NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JÁN MAZÁK
prednesené 8. februára 2007 1(1)
Vec C‑254/05
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Belgickému kráľovstvu
„Bodové automatické požiarne hlásne systémy bez označenia CE – Požiadavka typového schválenia – Testy a kontroly už vykonané v inom členskom štáte“
1. V predmetnom prípade Komisia v zmysle článku 226 ES navrhuje, aby sa určilo, že Belgicko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 28 ES, tým, že požadovalo, aby bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale bez označenia „CE“(2): 1. zodpovedali belgickej norme („norma NBN S21-100“); 2. podliehali typovému schváleniu, v tomto prípade organizáciou nazvanou „BOSEC“, pričom túto prekážku ešte zväčšujú neprimerané náklady takéhoto schválenia; 3. podrobili sa testom a kontrolám súvisiacim s uvedeným typovým schválením, ktoré navyše zdvojnásobujú kontroly už vykonané v rámci iného konania v inom členskom štáte.
I – Príslušná vnútroštátna právna úprava
2. Nariadenie vlády Francúzskeho spoločenstva z 24. decembra 1990 stanovuje podrobné pravidlá a postup na získanie osvedčenia o bezpečnosti ubytovacích zariadení existujúcich k 1. januáru 1991 a predpisuje bezpečnostné normy požiarnej ochrany ubytovacích zariadení (ďalej len „nariadenie z 24. decembra 1990“).
3. Podľa článkov 2 a 3 tohto nariadenia možno ubytovacie zariadenia uviesť do prevádzky až po získaní osvedčenia o bezpečnosti, ktoré sa vydáva po splnení bezpečnostných noriem požiarnej ochrany ubytovacích zariadení, ktoré sú uvedené v prílohe 1 nariadenia.
4. Podľa bodu 7.4.4 prílohy I tohto nariadenia všeobecná inštalácia zariadení na bodové automatické hlásenie požiaru musí prebiehať a podliehať kontrole podľa normy NBN S21‑100 a zariadenie musí získať osvedčenie o zhode s uvedenou normou.
5. Pokiaľ ide o Valónsky región, nariadenie z 24. decembra 1990 bolo zrušené článkom 158 dekrétu Valónskeho regiónu z 18. decembra 2003, ktorý sa týka turistických ubytovacích zariadení. Ustanovenia tohto nariadenia sú však stále platné v Bruselskom regióne.
6. Nariadenie valónskej vlády z 3. decembra 1998 preberá dekrét z 5. júna 1997 týkajúci sa zotavovní, ošetrovateľských zariadení a zariadení dennej starostlivosti pre starších ľudí, ktorým bola zriadená Valónska rada dôchodcov (ďalej len „nariadenie z 3. decembra 1998“).
7. Článok 27 tohto nariadenia stanovuje:
„Normy týkajúce sa požiarnej ochrany a poplachu stanovené v prílohe I sa vzťahujú na zotavovne, ošetrovateľské zariadenia a zariadenia dennej starostlivosti pre starších ľudí.“
8. Podľa bodu 7.7.1 prílohy I nariadenia z 3. decembra 1998:
„Všeobecné automatické hlásne systémy je potrebné kontrolovať v súlade s belgickou normou NBN S21‑100 ,Zostavenie bodového automatického požiarneho hlásenia‘. Kontroly sa však musia týkať všetkých častí systému (hlásiče, prevody, opakovacie signálne panely, servozariadenia, atď.).“
9. Belgická norma NBN S21‑100 stanovuje pravidlá zostavenia všeobecných bodových automatických požiarnych hlásnych systémov.
10. Bod 4.2 tejto normy nazvaný „Opis“ stanovuje:
„Automatický požiarny hlásny systém obsahuje najmä:
– snímače citlivé na niektorú z osobitných vlastností horenia, nazývané hlásiče,
– sieť drôtov a elektrických káblov,
– kontrolný panel určený na ohlasovanie a označenie dotknutej oblasti a povahy problému,
– napájacie zdroje.
Typ tohto zariadenia musí byť v súlade so špecifikáciami európskej CEN alebo belgickými normami a inštalujúci technik, ako aj samotný systém musia mať osvedčenie BOSEC (Belgická organizácia pre osvedčovanie bezpečnosti). Všetky súčasti jedného a toho istého systému musia byť kompatibilné.
Do systému možno pridať opakovače, manuálne poplašné zariadenia alebo iné servozariadenia, pokiaľ spĺňajú požiadavky uvedenej normy.
Detekčná súprava alebo konektor musia obsahovať optický výstražný signál.“
11. Podľa bodu 4.3.1 belgickej normy NBN S21‑100 musí každý typ hlásiča spĺňať špecifikácie belgických noriem.
12. Body 4.4.6 a 4.4.8.2 uvedenej normy upravujú požiadavky pre záložné napájacie zdroje a káble bodových automatických požiarnych hlásnych systémov.
II – Konanie pred podaním žaloby
13. V januári 2003, po doručení sťažnosti prevádzkovateľa zo Spojeného kráľovstva, ktorý zaznamenal ťažkosti pri uvádzaní určitého typu požiarnych hlásnych systémov v Belgicku na trh, Komisia zaslala formálny list belgickej vláde s uvedením, že podľa nej môžu niektoré belgické právne normy predstavovať prekážku dovozu určitého typu požiarnych hlásnych systémov do Belgicka.
