2.4.2005
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 82/38
Žaloba podaná dňa 21. januára 2005: Standard Commercial Corporation, Standard Commercial Tobacco Corporation a Trans-Continental Leaf Tobacco Corporation proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec T-24/05)
(2005/C 82/69)
Jazyk konania: angličtina
Standard Commercial Corporation, so sídlom vo Wilsone, Severná Karolína (USA), Standard Commercial Tobacco Corporation, so sídlom vo Wilsone, Severná Karolína (USA) a Trans-Continental Leaf Tobacco Corporation, so sídlom vo Vaduze (Lichtenštajnsko), v zastúpení: M. Odriozola, M. Marañón a A. Emch, advokáti, podali 21. januára 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
—
zrušil rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 20. októbra 2004 vo veci COMP/3.38.238/B.2 – Surový tabak Španielsko v rozsahu, v akom sa dotýka žalobcov;
—
zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že žalobcovia, okrem iných podnikateľov, porušili článok 81 ods. 1 ES tým, že v období rokov 1996 až 2001 uzavreli dohody a uskutočnili zosúladené postupy za účelom určenia (maximálnej) ceny za dodávku každého druhu surového tabaku (bez ohľadu na kvalitu) a rozdelenia nákupných množstiev surového tabaku každého druhu. Komisia ďalej skonštatovala, že pre obdobie posledných troch rokov (1999-2001) si žalobcovia takisto dohodli cenové rozpätie pre jednotlivé stupne kvality každého druhu surového tabaku, ako aj iné podmienky.
Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú predovšetkým to, že Komisia nesprávne uplatnila článok 81 ods. 1 ES a článok 23 ods. 2 nariadenia 1/2003 (1) tým, že žalobcov uznala za zodpovedných za porušenie práva, ktorého sa dopustila ich dcérska spoločnosť. Podľa žalobcov Komisia nepreukázala ani to, že postavenie žalobcov im umožňovalo ovládať ich dcérsku spoločnosť počas celej doby trvania porušovania práva, ani to, že v skutočnosti mali akýkoľvek vplyv na konanie dcérskej spoločnosti. Žalobcovia subsidiárne tvrdia, že Komisia dostatočne neodôvodnila, prečo ich uznala za zodpovedných za porušenie práva, ktorého sa dopustila ich dcérska spoločnosť.
Žalobcovia ďalej tvrdia, že Komisia porušila zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že nepoužila na nich rovnaké kritériá, ako použila na vylúčenie zodpovednosti iných materských spoločností za predmetné porušenia práva, ktorých sa dopustili ich dcérske spoločnosti. Týka sa to aj nezohľadnenia skutočnosti, že majetkový podiel jedného zo žalobcov v jeho dcérskej spoločnosti bol výlučne finančnej povahy, pričom Komisia na základe presne toho istého dôvodu vylúčila zodpovednosť inej materskej spoločnosti.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4. januára 2003, s. 1.
Full & Egal Universal Law Academy