EUR-Lex -  62005CC0237 - SK

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PAOLO MENGOZZI

prednesené 15. februára 2007 1(1)

Vec C‑237/05

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Helénskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Prípustnosť – Povaha služieb – Zásady transparentnosti a zákazu diskriminácie“

I –    Úvod

1.        V tomto konaní Komisia Európskych spoločenstiev predložila Súdnemu dvoru žalobu na základe článku 226 ES, aby rozhodol, že z dôvodu praxe príslušných orgánov pri zabezpečovaní a zbieraní žiadostí a vyhlásení pestovateľov obilnín a ďalších poľnohospodárov v rámci Integrovaného systému spravovania a kontroly (ISSK), ktorý bol zavedený nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v spoločenstve(2), a to v roku 2001, si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb(3), najmä z jej článku 3 ods. 2, článkov 7, 11 ods. 1 a článku 15 ods. 2 tejto smernice, ako aj zo všeobecnej zásady transparentnosti.

II – Právny rámec

A –    Smernica 92/50

2.        Na účely analýzy otázok, ktoré sa v rámci tohto sporu objavili, je potrebné stručne pripomenúť niektoré ustanovenia hláv I až V smernice 92/50 vo verzii platnej v čase, keď došlo k skutkovým okolnostiam. Je totiž známe, že smernica 92/50 bola počas rokov predmetom mnohých zmien a doplnení a že nakoniec bola zrušená, s výnimkou jej článku 41, s účinnosťou od 31. januára 2006 článkom 82 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(4).

3.        V článku 1 písm. a) smernice 92/50 sú „verejné zmluvy na poskytnutie služieb“ definované ako „odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi poskytovateľom služieb a obstarávateľom“, s výnimkou zmlúv prináležiacich do oblasti pôsobnosti smerníc 77/62/EHS(5), 71/305/EHS(6) a 90/531/EHS(7), zmlúv, ktorých predmetom sú služby v oblastiach vymenovaných v bodoch iii) až vii) a v bode ix) tohto istého ustanovenia, ako aj verejných zmlúv na práce.

4.        Podľa článku 3 ods. 1 smernice 92/50 „pri verejnom obstarávaní služieb... uplatnia obstarávatelia postupy prispôsobené ustanoveniam tejto smernice“. Odsek 2 tohto článku stanovuje, že „obstarávatelia zabezpečia, aby nedošlo k diskriminácii žiadneho z poskytovateľov služieb“.

5.        Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) smernice 92/50:

„1.      a)     Táto smernica sa uplatní na:

– ... verejné zmluvy na poskytnutie služieb uvedené v prílohe I B,... uzatvárané obstarávateľmi uvedenými v článku 1 písm. b), ktorých predpokladaná čistá hodnota bez dane z pridanej hodnoty (DPH) nie je nižšia ako 200 000 ECU,

– verejné zmluvy na poskytnutie služieb týkajúce sa služieb uvedených v prílohe I A...

i) uzatvárané obstarávateľmi uvedenými v prílohe I smernice 93/36/EHS, ktorých predpokladaná čistá hodnota bez DPH nie je nižšia ako hodnota vyjadrená v ECU zodpovedajúca sume 130 000 SDR (zvláštne práva čerpania);

ii) uzatvárané obstarávateľmi uvedenými v článku 1 písm. b) smernice inými ako obstarávateľmi uvedenými v prílohe I smernice 93/36/EHS[(8)], ktorých predpokladaná čistá hodnota bez DPH nie je nižšia ako hodnota vyjadrená v ECU zodpovedajúca sume 200 000 SDR.“

6.        Podľa článku 7 ods. 2 smernice 92/50 musia obstarávatelia na účely výpočtu predpokladanej hodnoty zmluvy zahrnúť celkovú predpokladanú odmenu dodávateľa služby, berúc do úvahy podmienky stanovené odsekmi 3 až 7, ktoré stanovujú kritériá pre určenie uvedenej hodnoty. Najmä odsek 3 upresňuje, že „výber metód ocenenia nesmie byť použitý s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tejto smernice, rovnako ako žiadna obstarávacia požiadavka na daný rozsah služieb nesmie byť rozdelená s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tohto článku“. V odseku 4 prvej vete sú uvedené skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť na účely výpočtu predpokladanej hodnoty zmlúv týkajúcich sa určitých služieb a najmä poistných služieb, bankových služieb a iných finančných služieb, ako aj súťaže návrhov. V prvom a druhom pododseku tohto istého odseku 4 sa upresňuje, že „ak sa služby rozdelia na niekoľko častí, pričom každá je predmetom samostatnej zmluvy, pre výpočty horeuvedenej ceny objednávky treba vziať do úvahy osobitne cenu každej časti“ a že „aj nie je cena častí nižšia ako táto hodnota [aj keď je cena častí rovnaká ako táto hodnota alebo ju presahuje – neoficiálny preklad], ustanovenia tejto smernice sa budú vzťahovať na všetky časti. Obstarávatelia nemusia prihliadať na odsek 1 pri tých častiach, ktorých predpokladaná cena bez dane z pridanej hodnoty je nižšia ako 80 000 ECU za predpokladu, že celková cena takýchto položiek nepresiahne 20 % celkovej ceny všetkých položiek“.

7.        Na účely uplatnenia ustanovení, ktoré zavádzajú postupy verejného obstarávania uvedená smernica ďalej rozdeľuje služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania, na kategórie, ktoré sú uvedené v prílohách I A a I B podľa klasifikácie, ktorá vzhľadom na neexistenciu nomenklatúry Spoločenstva odkazuje na nomenklatúru CPC (spoločnú klasifikáciu výrobkov) Spojených národov.

8.        Podľa článku 8 a 9 smernice 92/50 zmluvy, ktorých predmetom sú služby uvedené v prílohe I A, sa uzatvárajú v súlade s ustanoveniami kapitol III až VI tejto smernice, kým zmluvy, ktorých predmetom sú služby uvedené v prílohe I B, sa uzatvárajú v súlade s jej článkami 14 a 16. V článku 10 je upresnené, že „zmluvy, predmetom ktorých sú služby uvedené tak v prílohe I A, ako aj v prílohe I B, sa uzatvárajú v súlade s ustanoveniami kapitol III až VI v tých prípadoch, keď hodnota služieb uvedených v prílohe I A je vyššia ako hodnota služieb uvedených v prílohe I B. V opačnom prípade sa uzatvárajú v súlade s článkami 14 a 16“.

9.        Hlava III tejto smernice stanovuje pravidlá, ktoré musia obstarávatelia dodržiavať pri výbere postupov verejného obstarávania služieb definovaných v článku 1 písm. d), e) a f), na ktoré odkazuje článok 11 ods. 1, teda prostredníctvom otvorenej súťaže, užšej súťaže a rokovacieho konania. Podľa článku 11 ods. 4 sa verejné zmluvy na poskytnutie služieb vo všeobecnosti uzatvárajú prostredníctvom otvorenej súťaže alebo užšej súťaže. V článku 11 ods. 2 sú vymenované prípady, v ktorých obstarávatelia môžu uzatvárať verejné zmluvy na poskytnutie služieb na základe rokovacieho konania so zverejnením, a v nasledujúcom odseku 3 sú uvedené prípady, v ktorých je možné použiť rokovacie konanie bez zverejnenia oznamu. Spomedzi nich je potrebné na účely tohto sporu pripomenúť najmä prípad uvedený v odseku 3 písm. b) „ak z technických alebo umeleckých dôvodov, alebo z dôvodov vyplývajúcich z ochrany výhradných práv, môžu službu poskytovať iba určití poskytovatelia služieb“.

10.      Hlava IV smernice 92/50, zložená z jediného článku 14, obsahuje spoločné technické predpisy, kým hlava V obsahuje spoločné pravidlá oznamovania. Najmä článok 15 ods. 2 ukladá obstarávateľom, ktorí chcú vyhlásiť verejné obstarávanie na poskytnutie služieb metódou verejnej súťaže alebo užšej súťaže, alebo – za podmienok uvedených v článku 11 – metódou rokovacieho konania, aby uverejnili svoj úmysel prostredníctvom oznamu. Podľa článku 16 ods. 1 smernice 92/50 obstarávatelia, ktorí uzavreli verejnú zmluvu, zašlú oznámenie o výsledkoch verejných obstarávaní Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev. Tieto oznámenia sa uverejnia za podmienok stanovených v nasledujúcom odseku 2. V prípade verejných zmlúv na poskytnutie služieb, ktoré sú uvedené v prílohe I B, článok 16 ods. 3 stanovuje, že „obstarávatelia uvedú v ozname, či súhlasia s jeho uverejnením“.

B –    Nariadenie 3508/92

11.      Nariadenie č. 3508/92, prijaté na účely zjednotenia mechanizmov riadenia a kontroly režimov pomoci Spoločenstva v oblastiach rastlinnej a živočíšnej výroby členskými štátmi, prispôsobenia týchto systémov požiadavkám reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky a posilnenia ich účinnosti a návratnosti, predpokladá, že každý členský štát vytvorí integrovaný systém spravovania a kontroly (ISSK), ktorý bude pokrývať schémy pomoci na pestovanie poľnohospodárskych plodín, hovädzieho a teľacieho mäsa, jahňacieho a kozieho mäsa, ako aj prijme špecifické opatrenia na chov dobytka v horských, kopcovitých a menej vhodných oblastiach.

12.      Keďže sa sporné služby týkajú uskutočňovania činností spojených s realizáciou ISSK v Grécku v roku 2001, je možno vhodné krátko pripomenúť ustanovenia nariadenia č. 3508/92, ktoré vymedzujú ciele a fungovanie tohto systému, v znení platnom v čase, keď došlo k skutkovým okolnostiam.

13.      Podľa článku 2 nariadenia č. 3508/92 sa ISSK skladá z nasledujúcich častí: a) počítačová databáza; b) identifikačný systém poľnohospodárskych parciel; c) systém pre identifikáciu a registráciu zvierat; d) žiadosti o pomoc; e) integrovaný systém kontroly. Podľa článku 3 ods. 1 sa v počítačovej databáze pre každý poľnohospodársky majetok zaznamenajú „údaje, ktoré sa získajú zo žiadostí o pomoc“. Táto databáza umožní predovšetkým priame a okamžité konzultovanie údajov najmenej z troch predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych a/alebo obchodných rokov prostredníctvom príslušnej inštitúcie členského štátu. V súvislosti s identifikačným systémom poľnohospodárskych parciel článok 4 nariadenia č. 3508/92 upresňuje, že „sa vytvorí na základe máp a katastrálnych záznamov alebo iných kartografických údajov. Využijú sa pritom počítačové techniky zemepisných informačných systémov najmä s použitím leteckej alebo družicovej ortometrie s homogénnou štandardnou zaručenou presnosťou, ktorá sa minimálne rovná mierke mapy 1:10000“.

