NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 22. marca 2007 1(1)
Vec C‑458/05
Mohamed Jouini,
Okay Gönen,
Hasan Bajric,
Gerald Huber,
Manfred Ortner,
Sükran Karacatepe,
Franz Mühlberger,
Nakil Bakii,
Hannes Kranzler,
Jürgen Mörth,
Anton Schneeberger,
Dietmar Susteric,
Sascha Wörnhör,
Aynur Savci,
Elena Peter,
Egon Schmöger,
Mehmet Yaman,
Dejan Preradovic,
Andreas Mitter,
Wolfgang Sorger,
Franz Schachenhofer,
Herbert Weiss,
Harald Kaineder,
Ognen Stajkovski,
Jovica Vidovic
proti
Princess Personal Service GmbH (PPS)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberster Gerichtshof (Rakúsko)]
„Prevod podniku – Pojmy hospodársky subjekt a časť závodu – Prevod medzi dvomi dočasnými zamestnávateľskými podnikmi – Zachovanie práv zamestnancov“
1. Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania bol Súdny dvor opäť požiadaný o výklad pojmu hospodársky subjekt v zmysle smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov(2).
2. V podstate sa Oberster Gerichtshof (Rakúsko) pýta Súdneho dvora, či súbor tvorený sčasti administratívnymi pracovníkmi a sčasti dočasnými zamestnancami dočasného zamestnávateľského podniku môže tvoriť hospodársky subjekt, a uplatňuje sa teda naň smernica 2001/23 v prípade prevodu na iný dočasný zamestnávateľský podnik.
I – Právny rámec
A – Právo Spoločenstva
3. Podľa odôvodnenia č. 3 smernice 2001/23 je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli zachované.
4. Táto smernica nahradila smernicu Rady 77/187/EHS(3), ktorej obsah bol v záujme jasnosti a racionálnosti zmenený.
5. Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23, ktorého obsah v podstate prevzal obsah článku 1 ods. 1 smernice 77/187, sa smernica 2001/23 uplatňuje na „každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia“. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) tejto smernice prevodom je, „keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná, alebo doplnková“(4).
6. Podľa článku 2 ods. 2 druhého pododseku písm. c) uvedenej smernice členské štáty nevylúčia z rozsahu pôsobnosti smernice 2001/23 dočasné pracovnoprávne vzťahy, keď je prevádzaný dočasný zamestnávateľský podnik.
7. S cieľom zaručiť pokračovanie zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov s nadobúdateľom(5) zakotvuje článok 3 ods. 1 prvý pododsek uvedenej smernice zásadu, podľa ktorej keď dôjde k prevodu podniku, časti podniku alebo závodu, sa práva a povinnosti prevádzateľa(6) vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, prevedú na nadobúdateľa.
B – Vnútroštátne právo
8. V Rakúsku bola smernica 2001/23 prebratá zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa právna úprava v oblasti pracovných zmlúv (Arbeitsvertragsrechts‑Anpassungsgesetz, ďalej len „AVRAG“)(7).
9. Článok 3 ods. 1 AVRAG stanovuje, že keď sa prevedie časť závodu na iného majiteľa, ten vstupuje ako zamestnávateľ do pracovných vzťahov existujúcich v čase prevodu so všetkými z nich vyplývajúcimi právami a povinnosťami. Z toho vyplýva, že nadobúdateľ je zodpovedný za neuhradené pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov existujúcich v čase prevodu.
10. Podľa ustálenej judikatúry Oberster Gerichtshof má byť toto ustanovenie vykladané v súlade so smernicou 2001/23 a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti.
II – Skutkový stav a konanie vo veci samej
A – Skutkový rámec
11. Podnik Mayer & Co. GmbH (ďalej len „Mayer“) je dočasný zamestnávateľský podnik. Pred predmetným prevodom vo veci samej pôsobil v podniku riaditeľ, pán S., asistentka riaditeľa, pani S., ktorá je manželkou pána S., konateľ a pracovníci pre styk so zákazníkmi.
12. Mayer tiež zamestnával 180 dočasných zamestnancov. Z týchto 180 zamestnancov bolo približne 60 vyslaných do spoločnosti Fa. Industrie Logistik Linz GmbH & Co. KG (ďalej len „ILL“), hlavného zákazníka podniku Mayer.
