NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 25. januára 2007 1(1)
Vec C‑56/06
Euro Tex Textilverwertung GmbH
proti
Hauptzollamt Duisburg
„Pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Poľskou republikou – Pojem ‚pôvodné výrobky‘ – Obnosené odevy triedené v EÚ“
1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht, (okresný daňový súd) v Düsseldorfe, Nemecko, sa týka správneho colného štatútu obnosených odevov, ktoré Euro Tex Textilverwertung GmbH (ďalej len „Euro Tex“) zozbierala, triedila a balila v Nemecku a vyvážala do Poľska predtým, než sa Poľsko stalo členom Európskej únie. Colný štatút odevov upravovala Európska dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskou republikou na strane druhej, v znení zmien a doplnení (ďalej len „dohoda o pridružení“)(2). Otázka, či sa takéto odevy majú považovať za odevy „s pôvodom v Spoločenstve“ a teda sa na ne majú uplatňovať preferenčné sadzby na základe dohody o pridružení, závisí od toho, či triedenie, ktorým prechádzajú, sa považuje za „dostatočné spracovanie alebo opracovanie“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4 k tejto dohode (ďalej len „protokol č. 4“), alebo či by malo skôr spadať pod „jednoduché operácie… vytrieďovania (vrátane zostavovania sortimentov)“ definované v článku 7 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4.
Príslušná právna úprava
Dohoda o pridružení
2. Článok 10 dohody o pridružení upravuje zrušenie alebo postupné znižovanie dovozného cla, ktoré sa uplatňuje v Poľsku na výrobky s pôvodom v Spoločenstve.
3. Článok 34 uvádza, že protokol č. 4 stanovuje pravidlá pôvodu pre uplatnenie týchto preferenčných sadzieb.
4. Článok 1 protokolu č. 4 stanovuje:
„Na účely tohto protokolu sa rozumie:
a) ‚výrobou‘ každé spracovanie alebo opracovanie, vrátane skladania alebo špecifických pracovných postupov;
b) ‚materiálom‘ každá zložka, surovina, komponent alebo časť a pod., ktoré sa používajú pri výrobe výrobku;
…“ [neoficiálny preklad]
5. Článok 2 ods. 1 stanovuje:
„Na účely uplatňovania tejto dohody sa za výrobky s pôvodom v Spoločenstve považujú:
a) výrobky, ktoré boli v zmysle článku 5 uvedeného protokolu úplne získané v Spoločenstve;
b) výrobky, ktoré boli získané v Spoločenstve a obsahujú materiály, ktoré v Spoločenstve neboli úplne získané za predpokladu, že tieto materiály boli dostatočne spracované alebo opracované v Spoločenstve podľa článku 6 tohto protokolu;
…“ [neoficiálny preklad]
6. Článok 6 stanovuje:
„1. Na účely uplatňovania článku 2 výrobky, ktoré neboli úplne získané v Spoločenstve, sa považujú za dostatočne spracované alebo opracované vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v zozname prílohy II.
…“ [neoficiálny preklad]
3. Odsek 1… sa použij[e], ak článok 7 neuvádza niečo iné.“ [neoficiálny preklad]
7. Článok 7 stanovuje:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, nasledujúce formy spracovania alebo opracovania sa považujú za nedostatočné na priznanie štatútu pôvodu, bez ohľadu na splnenie podmienok článku 6:
…
b) jednoduché operácie odstraňovania prachu, preosievania, triedenia, zatrieďovania, vytrieďovania (vrátane zostavovania sortimentov), umývania, natierania, krájania;
…
f) jednoduché skladanie častí na účely vytvorenia úplného výrobku;
g) kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až f);
…
2. Pri určení, či sa spracovanie alebo opracovanie uskutočnené na výrobku považuje za nedostatočné v zmysle odseku 1, sa všetky operácie uskutočnené na tomto výrobku v Spoločenstve alebo v Poľsku posudzujú spoločne.“ [neoficiálny preklad]
8. Príloha II protokolu č. 4 má názov „Zoznam spracovania alebo opracovania, ktoré sa má uskutočniť na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok mohol získať štatút pôvodu“. Obsahuje tabuľku s troma stĺpcami s názvami: „Položka HS“(3), „Opis tovaru“ a „Spracovanie alebo opracovanie nepôvodných materiálov potrebné pre získanie štatútu pôvodu“. V tejto tabuľke je oproti HS „pôvodná kapitola 63“ a opisu tovaru „Ostatné[(4)] celkom dohotovené textilné výrobky; súpravy; obnosené odevy a opotrebované textilné výrobky; handry…“ uvedené: „Výroba, pri ktorej sú všetky materiály zatriedené do inej položky ako vyrábaný tovar“.