14. Belgická vláda predložila Komisii svoje pripomienky v liste z 9. septembra 2003.
15. Domnievajúc sa, že Belgicko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 28 ES, Komisia vydala 7. júla 2004 odôvodnené stanovisko, ktorým ho vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
16. Belgická vláda odpovedala na vyššie uvedené odôvodnené stanovisko listom z 9. septembra 2004.
17. Keďže Komisiu odpoveď belgickej vlády neuspokojila, rozhodla sa podať túto žalobu.
III – Tvrdenia
18. Komisia uvádza, že nariadenia z 24. decembra 1990 a z 3. decembra 1998 bránia voľnému pohybu bodových automatických požiarnych hlásnych systémov, ktoré nemajú označenie CE, ale boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu. Belgická právna úprava tým, že vyžaduje súlad s normou NBN S21‑100, vylučuje z časti belgického trhu použitie určitých bodových automatických požiarnych hlásnych systémov, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale nemajú označenie CE, ak nie sú v súlade s belgickou normou. Pravdou je, že žiadne ubytovacie zariadenie alebo ošetrovateľské zariadenie pre starších ľudí nezakúpi bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu a zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany, ale nie sú v súlade s belgickou normou. Takéto výrobky sú preto vylúčené z belgického trhu, čo zvýhodňuje výrobky, ktoré sú v súlade s belgickou normou.
19. Podobne, veľké množstvo obecných nariadení o prevencii požiaru tiež vyžaduje, aby požiarne hlásiče spĺňali normu NBN S21‑100. Navyše hasičské zbory pri požiadavke stanoviť opatrenia prevencie požiaru zvyčajne tiež uvádzajú normu NBN S21‑100. Z dôvodov podobných tým, ktoré boli stanovené na základe vyššie uvedených nariadení, takáto činnosť predstavuje opatrenia s účinkom rovnocenným množstevným obmedzeniam.
20. Ako vyplýva z belgickej regionálnej a obecnej právnej úpravy, ako aj praxe hasičských zborov, je nesporné, že hospodárske subjekty, ktoré vyrábajú alebo uvádzajú na trh bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale nemajú označenie CE, sa môžu rozhodnúť, že neuvedú svoje výrobky na belgický trh, alebo ak chcú získať prístup na dotknutý trh, budú povinní ich zmeniť.
21. Komisia tiež tvrdí, že norma NBN S21‑100 obsahuje, najmä v bodoch 4.2, 4.3.1, 4.4.6, a 4.4.8.2, požiadavky týkajúce sa komponentov použitých v bodových automatických požiarnych hlásnych systémoch. Výrobcovia sú preto povinní zmeniť ich výrobky, ak nie sú v prísnom súlade s uvedenými požiadavkami. Uplatnenie normy NBN S21‑100 predpokladá diferencovanú výrobu v závislosti od miesta určenia týchto výrobkov, a preto bráni voľnému pohybu tovaru, teda výrobkov, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale nemajú označenie CE a zároveň nemajú špecifické vlastnosti požadované predmetnou normou.
22. Navyše norma NBN S21‑100 stanovuje pre bodové automatické požiarne hlásne systémy povinnosť schválenia BOSEC. Nariadenia z 24. decembra 1990 a z 3. decembra 1998 tým, že vyžadujú súlad s normou NBN S21‑100, predpisujú pre bodové automatické požiarne hlásne systémy vyrobené alebo uvedené na trh v súlade s právnymi predpismi iného členského štátu ako Belgicko, ktoré však nemajú označenie CE, schválenie BOSEC, ak majú byť použité v budovách, na ktoré sa vzťahujú obe vyššie uvedené nariadenia.
23. Uvedený schvaľovací proces nielen že predstavuje opatrenia s účinkom rovnocenným množstevným obmedzeniam, ktoré sú zakázané článkom 28 ES, ale toto obmedzenie je posilnené neprimeranými lehotami a nákladmi vzniknutými pri tomto procese, ako aj skutočnosťou, že BOSEC nezohľadňuje testy a kontroly už vykonané v inom členskom štáte.
24. Napokon tieto prekážky voľného pohybu tovaru nie sú odôvodnené, keďže belgické orgány nepreukázali ich potrebu a súlad so zásadou proporcionality.
25. Belgicko uvádza, že sú rozpracované pozmeňujúce návrhy týkajúce sa najmä zmeny, ktorá odstraňuje povinnosť schválenia BOSEC ako orgánu vydávajúceho osvedčenia, a tieto návrhy boli v období od 30. marca do 30. septembra 2005 predmetom verejného prieskumu. Z toho vyplýva, že norma NBN S21‑100 je v súlade s článkom 28 ES a už nepredstavuje prekážku voľného pohybu bodových automatických požiarnych hlásnych systémov bez označenia CE, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu.
26. Okrem toho belgická norma je len kópiou európskych noriem, najmä série technických noriem EN‑54, ktoré vypracoval CEN(3). Je v súlade s uvedenými normami a neobsahuje žiadne doplňujúce požiadavky, ktoré by vyžadovali prispôsobenie alebo zmenu výrobkov, z ktorých sa skladajú automatické požiarne hlásne systémy. V skutočnosti sa kontroly uložené predmetnou normou netýkajú komponentov systémov, ale len fungovania systému ako celku.
27. V každom prípade je takáto kontrola odôvodnená, ak je vykonaná na účely verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín. Belgické orgány v tejto súvislosti uvádzajú, že ustanovenia normy NBN S21‑100 sa uplatnia bez rozdielu na všetky bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré nemajú označenie CE. Kontrola požiarnych hlásnych systémov podľa tejto normy dopĺňa osvedčenie príslušného orgánu, či už vnútroštátneho, alebo zahraničného, že komponenty, ktoré sú súčasťou inštalácie, spĺňajú európske, belgické alebo im podobné normy. Norma NBN S21‑100 teda zabezpečuje, že zostavenie požiarneho hlásneho systému ako celku je správne a že systém, zložený z komponentov, ktoré boli testované oddelene a mohli byť zakúpené od rozličných výrobcov, fungujú správne. Belgická vláda preto tvrdí, že testy vykonané podľa normy NBN S21‑100 nie sú zdvojnásobením kontrol, ktoré už boli vykonané v inom členskom štáte. Sú teda potrebné a primerané sledovanému cieľu.