13. Vzhľadom na finančné problémy podniku Mayer pani S. v roku 2001 navrhla, aby bol vytvorený nový dočasný zamestnávateľský podnik. S cieľom uspokojiť potreby ILL bol teda založený Princess Personal Service GmbH (ďalej len „PPS“). V dôsledku toho sa pán S. stal priemyslovým riaditeľom a pani S. obchodnou riaditeľkou PPS. ILL ukončila pracovnoprávne vzťahy s podnikom Mayer a stala hlavným zákazníkom PPS.
14. PPS prevzal 40 zo 60 dočasných pracovníkov zamestnaných podnikom Mayer, ktorí boli pridelení do ILL na účet tohto istého zákazníka. Ďalej boli do nového podniku prevedení konateľ podniku Mayer, pracovníci zákazníckeho servisu, ostatní zákazníci a dočasní zamestnanci, ktorí boli pridelení k týmto zákazníkom. Celkom prevzal PPS tretinu zamestnancov zamestnaných podnikom Mayer.
15. Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikom Mayer a jeho zamestnancami boli skončené 30. novembra 2002 a pracovné pomery medzi PPS a tými istými zamestnancami vznikli 1. decembra 2002.
16. Uznesením z 19. decembra 2002 bol na podnik Mayer vyhlásený konkurz.
B – Procesný rámec
17. Keďže podnik Mayer nevyplatil posledné mzdy svojim 25 zamestnancom, ktorých podnik PPS prevzal, uvedení zamestnanci sa rozhodli podať proti PPS žalobu na zaplatenie týchto miezd na Landesgericht Wels.
18. Zamestnanci opierajú svoje nároky o skutočnosť, že vzhľadom na to, že PPS prevzal administratívnych pracovníkov podniku Mayer, ako aj jeho zákazníkov a zamestnancov, ktorí boli pridelení k týmto zákazníkom na výkon práce v službách týchto zákazníkov, došlo k prevodu časti podniku Mayer na PPS. Preto sa títo zamestnanci domnievajú, že PPS vstúpil do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z pôvodných pracovnoprávnych vzťahov podniku Mayer a že PPS má povinnosť zaplatiť mzdy, ktoré podnik Mayer nezaplatil.
19. Rozsudkom zo 4. mája 2004 Landesgericht vyhovel žalobe žalobcov vo veci samej. Podľa súdu prvého stupňa došlo k prevodu časti závodu podľa článku 3 ods. 1 AVRAG. Preto PPS ručí za zaplatenie miezd, ktoré podnik Mayer nezaplatil.
20. PPS podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Oberlandesgericht Linz, ktorý 12. októbra 2004 potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni.
21. PPS teda podal opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof. Domnieva sa, že k prevodu časti závodu nedošlo, pretože len prevod stabilne organizovaného hospodárskeho subjektu môže mať za následok prevod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. PPS sa domnieva, že v prejednávanej veci takýto hospodársky subjekt neexistuje.
III – Prejudiciálna otázka
22. Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Ide o prevod závodu alebo časti závodu v zmysle článku 1 smernice [2001/23], ak v jednom dočasnom zamestnávateľskom podniku bez vymedzenej organizačnej štruktúry administratívny pracovník, vedúci pobočky, ako aj pracovníci zákazníckeho servisu a konateľ sú v rámci spolupráce medzi dvoma dočasnými zamestnávateľskými podnikmi prevedení z prvého podniku do druhého podniku na vykonávanie porovnateľných činností a súčasne s nimi je čiastočne alebo úplne prevedená približne tretina dočasne pridelených zamestnancov spolu so zákazníkmi, ku ktorým sú pridelení (s rozsahom pridelenia od troch do päťdesiatich dočasne pridelených zamestnancov), tiež v rámci tejto spolupráce medzi dvoma podnikmi?“
IV – Analýza
23. Podstatou otázky, ktorú vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru, je, či sa smernica 2001/23 uplatňuje v situácii, keď je súbor tvorený sčasti administratívnymi pracovníkmi a sčasti dočasnými zamestnancami dočasného zamestnávateľského podniku prevedený na iný dočasný zamestnávateľský podnik, aby vykonával porovnateľné činnosti pre tých istých zákazníkov.
