bez ohľadu na miesto, z ktorého CHOP pochádza. Také inšpekcie môžu byť napríklad uskutočňované v rámci oficiálnych kontrol vykonávaných na zabezpečenie dodržiavania iných noriem právnej úpravy potravín.(27)

96.      Podľa mňa však z nariadenia nemožno vyvodiť, že tieto inšpekčné orgány musia systematicky konať ex offo bez akéhokoľvek podnetu, napríklad v dôsledku sťažností výrobcov, ktorých výrobky sú oprávnene označené CHOP, alebo spotrebiteľov, alebo akýchkoľvek iných výrobcov.

97.      To potvrdzuje Komisia vo svojej literatúre v tejto oblasti. V „Sprievodcovi k nariadeniam Spoločenstva“ o „ochrane zemepisných označení, označení pôvodu a osvedčení špecifického charakteru na poľnohospodárske výrobky a potraviny“ Komisie sa uvádza, že „uplatňovanie výlučných práv je organizované a uskutočňované členskými štátmi. Je teda vecou členských štátov, či subjekty určené na také uplatňovanie konajú z vlastnej iniciatívy (ex offo), alebo na základe sťažností držiteľov práv CHOP/CHZO/ZTŠ“(28).

98.      Z toho vyplýva, že členské štáty majú pri preberaní základného nariadenia diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o to, či vykonajú inšpekcie v danom prípade, a teda či podniknú opatrenia, ak nájdu tovary, ktoré porušujú CHOP.

99.      Prejednávanú vec treba odlišovať od situácií, kde je z dôvodu záujmov, o ktoré ide, diskrečná právomoc členského štátu konať ex offo oveľa obmedzenejšia. Napríklad konanie štátnych orgánov ex offo bez akéhokoľvek vonkajšieho podnetu zahŕňajúce kontroly a prípadné sankcie sa vyžaduje, aj keď ho právo Spoločenstva nestanovuje, v situáciách, kde jednotlivci alebo hospodárske subjekty nemajú žiaden motív na sťažovanie sa,(29) alebo kde by akýkoľvek odklad mohol spôsobiť nevratnú škodu, ako vtedy, keď zásada prevencie vyžaduje okamžitý zásah na stiahnutie nebezpečných potravín alebo na ukončenie správania, ktoré môže spôsobiť nevratnú škodu na životnom prostredí. Prejednávaná vec však nie je porovnateľná so žiadnou z týchto situácií.

100. Aj v situácii, kde členské štáty v zásade majú širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré musia prijať a efektívne uplatňovať, aby zabezpečili efektívnosť práva Spoločenstva, sa môže za istých okolností od členských štátov vyžadovať, aby zasiahli. V rozsudku Komisia/Francúzsko Súdny dvor rozhodol, že francúzske orgány verejnej moci v tej veci prekročili rozsah diskrečnej právomoci tým, že nezasiahli napriek trestným činom opakovaným počas niekoľkých rokov, ktoré polícia tolerovala, a žalobám podaným na súdne orgány.(30)

101. Skutkové okolnosti prejednávanej veci, ako vyplývajú zo spisu, sú však odlišné. Komisia predovšetkým nepredložila dôkaz, ktorý má časovú relevantnosť pre toto konanie(31), ani o jednej sťažnosti alebo žiadosti o právnu ochranu, nehovoriac o príklade nekonania o takých sťažnostiach alebo žiadostiach, vo vzťahu k zneužitiam CHOP „Parmigiano Reggiano“, ku ktorým by došlo na nemeckom území.

102. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Komisia sa v skutočnosti opiera takmer výlučne o odpoveď Nemecka počas konania pred podaním prejednávanej žaloby v tom zmysle, že „Parmesan“ je druhový názov, na podporu svojho tvrdenia, že Nemecko neuskutočnilo vhodné kroky, aby zabránilo protiprávnemu používaniu tohto označenia. Podľa mňa sa korešpondencia medzi účastníkmi konania o druhovej alebo inej povahe označenia „Parmesan“ počas konania pred podaním žaloby musí vykladať ako právna obrana predložená v priebehu právom upraveného konania a nemožno ju samu osebe považovať za formálne odmietnutie chrániť registrované CHOP „Parmigiano Reggiano“.

103. Komisia teda nepredložila dostatočne zdokumentovaný a podrobný dôkaz, že nemecké orgány boli v prejednávanej veci povinné konať ex offo a neurobili tak.

D –    Záver

104. Z uvedeného vyplýva, že sa nedomnievam, že článok 13 ods. 1 písm. b) základného nariadenia v spojitosti s článkom 10 tohto nariadenia vyžadoval, aby Nemecko stíhalo ex offo uvádzanie syra, ktorý nezodpovedá špecifikácii CHOP „Parmigiano Reggiano“, na trh pod označením „Parmesan“ na svojom území. Komisia predovšetkým nepreukázala, že Nemecko bolo povinné tak urobiť bez dostatočného a zodpovedajúceho vonkajšieho podnetu v tomto smere.