14.      Článok 6 ods. 1 nariadenia stanovuje:

„Aby bola žiadosť o pomoc prijateľná podľa jednej alebo viacerých schém spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, každý roľník si podá za každý jednotlivý rok žiadosť o pomoc týkajúcu sa pôdy, v ktorej budú uvedené:

– poľnohospodárske parcely vrátane pozemkov, na ktorých sa pestujú krmoviny a poľnohospodárske parcely s ornou pôdou, ktorých sa týka opatrenie o vyňatí a tie, ktoré ležia úhorom,

– v prípadoch, kde to je uplatniteľné, všetky ďalšie potrebné informácie, ktoré sa vyžadujú buď na základe nariadení vzťahujúcich sa na schémy pomoci spoločenstva alebo ktoré vyžaduje dotknutý členský štát“.

15.      Členský štát môže v každom prípade rozhodnúť, že postačí, ak žiadosť o pomoc bude obsahovať len zmeny vo vzťahu k žiadosti o pomoc, ktorá bola podaná za prechádzajúci rok. Článok 6 ods. 6 upresňuje, že „pri každej deklarovanej poľnohospodárskej parcele uvedie roľník výmeru a jej polohu a tieto informácie musia umožniť identifikáciu predmetnej parcely v alfanumerickom identifikačnom systéme poľnohospodárskych parciel“.

16.      Podľa článku 7 dotknutého nariadenia bude integrovaný systém kontroly pokrývať všetky podané žiadosti o pomoc, predovšetkým pokiaľ ide o správne kontroly, overovanie na mieste a ak to je vhodné, overovanie pomocou leteckého alebo satelitného diaľkového snímania. Členský štát najmä vykoná správne kontroly žiadostí o pomoc (článok 8 ods. 1) a tieto správne kontroly budú doplnené overovaním na mieste týkajúcim sa vzorky poľnohospodárskych majetkov. Na všetky uvedené kontroly vypracuje členský štát vzorový plán (článok 8 ods. 2). Článok 8 ods. 5 nakoniec upresňuje, že ak príslušné inštitúcie členského štátu prenesú niektoré aspekty svojej práce vykonávané podľa tohto nariadenia na špecializované agentúry alebo firmy, musia si ponechať kontrolu a zodpovednosť za túto prácu.

III – Skutkové okolnosti a konanie pred podaním žaloby

17.      Dňa 20. februára 2001 grécke ministerstvo vnútra, grécke ministerstvo poľnohospodárstva, únia prefektúrnych správ (ďalej len „ENAE“) a panhelénska konfederácia únií poľnohospodárskych družstiev (ďalej len „PASEGES“) uzavreli rámcovú dohodu, ktorej predmetom boli činnosti týkajúce sa uskutočnenia ISSK v Grécku v roku 2001.

18.      Na základe tejto dohody PASEGES zabezpečovala koordináciu medzi svojimi členmi, miestnymi úniami poľnohospodárskych družstiev (ďalej len „MÚPD“), s cieľom poskytnúť služby pomoci poľnohospodárom v rámci ISSK. MÚPD mali najmä:

– informovať poľnohospodárov o prijatí nových formulárov pre žiadosť a vyhlásenie týkajúce sa poľnohospodárskych majetkov a poľnohospodárskych plodín, ktoré poslúžia k doplneniu novej databázy v rámci ISSK,

– poskytnúť pomoc pri zabezpečovaní správneho a včasného zápisu údajov poskytnutých poľnohospodármi na príslušných formulároch. Táto služba zahŕňa najmä poskytnutie technickej pomoci poľnohospodárom na účely vymedzenia obrábaných a zalesnených plôch na ortofotografiách, leteckých fotografiách alebo topografických mapách,

– vyzbierať formuláre a postúpiť ich v papierovej alebo elektronickej verzii príslušnej prefektúrnej správe.

19.      Na základe uvedenej rámcovej dohody uzavrela každá prefektúrna správa vykonávacie zmluvy s miestnymi MÚPD.

20.      V nadväznosti na sťažnosť spochybňujúcu súlad uvedenej rámcovej dohody a vykonávacích zmlúv k nej s ustanoveniami smernice 92/50 zaslala Komisia Helénskej republike listom z 10. decembra 2001 žiadosť o informácie o postupe pri výbere PASEGES ako zmluvného partnera správneho orgánu, ako aj o spôsobe, ktorým bolo zabezpečené nevyhnutné oznámenie o verejnom obstarávaní na uzavretie uvedených vykonávacích zmlúv.

21.      Helénska republika odpovedala 19. februára 2002, pričom upresnila, že vo vzťahu k rámcovej dohode bola úlohou PASEGES len jednoduchá koordinácia medzi rôznymi MÚPD, za ktorú nebola určená žiadna odmena a že priame zadanie činností spojených s uskutočnením ISSK MÚPD prostredníctvom dotknutých vykonávacích zmlúv, bolo v súlade s platnými ustanoveniami práva Spoločenstva.

22.      Keďže Komisia považovala obdržanú odpoveď za neuspokojivú, zaslala gréckym orgánom 18. decembra 2002 listom výzvu, v ktorej v súvislosti s vykonávacími zmluvami k rámcovej dohode poukazovala na porušenie ustanovení smernice 92/50 a najmä jej článku 3 ods. 2, ako aj na porušenie zásady zákazu diskriminácie.

23.      Komisia sa v podstate domnievala, že orgány miestnej správy prostredníctvom sporných zmlúv priamo bez predchádzajúceho zverejnenia uzavreli verejné zmluvy na poskytnutie služieb, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 92/50.

24.      Komisia uviedla, že uzavretie rámcovej dohody a vykonávacích zmlúv k nej sa líši od praxe uplatňovanej v rokoch predchádzajúcich roku 2001, praxe v rámci ktorej sa pre každý región uzavreli zmluvy o technickej pomoci so špecializovanými spoločnosťami ako výsledok postupov verejného obstarávania prostredníctvom otvorenej súťaže.

25.      Na účely uplatnenia prahov upravených v článku 7 smernice 92/50 sa Komisia domnieva, že vzhľadom na jednotnú povahu sporných zmlúv tvoria uvedené zmluvy jednu verejnú zmluvu, a je preto potrebné pri výpočte jej predpokladanej hodnoty zohľadniť spoločnú hodnotu všetkých uvedených zmlúv.

26.      Čo sa týka povahy služieb, Komisia tvrdí, že v liste z 10. decembra 2001 uviedla, že predmetom dotknutej verejnej zmluvy mali byť dve kategórie služieb, teda na jednej strane služby verejnej správy, ktoré spadajú do pôsobnosti prílohy I B smernice 92/50, a na druhej strane služby počítačového spracovania, ktoré spadajú do pôsobnosti prílohy I A tejto smernice, a že sa zdá, že hodnota služieb prvej kategórie presahuje hodnotu služieb druhej kategórie, takže verejná zmluva by sa mala spravovať ustanoveniami článkov 14 a 16 smernice. Po získaní informácií od sťažovateľa však Komisia spochybnila tento záver, pričom prijala názor, že jedna časť služieb predtým kvalifikovaných ako služieb verejnej správy sa musí v skutočnosti považovať za topografické služby, ktoré spadajú do pôsobnosti prílohy I A smernice 92/50. V prípade, že by sa tento názor potvrdil na základe ďalších informácií, ktoré si Komisia vyžiadala od gréckej vlády, celková hodnota služieb spadajúcich do pôsobnosti uvedenej prílohy by bola vyššia ako hodnota služieb spadajúcich do pôsobnosti prílohy I B, čo by znamenalo uplatnenie ustanovení hláv III až VI smernice.

27.      Helénska republika odpovedala listom z 30. januára 2003, v ktorom odmietla všetky výhrady.

28.      Komisia teda 19. decembra 2003 prijala odôvodnené stanovisko, v ktorom dospela k záveru, že z dôvodu praxe príslušných orgánov pri zabezpečovaní a zbieraní žiadostí a vyhlásení pestovateľov obilnín a ďalších poľnohospodárov v rámci ISSK v roku 2001, si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení smernice 92/50, najmä z jej článku 3 ods. 2, článkov 7, 11 ods. 1 a článku 15 ods. 2 tejto smernice, ako aj zo všeobecnej zásady transparentnosti a požiadala tento štát, aby vyhovel uvedeným povinnostiam v lehote dvoch mesiacov.

IV – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

29.      Komisia návrhom na začatie konania doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. mája 2005 podala túto žalobu.

30.      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        rozhodol, že z dôvodu praxe príslušných orgánov pri zabezpečovaní a zbieraní žiadostí a vyhlásení pestovateľov obilnín a ďalších poľnohospodárov v rámci ISSK v roku 2001 si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení smernice 92/50, najmä z jej článku 3 ods. 2, článkov 7, 11 ods. 1 a článku 15 ods. 2 tejto smernice, ako aj zo všeobecnej zásady transparentnosti,

–        zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.

31.      Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

32.      V rámci opatrení týkajúcich sa prípravy konania bola grécka vláda vyzvaná, aby písomne odpovedala na niektoré otázky Súdneho dvora. Grécka vláda na túto výzvu odpovedala v stanovenej lehote.

33.      Na pojednávaní 14. septembra 2006 došlo k vypočutiu účastníkov konania.

V –    Právna analýza

A –    O prípustnosti

1.      Tvrdenia účastníkov konania

34.      Grécka vláda po prvé tvrdí, že prijala opatrenia na účely ukončenia porušenia, ktoré jej bolo vytýkané, a to už pred uplynutím lehoty, ktorá jej bola stanovená Komisiou v odôvodnenom stanovisku. Žaloba je preto neprípustná, keďže je bezpredmetná. V tomto ohľade grécka vláda uvádza na jednej strane, že verejná zmluva sporných služieb nebola v roku 2003 uzatvorená priamo a na druhej strane, že helénske orgány sa zaviazali úradným vyhlásením generálneho tajomníka ministerstva poľnohospodárstva vyhlásiť, ak to bude potrebné, verejné obstarávanie na poskytnutie dotknutých služieb, pod podmienkou, že tieto služby budú úplne alebo čiastočne spadať do pôsobnosti prílohy I A smernice 92/50.

35.      Po druhé helénska vláda tvrdí, že ak služby, ktoré sú predmetom sporných zmlúv, spočívajú v činnostiach, ktoré je potrebné uskutočňovať každoročne, účinky dotknutého porušenia sa obmedzujú na rok 2001. V dôsledku toho Komisia nemá v tejto veci žiaden záujem na konaní. Na jednej strane totiž takýto záujem nemôže vyplývať výlučne z názorových rozdielov medzi Komisiou a gréckymi orgánmi v súvislosti s povahou sporných služieb, ktorých výsledkami však nie sú konkrétne činnosti. Na druhej strane skutočnosti týkajúce sa rokov nasledujúcich po roku 2001, na ktoré odkazuje Komisia vo svojich vyjadreniach, nespadajú do predmetu žaloby a teda ani nemôžu byť vlastným zdrojom žalobných dôvodov, keďže ich Komisia nepredložila v konaní pred podaním žaloby. Okrem toho Komisiou poskytnutý opis skutkových okolností nezodpovedá skutočnosti. Na rozdiel od tvrdení Komisie totiž sporné služby neboli PASEGES v rokoch nasledujúcich po roku 2001 priamo zadávané, ale poskytovali ich priamo miestne správy a každý poľnohospodár sa s vyhotovením žiadosti o peňažnú pomoc mohol obrátiť buď na správny orgán, alebo na súkromnú osobu.