24. Oberster Gerichtshof tak chce vedieť, či prevzatie tohto súboru iným dočasným zamestnávateľským podnikom možno považovať za prevod hospodárskeho subjektu v zmysle tejto smernice.
25. Tento súd pochybuje o uplatnení kritéria hospodárskeho subjektu na podnik dočasného zamestnávania, pretože tento typ podniku má podľa svojej definície vo svojej prevádzke málo zamestnancov v zmysle organizačnej jednotky a jeho hospodárska činnosť spočíva hlavne v umiestňovaní pracovných síl do užívateľských podnikov.
26. Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2001/23 prevod podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu predpokladá splnenie troch podmienok. Prevod sa musí predovšetkým týkať hospodárskeho subjektu. Ďalej si predmetný subjekt musí zachovať po uvedenom prevode svoju identitu. Napokon musí byť prevod uskutočnený v dôsledku právneho prevodu.
27. Kladú sa teda otázky, či časť administratívnych pracovníkov dočasného zamestnávateľského podniku a časť dočasných zamestnancov môžu tvoriť hospodársky subjekt, či je táto jednotka spôsobilá zachovať si po prevode, akým je prevod vo veci samej, svoju identitu, a napokon, či ide o právny prevod.
A – Existujúce prvky vyplývajúce z judikatúry
1. Existencia hospodárskeho subjektu
28. Ako som už uviedol, podľa článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23 sa táto smernica uplatňuje na „každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia“.
29. S cieľom objasniť pojem podnik, závod a časť podniku alebo závodu zoskupil Súdny dvor tieto pojmy do jedného a toho istého pojmu „hospodársky subjekt“(8). Je potrebné všimnúť si, že časť podniku alebo závodu je tiež definovaná ako hospodársky subjekt.
30. Súd ďalej spresnil, že hospodárskym subjektom sa rozumie stabilne organizovaný hospodársky subjekt, ktorého činnosť sa neobmedzuje na vykonanie stanoveného diela. Tento pojem subjekt tak odkazuje na organizovaný súbor osôb a zložiek umožňujúcich vykonávať hospodársku činnosť na splnenie vlastného cieľa.(9)
31. Súd tiež rozhodol, že ak je takýto subjekt dostatočne štruktúrovaný a samostatný, nemusí nutne obsahovať významné materiálne alebo nemateriálne prevádzkové prostriedky.(10)
32. Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že pri posudzovaní podmienok existencie prevodu musí vnútroštátny súd prihliadať na typ podniku alebo závodu, o ktorý ide. Z toho odvodzujem, že význam, ktorý treba dať týmto rôznym podmienkam v zmysle smernice 2001/23, sa nutne mení podľa vykonávanej činnosti, ba čo viac, podľa používaných výrobných alebo prevádzkových postupov.(11)
33. V tejto súvislosti Súdny dvor pripustil, že v odvetviach, v ktorých je hospodárska činnosť založená najmä na ľudskej pracovnej sile, môže skupina pracovníkov vykonávajúcich trvalo spoločnú činnosť bez ďalších faktorov výroby predstavovať hospodársky subjekt.(12)
34. Navyše Súdny dvor rozhodol, že okolnosť, že predmetnú činnosť zaisťuje jediný pracovník, nepostačuje na to, aby sa smernica 77/187 neuplatňovala.(13) Hospodársky subjekt sa teda môže obmedziť na jediného zamestnanca.
35. Vzhľadom na to sa domnievam, že v prípade prevodu podniku alebo časti podniku, ktorého činnosť je založená hlavne na ľudskej pracovnej sile, je dôležitý skôr výkon samostatnej hospodárskej činnosti ako organizačná štruktúra subjektu.