9. V samotnej nomenklatúre HS zahrňuje kapitola 63; („Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky; súpravy; obnosené odevy a opotrebované textilné výrobky; handry“) pod číslo 6309 „Obnosené odevy a iné opotrebované textilné výrobky“. Poznámka(5) 3 ku kapitole 63 stanovuje: „Pri zatriedení do tejto položky musia… predmety… vykazovať známky zjavného používania a… musia sa predkladať hromadne alebo v balíkoch, vreciach alebo v podobných obaloch“.
Kjótsky dohovor
10. Medzinárodný dohovor o zjednodušení a zosúladení colného režimu (ďalej len „Kjótsky dohovor“ alebo „dohovor“) bol pôvodne prijatý v roku 1973.(6)
11. Európske spoločenstvo je stranou Kjótskeho dohovoru.
12. Článok 2 dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana „sa zaväzuje, že bude podporovať zjednodušenie a zladenie colných režimov a na ten účel, v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, dodržiavať normy a odporúčané praxe uvedené v prílohách k tomuto dohovoru“.
13. Príloha D.1 dohovoru, „Príloha týkajúca sa pravidiel pôvodu“, bola prijatá v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 77/415/ES(7). Súdny dvor odkázal na prílohu D.1 pri výklade pravidiel pôvodu v právnych predpisoch Spoločenstva.(8)
14. 3. norma(9) prílohy D.1 stanovuje, že ak sa na výrobe tovaru podieľa dve alebo viac krajín, pôvod tovaru sa stanovuje na základe kritéria podstatnej zmeny, podľa ktorého „sa určí pôvod v tej krajine, v ktorej došlo k poslednému podstatnému opracovaniu alebo spracovaniu [spracovaniu alebo opracovaniu – neoficiálny preklad], ktoré sa považuje za dostatočné na udelenie základnej povahy novému výrobku“ [definícia c) prílohy D.1].
15. Poznámka(10) 1 k 3. norme stanovuje, že v praxi môže byť kritérium podstatnej zmeny vyjadrené pravidlom vyžadujúcim zmenu tarifného zatriedenia v určenej nomenklatúre, ktorej súčasťou je zoznam výnimiek a/alebo zoznamom spracovateľských operácií, alebo opracovaní buď prisudzujúcich, alebo neprisudzujúcich tovarom, ktoré ich podstúpili, pôvod krajiny, v ktorej boli uskutočnené, a/alebo hodnotovým percentuálnym pravidlom ad valorem, ak buď percento hodnoty použitého materiálu, alebo percento pridanej hodnoty dosiahli určitú úroveň.
16. Poznámka 2 k 3. norme stanovuje:
„V zozname výnimiek je možné uvádzať:
a) spracovania alebo opracovania, ktoré, hoci majú za následok zmenu položky tarifného zatrieďovania [colného zaradenia – neoficiálny preklad], nie sú považované za podstatné alebo sú považované za podstatné za určitých podmienok;
b) spracovania alebo opracovania, ktoré, hoci nemajú za následok zmenu položky tarifnej klasifikácie [colného zaradenia – neoficiálny preklad], sú za určitých podmienok považované za podstatné.