IV – Právne posúdenie
A – Úvodné poznámky
28. Hlavná výhrada, ktorú Komisia uvádza vzhľadom na nariadenia Valónskeho regiónu a Francúzskeho spoločenstva, je ich odvolanie sa na normu NBN S21‑100. Tá istá výhrada sa týka obecných nariadení, ktoré sa odvolávajú na uvedenú normu, a tiež praxe hasičských zborov, ktoré ju uplatňujú pri absencii inej normy. Výsledkom je, že norma NBN S21‑100 sa uplatňuje ako záväzná norma pre výrobcov, ktorí majú v úmysle uvádzať svoje bodové požiarne hlásne systémy bez označenia CE na belgický trh.
29. Podľa Komisie spornou vlastnosťou normy NBN S21‑100 je najmä to, že vyžaduje súlad s určitými podrobnými technickými požiadavkami týkajúcimi sa bodových automatických požiarnych hlásnych systémov bez označenia CE a zároveň aj typové schválenie vykonané BOSEC, ktoré údajne nezohľadňuje kontroly a testy už vykonané v členskom štáte pôvodu.
30. Preto je na účely predmetného konania potrebné posúdiť, či tieto vlastnosti predstavujú opatrenia s účinkom rovnocenným množstevným obmedzeniam, a teda porušujú článok 28 ES, a v prípade, že je tomu tak, či ich možno odôvodniť niektorým z dôvodov verejného záujmu, ktoré upravuje článok 30 ES, alebo jednou z povinných požiadaviek stanovených judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorých sa vnútroštátna právna úprava uplatňuje bez rozdielu.
31. Pred pristúpením k tomuto posúdeniu považujem za potrebné uviesť tieto dve pripomienky.
32. Po prvé, výrobkami dotknutými predmetným konaním sú bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale nemajú označenie CE. V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenúť, že označenie CE zahŕňa predpoklad, že výrobky takto označené spĺňajú „základné požiadavky“ stanovené v prílohách k smerniciam „nového prístupu“ podľa výsledkov, ktoré majú byť dosiahnuté, alebo rizík, ktorým je potrebné predchádzať. Výrobky s označením CE sú preto zvýhodnené možnosťou voľného pohybu v rámci Spoločenstva.
33. Základné požiadavky obsiahnuté v prílohách k smerniciam „nového prístupu“ definujú výsledky, ktoré majú byť dosiahnuté, alebo riziká, ktorým je potrebné predchádzať, ale nespresňujú ani nepredpokladajú žiadne technické riešenia. Naopak, harmonizované európske normy (nazývané tiež „európske normy“ alebo „EN“) stanovujú technické riešenia, ktoré, ak sú akceptované, zabezpečujú splnenie základných požiadaviek obsiahnutých v rôznych smerniciach „nového prístupu“. Tieto normy sú zvyčajne vytvárané európskymi organizáciami pre normalizáciu, hlavne Európskym výborom pre normalizáciu (CEN), na základe mandátu Komisie. Kým základné požiadavky stanovené v smerniciach „nového prístupu“ sú záväzné, dosiahnutie súladu s normami zostáva v podstate dobrovoľné a výrobcovia môžu preukázať spôsobom, ktorý si zvolia, že ich výrobky spĺňajú základné požiadavky stanovené v smerniciach „nového prístupu“, a získať tak označenie CE.(4)
34. Druhá pripomienka sa týka existencie harmonizovaných noriem pre komponenty požiarnych hlásnych zariadení a stavu harmonizácie v tejto oblasti. Komponenty požiarnych hlásnych zariadení zatiaľ harmonizované nie sú, ale ich harmonizácia v súčasnosti prebieha a uskutočňuje sa na základe smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky.(5) Na základe mandátu vydaného na tento účel Komisiou(6) CEN stanovil normy vzťahujúce sa na série EN‑54, ktoré sa týkajú komponentov požiarnych hlásičov.
35. Zároveň je potrebné poznamenať, že smernica 89/106 sa odlišuje od väčšiny smerníc „nového prístupu“, keďže harmonizované normy stanovené touto smernicou majú byť záväzné pre členské štáty(7) po uverejnení odkazu na ne v Úradnom vestníku Európskej únie a po uplynutí prechodného obdobia.(8) Po uplynutí prechodného obdobia členské štáty už nemôžu uplatňovať rozdielne vnútroštátne normy.(9)
36. Pokiaľ ide o normy EN‑54, prvé prechodné obdobia sa týkali iba troch komponentov požiarnych hlásnych zariadení(10) a uplynuli 30. júna 2005. Prechodné obdobia pre ostatné normy série EN‑54 týkajúce sa ďalších komponentov požiarnych hlásnych zariadení sú stanovené na rôzne neskoršie dátumy, pričom pre niektoré komponenty požiarnych hlásnych zariadení harmonizované normy ešte stanovené neboli. V dôsledku toho je stav harmonizácie technických požiadaviek pre komponenty požiarnych hlásnych zariadení stále veľmi rozdielny.