36.      Grécka vláda v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora, v ktorej ju žiadal o upresnenie postupov helénskych orgánov pri zadávaní služieb spojených s uskutočňovaním ISSK v Grécku v rokoch 2002 až 2005 odpovedala, že helénske orgány zmluvy na tieto služby v uvedených rokoch neuzatvárali. Miestne správy v rámci svojej pomoci poľnohospodárom spolupracovali s vlastníkmi pozemkov a ich zväzmi. Poľnohospodári sa síce mohli, ale nemuseli obrátiť na MÚPD, do ktorého patrili, alebo na tretiu osobu. Správne orgány okrem toho vždy, keď sa to javilo nutným, poskytli informačné a kartografické materiály nevyhnutné na vyhotovenie formulárov žiadostí PASEGES alebo MÚPD, ktoré považovali za schopné uvedené materiály spravovať. Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá by o to požiadala, by mala prístup k rovnakým materiálom, pod podmienkou predchádzajúceho overenia jej schopnosti takéto materiály spravovať. Grécka vláda vylučuje, že by takéto konanie mohlo byť považované za priame alebo nepriame uzatvorenie verejných zmlúv na služby spojené s uskutočnením ISSK. S cieľom preukázať tieto tvrdenia grécka vláda predložila v prílohe svojej odpovede na otázku Súdneho dvora memorandum o porozumení uzavreté 28. apríla 2004 s PASEGES, ktoré sa týkalo realizácie ISSK v roku 2004.

37.      Nakoniec grécka vláda zdôrazňuje, že po sporných okolnostiach došlo k zmene právneho kontextu ISSK, ktorého vývoj naďalej pokračuje. V dôsledku toho podľa uvedenej vlády činnosti začaté helénskymi orgánmi na účely prispôsobenia ich praxe v tejto oblasti požiadavkám smernice 92/50 budú určite predmetom opätovného skúmania akonáhle ISSK nadobudne svoju konečnú podobu.

38.      Komisia odpovedá, že výklad, podľa nej nesprávny, ktorý grécke orgány dávajú ustanoveniam smernice 92/50 v súvislosti s povahou dotknutých služieb a na ne sa vzťahujúcich povinností v oblasti zverejnenia, ako aj v súvislosti s povahou sporných zmlúv, vedie k uplatneniu vnútroštátnych predpisov, ktoré nie je v súlade s právom Spoločenstva. Rozdiel v názoroch medzi Komisiou a helénskou vládou, a to nielen na teoretickej úrovni, spôsobuje konkrétne riziko recidívneho správania. Komisia preto, bez snahy rozšíriť predmet žaloby na správania, ku ktorým došlo po roku 2001, ale len s cieľom preukázania konkrétnych účinkov stanoviska prijatého gréckymi orgánmi, odkazuje na určité dokumenty priložené k žalobe, z ktorých vyplýva, že k priamemu uzavretiu sporných verejných zmlúv došlo tiež v rokoch nasledujúcich po roku 2001.

2.      Posúdenie

39.      Námietka neprípustnosti podaná žalovaným členským štátom sa nezdá byť bez právneho základu.

40.      Existuje totiž predchádzajúca judikatúra týkajúca sa najmä konaní o porušení v oblasti verejného obstarávania, ktorá svedčí v prospech stanoviska gréckej vlády.

41.      V rozsudku z 31. marca 1992, Komisia/Taliansko(9), sa rozhodlo o žalobe podľa článku 226 ES, ktorá smerovala proti Talianskej republike a ktorej cieľom bolo, aby sa rozhodlo, že podmienka vyžadovaná pre účasť na verejnom obstarávaní týkajúcom sa uzavretia ročných zmlúv na dodanie tovaru, ktoré bolo vyhlásené miestnou zdravotnou správou, konkrétne aby sa minimálne 50 % hodnoty dodávok uskutočňovaných prostredníctvom subdodávateľských podnikov počas posledných troch rokov uskutočňovalo v prospech verejných správnych orgánov, bola v rozpore s ustanoveniami smernice 77/62. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania obsahujúce túto podmienku bolo uverejnené v októbri 1988 a všetky účinky zmluvy o dodaní tovaru, ktorá bola výsledkom tohto verejného obstarávania, zanikli 31. decembra 1989, teda pred uplynutím lehoty stanovenej Komisiou na vyhovenie odôvodnenému stanovisku z 27. marca 1990. Talianska vláda sa domnievala, že z tohto dôvodu bola žaloba bezpredmetná a bolo nutné ju vyhlásiť za neprípustnú.

42.      Súdny dvor vo svojom rozsudku konštatoval(10), že v prejednávanej veci všetky účinky sporného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zanikli 31. decembra 1989, teda dokonca pred vydaním odôvodneného stanoviska, a že oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania pre roky 1990 a 1991, z ktorých jedno bolo uverejnené 4. novembra 1989, čiže pred vydaním odôvodneného stanoviska, a druhé 3. novembra 1990, čiže pred podaním žaloby, už neobsahovali spornú podmienku. Súdny dvor sa preto domnieval, že Komisia nekonala včas, aby prostredníctvom postupov, ktoré mala k dispozícii, zamedzila tomu, aby vytýkané nesplnenie povinnosti spôsobilo účinky a neodvolala sa na existenciu okolností, ktoré by jej bránili ukončiť konanie pred podaním žaloby podľa článku 226 ES predtým, ako toto nesplnenie povinnosti prestalo existovať. Na základe týchto úvah Súdny dvor dospel k záveru, že v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku už vytýkané nesplnenie povinnosti neexistovalo a že žaloba Komisie sa teda musí zamietnuť ako neprípustná.(11)

43.      V nasledujúcich rozsudkoch Súdny dvor napriek tomu, že zamietol námietky neprípustnosti podané žalovanými vládami, nepriamo potvrdil riešenie prijaté v už citovanom rozsudku Komisia/Taliansko.

44.      V rozsudku z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko(12), Komisia vytýkala Spolkovej republike Nemecko porušenie ustanovení smernice 92/50 z dôvodu, že dve nemecké mestá uzavreli zmluvy na poskytnutie služieb týkajúce sa čistenia odpadových vôd a likvidácie odpadov, ktorých minimálna dĺžka trvania bola v oboch prípadoch tridsať rokov. Nemecká vláda tvrdila, že v prejednávanej veci všetky účinky nesplnenia povinnosti, ktoré spočívalo v porušení pravidiel hospodárskej súťaže a v porušení procesných pravidiel, zanikli pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnených stanoviskách a zdôrazňovala, že tieto nesplnenia povinnosti boli ako také uznané Spolkovou republikou Nemecko pred týmto dátumom. Žaloba sa mala preto zamietnuť z dôvodu nedostatku záujmu Komisie na konaní.

45.      Pri tejto príležitosti Súdny dvor najskôr pripomenul judikatúru, podľa ktorej Komisia v rámci výkonu právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 226 ES nepreukázala existenciu konkrétneho záujmu na konaní, a preto ostáva jedinou príslušnou, aby rozhodla, z dôvodu ktorého konania alebo opomenutia, ktoré možno pripísať členskému štátu, je nutné začať konanie podľa tohto článku. Taktiež potvrdil, že Komisia môže na základe svojich právomocí navrhnúť Súdnemu dvoru, aby rozhodol o nesplnení povinnosti, ktoré spočíva v tom, že sa v určenom prípade nedosiahol cieľ sledovaný smernicou.

46.      Potom Súdny dvor zdôraznil, že „ak je síce pravda, že smernica 92/50 obsahuje predovšetkým procesné pravidlá, pravdou tiež ostáva, že bola prijatá s cieľom odstránenia obmedzení voľného poskytovania služieb, a teda má za cieľ chrániť záujmy hospodárskych subjektov usadených v jednom členskom štáte, ktorí by chceli ponúknuť svoje služby obstarávateľom usadeným v inom členskom štáte“(13), a že v nadväznosti na to „obmedzenie slobodného poskytovania služieb porušením ustanovení smernice 92/50 pretrváva počas celej doby výkonu zmlúv, pri ktorých uzavretí došlo k porušeniu tejto smernice“.(14)

47.      Súdny dvor teda dospel k záveru, že ak sporné zmluvy v prejednávanej veci naďalej počas desaťročí spôsobujú účinky, nemožno sa domnievať, že namietané nesplnenia povinnosti boli ukončené pred uplynutím lehôt stanovených v odôvodnených stanoviskách.(15) Preto sa námietka neprípustnosti zamietla.(16)

48.      V rozsudku z 2. júna 2005, Komisia/Grécko(17), Komisia navrhovala Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že Helénska republika porušila ustanovenia smernice 93/38 z dôvodu, že štátny energetický podnik DEI zadal zákazku týkajúcu sa výroby prepravných pásov pre tepelnú elektráreň v Megalopolise na základe rokovacieho konania bez zverejnenia oznamu. V rámci svojej námietky neprípustnosti sa helénska vláda odvolávala jednak na nedostatok záujmu Komisie na konaní, keďže údajné porušenie práva Spoločenstva bolo v deň uplynutia lehoty na vyhovenie odôvodnenému stanovisku úplne alebo aspoň v značnej miere ukončené, a jednak že žaloba bolo bezpredmetná, keďže všetky účinky zmluvy o vykonaní prác uzavretej DEI v rámci spornej zákazky zanikli ku dňu uplynutia lehoty stanovej v odôvodnenom stanovisku, v dôsledku čoho už nebolo možné odôvodnenému stanovisku vyhovieť.

49.      Súdny dvor sa pri zamietnutí prvého žalobného dôvodu v podstate obmedzil na odkaz na judikatúru, podľa ktorej Komisia v rámci právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 226 ES, nepreukázala existenciu záujmu na konaní.(18)

50.      Čo sa týka druhého žalobného dôvodu, Súdny dvor potom, ako pripomenul už citovaný rozsudok Komisia/Taliansko, uviedol, že v prejednávanej veci „zmluva uzatvorená... spoločnosťou DEI... v rámci spornej zákazky bola k dátumu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku v priebehu realizácie, pričom bolo dokončených iba 85 % prác. Uvedená zmluva nebola teda úplne splnená“.(19) Súdny dvor v dôsledku toho tento žalobný dôvod zamietol.(20)

51.      Nakoniec je potrebné uviesť, že nedávno(21), vychádzajúc v podstate z rovnakého odôvodnenia, ako bolo odôvodnenie v rozsudku Komisia/Taliansko, už citovanom v bode 41 vyššie, Súdny dvor vyhlásil za neprípustnú žalobu, ktorou Komisia vytýkala Talianskej republike, že povolila v rámci uznesenia o neodkladných opatreniach pre letecký boj proti lesným požiarom na vnútroštátnom území uzavretie zmlúv na dodanie tovaru a služieb prostredníctvom rokovacieho konania, čím došlo k porušeniu smerníc 92/50 a 93/36 a článkov 43 ES a 49 ES.(22) Súdny dvor uviedol, že všetky právne účinky uznesenia zanikli v okamihu uplynutia naliehavého stavu vyhláseného na vnútroštátnom území a že v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku toto uznesenie už nebolo platné.(23)

52.      Ak uvádzam tento rozsudok, je to preto, že Súdny dvor na rozdiel od už citovaných rozsudkov Komisia/Nemecko a Komisia/Grécko nepovažoval za dôležité, aby postupy verejného obstarávania uplatnené na základe povolenia obsiahnutého v spornom uznesení naďalej prebiehali.(24)

53.      Z už citovanej judikatúry možno vyvodiť určité skutočnosti potrebné na posúdenie dôvodnosti námietky neprípustnosti podanej žalovanou vládou v tejto veci.