105. Preto sa domnievam, že návrh Komisie by mal byť zamietnutý.

VII – O trovách

106. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Nemecko však nenavrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

VIII – Návrh

107. Preto zastávam názor, že Súdny dvor by mal:

1.      zamietnuť žalobu;

2.      rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

1 – Jazyk prednesu: angličtina.

2 – Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4.

3 – Nariadenie č. 1107/96 z 12. júna 1996 o zápise zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 (Ú. v. ES L 148, 1996, s. 1; Mim. vyd. 03/019, s. 176).

4 – Rozsudok z 9. júna 1998, C‑129/97 a C‑130/97, Zb. s. I‑3315, bod 37.

5 – Rozsudok z 25. júna 2002, C‑66/00, Zb. s. I‑5917.

6 – Pre ďalšie vysvetlenia pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veciach, ktoré viedli k rozsudku z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia (nazývaný „Feta II“), C‑465/02 a C‑466/02, Zb. s. I‑9115, body 26 až 28.

7 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 20.

8 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 5.

9 – Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, ktorá viedla k rozsudku Bigi, už citovanému v poznámke pod čiarou 5, body 45 až 55 (predovšetkým bod 53).

10 – Toto konštatovanie Súdneho dvora je prekvapujúce, pretože v tej veci predložili písomné pripomienky štyri vlády, konkrétne talianska, grécka, nemecká a rakúska vláda. Zjavne Nemecko a „do istej miery“ Rakúsko nesúhlasili s tvrdením, že „Parmesan“ je správnym prekladom „Parmigiano Reggiano“. Dva členské štáty, Francúzsko a Portugalsko, predložili iba ústne pripomienky. Zdá sa, že podporili postoj Talianska a Grécka, a tak boli zahrnuté do toho, čo Súdny dvor považoval za väčšinu. (Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, ktorá viedla k rozsudku Bigi, už citovanému v poznámke pod čiarou 5, bod 47).

11 – Rozsudok Bigi, už citovaný v poznámke pod čiarou 5, bod 20.

12 – Rozsudok zo 4. marca 1999, Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, C‑87/97, Zb. s. I‑1301, bod 25.

13 – Rozsudok Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 26.

14 – Rozsudok Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 29.

15 – Rozsudok Consorzio per la tutela del formaggio Gorgonzola, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 27.

16 – V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že ak výraz „Parmigiano“ a jeho preklad „Parmesan“ predstavujú vyvolanie dojmu CHOP „Parmigiano Reggiano“, nie je nevyhnutné posúdiť aj otázku účinkov registrácie zložených označení na ich zložky, keďže je jasné, že ak by sa mala zložka zloženého označenia považovať za vyvolanie dojmu celého CHOP v zmysle článku 13 ods. 1 písm. b), jej použitie na označenie výrobkov, ktoré nespĺňajú špecifikáciu predmetného CHOP, by porušovalo ochranu, ktorú tomuto CHOP poskytuje článok 13 ods. 1 písm. b).

17 – Rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 1999, C‑289/96, C‑293/96 a C‑299/96, Zb. s. I‑1541, bod 88.

18 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 6.

19 – V rozsudku Feta II boli obaly použité mimo Grécka a naznačujúce súvislosť medzi názvom „feta“ a gréckymi kultúrnymi tradíciami a civilizáciou považované za dôkaz chýbajúceho druhového charakteru slova „feta“. V tej veci zahŕňala oblasť výroby „fety“ veľmi veľkú časť gréckeho územia. Z tohto dôvodu mohol Súdny dvor usúdiť, že spojitosť medzi označením „feta“ a Gréckom je významným dôkazom o súvislosti, akú si spotrebitelia vytvárajú medzi názvom „feta“, a oblasťou, kde sa CHOP „feta“ vyrába, ktorá tak vylučuje druhový charakter názvu „feta“. Je však otázne, či by taký prístup bolo možné použiť v prejednávanej veci, pretože oblasť výroby „Parmigiano Reggiano“ zahŕňa iba veľmi obmedzenú časť talianskeho územia. Z tohto dôvodu je pochybné, či by zo súvislosti medzi „Parmesanom“ a Talianskom bolo možné vyvodiť, že spotrebitelia očakávajú, že syr s názvom „Parmesan“ pochádza z oblasti výroby „Parmigiano Reggiano“ v Emilia-Romagna.

20 – Rozsudok z 9. decembra 1997, C‑265/95, Zb. s. I‑6959.