B – Súlad s belgickou normou
1. Predstavuje belgická norma opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu?
37. Prvá výhrada, ktorú Komisia vyjadrila v súvislosti s normou NBN S 21‑100, je to, že uvedená norma stanovuje množstvo podrobných technických požiadaviek, pričom podľa Komisie sa niektoré z nich týkajú komponentov bodových požiarnych hlásnych systémov bez označenia CE. Preto dovážané požiarne hlásne systémy bez označenia CE musia byť na účely uvedenia na belgický trh zmenené.
38. Belgicko v podstate uvádza, že požiadavky obsiahnuté v norme NBN S21‑100 sa obmedzujú na zabezpečenie, že koncepcia požiarneho hlásneho systému ako celku je správna a uvedený systém ako celok správne funguje. Belgická norma teda neobmedzuje uvádzanie bodových automatických požiarnych hlásnych systémov bez označenia CE uvedených na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu na trh.
39. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zákaz opatrení s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu uvedený v článku 28 ES sa týka každého opatrenia, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Spoločenstva.(11) Rozhodujúci preto nie je cieľ, ale účinok, či už skutočný, alebo potenciálny, opatrenia na obchod v rámci Spoločenstva.
40. Okrem toho z judikatúry, počnúc rozsudkom „Cassis de Dijon“(12), vyplýva, že ak neexistuje harmonizovaná právna úprava, prekážky voľného pohybu tovaru, ktoré vznikli uplatňovaním pravidiel stanovujúcich požiadavky pre uvedené výrobky (napríklad týkajúce sa označenia, tvaru, váhy, zloženia, prezentácie, označovania, obalu) na výrobky pochádzajúce z iných členských štátov, vyrobené a obchodované v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, predstavujú opatrenia s rovnocenným účinkom zakázaným článkom 28 ES. Je tomu tak aj v prípade, ak sa tieto pravidlá uplatňujú bez rozdielu na všetky výrobky.(13)
41. Súdny dvor tiež rozhodol vo veci ATRAL, že požiadavka preukazovania zhody dovezených hlásnych systémov a sietí s technickými normami alebo pravidlami zabezpečujúcimi stupeň ochrany porovnateľný so stupňom, ktorý je vyžadovaný členským štátom dovozu, znamená pre výrobcov z iného členského štátu povinnosť prispôsobiť svoje prístroje a zariadenia požiadavkám členského štátu dovozu. Takáto požiadavka je v rozpore s článkom 28 ES.(14)
42. V prejednávanom prípade belgická norma NBN S21‑100 stanovuje požiadavky týkajúce sa samotnej inštalácie a fungovania bodových automatických požiarnych hlásnych systémov, ako je uvedené v bodoch 6.3 („Essais par foyers‑types“/„Beproeving door type haarden“) a 6.4 („Temps de réponse“/„Reactietijd“). Je však zjavné, že tiež obsahuje technické špecifikácie vzhľadom na zostavenie a formu dotknutých požiarnych hlásnych systémov, ako je to v bode 4.4.5.2 týkajúcom sa komponentov („Equipements“/„Uitrusting“) a v bode 4.4.6, ktorý sa týka napájacích zdrojov.
43. Členský štát dovozu, ktorým je v prejednávanom prípade Belgicko, však nevyžaduje len, aby dovezený požiarny hlásič bez označenia CE spĺňal určitú úroveň bezpečnosti. Požaduje tiež, aby tento požiarny hlásič na účely dosiahnutia predmetnej úrovne bezpečnosti bol v súlade s určitými technickými špecifikáciami. Týmto stanovuje pre výrobcov jediný spôsob dosiahnutia uvedeného stupňa bezpečnosti. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že norma NBN S21‑100 v bode 4.3.1 jasne stanovuje, že „všetky druhy hlásičov musia byť v súlade s požiadavkami belgickej normy“.
44. Pokiaľ ide o tvrdenie belgických orgánov, že norma NBN S21‑100 je založená len na predpokladaných existujúcich európskych normách, najmä sériách nazývaných EN‑54 vytvorených CEN, a že z tohto dôvodu ju nemožno vnímať ako prekážku voľného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva, uvedené tvrdenie nemožno prijať. Takéto tvrdenie by mohlo uspieť len v prípade, že norma, ktorú členský štát uplatňuje, predstavuje harmonizovanú záväznú normu a každý členský štát môže vyžadovať striktný súlad s takouto normou od všetkých výrobcov.
45. Ako je uvedené v úvodných poznámkach, harmonizácia komponentov požiarnych hlásnych zariadení práve prebieha, a preto je stále veľmi rozdielna. Na účely prejednávaného prípadu je relevantným dátumom harmonizácie koniec lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda dva mesiace po jeho doručení belgickým orgánom, pričom možno predpokladať, že k doručeniu došlo približne 15. septembra 2004. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa musí nesplnenie povinnosti členským štátom posudzovať so zreteľom na situáciu členského štátu ku dňu uplynutia lehoty, ktorá bola určená v odôvodnenom stanovisku.(15)
46. Pokiaľ ide o série noriem EN‑54, ktoré sa týkajú komponentov požiarnych hlásnych zariadení, všetky prechodné obdobia, po ktorých uplynutí sa harmonizované normy stanovené podľa smernice 89/106 stali záväznými pre členské štáty, skončili po 15. septembri 2004.(16) To znamená, že v čase rozhodnom pre predmetné posúdenie neexistovali technické špecifikácie pre požiarne hlásiče, ktoré by boli záväzné pre všetky členské štáty EÚ. Za týchto okolností súlad s predmetnými normami série EN‑54 zostáva pre výrobcov dobrovoľný. Vedie to len k predpokladu, že výrobok je v súlade so základnými požiadavkami stanovenými v smernici 89/106. Za týchto podmienok sa výrobcovia môžu rozhodnúť pre každé technické riešenie, ktoré spĺňa základné požiadavky stanovené v platnej smernici.