2. Zachovanie identity hospodárskeho subjektu
36. Aby bolo možné určiť, či ide o prevod v zmysle smernice 2001/23, treba preskúmať, či si predmetný subjekt po prevode zachoval svoju identitu, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že nadobúdateľ skutočne pokračuje v jeho prevádzke alebo ju preberal.(14)
37. Na účely určenia, či sú splnené podmienky prevodu a či je zachovaná identita hospodárskeho subjektu, treba prihliadať k osobitosti predmetného podniku alebo závodu a overiť, či boli prevedené všetky prevádzkové prostriedky, ktoré umožňujú pokračovanie v hospodárskej činnosti.(15)
38. V rámci prevodu hospodárskeho subjektu, ktorého prevádzkové prostriedky sú založené hlavne na ľudskej pracovnej sile, treba overiť, či zamestnávateľ prevzal čo do počtu a právomocí podstatnú časť zamestnancov, ktorých jeho predchodca osobitne určil na výkon hospodárskej činnosti.(16)
39. Tiež treba zohľadniť stupeň podobnosti činností vykonávaných pred prevodom a po ňom.(17)
3. Prevod v dôsledku právneho prevodu
40. Súdny dvor rozhodol, že pojem právny prevod treba posúdiť s ohľadom na štruktúru a účel smernice 77/187.(18) S cieľom zachovať užitočný účinok tejto smernice Súdny dvor vyložil tento pojem veľmi extenzívne.
41. Existuje mnoho rôznych prípadov, keď Súdny dvor rozhodol, že sa uplatňuje uvedená smernica.(19) Súdny dvor napríklad rozhodol, že ani neexistencia zmluvného vzťahu medzi prevádzateľom a nadobúdateľom, ani neexistencia prevodu vlastníctva nemá rozhodujúci význam, pokiaľ ide o uplatnenie smernice 77/187.(20)
42. Domnieva sa však, že táto smernica sa uplatňuje na všetky prípady zmeny v rámci zmluvných vzťahov fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za prevádzku podniku, ktorá preberá záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom podniku.(21)
43. Rozhodujúcim kritériom na určenie, či ide o právny prevod, teda nie je existencia zmluvného vzťahu medzi prevádzateľom a nadobúdateľom, ale existencia zmeny osoby zodpovednej za prevádzku podniku.
44. Po spresnení týchto poznatkov treba preskúmať, či prevod vo veci samej spĺňa podmienky požadované na účely uplatnenia smernice 2001/23.
B – Uplatnenie judikatúry v prejednávanej veci
1. O existencii hospodárskeho subjektu
45. Článok 1 bod 2 smernice Rady 91/383/EHS(22) definuje dočasné zamestnanecké pomery ako pracovné pomery medzi dočasným zamestnávateľským podnikom, ktorý je zamestnávateľom, a pracovníkom, ktorý je pridelený na prácu pre podnik a/alebo organizáciu, ktorá využíva jeho služby, a pod ich kontrolou. Osobitosť takéhoto podniku teda spočíva na trojstrannom vzťahu medzi zamestnávateľom, zamestnancom a zákazníkom.
46. Ďalšia osobitosť dočasného zamestnávateľského podniku súvisí so skutočnosťou, že jeho činnosť poskytovania služieb, ktorá spočíva v zabezpečení pracovných síl, vyžaduje iba málo zamestnancov v jeho vlastnej prevádzke a veľmi obmedzené materiálne prostriedky.
47. Domnievam sa, že ani napriek týmto osobitostiam niet pochýb o tom, že dočasný zamestnávateľský podnik môže byť považovaný za hospodársky subjekt.
48. Najskôr pripomínam, že článok 2 ods. 2 druhý pododsek písm. c) smernice 2001/23 ukladá členským, aby nevylúčili z rozsahu pôsobnosti tejto smernice pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy len z dôvodu, že prevádzaný podnik je dočasný zamestnávateľský podnik.
49. Tiež som už uviedol, že existencia hospodárskeho subjektu predpokladá výkon hospodárskej činnosti. To je prípad v prejednávanej veci, pretože súbor tvorený sčasti administratívnymi pracovníkmi a sčasti dočasnými zamestnancami dočasného zamestnávateľského podniku zabezpečuje za odmenu pracovné sily užívateľským podnikom, a umožňuje tak vytvárať časť obratu podniku Mayer.(23)
50. Napokon sa zdá, že jednotka vytvorená z administratívneho a dočasného personálu aj naďalej úplne nezávisle fungovala v rámci PPS. Táto jednotka, ktorá bola oddelená od podniku Mayer, totiž ďalej vykonávala svoju hospodársku činnosť v PPS. Uvedená jednotka teda funguje rovnako v podniku Mayer, ako aj v rámci PPS. Je sebestačná a existuje mimo podniku Mayer.