54.      Po prvé je potrebné zdôrazniť, že existujú dva prípady, keď Súdny dvor vyhlásil žalobu za neprípustnú na základe zistenia, že účinky údajného nesplnenia povinnosti zanikli pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Pri týchto príležitostiach sa Súdny dvor navyše vyjadril takým spôsobom, ktorý neumožňuje rozlíšiť medzi rôznymi druhmi verejných zmlúv patriacich do pôsobnosti práva Spoločenstva.

55.      Po druhé, z už vyššie citovaných rozsudkov Komisia/Nemecko a Komisia/Grécko vyplýva, že neprípustnosť žaloby nemožno vyhlásiť v prípade, že údajné porušenie ustanovení v oblasti verejného obstarávania naďalej spôsobuje účinky aj po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Tieto účinky pretrvávajú najmä pokiaľ zmluvy uzavreté na základe sporných postupov verejného obstarávania neboli úplne vykonané.

56.      V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že dotknuté zmluvy mali ročné trvanie (týkali sa uskutočnenia činností spojených s realizáciou ISSK výlučne v roku 2001), a že služby, ktoré boli ich predmetom, boli 19. decembra 2003, teda v okamihu prijatia odôvodneného stanoviska, poskytnuté v celom rozsahu.(25)

57.      Čo sa týka realizácie ISSK v rokoch nasledujúcich po roku 2001, príslušné správne orgány použili iné postupy verejného obstarávania, ako bol postup, ktorý je predmetom tohto sporu. Predovšetkým podľa údajov poskytnutých gréckou vládou uvedené postupy už nepredpokladali žiadnu odmenu vyplácanú správnym orgánom osobám vrátane MÚPD, ktoré poskytovali pomoc poľnohospodárom pri vyhotovovaní a predkladaní formulárov žiadostí.

58.      Hoci Komisia vyjadrila pochybnosti o súlade týchto postupov s ustanoveniami smernice 92/50, na účely posúdenia prípustnosti tejto žaloby nepovažujem za nutné skúmať dôvodnosť týchto tvrdení. Ako totiž zjavne vyplýva zo žalobných návrhov a ako to Komisia výslovne pripustila na pojednávaní, jediným predmetom tejto veci je postup gréckych správnych orgánov pri uskutočňovaní ISSK v roku 2001.

59.      Ďalej, keďže modus operandi helénskych správnych orgánov v rokoch nasledujúcich po roku 2001 je zjavne odlišný od postupu, o ktorý ide v tejto veci – a to až do tej miery, že vzhľadom na dôkazy predložené gréckou vládou sa možno len ťažko domnievať, že po roku 2001 vôbec došlo k verejnému obstarávaniu(26) – myslím si, že nemožno vychádzať z týchto skutočností, tvrdiac ako to zdá sa robí Komisia, že v nadväznosti na nesplnenie povinnosti vytýkané Helénskej republike vo vzťahu k roku 2001 došlo v nasledujúcich rokoch k takým správaniam, ktoré by sme mohli kvalifikovať ako recidívu.

60.      Za týchto okolností, uplatniac už citovanú judikatúru, je podľa môjho názoru potrebné vyhlásiť žalobu za neprípustnú.

61.      Ako to podľa mňa správne uviedol generálny advokát Lenz v návrhoch prednesených vo veci Komisia/Taliansko, viackrát spomínaných a už citovaných v bode 41 vyššie, podmienkou na podanie žaloby podľa článku 226 ES je, aby v okamihu uplynutia lehoty uloženej dotknutému členskému štátu na vyhovenie odôvodnenému stanovisku existovalo správanie alebo opomenutie, ktoré by bolo možné pripísať uvedenému členskému štátu, o ktorom sa Komisia domnieva, že je v rozpore s právom Spoločenstva.

62.      To jasne vyplýva z druhého odseku článku 226 ES, podľa ktorého ak dotknutý členský štát nevyhovie odôvodnenému stanovisku v lehote stanovenej Komisiou, môže sa Komisia s touto vecou obrátiť na Súdny dvor. Podľa výkladu a contrario z tohto ustanovenia vyplýva, že Komisia nemá právo podať žalobu s cieľom, aby sa konštatovalo porušenie práva Spoločenstva, ktoré skončilo pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, o to menej za predpokladu, že takéto skončenie porušenia je výsledkom konania členského štátu v zmysle uvedeného odôvodneného stanoviska.

63.      Zdá sa, že iný záver v zásade nemožno ničím odôvodniť, keďže údajné porušenie v každom prípade skončilo pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, pričom jeho účinky tiež zanikli pred týmto dňom, a to ani vtedy, ak by toto skončenie vlastne nebolo výsledkom konania dotknutého členského štátu, v zmysle požadovanom Komisiou. Tento záver je v súlade s účelom konania pred podaním žaloby podľa článku 226 ES, ktoré má zdá sa za cieľ, aby k skončeniu porušenia došlo predtým, ako sa vec predloží Súdnemu dvoru, a teda vo všeobecnosti aj v súlade s cieľmi sledovanými žalobou o nesplnení povinnosti.(27)

64.      Okrem toho je potrebné pripomenúť, že tak ako to Súdny dvor viackrát potvrdil, cieľom konania o nesplnení povinnosti je objektívne rozhodnutie o porušení práva Spoločenstva. Prípadné uznanie nesplnenia povinnosti dotknutým členským štátom, pokiaľ s ním nie sú spojené samotné opatrenia na účely tohto nesplnenia povinnosti v lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku, neodporuje takémuto rozhodnutiu, rovnako ako skutočnosť, že medzi Komisiou a členským štátom pretrvávajúci názorový rozdiel v súvislosti s existenciou porušenia nedáva Komisii právo obrátiť sa na Súdny dvor, ak tento členský štát vyhovel odôvodnenému stanovisku. Inými slovami použitie právneho nástroja upraveného článkom 226 ES nie je odôvodnené, ak je jeho jediným cieľom predchádzať riziku budúcich porušení alebo vyriešiť názorové rozpory medzi Komisiou a členským štátom týkajúce sa súladu správania členského štátu s právom Spoločenstva.

65.      Nakoniec sa mi tiež nezdá ako možné založiť právomoc Komisie konať vo vzťahu k porušeniu, ktoré skončilo, na požiadavke získania rozhodnutia o nesplnení povinnosti, ktoré by mohlo byť základom žalôb na určenie zodpovednosti členského štátu za škody spôsobené jednotlivcom z dôvodu jeho nesplnenia povinnosti. Aj keď niet pochybností o tom, že rozsudok Súdneho dvora o existencii porušenia práva Spoločenstva môže zjednodušiť podanie žalôb o náhradu škody proti štátu, ktorý si nesplnil povinnosť, na vnútroštátnych súdoch, predmetom žaloby podľa článku 226 ES v žiadnom prípade nie je určenie zodpovednosti dotknutého členského štátu, o ktorej sa musí rozhodnúť v súdnych konaniach upravených z tohto dôvodu vnútroštátnymi právnymi poriadkami, ale smeruje výlučne vo všeobecnom záujme k objektívnemu zisteniu nesplnenia povinnosti. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že záujem osôb poškodených porušením práva Spoločenstva členským štátom na rozhodnutí o nesplnení povinnosti existuje aj v prípade, keď takýto štát vyhovel odôvodnenému stanovisku v lehote stanovenej Komisiou. Ani takýto záujem však sám osebe nedáva Komisii právo obrátiť sa na Súdny dvor s tým, aby rozhodol, že došlo k takémuto porušeniu.

66.      Je však potrebné upresniť, že ak aj Komisia v zásade nemá záujem na konaní v súvislosti s porušeniami, ktoré skončili, nevylučuje to možnosť konať proti krátkodobým nesplneniam povinnosti, v prípade ktorých by aj vtedy, ak by konala rýchlo, nemala v skutočnosti čas ukončiť konanie pred podaním žaloby ešte pred skončením takýchto porušení,(28) alebo proti trvajúcim a systematickým porušeniam práva Spoločenstva.(29)

67.      Vzhľadom na úvahy vyjadrené vyššie sa teda domnievam, že v tejto veci je potrebné držať sa vyššie citovanej judikatúry, v ktorej, ako sme videli, napadnuté porušenie trvajúce viac ako jeden rok zjavne skončilo ešte pred začatím konania pred podaním žaloby a v každom prípade pred uplynutím lehoty stanovenej Helénskej republike v odôvodnenom stanovisku.

68.      Pre prípad, že by sa Súdny dvor v rozpore s mojím návrhom domnieval, že táto žaloba je prípustná, výlučne subsidiárne posúdim nižšie žalobu po vecnej stránke.

B –    O veci samej

1.      O údajnom porušení ustanovení smernice 92/50

69.      Preskúmanie prvého žalobného dôvodu Komisie založeného na porušení ustanovení smernice 92/50 predpokladá jednak analýzu povahy sporných zmlúv a jednak povahy služieb, ktoré sú predmetom týchto zmlúv.

a)      O povahe sporných zmlúv

i)      Tvrdenia účastníkov konania

70.      Podľa Komisie je nutné vykonávacie zmluvy k rámcovej dohode, ktoré považuje za verejné zmluvy na poskytnutie služieb v zmysle smernice 92/50, posudzovať na účely uplatnenia ustanovení tejto smernice ako celok a nie, ako naopak tvrdí grécka vláda, oddelene.

71.      Komisia vyvodzuje jednotnosť dotknutých zmlúv z rôznych skutočností, najmä z toho, že majú rovnaký predmet, konkrétne uskutočnenie činností spojených s realizáciou ISSK, z existencie rámcovej zmluvy, ktorá jednotným spôsobom definuje základné náležitosti každej zo zmlúv a spoločne stanovuje odmenu za služby, ktoré sú ich predmetom, ako aj zo skutočnosti, že ISSK už z dôvodu svojej vlastnej povahy vyžaduje jednotné a centralizované spôsoby svojej realizácie. Podľa Komisie z toho vyplýva, že na určenie predpokladanej hodnoty verejnej zmluvy v súlade s ustanoveniami článku 7 smernice 92/50 je potrebné zohľadniť celkovú hodnotu všetkých vykonávacích zmlúv. Ak by takto vypočítaná hodnota značne presahovala prahy stanovené článkom 7, smernica by sa uplatňovala na každú z týchto zmlúv.