47. Navyše harmonizácia je zatiaľ iba čiastočná, pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť smernice, pretože série EN‑54 sa dosiaľ týkali len obmedzeného, aj keď rastúceho počtu komponentov požiarnych hlásnych zariadení, akými sú napríklad zariadenia akustickej poplachovej signalizácie požiaru(17), napájacie zdroje(18) alebo tepelné hlásiče(19).
48. Okrem toho, ako vo svojich tvrdeniach uvádzajú belgické orgány, uplatniteľné normy stanovené CEN predstavujú na rôznych úrovniach veľa možností, z ktorých si členské štáty môžu vybrať. To zjavne ponecháva členským štátom určitú mieru posúdenia pri preberaní noriem zo sérií CEN, čo však môže viesť k rozdielom medzi vnútroštátnymi normami vzťahujúcimi sa na požiarne hlásiče.
49. Zo všetkých uvedených dôvodov je zjavné, že normu NBN S21‑100 ako celok nemožno považovať len za presné prebratie povinnej jednotnej celoeurópskej normy, ako to uvádzajú belgické orgány. Požiadavka súladu s normou NBN S21‑100 preto speje k obmedzeniu voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi.
50. Napokon skutočnosť, že nariadenie z 24. decembra 1990 bolo zrušené článkom 158 dekrétu Valónskeho regiónu z 18. decembra 2003, ktorý sa týka turistických ubytovacích zariadení, nijako nemení tieto zistenia, pretože ustanovenia nariadenia z 24. decembra 1990 sa stále uplatňujú v Bruselskom regióne.
51. Za týchto podmienok požiadavka, aby všetky bodové automatické požiarne hlásne systémy bez označenia CE spĺňali normu NBN S21‑100, predstavuje opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu dovozu v zmysle článku 28 ES.
52. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vnútroštátne pravidlo, ktoré bráni voľnému pohybu tovaru, nie je nevyhnutne v rozpore s právom Spoločenstva, ak ho možno odôvodniť jedným z dôvodov verejného záujmu podľa článku 30 ES alebo jednou z povinných požiadaviek stanovených judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej sa vnútroštátne pravidlá uplatňujú bez rozdielu.(20)
2. Môže byť pravidlo odôvodnené?
53. V prejednávanom prípade belgická vláda tvrdí, že súlad s normou NBN S21‑100 možno odôvodniť princípmi verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín.
54. Oba tieto princípy sú stanovené v článku 30 ES a je nesporné, že opatrenie, ktoré zabezpečuje správne fungovanie požiarnych hlásnych zariadení, zohráva dôležitú úlohu pri predchádzaní materiálnej škody a ujmy na zdraví, a teda môže prispieť k dosiahnutiu uvedených cieľov.
55. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že za absencie harmonizačných pravidiel prislúcha členským štátom rozhodnúť o úrovni, na akej chcú zabezpečovať ochranu zdravia a života osôb, a o požiadavke predchádzajúceho schválenia uvedenia predmetných tovarov na trh.(21)
56. Ako však Súdny dvor opakovane rozhodol, na úspešné uplatnenie tvrdenia, že článok 30 ES odôvodňuje výnimku zo zásady voľného pohybu tovaru, musia vnútroštátne orgány preukázať, že je to nevyhnutné na účely dosiahnutia jedného alebo viacerých cieľov uvedených v tomto článku a v súlade so zásadou proporcionality.(22)
57. V predmetnom prípade je na základe dôkazu poskytnutého belgickou vládou otázne, či možno prísny súlad s belgickou normou NBN S21‑100 považovať za nevyhnutný a primeraný. Pokiaľ ide o belgickú normu, je však znepokojujúce najmä to, že sa neobmedzuje len na kontrolu fungovania požiarneho hlásneho systému ako celku v určitom prostredí. Upravuje špecifické technické požiadavky vrátane požiadaviek týkajúcich sa určitých komponentov, ktoré musia spĺňať požiarne hlásiče uvádzané na belgický trh. Stanovuje špecifické technické požiadavky ako jediný spôsob dosiahnutia postačujúcej úrovne bezpečnosti.
58. Znamená to, že striktná povinnosť súladu s normou NBN S21‑100 neumožňuje subjektom preukázať, že zariadenia, ktoré dovážajú, dosahujú, hoci použitím odlišných technických prostriedkov, rovnakú alebo dokonca vyššiu úroveň bezpečnosti, ako je uvedená v nariadeniach členského štátu dovozu.
59. Uloženie takýchto striktných technických požiadaviek týkajúcich sa komponentov možno odôvodniť zjavne iba vtedy, ak by belgické orgány boli schopné preukázať, že technické požiadavky predpísané normou NBN S21‑100 sú jediné, ktoré sú spôsobilé dosiahnuť požadovanú úroveň ochrany. Ako už Súdny dvor uviedol, odôvodnenie výnimky zo zásady voľného pohybu tovaru podľa článku 30 ES alebo povinnej požiadavky vyplývajúcej z judikatúry Spoločenstva možno preukázať iba odvolaním sa na okolnosti konkrétneho prípadu.(23) V predmetnom prípade by podrobný charakter požiadaviek obsiahnutých v belgickej norme zabezpečoval presnejší dôkaz o potrebe a primeranosti takýchto striktných a podrobných požiadaviek na dosiahnutie cieľa verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín. V prejednávanom prípade však belgické orgány takýto dôkaz neposkytli.