51. Preto sa domnievam, že súbor tvorený sčasti administratívnymi pracovníkmi a sčasti dočasnými zamestnancami dočasného zamestnávateľského podniku, ktorý vykonáva samostatnú činnosť, predstavuje hospodársky subjekt v zmysle časti závodu.
2. O zachovaní identity hospodárskeho subjektu
52. Ukázal som, že podľa judikatúry Súdneho dvora treba na účely určenia, či bola po prevode zachovaná identita hospodárskeho subjektu, ktorého prevádzkové prostriedky sú založené hlavne na ľudskej pracovnej sile, overiť, či zamestnávateľ prevzal čo do počtu a právomocí podstatnú časť zamestnancov, ktorí boli osobitne určení na výkon hospodárskej činnosti pred uvedeným prevodom.
53. Vo veci samej boli administratívni pracovníci, pracovníci pre styk so zákazníkmi a pracovníci, ktorí boli pridelení na osobitné úlohy pre zákazníkov na ich účet, poverení výkonom rovnakých činností na účet tých istých zákazníkov. Okrem toho zo spisu tiež vyplýva, že všetci pracovníci prevedení z podniku Mayer na podnik PPS boli poverení úlohami, ktoré vyžadujú osobitné schopnosti, ako je žeriavnik alebo vodič dopravného zdvíhacieho vozíka. Z toho teda odvodzujem, že títo pracovníci boli prevedení z dôvodu ich know-how.
54. Skupina pracovníkov teda existovala aj po prevode vo veci samej, pretože administratívni a dočasní zamestnanci ostali vo svojich funkciách a nezmenili sa ani zákazníci, ku ktorým boli dočasní zamestnanci pridelení.
55. Preto sa domnievam, že identita hospodárskeho subjektu bola po prevode zachovaná.
3. O prevode v dôsledku právneho prevodu
56. Ako som uviedol, právny prevod v zmysle smernice 2001/23 predpokladá podľa extenzívneho výkladu tohto pojmu prijatého Súdnym dvorom na účely zaistenia užitočného účinku tejto smernice existenciu zmeny osoby zodpovednej za prevádzku podniku.
57. Znaky veci v konaní vo veci samej sú v súlade s týmto výkladom Súdneho dvora, pretože z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu vyplýva, že podnik PPS prevzal činnosť hospodárskeho subjektu podniku Majer a pokračoval v jeho prevádzke v rovnakej forme, stal sa zodpovedným za tento hospodársky subjekt a uzatvoril nové pracovnoprávne pomery so zamestnancami a pracovníkmi, ktorých pôvodne zamestnával podnik Mayer.
58. Napokon aj úzke chápanie pojmu právny prevod by v prejednávanej veci viedlo k rovnakému riešeniu. V otázke predloženej Súdnemu dvoru vnútroštátny súd uvádza, že predmetný prevod vo veci samej je uskutočnený „v rámci spolupráce medzi dvomi dočasnými zamestnávateľskými podnikmi“.
59. Aj keby teda existovali dôvody pochybovať o existencii takéhoto právneho prevodu, ktoré by ukladali povinnosť zohľadniť ďalšie skutočnosti, viedli by k rovnakému riešeniu.
60. Je totiž len možné konštatovať zhodu medzi dátumom vyhlásenia konkurzu na podnik Mayer a dátumom uskutočnenia uvedeného prevodu podniku.
61. Nemožno teda vylúčiť hypotézu, že šlo o operáciu, ktorá mala za cieľ opäť prevziať hospodársku činnosť a vykonávať ju ziskovým spôsobom a súčasne oslobodiť sa od dlhov, ktoré predtým vznikli a neboli zaplatené.
62. Podľa zásady fraus omnia corrumpit nemôže mať takáto situácia, pokiaľ bola vnútroštátnym súdom takto pochopená, bez ohľadu na právnu konštrukciu použitú s cieľom obísť uplatnenie príslušných pravidiel, najmä pravidiel stanovených smernicou 2001/23, za následok porušenie práv pracovníkov.
63. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam sa domnievam, že smernica 2001/23 sa uplatňuje na situáciu, keď je súbor tvorený sčasti administratívnymi pracovníkmi a sčasti dočasnými zamestnancami dočasného zamestnávateľského podniku prevedený na iný dočasný zamestnávateľský podnik, aby tu vykonával porovnateľné činnosti pre tých istých zákazníkov.