Podmienky uvádzané v písmenách a) a b) sa môžu vzťahovať buď na určitý druh nakladania s tovarom, alebo na hodnotové percentuálne pravidlo ad valorem.“
17. 6. norma prílohy D.1 stanovuje:
„Operácie, ktoré neprispievajú, alebo len v malej miere prispievajú, k základným znakom alebo vlastnostiam tovaru, a najmä operácie pozostávajúce z jednej alebo viacerých nižšie uvedených činností, sa nepovažujú za dostatočné opracovanie alebo spracovanie [spracovanie alebo opracovanie – neoficiálny preklad]:
a) operácie nevyhnutné na zabezpečenie uchovania tovarov počas prepravy alebo skladovania;
b) operácie zamerané na zlepšenie balenia alebo obchodnej kvality tovaru, alebo na jeho prípravu na odoslanie, ako napríklad delenie, zlučovanie balení, triedenie podľa druhu a kvality, prebaľovanie;
c) jednoduché montážne operácie;
d) miešanie tovarov rôzneho pôvodu, ak vlastnosti výsledných výrobkov nie sú podstatne odlišné od vlastností tovarov, ktoré boli zmiešané.“
Spor vo veci samej a návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný na Súdny dvor
18. Euro Tex prevádzkovala v Nemecku certifikovaný podnik zameraný na zber, prepravu, skladovanie a spracovanie odevov a iných textilných výrobkov.
19. Predmetom v danej veci je postup, akým Euro Tex triedila tovary. Návrh na začatie prejudiciálneho konania opisuje tento postup takto.
20. V prvej fáze bol zozbieraný tovar oddelený od ostatného odpadu a triedený podľa jednotlivých častí na použiteľné a nepoužiteľné šatstvo. Pri nepoužiteľnom šatstve sa posudzovalo, do akej miery by mohlo byť využité na ďalšie spracovanie (získanie vlákien, výroba handier na čistenie, izolačný materiál).
21. V druhej fáze sa pokračovalo v triedení predmetov na šatstvo, topánky, handry na čistenie a recyklačný materiál, bytové textílie a dámske, pánske a detské odevy.
22. V tretej fáze sa pristúpilo k podrobnejšiemu triedeniu:(11) šatstvo a doplnky sa triedili podľa kvality materiálu a ďalších kritérií, podľa špecifických požiadaviek zákazníkov do viac ako 80 rôznych kategórií.(12)
23. Euro Tex zamestnávala na triedenie, ktoré bolo vykonávané ručne, šesť až osem zamestnancov. Úlohou zamestnancov bolo najmä vyhľadávať módne veci a triediť ich podľa okruhu zákazníkov. Žiadatelia o zamestnanie dostali čas na zaučenie v trvaní jedného až štyroch týždňov. Mohli byť trvalo zamestnaní, len ak boli schopní rozpoznať módne trendy.
24. V roku 1998 a 1999 Euro Tex dodávala maloobchodníkovi v Poľsku triedené textílie zabalené vo vreciach. Spor, týkajúci sa pôvodu tovaru, nastal so žalovaným colným úradom. Euro Tex nebola (čo nie je prekvapujúce) schopná predložiť akýkoľvek dôkaz o tomto pôvode. Tvrdila, že operácie, ktoré uskutočnila, boli dostatočné nato, aby tovarom dodali pôvod Spoločenstva. Vec bola postúpená Finanzgericht Düsseldorf, ktorý položil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o nasledujúcej otázke:
„Prekračujú operácie vytrieďovania, bližšie opísané v tomto návrhu, rámec operácií, ktoré spadajú pod pojem jednoduché operácie vytrieďovania podľa článku 7 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4 [dohody o pridružení]?“
25. Písomné pripomienky predložili Euro Tex a Komisia. Pojednávanie sa nepožadovalo, ani sa nekonalo.
Posúdenie
26. Vnútroštátny súd sa pýta, či operácie uskutočnené Euro Tex s vyradenými odevmi, pri ktorých nie je možné preukázať, že majú pôvod v Spoločenstve, sú dostatočné nato, aby priznali pôvod Spoločenstva konečnému výrobku, teda vytriedeným a zatriedeným obnoseným odevom.