60. Za týchto podmienok nie je zjavné, že požiadavka striktného súladu s normou NBN S21‑100 by mohla byť považovaná za primeranú cieľu verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín. V dôsledku toho uvedenú prekážku voľného pohybu bodových požiarnych hlásnych systémov nemožno odôvodniť jedným z dôvodov verejného záujmu podľa článku 30 ES alebo jednou zo základných požiadaviek stanovených judikatúrou Súdneho dvora.
C – Požiadavka typového schválenia a príslušný postup
1. Ide o opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu?
61. Norma NBN S21‑100 okrem mnohých podrobných technických požiadaviek upravuje schválenie bodových automatických požiarnych hlásnych systémov zo strany BOSEC. Keďže súlad s normou NBN S21‑100 je pre bodové automatické požiarne hlásne systémy bez označenia CE stanovený rôznymi pravidlami belgickej právnej úpravy, schválenie BOSEC je nevyhnutné na účely uvedenia týchto požiarnych hlásnych systémov na trh aspoň na niektoré účely, ktoré spadajú do rámca relevantnej belgickej právnej úpravy, akými je napríklad ich použitie v turistických ubytovacích zariadeniach alebo zariadeniach pre starších ľudí.
62. Belgické orgány nepopierajú, že norma NBN S21‑100, ktorú musia výrobcovia ako výsledok dvoch napadnutých nariadení rešpektovať, vyžaduje typové schválenie zo strany BOSEC. Nie sú však toho názoru, že takéto schválenie predstavuje prekážku voľného pohybu tovaru, pretože samotná kontrola toho, či požiarny hlásny systém ako celok funguje, nezdvojnásobuje testy už vykonané v členskom štáte pôvodu výrobkov.
63. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výrobok uvedený na trh v členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu musí byť v podstate spôsobilý uvedenia na trh v ktoromkoľvek inom členskom štáte bez toho, aby podliehal doplňujúcim kontrolám, okrem výnimočných prípadov stanovených alebo povolených právom Spoločenstva(24).
64. V tejto súvislosti, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, zákaz uvalený členským štátom na nadobudnuté, ponúknuté, vystavené alebo poskytnuté na predaj, rezervované, pripravované, prepravované, predané, odplatne alebo bezodplatne prevedené, dovezené alebo použité výrobky, ktorým predtým nebolo udelené povolenie na to, aby boli uvedené na trh, predstavuje opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu v zmysle článku 28 ES.(25)
65. Okrem toho pri absencii harmonizačných opatrení Spoločenstva, pokiaľ ide o uvedenie výrobkov, ktoré boli uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, na trh v členskom štáte, vnútroštátne ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby dovážané výrobky podliehali rovnakým testom ako výrobky uvedené na trh po prvýkrát a boli vopred schválené, predstavuje opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu v zmysle článku 28 ES.(26)
66. Presnejšie, v tomto kontexte odmietnutie uznania rovnocennosti certifikátov vydaných v inom členskom štáte obmedzuje prístup na trh importujúceho členského štátu, a musí sa teda považovať za opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu dovozu v zmysle článku 28 ES.(27)
67. V prejednávanom prípade norma NBN S21‑100 systematicky vyžaduje typové schválenie pre bodové požiarne automatické hlásne systémy bez označenia CE, hoci boli uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu. V súlade s dodatkom k norme NBN S21‑100 z 2. augusta 1996 však táto norma stanovuje v bode 4.2, že „systém musí mať osvedčenie BOSEC“.
68. Navyše je nesporné, že testy vykonané v členskom štáte pôvodu, pri absencii bilaterálnej dohody so schvaľovacím orgánom v členskom štáte pôvodu, neboli zo strany BOSEC zohľadnené pri schvaľovaní podľa normy NBN S21‑100. V dôsledku toho v rámci typového schvaľovacieho procesu vykonávaného BOSEC musia bodové automatické požiarne hlásne systémy bez označenia CE, ktoré sú vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, podliehať testom a kontrolám, ktoré už boli vykonané v členskom štáte pôvodu.
69. Za týchto okolností požiadavka typového schválenia vyžadovaná belgickou normou NBN S21‑100 predstavuje opatrenie s účinkom rovnocenným množstevnému obmedzeniu dovozu v zmysle článku 28 ES. Preto je potrebné určiť, či uvedenú požiadavku typového schválenia a spôsob, akým sa schvaľovanie vykonáva, možno odôvodniť jedným z dôvodov verejného záujmu vyjadrených v článku 30 ES alebo jednou zo základných požiadaviek stanovených judikatúrou Súdneho dvora.
2. Môže byť typové schvaľovanie zo strany BOSEC odôvodnené?
70. V predmetnom prípade belgická vláda uvádza, že schválenie požiarnych hlásičov v súlade s normou NBN S21‑100 možno odôvodniť cieľmi verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín.
71. Je nesporné, že tieto posledne uvedené dôvody predstavujú dôvody, na základe ktorých opatrenia s účinkom rovnocenným množstevným obmedzeniam možno odôvodniť podľa článku 30 ES, pokiaľ sú nevyhnutné a primerané sledovanému cieľu.