V – Návrh
64. Za týchto podmienok navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázku položenú Oberster Gerichtshof odpovedal takto:
Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov sa uplatňuje, keď je súbor tvorený sčasti administratívnymi pracovníkmi a sčasti dočasnými zamestnancami dočasného zamestnávateľského podniku prevedený na iný dočasný zamestnávateľský podnik, aby tu vykonával porovnateľné činnosti pre tých istých zákazníkov.
1 – Jazyk prednesu: francúzština.
2 – Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.
3 – Smernica zo 14. februára 1977 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 61, s. 26).
4 – Podľa odôvodnenia č. 8 smernice 2001/23 predstavuje článok 1 ods. 1 písm. b) tejto smernice vysvetlenie významu prevodu v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora. Toto vysvetlenie nemení pôsobnosť smernice 77/187.
5 – Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23 sa nadobúdateľom rozumie „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu… sa stáva zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu“.
6 – Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23 sa prevádzateľom rozumie „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá z dôvodu prevodu… prestáva byť zamestnávateľom vo vzťahu k podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu“.
7 – BGBl. 456/1993.
8 – Ukázal som, že smernica 2001/23 potom prevzala tento pojem do svojho článku 1 ods. 1 písm. b).
9 – Pozri najmä rozsudky z 19. septembra 1995, Rygaard, C‑48/94, Zb. s. I‑2745, bod 20; z 11. marca 1997, Süzen, C‑13/95, Zb. s. I‑1259, bod 13, a z 15. decembra 2005, Güney‑Görres a Demir, C‑232/04 a C‑233/04, Zb. s. I‑11237, bod 32.
10 – Pozri najmä rozsudok z 10. decembra 1998, Hernández Vidal a i., C‑127/96, C‑229/96 a C‑74/97, Zb. s. I‑8179, bod 27.
11 – Pozri najmä rozsudok z 10. decembra 1998, Hidalgo a i., C‑173/96 a C‑247/96, Zb. s. I‑8237, bod 31.
12 – Rozsudok Süzen, už citovaný, bod 21.
13 – Pozri rozsudok zo 14. apríla 1994, Schmidt, C‑392/92, Zb. s. I‑1311, bod 15.
14 – Pozri najmä rozsudok z 18. marca 1986, Spijkers, 24/85, Zb. s. 1119, body 11 a 12, ako aj rozsudky Rygaard, už citovaný, bod 15 a Süzen, už citovaný, bod 10.
15 – Pozri najmä rozsudok Hidalgo a i., už citovaný, bod 31 a citovanú judikatúru.
16 – Tamže, bod 32 a citovaná judikatúra.
17 – Pozri najmä rozsudok z 20. novembra 2003, Abler a i., C‑340/01, Zb. s. I‑14023, bod 33.
18 – Pozri najmä rozsudok zo 7. februára 1985, Abels, 135/83, Zb. s. 469, body 12 a 13.
19 – Pozri najmä bod 30 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Allen a i. (rozsudok z 2. decembra 1999, C‑234/98, Zb. s. I‑8643).
20 – Pozri rozsudky Hidalgo a i., už citovaný (body 22 a 23, ako aj citovanú judikatúru), pokiaľ ide o neexistenciu zmluvy, a zo 17. decembra 1987, Ny Mølle Kro (287/86, Zb. s. 5465, bod 12), pokiaľ ide o neexistenciu prevodu vlastníctva.
21 – Pozri najmä rozsudky z 15. júna 1988, Bork International, 101/87, Zb. s. 3057, bod 13, a zo 7. marca 1996, Merckx a Neuhuys, C‑171/94 a C‑172/94, Zb. s. I‑1253, bod 28 a citovanú judikatúru.
22 – Smernica Rady z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Ú. v. ES L 206, s. 19; Mim. vyd. 05/001, s. 418).
23 – V tomto ohľade Súdny dvor napokon v rozsudku z 11. decembra 1997, Job Centre (C‑55/96, Zb. s. I‑7119), rozhodol, že v kontexte práva hospodárskej súťaže zahŕňa pojem „podnik“ akúkoľvek jednotku vykonávajúcu hospodársku činnosť a že činnosť spočívajúca v sprostredkovávaní zamestnania pracovníkom je hospodárskou činnosťou (body 21 a 25).
Full & Egal Universal Law Academy