15.8.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 209/4
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. júna 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo
(Vec C-319/06) (1)
(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Vysielanie pracovníkov - Slobodné poskytovanie služieb - Smernica 96/71/ES - Ustanovenia politiky verejného poriadku - Odpočinok za týždeň - Povinnosť predloženia dokumentov týkajúcich sa vysielania na žiadosť vnútroštátnych orgánov - Povinnosť určiť mandatára ad hoc s bydliskom v Luxembursku, ktorý má uchovávať všetky dokumenty potrebné na účely kontrol)
(2008/C 209/06)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Enegren a G. Rozet, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo (v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca)
Predmet veci
Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článkov 49 ES a 50 ES a nesprávne prebratie článku 3 ods. 1 a 10 smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431) – Povinnosť určiť mandatára ad hoc s bydliskom v Luxembursku, ktorý uchováva všetky dokumenty potrebné na účely kontroly – Uplatnenie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok a podmienok zamestnania, ktoré v niektorých prípadoch presahovali, a v iných prípadoch nespĺňali požiadavky smernice
Výrok rozsudku
1.
Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že
—
vyhlásilo, že ustanovenia článku 1 ods. 1 body 1, 2, 8 a 11 zákona z 20. decembra 2002, ktorým sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb a ktorým sa stanovuje právna úprava kontroly uplatňovania pracovného práva, predstavujú ustanovenia politiky vnútroštátneho verejného poriadku,
—
neprebralo úplne ustanovenia článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb,
—
stanovilo v článku 7 ods. 1 tohto zákona z 20. decembra 2002 podmienky týkajúce sa prístupu k podstatným údajom, nevyhnutným na kontrolu zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov formulované spôsobom, ktorý nebol dostatočne jasný na to, aby umožnil zabezpečenie právnej istoty v prípade podnikov, ktoré chcú vysielať pracovníkov do Luxemburska, a
—
stanovilo v článku 8 uvedeného zákona povinnosť uchovávať v Luxembursku u mandatára ad hoc, ktorý tam má bydlisko, dokumenty potrebné na kontrolu,
nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 ods. 1 smernice 96/71 v spojení s odsekom 10 tohto článku, ako aj z článkov 49 ES a 50 ES.
2.
Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.
(1) Ú. v. EÚ C 224, 16.9.2006.
Full & Egal Universal Law Academy