72. Napriek tomu, ak členský štát môže požadovať, aby výrobok sporného typu, ktorý už bol schválený v inom členskom štáte, podliehal novému procesu preskúmania a schvaľovania, orgány členských štátov sú povinné podieľať sa na zjednodušení kontrol existujúcich v obchode v rámci Spoločenstva a zohľadniť technické a chemické analýzy alebo laboratórne testy, ktoré už boli vykonané v inom členskom štáte.(28) Predsa však opatrenie zavedené členským štátom sa nemôže považovať za neidúce nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, pokiaľ zdvojnásobuje kontroly, ktoré už boli vykonané v rámci iných konaní, či už v tom istom štáte, alebo v inom členskom štáte.(29)
73. To znamená, že na to, aby bol schvaľovací proces primeraný, kontrolný mechanizmus členského štátu dovozu musí byť dostatočne flexibilný, aby zohľadnil, či reálne účinky kontroly vykonanej v členskom štáte pôvodu zodpovedajú požiadavkám ochrany verejnej bezpečnosti a zdravia v dovážajúcom členskom štáte. Vyžadovaním striktného súladu s belgickou normou, ktorá, ako bolo preukázané vyššie, prekračuje jednoduchý test správneho fungovania požiarneho hlásneho zariadenia v určitom prostredí, a nezohľadnením testov vykonaných v inom členskom štáte v súlade s rôznymi vnútroštátnymi normami typový schvaľovací proces vykonaný BOSEC zjavne nezodpovedá takým požiadavkám flexibility.
74. Okrem toho, ako už Súdny dvor rozhodol, na to, aby predchádzajúci povoľovací proces bol v súlade so základnými zásadami voľného pohybu tovaru, nesmie počas jeho trvania dôjsť k zvýšeniu nákladov alebo k nejednoznačnosti podmienok, ktoré majú byť splnené, takým spôsobom, že by odrádzali dotknuté subjekty od pokračovania vo svojich obchodných zámeroch.(30)
75. V predmetnom prípade náklady na získanie povolenia od BOSEC predstavujú podľa Komisie 24 800 EUR. Takéto relatívne vysoké náklady môžu v skutočnosti odradiť zahraničného výrobcu od uvedenia svojich výrobkov na belgický trh. V prípade zahraničného výrobcu budú však náklady na získanie povolenia v Belgicku doplňujúce k nákladom, ktoré výrobcovi vzniknú v členskom štáte, v ktorom bol požiarny hlásič vyrobený alebo prvýkrát uvedený na trh. V dôsledku toho tvrdenie belgickej vlády, že náklady na získanie povolenia v Belgicku sú nižšie ako v iných členských štátoch, napríklad v Spojenom kráľovstve, nie je relevantné.
76. V každom prípade, ako už bolo uvedené, odôvodnenie výnimky zo zásady voľného pohybu tovaru podľa článku 30 ES alebo v súlade so základnými požiadavkami stanovenými judikatúrou Spoločenstva možno presne preukázať iba odvolaním sa na okolnosti konkrétneho prípadu.(31) Hoci teda potrebu náležitého preskúmania celkového fungovania požiarneho hlásneho systému v určitom prostredí pred jeho uvedením do prevádzky možno v podstate akceptovať, na to, aby mohol byť vyššie uvedený proces získania typového povolenia od BOSEC považovaný za primeraný, vyžadoval by podrobnejšie odôvodnenie zo strany belgických orgánov. Belgické orgány však takýto špecifický dôkaz neposkytli.
77. Napokon v odpovedi na tvrdenie belgickej vlády, ktoré sa týka prebiehajúcich zmien vo vnútroštátnych opatreniach vyžadujúcich typové schválenie zo strany BOSEC, postačuje pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa musí existencia nesplnenia povinnosti posudzovať vo vzťahu ku konkrétnemu členskému štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny.(32)
78. Za týchto podmienok povinnosť, aby bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale nemajú označenie CE, podliehali typovému schváleniu BOSEC bez dostatočného zohľadnenia akýchkoľvek kontrol a testov vykonaných v členskom štáte pôvodu, je zjavne neprimeraná cieľu verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín, a preto ju nemožno odôvodniť jedným z dôvodov verejného záujmu vyjadrených v článku 30 ES alebo jednou zo základných požiadaviek stanovených judikatúrou Súdneho dvora.
V – O trovách
79. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Komisia v predmetnom konaní navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
VI – Návrh
80. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor:
1. určil, že Belgicko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 28 Zmluvy ES, tým, že požadovalo, aby bodové automatické požiarne hlásne systémy, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, ale nemajú označenie „CE“: 1. zodpovedali belgickej norme (nazvanej „norma NBN S21-100“); 2. podliehali typovému schváleniu zo strany „BOSEC“, pričom túto prekážku ešte zväčšujú neprimerané náklady takéhoto schválenia; 3. podrobili sa testom a kontrolám súvisiacim s uvedeným typovým schválením, ktoré navyše zdvojnásobujú kontroly už vykonané v rámci iného konania v inom členskom štáte;
2. zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.
1 – Jazyk prednesu: angličtina.
2 – Označenie CE zahŕňa predpoklad, že výrobky takto označené spĺňajú „základné požiadavky“ stanovené v prílohách k smerniciam „nového prístupu“ podľa výsledkov, ktoré majú byť dosiahnuté, alebo rizík, ktorým je potrebné predchádzať, a preto sa môžu voľne pohybovať v rámci Spoločenstva. Tieto základné požiadavky definujú výsledky, ktoré majú byť dosiahnuté, alebo riziká, ktorým je potrebné predchádzať, ale nespresňujú ani nepredpokladajú žiadne technické riešenia. Pozri ďalej Komisia ES, Príručka na uplatnenie smerníc založených na novom prístupe a globálnom prístupe, 2000, s. 27 a nasl.
3 – Európsky výbor pre normalizáciu (skratka „CEN“ je odvodená z francúzskeho názvu „Comité Européen de Normalisation“).