27. Článok 2 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4 stanovuje, že výrobky, ktoré neboli úplne získané v Spoločenstve, sa považujú za výrobky s pôvodom v Spoločenstve za predpokladu, že boli dostatočne spracované alebo opracované v Spoločenstve podľa článku 6 tohto protokolu. Podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku protokolu č. 4 podmienky pre „dostatočné spracovanie“ sú stanovené v prílohe II.
28. Príloha II stanovuje, že pre použité predmety patriace do kapitoly 63 nomenklatúry HS, ktorá zahrňuje dotknuté predmety, je spracovaním alebo opracovaním, ktoré im priznáva štatút pôvodu, akákoľvek výroba, pri ktorej sú všetky použité materiály zaradené do inej položky ako vyrábaný tovar. Článok 1 písm. a) protokolu č. 4 definuje „výrobu“ ako „každé spracovanie alebo opracovanie, vrátane skladania alebo špecifických pracovných postupov“.
29. V danom čase – teda v čase, keď boli použité predmety vyvážané žalobcom, a teda po tom, čo ich vytriedila a zatriedila Euro Tex – spadali použité predmety dotknuté v prejednávanej veci pod položku 6309 nomenklatúry HS: obnosené odevy a opotrebované textilné výrobky, ktoré vykazujú známky zjavného používania a sú predkladané v balíkoch, vreciach alebo v podobných obaloch. Na účely článku 2 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4 by bol teda pôvod Spoločenstva priznaný len vtedy, ak by všetky materiály použité pri operáciách žalobkyne boli zaradené do inej položky, ako je položka 6309.
30. Vnútroštátny súd uvádza, a zdá sa to byť medzi účastníkmi konania nesporné, že to tak je: aj keď sú tieto materiály samy osebe obnosenými odevmi, nie sú balené v balíkoch, vreciach ani v podobných obaloch, skôr než sú predmetom operácií Euro Tex, a nespadajú teda pod položku 6309.
31. Vnútroštátny súd sa takisto domnieva, že operácie Euro Tex spadajú pod širokú definíciu „výroby“ uvedenej v článku 1 písm. a) protokolu č. 4, osobitne každé spracovanie alebo opracovanie, vrátane skladania alebo špecifických pracovných postupov.
32. Hoci vyvážané použité predmety týmto prima facie spĺňajú požiadavky na získanie štatútu pôvodu podľa článku 6 ods. 1 protokolu č. 4, článok 7 ods. 1 písm. b) tohto protokolu stanovuje, že určité operácie, vrátane spracovania a opracovania „jednoduch[ými] operáci[ami]… výberu [a/alebo(13)] triedenia (vrátane zostavovania sortimentov)“ sa považujú za nedostatočné na priznanie štatútu pôvodu. Z článku 6 ods. 3 je zjavné, že článok 7 ods. 1 písm. b) má prednosť pred článkom 6 ods. 1. Ak teda operácie Euro Tex spadajú pod článok 7 ods. 1 písm. b), triedené a vytriedené obnosené odevy sa nemôžu považovať za tovary s pôvodom v Spoločenstve.
33. Zdá sa, že vnútroštátny súd súhlasí s tým, že triediace operácie, ktoré vykonala Euro Tex (podľa všetkého v prvej a druhej fáze opísaných v bodoch 20 a 21 vyššie) sú „jednoduchými“ triediacimi operáciami na účely článku 7 ods. 1 písm. b). Nič nenasvedčuje tomu, že účastníci konania proti tomuto názoru namietajú. Colný štatút vyvážaných tovarov bude teda určený na základe toho, či triedenie vykonané Euro Tex v tretej fáze spadá tiež do pôsobnosti tohto ustanovenia. Toto je podstata položenej otázky.
34. Euro Tex tvrdí, že jej operácie vytrieďovania nie sú „jednoduch[ými] operáci[ami]… vytrieďovania…“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b). Komisia zastáva iný názor.