21 – Pozri okrem iného rozsudky z 25. mája 1982, Komisia/Holandsko, 96/81, Zb. s. 1791, bod 6; z 26. júna 2003, Komisia/Španielsko, C‑404/00, Zb. s. I‑6695, bod 26; zo 6. novembra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑434/01, Zb. s. I‑13239, bod 21, a z 29. apríla 2004, Komisia/Rakúsko, C‑194/01, Zb. s. I‑4579, bod 34.

22 – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2005, Komisia/Belgicko, C‑287/03, Zb. s. I‑3761, bod 28.

23 – Pozri okrem iného rozsudky z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i., C‑480/00, C‑481/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00, C‑490/00, C‑491/00, C‑497/00, C‑498/00 a C‑499/00, Zb. s. I‑2943, bod 42; z 23. novembra 1995, Dominikanerinnen-Kloster Altenhohenau, C‑285/93, Zb. s. I‑4069, bod 26, a z 13. apríla 2000, Karlsson a i., C‑292/97, Zb. s. I‑2737, bod 27.

24 – Rozsudky z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., 205/82 až 215/82, Zb. s. 2633, bod 17; zo 16. júla 1998, Oelmühle Hamburg a Schmidt Söhne, C‑298/96, Zb. s. I‑4767, bod 24, a z 24. septembra 2002, Grundig Italiana, C‑255/00, Zb. s. I‑8003, bod 33.

25 – „Stellt eine benannte Kontrollbehörde und/oder eine private Kontrollstelle eines Mitgliedstaats fest, dass ein mit einer geschützten Bezeichnung versehenes Agrarerzeugnis oder Lebensmittel mit Ursprung in ihrem Mitgliedstaat die Anforderungen der Spezifikation nicht erfüllt, so trifft sie die erforderlichen Maßnahmen, um die Einhaltung dieser Verordnung zu gewährleisten.“

26 – Talianska verzia je v tomto ohľade jednoznačná: „Qualora constatino che un prodotto agricolo o alimentare recante una denominazione protetta originaria del suo Stato membro non risponde ai requisiti del disciplinare, le autorità di controllo designate e/o gli organismi privati di uno Stato membro prendono i necessari provvedimenti per assicurare il rispetto del presente regolamento.“

Francúzština je takisto celkom jasná: „Lorsque les services de contrôle désignés et/ou les organismes privés d’un État membre constatent qu’un produit agricole ou une denrée alimentaire portant une dénomination protégée originaire de son État membre ne répond pas aux exigences du cahier des charges, ils prennent les mesures nécessaires pour assurer le respect du présent règlement.“

Anglická verzia je nejednoznačnejšia: „If a designated inspection authority and/or private body in a Member State establishes that an agricultural product or a foodstuff bearing a protected name of origin in that Member State does not meet the criteria of the specification, they shall take the steps necessary to ensure that this Regulation is complied with.“

27 – Tento prístup je teraz naozaj jednoznačne zavedený v článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12). Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 31. marca 2006 a zrušilo základné nariadenie. V článku 10 stanovuje „úradné kontroly“ a uvádza, že „členské štáty určia príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za kontroly v súvislosti s povinnosťami ustanovenými v tomto nariadení v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 [Európskeho parlamentu a Rady… z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá]“. Článok 11 osobitne upravuje „overovanie dodržiavania špecifikácie“ a okrem iného stanovuje, že náklady takého overovania znášajú kontrolované subjekty.

28 – Protection of Geographical Indications, Designations of Origin and Certificates of Specific character for Agricultural Products and Foodstuffs, Sprievodca k nariadeniam Spoločenstva, 2. vyd., august 2004, GR pre poľnohospodárstvo, Politika kvality potravín v Európskej únii; text je dostupný vo formáte PDF na internetovej stránke Komisie .

29 – Pozri napríklad povinnosť členských štátov vymáhať neoprávnene vyplatené sumy EPUZF: pozri okrem iného rozsudky z 11. októbra 1990, Taliansko/Komisia, C‑34/89, Zb. s. I‑3603, a z 21. februára 1991, Nemecko/Komisia, C‑28/89, Zb. s. I‑581.

30 – Už citovaný v poznámke pod čiarou 20.

31 – Otázka, či členský štát nesplnil svoje povinnosti, musí byť rozhodnutá vo vzťahu k situácii, aká bola v členskom štáte na konci lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku (pozri okrem iného rozsudky z 30. novembra 2000, Komisia/Belgicko, C‑384/99, Zb. s. I‑10633, bod 16; z 15. marca 2001, Komisia/Francúzsko, C‑147/00, Zb. s. I‑2387, bod 26, a z 15. júla 2004, Komisia/Portugalsko, C‑272/01, Zb. s. I‑6767, bod 29).

Full & Egal Universal Law Academy