72.      Žalovaný členský štát na svoju obranu odkazuje na nejednotnosť vykonávacích zmlúv. Skutočnosť, že zmluvné strany nie sú rovnaké, rozdielnosť poskytovaných služieb, ktoré sa líšia svojou povahou a rozsahom v závislosti od vlastností dotknutého územia, iné miesto výkonu zmlúv, ako aj v hospodárskom zmysle rozličná hodnota každej kategórie ponúkaných služieb, predstavujú také množstvo odlišností medzi dotknutými zmluvami, že tým vylučujú ich jednotnosť.

73.      Uvedený členský štát okrem toho uvádza, že hodnota stanovená v rámcovej dohode, z ktorej Komisia vychádzala na účely výpočtu prahov stanovených v článku 7 smernice 92/50, predstavuje v skutočnosti finančné krytie predpokladané gréckymi orgánmi na účely uskutočnenia ISSK na celom území štátu a zahŕňa okrem odmeny za služby poskytnuté MÚPD aj sumy určené na krytie výdavkov prefektúrnych správ.

74.      Podľa gréckej vlády sa hodnota sporných verejných zmlúv musí počítať v závislosti od každej zmluvy, ktorá je posudzovaná samostatne, pričom sa zohľadní suma zodpovedajúca odmene za uskutočnené služby, s výnimkou peňažných prostriedkov poskytnutých obstarávateľom.

ii)    Posúdenie

75.      Najskôr je potrebné upresniť, že ustanovenia smernice 92/50 by sa uplatnili len za predpokladu, že by bolo potrebné posudzovať sporné zmluvy ako celok, ako to navrhuje Komisia. Medzi účastníkmi konania je totiž nesporné, že ak by sa tieto zmluvy posudzovali samostatne, tak ako to navrhuje grécka vláda, nedosiahli by prahy stanovené už citovanou smernicou.

76.      Podľa článku 7 ods. 3 smernice 92/50 „výber metód ocenenia [predpokladanej hodnoty] nesmie byť použitý s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tejto smernice, rovnako ako žiadna obstarávacia požiadavka na daný rozsah služieb nesmie byť rozdelená s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tohto článku“.

77.      Hoci v prejednávanej veci existujú určité skutočnosti, ktoré svedčia v prospech názoru o jednotnosti sporných zmlúv, ktorý zastáva Komisia, ako aj v prospech opačného názoru, ja sa domnievam, že by mala prevážiť prvá skupina skutočností.

78.      Rámcová dohoda uzavretá medzi gréckymi orgánmi a PASEGES zahŕňa všetky sporné zmluvy do jedného právneho kontextu a plní úlohu zjednocovacieho faktora týchto zmlúv.(30) Nielenže táto rámcová dohoda definuje povahu služieb, označuje obstarávateľov a poskytovateľov služieb,(31) určuje koordinátora všetkých činností vykonávaných pri plnení každej zo zmlúv a stanovuje celkové finančné krytie operácie, ale poskytuje tiež právny rámec, v ktorom sa každá vykonávacia zmluva uzatvára. Dotknutá dohoda sa systematicky prikladá k zmluvám uzavretým na miestnej úrovni(32) a jej ustanovenia dopĺňajú obsah týchto zmlúv v tých aspektoch, ktoré tieto zmluvy výslovne neupravujú. Ďalej sa mi zdá, že uzavretie rámcovej dohody samo osebe preukazuje, že samotné helénske orgány jednotne posudzovali rôzne verejné zmluvy uzavreté na základe uvedenej dohody.

79.      V súvislosti s vykonávacími zmluvami je potrebné zdôrazniť, že Helénska republika je v každej z nich označená ako zmluvná strana, hoci, ako zdôrazňuje grécka vláda, tieto zmluvy boli uzavreté medzi jednotlivými prefektúrnymi správami a územne príslušnými MÚPD, a teda sú v skutočnosti charakteristické tým, že obstarávatelia a poskytovatelia služieb sú odlišný. Čo sa týka druhu služieb, predmetu verejného obstarávania, povahy záväzkov zmluvných strán a dĺžky trvania, ich obsah je v podstate rovnaký. Okrem toho je ich predmetom poskytovanie služieb s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým je uskutočnenie ISSK na celom gréckom území v roku 2001.(33)

80.      Skutočnosť, že hospodárska hodnota poskytnutých služieb sa tak ako poukazuje žalovaná vláda líši v závislosti od požiadaviek viažucich sa na územie každej z prefektúrnych správ, rovnako ako sa líši aj miesto výkonu služieb, podľa mňa zdá sa nemá určujúci význam, keďže táto skutočnosť nemení nič na tom, že sporné zmluvy majú v podstate rovnaký dôvod, predmet, dĺžku trvania a cieľ.

81.      Ak sa teda vykonávacie zmluvy musia posudzovať ako celok, ich hodnota sa musí zohľadňovať kumulatívne s cieľom určiť predpokladanú hodnotu verejnej zmluvy. Keďže zo spisu vyplýva, že určité vykonávacie zmluvy majú v prípade, že sú posudzované samostatne, hodnotu, ktorá sa blíži prahom stanoveným smernicou 92/50, je nutné dospieť k záveru, že uvedené prahy budú v širokej miere prekročené, ak sa spočíta hodnota všetkých sporných zmlúv.

82.      Tvrdenie gréckej vlády, podľa ktorého Komisia pri výpočte celkovej hodnoty verejných zmlúv nesprávne vychádzala zo sumy stanovenej v rámcovej dohode, ktorá okrem odmeny za služby poskytované MÚPD obsahovala tiež sumy určené na krytie nákladov prefektúrnych správ, sa mi zdá byť zo skutkového hľadiska nedôvodné.

83.      Okrem toho, že toto tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom, odporuje mu aj preskúmanie dôkazov v konaní pred podaním žaloby, z ktorého jasne vyplýva, že Komisia pri výpočte predpokladanej hodnoty verejných zmlúv nevychádzala z uvedenej sumy, ale práve naopak pristúpila k sčítaniu hodnôt všetkých zmlúv. Komisia navyše tento svoj postup potvrdila na pojednávaní.

84.      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zdieľam záver Komisie, podľa ktorého sporné zmluvy patria do pôsobnosti smernice 92/50.

b)      O povahe poskytovaných služieb

i)      Tvrdenia účastníkov konania

85.      Komisia sa domnieva, že veľká časť služieb, ktoré sú predmetom sporných zmlúv, sa musí kvalifikovať ako „topografické služby“ patriace do kategórie 12 prílohy I A smernice 92/50. Táto kategória zahŕňa činnosti, ktorých súčasťou je použitie ortofotografických máp a identifikácia poľnohospodárskych parciel na týchto mapách. Tieto služby môžu poskytnúť len profesionálni topografi.

86.      Ostávajúca časť sporných služieb sa týkala jednak spracovania zozbieraných údajov a ich vloženia do databázy, čiže činnosti, ktorá podľa Komisie spadá do kategórie 7 „služby výpočtovej techniky“ prílohy I A smernice 92/50, a jednak činnosti zápisu zozbieraných údajov do formulárov vyhlásenia, ktorá sa ako činnosť verejnej správy musí naopak zatriediť do prílohy I B smernice pod „iné služby“.

87.      Komisia sa domnieva, že hodnota služieb patriacich do prílohy I A smernice 92/50 prekračuje hodnotu služieb patriacich do prílohy I B tejto smernice.

88.      Grécka vláda tvrdí, že služby, ktoré sú predmetom vykonávacích zmlúv predstavujú ako celok alebo aspoň v prevažnej časti služby verejnej správy spadajúce do prílohy I B smernice 92/50.

89.      Čo sa týka najmä služieb pomoci poľnohospodárom pri podávaní žiadostí a vyhlásení, grécka vláda po prvé upresňuje, že okrem pomoci pri príprave formulárov zahŕňajú jednak identifikáciu obrábaných plôch a jednak stajní. Tvrdenie Komisie, podľa ktorého sa tieto služby musia kvalifikovať ako topografické služby, však platí len pre identifikáciu poľnohospodárskych plôch.

90.      Po druhé žalovaná vláda uvádza, že podporný materiál nevyhnutný pre toto označenie poskytuje ministerstvo poľnohospodárstva a že prefektúrne správy, zamestnanci topografického oddelenia a riaditeľstvo poľnohospodárskeho rozvoja poskytujú poľnohospodárom nevyhnutnú technickú pomoc pri činnostiach spojených s takouto identifikáciou. MÚPD poskytujú pomoc poľnohospodárom pod dozorom topografického oddelenia a riaditeľstva poľnohospodárskeho rozvoja.

91.      Po tretie grécka vláda uvádza, že vzhľadom na to, že MÚPD disponovali údajmi obsiahnutými vo vyhláseniach za rok 2000 a kartografickými podpornými materiálmi, na ktorých boli vyznačené parcely deklarované v uvedenom roku, ich práca spočívajúca v lokalizácii pozemkov tým bola zjednodušená a v podstate sa obmedzovala na stanovenie prípadných rozdielov voči situácii v predchádzajúcom roku. Žalovaná vláda sa domnieva, že vo všeobecnosti asi 70 % parciel deklarovaných v jednom roku ostáva v nasledujúcom roku bez zmeny.

92.      Po štvrté grécka vláda uvádza, že lokalizácia poľnohospodárskych plôch si nevyžaduje účasť topografov, keďže túto činnosť môže uskutočniť aj iný odborný personál.

93.      Nakoniec v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom grécka vláda namieta proti kvalifikácii dotknutých služieb ako topografických služieb, teda kvalifikácii, ku ktorej Komisia dospela bez uskutočnenia podrobnej analýzy nomenklatúry CPC Spojených národov.

ii)    Posúdenie

94.      Preskúmanie na účely stanovenia povahy služieb, ktoré sú predmetom sporných zmlúv, je dôležité na účely stanovenia režimu uplatňujúceho sa na dotknuté verejné zmluvy. V prípade, že by uvedené služby spadali do prílohy I A smernice 92/50, ustanovenia tejto smernice by sa podľa jej článku 8 uplatňovali v plnom rozsahu, kým v opačnom prípade by na základe článku 9 tejto smernice došlo len k uplatneniu jej článkov 14 a 16. V prípade, že by dotknuté služby čiastočne spadali do prílohy I A a čiastočne do prílohy I B, ako sa predpokladalo aj napriek rozdielom, v ktorých si Komisia a subsidiárne grécka vláda odporujú, ešte ostáva na účely uplatnenia pravidla článku 10 smernice 92/50 posúdiť či hodnota služieb spadajúcich do prílohy I A prekračuje hodnotu služieb spadajúcich do prílohy I B, alebo naopak.