35. Ako poznamenáva vnútroštátny súd, doslovným prekladom anglického znenia článku 7 ods. 1 písm. b)(14) je, že všetky operácie vymenované v tomto ustanovení sú nutne „jednoduchými operáciami“ spadajúcimi do jeho pôsobnosti.(15) Ostatné jazykové verzie(16) však môžu takisto znamenať, že sú zahrnuté len tie z vymenovaných operácií, ktoré sú jednoduché, a nie zložité.(17)
36. Komisia sa prikláňa k skôr uvedenému výkladu. Tvrdí, že tu neexistuje žiadne rozlíšenie medzi „jednoduchými operáciami“ triedenia, na ktoré odkazuje článok 7 ods. 1 písm. b), a zložitejšími operáciami. Operácie „triedenia (vrátane zostavovania sortimentov)“ sú uvedené popri ďalších činnostiach, konkrétne odstraňovaní prachu, preosievaní, triedení, zatrieďovaní, umývaní, natieraní a krájaní. Doplnenie prídavného mena „jednoduché“ má len vysvetľujúci význam. Narušilo by to právnu istotu, ak by orgány museli rozlišovať medzi jednoduchými a zložitými operáciami odstraňovania prachu, preosievania, triedenia, zatrieďovania, vytrieďovania atď. Všetky tieto činnosti sú skôr považované za činnosti jednoduché, ktoré teda nepriznávajú tovarom štatút pôvodu.
37. S týmto názorom nesúhlasím.
38. Pokiaľ ide o právnu istotu, existujú tu ďalšie pododseky článku 7 ods. 1 protokolu č. 4, ktoré sú obmedzené na jednoduché operácie a zdá sa teda, že vyžadujú, aby orgány rozlišovali medzi jednoduchými a zložitými operáciami. Článok 7 ods. 1 písm. c) pododsek ii) napríklad odkazuje na „jednoduché plnenie do fľašiek, konzerv, vreciek, debničiek, krabíc, upevnenie na kartóny alebo dosky atď.“ [neoficiálny preklad]. Článok 7 ods. 1 písm. e) odkazuje na „jednoduché miešania výrobkov“ [neoficiálny preklad] a článok 7 ods. 1 písm. f) odkazuje na „jednoduché skladanie častí na účely vytvorenia úplného výrobku“ [neoficiálny preklad]. Nevidím žiadny dôvod, prečo by sa nemalo vychádzať podľa mňa z najprirodzenejšieho výkladu tohto ustanovenia vo väčšine relevantných jazykov v tom zmysle, že vymenované operácie zahrňujú len tie, ktoré sú v skutočnosti „jednoduché“.
39. Tento užší výklad článku 7 ods. 1 písm. b) je navyše zhodný s jeho postavením výnimky k všeobecnému pravidlu v článku 6 ods. 1, podľa ktorého výrobky, ktoré neboli úplne získané v Spoločenstve, sa považujú za dostatočne spracované alebo opracované vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v prílohe II.
40. V prejednávanej veci je touto podmienkou, že všetky použité materiály sú zaradené pod inú položku, ako je položka spracovaného alebo opracovaného výrobku. Je nesporné, že táto podmienka je splnená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že to, či dotknuté operácie vytrieďovania priznávajú štatút pôvodu, závisí od toho, či sú jednoduché alebo zložité. V prvom uvedenom prípade spadajú pod článok 7 ods. 1 písm. b) a štatút pôvodu nepriznávajú.
41. Kjótsky dohovor poskytuje určitý návod na to, ako rozlíšiť jednoduché a zložité operácie vytrieďovania.
42. Z 3. normy a definície c) v prílohe D.1 je zjavné, že pokiaľ sa na výrobe tovarov zúčastnilo viacero krajín, pôvod tovarov závisí od toho, „v ktorej [krajine] došlo k poslednému podstatnému spracovaniu alebo opracovaniu, ktoré sa považuje za dostatočné na udelenie základnej povahy novému výrobku“.(18)
43. Zo 6. normy v prílohe D.1 vyplýva, že za „podstatné spracovanie alebo opracovanie“ sa nepovažujú operácie, „ktoré neprispievajú, alebo len v malej miere prispievajú, k základným znakom alebo vlastnostiam tovaru“.(19)
44. Príklady takýchto operácií, ktoré sú uvedené v 6. norme, zahrňujú „b) operácie zamerané na zlepšenie balenia alebo obchodnej kvality tovaru, alebo na jeho prípravu na odoslanie, ako napríklad delenie, zlučovanie balení, triedenie podľa druhu a kvality, prebaľovanie“ a „d) miešanie tovarov rôzneho pôvodu, ak vlastnosti výsledných výrobkov nie sú podstatne odlišné od vlastností tovarov, ktoré boli zmiešané“.