4 – Pozri ďalej Komisia ES, Príručka na uplatnenie smerníc založených na novom prístupe a globálnom prístupe, 2000, s. 27 a nasl. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston 21. novembra 2006 vo veci Medipac, C‑6/05, vec v konaní pred Súdnym dvorom, poznámku pod čiarou 5.
5 – Ú. v. ES L 40, 1989, s. 12; Mim. vyd. 13/009, s. 296.
6 – Požiarne hlásne zariadenia podliehajú mandátu vydávanému podľa článku 7 smernice 89/106.
7 – Pozri najmä Príručka na uplatnenie smerníc založených na novom prístupe a globálnom prístupe, už citovaná v poznámke pod čiarou 2.
8 – Komisia pravidelne zverejňuje názvy a odkazy na normy harmonizované podľa smernice 89/106 v Ú. v. EÚ pod názvom Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky. Pozri, ako uvádza Komisia, Ú. v. ES C 320, 2002, s. 5, a aktualizované znenie, Ú. v. EÚ C 134, 2006, s. 1. Každé oznámenie zahŕňa a aktualizuje obsah predchádzajúceho.
9 – Pravidelné oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 89/106 uvádza: „Dátum skončenia koexistenčného obdobia je totožný s dátumom zrušenia konfliktných národných technických špecifikácií. Po tomto dátume musí byť zhoda preukazovaná na základe harmonizovaných technických špecifikácií“. Pozri napríklad Ú. v. ES C 320, 2002, s. 5, a Ú. v. EÚ C 134, 2006, s. 1.
10 – Týkajú sa nasledujúcich noriem: EN 54‑3 (Zariadenia akustickej poplachovej signalizácie požiaru), EN 54‑5 (Tepelné hlásiče ‑ Bodové hlásiče), EN 54‑7 (Dymové hlásiče ‑ Bodové hlásiče využívajúce rozptyl svetla, prenikajúce svetlo alebo ionizáciu).
11 – Pozri najmä rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5; z 12. marca 1987, Komisia/Nemecko, nazývaný „Zákon o čistote piva“, 178/84, Zb. s. 1227, bod 27; z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard, C‑267/91 a C‑268/91, Zb. s. I‑6097, bod 11; z 23. septembra 2003, Komisia/Dánsko, C‑192/01, Zb. s. I‑9693, bod 39; z 5. februára 2004, Komisia/Taliansko, C‑270/02, Zb. s. I‑1559, bod 18; z 24. novembra 2005, Schwarz, C‑366/04, Zb. s. I‑10139, bod 28, a zo 14. septembra 2006, Alfa Vita Vassilopoulos a Carrefour Marinopoulos, C‑158/04 a C‑159/04, Zb. s. I‑8135, bod 15.
12 – Rozsudok z 20. februára 1979, Rewe-Zentral, nazývaný „Cassis de Dijon“, 120/78, Zb. s. 649, bod 14.
13 – Pozri napríklad rozsudok z 15. septembra 1994, Houtwipper, C‑293/93, Zb. s. I‑4249, bod 11, a zo 14. júna 2001, Komisia/Francúzsko, C‑84/00, Zb. s. I‑4553, bod 24.
14 – Pozri rozsudok z 8. mája 2003, ATRAL, C‑14/02, Zb. s. I‑4431, bod 63.
15 – Pozri okrem iného rozsudky z 30. novembra 2000, Komisia/Belgicko, C‑384/99, Zb. s. I‑10633, bod 16; z 15. marca 2001, Komisia/Francúzsko, C‑147/00, Zb. s. I‑2387, bod 26, a z 15. júla 2004, Komisia/Portugalsko, C‑272/01, Zb. s. I‑6767, bod 29.
16 – Pozri bod 36 vyššie.
17 – Norma EN 54‑3.
18 – Norma EN 54‑4.
19 – Norma EN 54‑5.
20 – Pozri napríklad rozsudok Alfa Vita Vassilopoulos a Carrefour Marinopoulos, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 20 a tam citovanú judikatúru.
21 – Pozri rozsudky z 27. júna 1996, Brandsma, C‑293/94, Zb. s. I‑3159, bod 11, a z 10. novembra 2005, Komisia/Portugalsko, C‑432/03, Zb. s. I‑9665, bod 44.
22 – Rozsudky z 30. novembra 1983, Van Bennekom, 227/82, Zb. s. 3883, bod 39, a z 13. marca 1997, Morellato, C‑358/95, Zb. s. I‑1431, bod 14.
23 – Pozri v tomto zmysle rozsudok ATRAL, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 67.
24 – Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. januára 2002, Canal Satélite, C‑390/99, Zb. s. I‑607, bod 37, a tam citovanú judikatúru.
25 – Pozri napríklad rozsudky Brandsma, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 6, a zo 17. septembra 1998, Jean Harpegnies, C‑400/96, Zb. s. I‑5121.
26 – Pozri v tomto zmysle rozsudky ATRAL, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 62, a Canal Satélite, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, body 12, 25 a 29.
27 – Pozri rozsudok Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 41.
28 – Pozri rozsudky zo 17. decembra 1981, Frans-Nederlandse Maatschappij voor Biologische Producten, 272/80, Zb. s. 3277, bod 14, a Brandsma, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 12.
29 – Pozri rozsudky Canal Satélite, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 36, a Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 21, bod 45.
30 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Canal Satélite, už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 41.
31 – Pozri rozsudok ATRAL, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 67.
32 – Pozri okrem iného rozsudky Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 16; Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 26, a Komisia/Portugalsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 15, bod 29.
Full & Egal Universal Law Academy