95.      Vzhľadom na to sa mi zdá, že dotknuté posúdenie nemožno uskutočniť bez analýzy obsahu sporných zmlúv. Keďže rôzne zmluvy, ktoré boli uzavreté na účely vykonania rámcovej dohody, sú v značnej miere rovnakej povahy, najmä čo sa týka predmetu služieb, ku ktorým sa rôzne zmluvné strany zaviazali, uvedená analýza sa v nadväznosti na to uskutoční prostredníctvom odkazov na jedinú zmluvu uzavretú medzi Helénskou republikou, prefektúrnou správou Korintu a MÚPD Korintu.

96.      Článok 1 tejto zmluvy, ktorý definuje jej predmet a cieľ, upresňuje, že požiadavka uskutočnenia verejného obstarávania služieb pomoci poľnohospodárom v rámci realizácie ISSK je výsledkom zistenia jednak toho, že je nemožné, aby poľnohospodári samostatne pristúpili k vymedzeniu obrábaných plôch na ortofotografických podkladoch a k zbieraniu informácií týkajúcich sa chovaných zvierat, a jednak neexistencie dostatočnej pomoci zo strany prefektúrnej správy, nedostatku odborného personálu a primeraných zariadení výpočtovej techniky a v dôsledku toho ťažkosti dodržať za týchto podmienok lehoty stanovené pre uskutočnenie ISSK.

97.      Článok 2 zmluvy, ktorý stanovuje záväzky prijaté rôznymi zmluvnými stranami, sa skladá z dvoch častí: časť A sa týka „identifikácie deklarovaných obrábaných plôch a chovných zvierat a ich zápisu do osobitných formulárov žiadostí“. Časť B sa týka „zápisu údajov z formulárov žiadostí do počítačov ministerstva na účely vytvorenia počítačovej databázy“.

98.      V súvislosti s činnosťami patriacimi do časti A sa MÚPD zaväzuje poskytnúť dotknutým poľnohospodárom nevyhnutnú technickú pomoc v rámci územnej právomoci zmluvnej prefektúrnej správy. Na tento účel je MÚPD povinná vytvoriť dve skupiny, pričom poskytne päť osôb poverených tým, aby na ortofotografických mapách identifikovali plochy a stajne, ktoré je potrebné deklarovať, aby bolo možné vyplniť formuláre žiadostí, a to pod dozorom veterinárneho oddelenia a riaditeľstva poľnohospodárskeho rozvoja, a tiež je povinná predložiť vyhlásenia uvedenej správe a ak to bude potrebné, opraviť prípadné chyby.

99.      Helénska republika sa zaväzuje poskytnúť kartografické podklady na určenie plôch a ručne písané archívy týkajúce sa chovných zvierat vedené na účely ich identifikácie a vytvorenia počítačového registra. Okrem toho sa zaväzuje zaplatiť MÚPD prostredníctvom prefektúrnej správy sumu v drachmách zodpovedajúcu celkovému počtu žiadostí spísaných MÚPD, zvýšenú o sumu predstavujúcu paušálnu odmenu za každú žiadosť.

100. Prefektúrna správa sa zaväzuje poskytnúť poľnohospodárom prostredníctvom zamestnancov topografického oddelenia technickú pomoc pri spolu 500 vyhláseniach z celkového počtu vyhlásení odhadovaných na 1992, kým pomoc týkajúca sa zostávajúcich vyhlásení bude zabezpečená MÚPD.

101. Činnosti spadajúce do časti B článku 2 tejto zmluvy spočívajú v zápise údajov získaných z deklarácií do počítačového programu vyvinutého ministerstvom poľnohospodárstva pod dozorom riaditeľstva poľnohospodárskeho rozvoja na účely vytvorenia konečnej databázy. Helénska republika sa teda zaväzuje poskytnúť počítačové programy s pokynmi pre zápis údajov týkajúcich sa plôch a zvierat, zaviesť potrebné počítačové pripojenia, dať k dispozícii generálnemu riaditeľstvu poľnohospodárskeho rozvoja a MÚPD technické poznatky svojich oddelení a zaplatiť MÚPD prostredníctvom prefektúrnej správy sumu v drachmách zodpovedajúcu celkovému počtu žiadostí spísaných MÚPD, zvýšenú o sumu 500 drachiem za každú žiadosť ako odmenu za zápis údajov do zodpovedajúcej počítačovej databázy a o sumu 1 750 drachiem za každú žiadosť ako odmenu za zápis údajov do registra hovädzieho dobytka.

102. Článok 3 zmluvy definuje postupy financovania. V písmene b) je stanovená suma 6 554 025 drachiem na náklady na paušálnu odmenu na formulár za vykonanie činnosti identifikácie parciel a vyhotovenia žiadostí a vyhlásení. V písmene c) tohto článku je stanovená suma 1 920 500 drachiem na náklady na paušálnu odmenu na formulár za vykonanie počítačového spracovania údajov týkajúcich sa žiadostí a vyhlásení.

103. Časť služieb požadovaných od MÚPD, ktoré Komisia kvalifikuje ako „topografické služby“ teda spočíva vo vymedzení obrábaných poľnohospodárskych plôch na základe kartografických, ortofotografických podkladov alebo na základe leteckých fotografií poskytnutých prefektúrnymi správami. Zo znenia použitého v článkoch 1 a 2 zmluvy uzavretej Helénskou republikou, prefektúrnou správou Korintu a MÚPD Korintu vyplýva, že tieto činnosti môže uskutočňovať len odborný personál. Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že dotknuté činnosti sa uskutočňujú pod dozorom zamestnancov topografického oddelenia prefektúrnej správy.

104. Na základe týchto skutočností je potrebné posúdiť, či je kvalifikácia uskutočnená Komisiou správna.

105. Proti tejto kvalifikácii žalovaná vláda namieta predovšetkým v súvislosti so službami identifikácie poľnohospodárskych parciel. Navyše porušenie ustanovení smernice 92/50, na ktoré sa odkazuje v rámci teraz skúmaného žalobného dôvodu, možno preukázať len v prípade, že dotknuté služby možno zatriediť do prílohy I A tejto smernice. V opačnom prípade by totiž vzhľadom na výlučne okrajovú hospodársku dôležitosť služieb zápisu údajov do počítačových databáz správnych orgánov oproti iným službám bolo nutné dospieť k záveru, že služby spadajúce do prílohy I B, čo sa týka hodnoty, prevažujú nad službami spadajúcimi do prílohy I A tejto smernice, dôsledkom čoho je čiastočné uplatnenie pravidiel oznamovania stanovených touto smernicou.

106. Z týchto dôvodov sa bude nasledujúce preskúmanie týkať len správnej kvalifikácie služieb identifikácie poľnohospodárskych parciel.

107. Na úvod je potrebné pripomenúť, že siedme odôvodnenie smernice 92/50 stanovuje, že „na účely uplatňovania procedurálnych predpisov a monitorovania sa dá oblasť služieb najlepšie charakterizovať jej ďalším rozčlenením do kategórií, ktoré zodpovedajú jednotlivým bodom bežných klasifikácií;... že prílohy I A a I B tejto smernice vychádzajú z nomenklatúry Spojených národov CPC (spoločná klasifikácia výrobkov);... že túto nomenklatúru v budúcnosti pravdepodobne nahradí nomenklatúra spoločenstva;... že v dôsledku toho by sa mali v prílohách I A a I B prijať opatrenia na prispôsobenie nomenklatúry CPC“.

108. V rozsudku Tögel(34) sa Súdny dvor domnieval, že zo siedmeho odôvodnenia smernice 92/50 vyplýva, že odkaz na nomenklatúru CPC nachádzajúci sa v prílohách I A a I B je záväznej povahy. Práve tejto nomenklatúry, ako aj vysvetliviek, ktoré ju sprevádzajú, sa musí Komisia držať pri kvalifikácii služieb, ktoré sú predmetom verejnej zmluvy na účely ich zatriedenia do prílohy I A alebo I B smernice.

109. Z procesných písomností predložených Komisiou totiž jasne nevyplýva, na základe ktorých dôkazov a odkazom na ktorú konkrétnu triedu nomenklatúry CPC táto inštitúcia kvalifikovala dotknuté činnosti ako „topografické služby“.

110. V odpovedi na písomnú otázku položenú Súdnym dvorom však Komisia odkázala na referenčné čísla CPC 86753 a CPC 86721, ktoré sú podtriedami čísla CPC 867 uvedeného v kategórii 12 prílohy I A smernice 92/50.

111. Kategória 12 prílohy I A smernice 92/50 je vymedzená takto: „Služby v oblasti architektúry, stavebníctva a komplexnej výstavby, mestské plánovanie a krajinná architektúra, príslušné odborné a technické poradenské služby, technická kontrola a analýza“.

112. Číslo 867 dočasnej nomenklatúry CPC, na ktorú odkazuje kategória 12 prílohy I A smernice 92/50, sa týka „Služieb v oblasti architektúry, inžinierskych služieb a služieb v iných technických oblastiach“. Trieda 8672 sa týka „Inžinierskych služieb“ a zahŕňa podtriedu 86721 „Poradenské a konzultačné služby v oblasti inžinierskych služieb“, na ktorú odkazuje Komisia. Vysvetlivka týkajúca sa tejto podtriedy upresňuje, že do nej patria „prípravné štúdie o uskutočniteľnosti projektu, ako aj štúdie o vplyve projektu“. Ako príklad sa uvádzajú „štúdie o vplyve topografie a geológie na koncepciu, výstavbu a cenu… infraštruktúry…“. V tejto vysvetlivke sa tiež upresňuje, že poskytnutie týchto služieb sa nutne neviaže na uskutočnenie stavebného projektu a že môže ísť napríklad o „preskúmanie kvality konštrukcie, ako aj mechanického a elektrického zariadenia budovy, pôsobenie v postavení znalca v rámci sporov, pomoc verejným orgánom pri vyhotovovaní zákonov, atď.“.

113. Čo sa týka už Komisiou citovanej podtriedy CPC 86753 „Služby prieskumu terénu“, táto podtrieda je súčasťou triedy 8675 „Služby súvisiace s vedecko-technickým poradenstvom“. Vysvetlivka týkajúca sa tejto podtriedy upresňuje, že ide o „Služby zhromažďovania informácií o usporiadaní, umiestnení a/alebo hraniciach časti zemského povrchu na účely vyhotovenia máp. Metódy zhromažďovania údajov sa navzájom líšia a zahrňujú... fotogrametrické a hydrografické schémy“.(35)

114. Grécka vláda sa domnieva, že služby pomoci poskytované MÚPD vrátane tých služieb, ktoré vedú k identifikácii poľnohospodárskych parciel na kartografických alebo iných podkladoch, sa musia kvalifikovať ako služby „verejnej správy“ spadajúce do kategórie „Iné služby“ (kategória 27) prílohy I B smernice 92/50.

115. Zdá sa, že otázku či a v akom rozsahu sporné služby spadajú do kategórie 12 prílohy I A smernice 92/50, Komisia dostatočne neobjasnila.