45. Žiadny z týchto príkladov neuvádza, že dotknuté operácie musia byť jednoduché, aby spadali pod túto definíciu. Vzhľadom na to, že sú uvádzané ako príklady na dokreslenie všeobecného pravidla, sa však musia vykladať so zreteľom na toto pravidlo. Relevantnou je skutočnosť, či operácie prispievajú viac ako len v malej miere k základným znakom a vlastnostiam tovaru.
46. Je teda na vnútroštátnom súde, aby na základe skutkových okolností určil, či je to tak v prejednávanej veci. Pokiaľ predmetné operácie vytrieďovania prispievajú viac ako len v malej miere k základným znakom alebo vlastnostiam tovaru, teda triedených a vytriedených odevov, nespadajú pod príklad d) alebo všeobecnejšie, pod 6. normu v prílohe D.1, a teda nebudú jednoduchými operáciami v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b).
47. Pokiaľ ale, ako naznačuje návrh na začatie prejudiciálneho konania, je výsledkom vytriedenia napríklad to, že všetky položky rovnakej kategórie (ako hodvábne tričká, vlnené blúzy alebo rifle) sú zabalené hromadne, nevidím žiadny dôvod nato, aby sa na túto operáciu prizeralo tak, že prispieva k základným znakom alebo vlastnostiam tovaru, pretože tieto znaky a vlastnosti zostanú rovnaké ako základné znaky alebo vlastnosti pôvodne vyradených tovarov.
48. Vnútroštátny súd môže zjavne najlepšie posúdiť tvrdenie Euro Tex,(20) že jej operácie nie sú jednoduchými operáciami triedenia na účely článku 7 ods. 1 písm. b), pretože recyklácia zahrňuje triedenie do mnohých kategórií. Euro Tex zastáva názor, že „jednoduchá operácia… spočívajúca vo… vytrieďovaní“ má celkom iný význam, ako je to zjavné zo špecifikácie zahrnutej v tomto ustanovení „(vrátane zostavovania [Zusammenstellen] sortimentov)“, čo nevyžaduje žiadnu schopnosť presahujúcu priradenie modrej k modrej atď. Euro Tex tvrdí, že jej operácie triedenia naopak vyžadujú schopnosť rozpoznať látku, kvalitu a zloženie [Zusammensetzung] a znalosť, pre ktorú je potrebné školenie módnych trendov, osobitných potrieb rôznych krajín a kvality látok.
49. Ako jediný, kto je príslušný posúdiť skutkový stav, musí vnútroštátny súd rozhodnúť, či Euro Tex preukázala, že operácie vytrieďovania, ktoré vykonali jej zamestnanci, sú zložité, a nie jednoduché.
50. Nakoniec by som sa rada stručne zaoberala otázkou pridanej hodnoty.
51. Vnútroštátny súd uvádza, že len prostredníctvom opracovania zo strany Euro Tex nadobudol tovar, ktorý zhromaždila a ktorý nemal v tom čase žiadnu hodnotu, aspoň nejakú hodnotu (medzi približne 0,70 až 1,00 DM, alebo 0,36 až 0,51 eur za kilogram). Podľa jeho názoru skutočnosť, že triedenie a vytriedenie Euro Tex pridalo obnoseným odevom hodnotu, potvrdzuje, že tieto operácie predstavujú rozhodujúce štádium výroby.