116. Ak je pravda, že z vykonávacích zmlúv vyplýva, že služby uskutočňované MÚPD v rámci ich činnosti pomoci pri vyhotovovaní formulárov vyhlásení/žiadostí spočívajú v značnej časti v identifikácii poľnohospodárskych parciel na základe kartografických podkladov poskytnutých príslušnými správnymi orgánmi, potom sa mi tvrdenie Komisie, podľa ktorého musia byť uvedené služby kvalifikované ako topografické služby z dôvodu, že si vyžadujú odborný personál a že sú vykonávané pod dozorom topografického oddelenia správneho orgánu, nejaví ako úplne presvedčivé.

117. Na jednej strane totiž z vysvetlivky už citovanej v bode 113 vyššie vyplýva, že služby „prieskumu terénu“ patriace do podtriedy CPC 86753, na ktoré odkazuje Komisia, pozostávajú z činností spočívajúcich vo vymedzení na účely vyhotovenia máp, kým v prejednávanej veci účastníci konania nenamietajú proti tomu, že sporné služby sa obmedzovali na vyznačenie údajov na existujúcich kartografických podkladoch. Na druhej strane podtrieda CPC 86721 „Poradenské a konzultačné služby v oblasti inžinierskych služieb“ taktiež citovaná Komisiou odkazuje podľa informácií obsiahnutých v príslušnej vysvetlivke už citovanej v bode 112 vyššie na štúdie o uskutočniteľnosti projektu alebo o jeho topografickom vplyve, alebo na ďalšie poradenské činnosti, ktoré sa taktiež nemusia spájať s uskutočnením diela, pričom nie je úplne zjavné, že by pod ich opis bolo možné zahrnúť aj činnosti technickej pomoci, ako sú tie, ktoré sú predmetom tohto konania.

118. Podľa ustálenej judikatúry v rámci žaloby podľa článku 226 ES musí Komisia preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti predložením dôkazov nevyhnutných na to, aby mohol Súdnemu dvoru preskúmať existenciu nesplnenia povinnosti, pričom však Komisia nesmie vychádzať z akejkoľvek domnienky.(36)

119. V prejednávanej veci sa vzhľadom na predchádzajúce úvahy domnievam, že Komisia nepredložila dostatok dôkazov na to, aby preukázala, že dotknuté služby identifikácie poľnohospodárskych plôch možno kvalifikovať ako služby patriace do kategórie 12 prílohy I A smernice 92/50 a že v dôsledku toho sa Komisii nepodarilo preukázať splnenie jednej z podmienok na to, aby bolo možné v rámci prvého žalobného dôvodu konštatovať, že grécka vláda si nesplnila svoje povinnosti.(37)

120. Z dôvodov uvedených vyššie a bez toho, aby tým boli dotknuté závery, ku ktorým som dospel v súvislosti s prípustnosťou žaloby, ktorá je predmetom tohto konania, sa domnievam, že tento žalobný založený na porušení ustanovení smernice 92/50 sa musí zamietnuť.

2.      O údajnom porušení zásady transparentnosti a zásady zákazu diskriminácie

121. Subsidiárne, za predpokladu, že by sa Súdny dvor domnieval, že dotknuté služby spadajú ako celok alebo vo väčšine do prílohy I B smernice 92/50, Komisia tvrdí, že helénske orgány boli povinné dodržiavať pri uzatváraní sporných zmlúv primeraný stupeň zverejnenia, rešpektujúc tým zásadu zákazu diskriminácie upravenú v článku 3 ods. 2 smernice 92/50. Uvedený článok patrí medzi všeobecné ustanovenia hlavy I tejto smernice, ktoré sa uplatňujú aj na verejné obstarávanie služieb spadajúcich do jej prílohy I B.

122. Komisia navyše odkazuje na všeobecné zistenie Súdneho dvora v jeho rozsudku Teleaustria a Telefonadress(38) v súvislosti s uplatnením zásad zákazu diskriminácie a transparentnosti na verejné obstarávania, na ktoré sa smernice Spoločenstva nevzťahujú.

123. V tomto rozsudku, ako aj v už citovaných rozsudkoch Coname(39) a Parking Brixen(40), Súdny dvor potvrdil, že bez ohľadu na skutočnosť, že zmluvy o koncesii na služby vo verejnom záujme sú za súčasného stavu práva Spoločenstva vylúčené z pôsobnosti smernice 92/50, sú orgány verejnej moci uzatvárajúce tieto zmluvy vo všeobecnosti povinné dodržiavať základné pravidlá Zmluvy ES a osobitne zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.(41) Podľa Súdneho dvora zo zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vyplýva najmä povinnosť transparentnosti, ktorá „zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača primeraný stupeň zverejnenia umožňujúci sprístupnenie koncesie na služby vo verejnom záujme konkurencii, ako aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania“.(42)

124. Otázka položená v tejto veci sa však čiastočne líši od otázok, ktoré boli predmetom už vyššie citovaných rozsudkov. Kým veci, v ktorých došlo k vyhláseniu rozsudkov Teleaustria, Coname a Parking Brixen, sa týkali koncesií na verejné služby, na ktoré sa smernice Spoločenstva nevzťahovali, sporné zmluvy spadajú do pôsobnosti smernice 92/50, ktorá stanovuje odlišný režim zverejnenia v závislosti od toho, či sú predmetom verejných zmlúv, na ktoré sa smernica uplatňuje, služby spadajúce do jej prílohy I A alebo do jej prílohy I B.

125. Táto otázka je predmetom veci C‑507/03, Komisia/Írsko, ktorá je v súčasnosti prejednávaná pred veľkou komorou Súdneho dvora a v ktorej generálna advokátka Stix-Hackl 14. septembra 2006 predniesla svoje návrhy, v ktorých sa vyjadrila v zmysle uplatnenia všeobecných zásad zákazu diskriminácie a transparentnosti aj na verejné obstarávanie služieb spadajúcich do prílohy I B smernice 92/50 vo vzťahu k aspektom režimu takéhoto verejného obstarávania, ktoré uvedená smernica výslovne neupravovala.

126. Keďže súhlasím s riešením navrhovaným generálnou advokátkou Stix‑Hackl v jej návrhoch, ktoré je v podstate v súlade s názorom zastávaným v tejto veci žalobkyňou, nepovažujem za nutné, a to aj vzhľadom na úvahy uvedené v súvislosti s prípustnosťou žaloby, zdržovať sa skúmaním tohto žalobného dôvodu, a preto sa len obmedzím na odkaz na už citované návrhy.

127. Ostáva teda preskúmať, či grécka vláda uviedla dostatočné dôvody, ktoré v každom prípade odôvodňujú vylúčenie povinnosti predchádzajúceho zverejnenia sporného verejného obstarávania.

128. Uvedená vláda sa totiž pri námietke proti právnemu základu dotknutého právneho dôvodu obmedzila len na odpoveď, že zabezpečila primerané a dostatočné zverejnenie činností týkajúcich sa ISSK 2001, ktorého dôsledkom bolo, že prípadne dotknuté osoby mali možnosť ponúknuť svoje služby poľnohospodárom, ktorí však mali v každom prípade slobodu vybrať si, na koho sa obrátia v snahe získať pomoc pri vyhotovovaní a predkladaní žiadostí a vyhlásení.

129. V odpovedi na prvú výhradu podanú Komisiou sa žalovaná vláda v každom prípade odvolávala na to, že na sporné verejné obstarávanie sa uplatňuje článok 11 ods. 3 písm. b) smernice 92/50, na základe ktorého možno rokovacie konania bez zverejnenia oznamu použiť „v prípade, ak z technických alebo umeleckých dôvodov, alebo z dôvodov vyplývajúcich z ochrany výhradných práv, môžu službu poskytovať iba určití poskytovatelia služieb“. Helénska vláda sa v prejednávanej veci najmä odvoláva na existenciu technických dôvodov, ktoré si vynútili uzavretie sporných verejných zmlúv s MÚPD.

130. Aj za predpokladu, že by v rámci tohto žalobného dôvodu – týkajúceho sa porušenia všeobecných zásad transparentnosti a zákazu diskriminácie, a nie porušenia pravidiel predchádzajúceho zverejnenia stanovených smernicou 92/50(43) – bolo možné uplatniť výnimku z pravidla, ktorú toto ustanovenie pripúšťa, podľa ktorého sa verejné zmluvy, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia hlavy III smernice, uzatvárajú bez zverejnenia oznamu, nemyslím si, že žalovaný členský štát dostatočne preukázal, že v prejednávanej veci došlo k splneniu podmienok na uplatnenie tejto výnimky. Helénska vláda sa totiž v tomto ohľade obmedzuje na tvrdenie, že vo všeobecnosti existujú technické dôvody týkajúce sa predmetu a účelu sporných verejných zmlúv – dôvody, ktoré si podľa uvedenej vlády vynucovali uzatvorenie uvedených verejných zmlúv so zástupcom poľnohospodárov v mieste, kde sa tieto služby mali poskytnúť – pričom však ďalšie vysvetlenia neposkytuje.

131. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a za predpokladu, že Súdny dvor nebude zdieľať moje závery, ku ktorým som dospel v súvislosti s prípustnosťou žaloby, ktorá je predmetom tohto konania, navrhujem, aby sa vyhovelo tomuto žalobnému dôvodu týkajúcemu sa porušenia všeobecných zásad zákazu diskriminácie a transparentnosti a aby sa rozhodlo, že správaním, ktoré Komisia vytýka Helénskej republike v rámci tohto žalobného dôvodu, si Helénska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy.

VI – O trovách

132. V súlade s článkom 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

133. Keďže navrhujem, aby Súdny dvor zamietol žalobu a keďže Helénska republika navrhla zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania, domnievam sa, že je opodstatnené zaviazať Komisiu na náhradu týchto trov.

VII – Návrh

134. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že:

–        žaloba je neprípustná.

–        Komisia sa zaväzuje na náhradu trov konania.

1 – Jazyk prednesu: taliančina.

2 – Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223.

3 – Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322.

4 – Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 03/007, s. 132.

5 – Smernica Rady z 21. decembra 1976 o koordinácií postupov verejného obstarávania dodávok [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 13, 1977, s. 1).

6 – Smernica Rady z 26. júla 1971 o koordinácií postupov verejného obstarávania prác [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 5).

7 – Smernica zo 17. septembra 1990 o postupoch verejného obstarávania v oblasti vôd, energií, dopravy a telekomunikácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 297, s. 1).

8 –      Smernica Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110).

9 – Rozsudok C‑362/90, Zb. s. I‑2353.

10 – Predtým, ako Súdny dvor dospel k tomuto záveru, upresnil, že „zo samotného znenia článku [226 druhý odsek ES] vyplýva, že Komisia môže Súdnemu dvoru podať žalobu na nesplnenie povinnosti len vtedy, ak členský štát nevyhovel odôvodnenému stanovisku v lehote, ktorú mu Komisia na tento účel stanovila“ a uviedol, že podľa ustálenej judikatúry predmetom žaloby podanej na základe článku 226 ES je to, „aby sa rozhodlo, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy, a že neukončil toto neplnenie povinnosti v lehote, ktorá mu na tento účel bola stanovená Komisiou v odôvodnenom stanovisku“. Súdny dvor okrem toho pripomenul, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že existencia nesplnenia povinnosti musí byť posúdená v závislosti na stave, aký bol v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

11 – V tejto veci sa Súdny dvor v podstate držal návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Lenz, podľa ktorého „je v súlade s článkom [226 druhým odsekom ES] podmienkou prípustnosti žaloby existencia porušenia po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku“. Podľa generálneho advokáta „niet žiadneho záujmu na tom, aby Súdny dvor rozhodol o porušení Zmluvy, ak do tohto dátumu už došlo k jeho ukončeniu“, pričom tento prístup je v súlade s cieľom konania pred podaním žaloby, ktoré smeruje k skončeniu porušenia ešte pred začatím sporového konania. Generálny advokát Lenz pripúšťa, že k výnimke z tohto pravidla by mohlo dôjsť v prípade „sezónnych porušení (vec 240/86), keď k nesplneniu povinnosti dochádza len v časovo obmedzenom období, a to z dôvodu jeho cieľa a právnej povahy (ako je to v prípade obmedzení pri vývoze alebo dovoze, ktoré sú stanovené v závislosti od obdobia s cieľom ochrany vnútroštátnych hospodárskych subjektov) a že pokračovanie formou žaloby o nesplnenie povinnosti po konaní pred podaním žaloby je preto z časového dôvodu sťažené alebo úplne znemožnené“. V každom prípade, keďže bolo v prejednávanej veci objektívne možné bez ťažkostí uskutočniť konanie pred podaním žaloby, ako aj podať Súdnemu dvoru žalobu o nesplnenie povinnosti počas obdobia skoro pätnástich mesiacov, počas ktorého verejné obstarávanie trvalo, generálny advokát navrhol, aby sa rozhodlo o neprípustnosti žaloby.

12 – Rozsudok C‑20/01 a C‑28/01, Zb. s. I‑3609.

13 – Body 35 a 36 odôvodnenia rozsudku. V tejto súvislosti Súdny dvor cituje rozsudok z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, Zb. s. I‑7725, bod 32.

14 – Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

15 – Súdny dvor dospel k obdobnému riešeniu v rozsudku z 28. októbra 1999, Komisia/Rakúsko (C‑328/96, Zb. s. I‑7479, body 43 až 45), v ktorom námietka neprípustnosti podaná žalovanou vládou bola zamietnutá na základe zistenia, že prípadné účinky odporujúce právu Spoločenstva, ktoré sú výsledkom sporných postupov verejného obstarávania, pretrvávali aj po dni, keď uplynula lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku, a to napriek skutočnosti, že Rakúsko uskutočnilo zmenu v zmysle požadovanom Komisiou ešte pred prijatím odôvodneného stanoviska, pričom však všetky postupy verejného obstarávania naďalej pokračovali. Generálny advokát Alber zastával vo svojich návrhoch ten istý názor.

16 – Generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch uvádzal predovšetkým úvahy, ktoré v podstate smerujú proti riešeniu prijatému v už citovanom rozsudku Komisia/Taliansko, avšak bez toho, aby ho citoval (pozri najmä body 47 až 50 a 53 až 57). Podľa generálneho advokáta je predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES okrem skončenia konkrétneho porušenia dosiahnuť, aby vzpierajúci sa štát zmenil svoje správanie a vyhol sa opakovaniu porušenia. Skutočnosť, že účinky porušenie pretrvávajú aj po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, je však v každom prípade aj pre generálneho advokáta Geelhoeda kľúčovým bodom pre riešenie veci (pozri bod 57 návrhov).

17 – Rozsudok C‑394/02, Zb. s. I‑4713.

18 – Rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 14.

19 – Tamže, bod 19 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

20 – Generálny advokát Jacobs sa taktiež vyjadril v tomto zmysle, aj keď jeho úvahy sa čiastočne líšili. Podľa neho totiž Komisia mala záujem na tom, aby sa v prejednávanej veci rozhodlo o nesplnení povinnosti vytýkanom helénskej vláde, keďže zmluva uzavretá v nadväznosti na sporné verejné obstarávanie sa naďalej vykonávala a v dôsledku toho nesplnenie povinnosti naďalej spôsobovalo právne účinky. Čo sa týka žalobného dôvodu založeného na bezpredmetnosti žaloby, generálny advokát pripomenul judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej „aj v prípade, keď dôjde k zániku nesplnenia povinnosti po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, záujem na pokračovaní v konaní pretrváva v snahe určenia právneho základu zodpovednosti členského štátu, ktorej sa tento štát vystavuje v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti, a to voči iným členským štátom, Spoločenstvu alebo jednotlivcom“, a ďalej uviedol, že rovnako to platí aj v prípade, keď nie je možné napraviť dôsledky nesplnenia povinnosti.

21 – Rozsudok z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko, C‑525/03, Zb. s. I‑9405. Okrem toho je zaujímavé, že tento rozsudok bol vyhlásený druhou komorou Súdneho dvora, aj keď v inom zložení, ako je súčasné zloženie tejto komory, pred ktorou toto konanie prebieha.

22 – Treba podotknúť, že prípustnosť žaloby sa skúmala ex offo a jej neprípustnosť bola vyhlásená napriek skutočnosti, že žalovaná vláda sa na pojednávaní vyjadrila v prospech prípustnosti. Talianska republika navyše nesplnenie povinnosti, ktoré sa jej vytýkalo, neuznávala.

23 – Generálny advokát Jacobs sa vyjadril v prospech prípustnosti žaloby.

24 – Bod 11 rozsudku Komisia/Taliansko, C‑525/03, už citovaný. Je pravda, že žalobné návrhy sa týkali výlučne ustanovení sporného uznesenia, napriek tomu však, ako to zdôraznil generálny advokát Jacobs, skutočnosť, že postupy verejného obstarávania stále prebiehali alebo že sa súvisiace zmluvy naďalej vykonávali, mohla predstavovať okolnosť, ktorú bolo nutné zohľadniť pri posúdení, či účinky uvedeného uznesenia bolo možné považovať za úplne skončené v okamihu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

25 – Článok 5 ods. 1 rámcovej dohody stanovuje, že táto dohoda nadobúda platnosť dňom podpísania a stráca ju v okamihu, keď dôjde k vyplateniu celej peňažnej pomoci poľnohospodárom, ktorí o ňu požiadali. Rovnaké ustanovenie sa nachádza v každej zo zmlúv uzavretých na základe tejto rámcovej dohody. Keďže Komisia nepredložila žiadne protichodné údaje, je nutné konštatovať, ako to uviedla grécka vláda na pojednávaní, že vyplatenie tejto pomoci sa v plnom rozsahu uskutočnilo pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

26 – Verejné zmluvy na poskytnutie služieb sú v článku 1 písm. a) smernice 92/50 definované ako „odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi poskytovateľom služieb a obstarávateľom“. Z tejto definície vyplýva, že verejná zmluva na poskytovanie služieb v zmysle tejto smernice predpokladá odmenu, ktorá je priamo zaplatená obstarávateľom poskytovateľovi služieb (pozri rozsudok z 13. októbra 2005, Parking Brixen, C‑458/03, Zb. s. I‑8612, bod 39).

27 – Podľa ustálenej judikatúry Komisia má v rámci právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 226 ES, za úlohu ex offo a vo všeobecnom záujme dohliadať na uplatňovanie práva Spoločenstva členskými štátmi a zabezpečiť, aby sa s cieľom skončenia prípadných nesplnení povinností, ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva, rozhodlo o existencii takýchto nesplnení povinností (rozsudky z 1. februára 2001, Komisia/Francúzsko, C‑333/99, Zb. s. I‑1025, bod 23, a z 2. júna 2005, Komisia/Grécko, C‑394/02, Zb. s. I‑4713, body 14 a 15, ako aj judikatúra citovaná na týchto miestach).

28 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 41.

29 – Pozri napríklad rozsudok z 9. novembra 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑236/05, Zb. s. I‑10819.

30 – Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 1995, Komisia/Grécko, C‑79/94, Zb. s. I‑1071, bod 15.

31 – Hoci ako zdôrazňuje grécka vláda, v regiónoch kde pôsobia viaceré MÚPD, tá MÚPD, ktorá bude zmluvnou stranou v rámci zmluvy s miestnou správou, bude vybratá aj v prípade uzavretia vykonávacej zmluvy.

32 – Pozri napríklad preambulu vykonávacej zmluvy uzavretej medzi Helénskou republikou, prefektúrnou správou Korintu a MÚPD Korintu. Prvý bod tejto preambuly stanovuje, že rámcová dohoda je súčasťou zmluvy.

33 – V kontexte inej právnej úpravy (išlo o porušenie ustanovení smernice 93/38 o koordinácii postupov verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore) však Súdny dvor už v minulosti ukázal, že uprednostňuje kritérium jednotnosti hospodárskej a technickej funkcie verejných zmlúv, pred skutočnosťami ako sú pluralita obstarávateľov alebo podnikov poskytujúcich služby (pozri rozsudok z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, C‑16/98, Zb. s. I‑8315).

34 – Rozsudok z 24. septembra 1998, C‑76/97, Zb. s. I‑5357, bod 37.

35 – Komisia okrem toho uvádza, že hoci má len informatívnu hodnotu, porovnávacia tabuľka položiek Common Procurement Vocabulary (spoločný slovník pre verejné obstarávanie) (CPV) a nomenklatúry CPC uvedenej v prílohe II A smernice 2004/18/ES, obsahuje topografické služby v kategórii 12 „Inžinierske služby“.

36 – Pozri rozsudok z 12. mája 2005, Komisia/Belgicko, C‑287/03, Zb. s. I‑3761, bod 27 a tam citovanú judikatúru.

37 – Pozri úvahy uvedené v bode 105 vyššie.

38 – Rozsudok zo 7. decembra 2000, C‑324/98, Zb. s. I‑10745.

39 – Rozsudok z 21. júna 2005, C‑231/03, Zb. s. I‑7287, týkajúci sa koncesie na riadenie verejnej služby distribúcie plynu spoločnosťou s prevažne verejnou kapitálovou účasťou.

40 – Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 26.

41 – Rozsudky Teleaustria, už citovaný, bod 60, Coname, už citovaný, bod 16, a Parking Brixen, už citovaný, bod 46.

42 – Pozri rozsudky Teleaustria, už citovaný, body 61 a 62, a Parking Brixen, už citovaný, bod 49.

43 – Možnosť takéhoto uplatnenia zastáva aj generálna advokátka Stix‑Hackl vo svojich návrhoch prednesených v už citovanej veci C‑507/03, ako aj v návrhoch prednesených v ten istý deň v spojenej veci C‑532/03, Komisia/Írsko, v ktorej taktiež prebieha konanie pred veľkou komorou Súdneho dvora.

Full & Egal Universal Law Academy