52. Kritérium „rozhodujúceho štádia výroby“ pochádza z judikatúry Súdneho dvora(21) týkajúcej sa všeobecnej právnej úpravy Spoločenstva o štatúte pôvodu.(22) Súhlasím s Komisiou, že táto judikatúra nie je priamo pre prejednávanú vec relevantná. Účinkom 3. normy v prílohe D.1 Kjótskeho dohovoru je, že zmluvné strany môžu vyjadriť kritérium podstatnej zmeny na účely určenia pôvodu tovaru pravidlom požadujúcim zmenu colného zaradenia a/alebo zoznamom operácií spracovania alebo opracovania, ktoré priznávajú alebo nepriznávajú pôvod a/alebo pravidlom percentuálneho podielu ad valorem. Operácie uvedené v zozname výnimiek sa môžu vzťahovať buď na typ úpravy, ktorou tovar prešiel, alebo na pravidlo percentuálneho podielu ad valorem. V prípade obnosených odevov sa Komisia v protokole č. 4 rozhodla vyjadriť kritérium podstatnej zmeny všeobecným pravidlom vyžadujúcim zmenu colného zaradenia (článok 6 ods. 1 a príloha II), ktoré podliehajú zoznamu operácií spracovania alebo opracovania, ktoré sa považujú za nedostatočné na priznanie štatútu pôvodu (článok 7 ods. 1). Nerozhodla sa vyjadriť toto kritérium prostredníctvom pravidla percentuálneho podielu ad valorem. Situácia bola odlišná v odkazujúcej judikatúre, ktorá sa týkala výkladu právnej úpravy,(23) ktorá nepredpisuje žiadne z týchto troch pravidiel. Hoci by kritérium pridanej hodnoty bolo takisto zjavne racionálnou politickou voľbou, v prejednávanej veci si normotvorca Spoločenstva túto možnosť nevybral, a nie je preto potrebné toto kritérium uplatniť.
53. Tento výklad je podľa môjho názoru potvrdený článkom 7 ods. 1 protokolu 4, ktorý zahrňuje pod písm. f) „jednoduché skladanie častí na účely vytvorenia úplného výrobku“. Takéto skladanie, hoci jednoduché, pridá takmer vždy hodnotu, a normotvorca Spoločenstva predsa len výslovne vylúčil akúkoľvek možnosť, aby takáto operácia priznala pôvod Spoločenstva.
54. Nezastávam preto názor, že by otázka pridanej hodnoty mala vplyv na môj rozbor.
Návrh
55. Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že Súdny dvor by mal na otázku položenú Finanzgericht Düsseldorf odpovedať takto:
– Operácie v kategóriách, na ktoré odkazuje článok 7 ods. 1 písm. b) protokolu 4 Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskou republikou na strane druhej, zmeneného a doplneného rozhodnutím Asociačnej rady č. 1/97 medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskou republikou na strane druhej z 30. júna 1997, spadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia len vtedy, ak sú jednoduché.
– Takáto operácia je jednoduchá, ak neprispieva, alebo len v malej miere prispieva, k základným znakom alebo vlastnostiam tovaru.
– Je na príslušnom vnútroštátnom súde, aby určil, či operácie opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spadajú pod túto definíciu.
1 – Jazyk prednesu: angličtina.
2 – Podpísaná v Bruseli 16. decembra 1991 (Ú. v. ES L 348, 1993, s. 2); zmenená a doplnená rozhodnutím č. 1/97 (97/539/ESUO, ES, EURATOM) Asociačnej rady medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskou republikou na strane druhej z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 221, 1997, s. 1).
3 – Nomenklatúra, ktorá je upravená Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, známa ako „nomenklatúra HS“, je medzinárodnou viacúčelovou nomenklatúrou spravovanou Svetovou colnou organizáciou.
4 – Týkajúce sa pravdepodobne iných výrobkov ako odevov, ktoré spadajú do dvoch predchádzajúcich kapitol uvedenej nomenklatúry.
5 – Súdny dvor uviedol, že vysvetlivky vyhotovené Výborom pre HS prispievajú významnou mierou k výkladu rozsahu jednotlivých colných položiek, aj keď nie sú právne záväzné: rozsudok zo 14. decembra 1995, Colin, C‑106/94 a C‑139/94, Zb. s. I‑4759, bod 21.
6 – Kjótsky dohovor bol zmenený v júni 1999. Zmenený dohovor nadobudol platnosť vo februári 2006. Ustanovenia dohovoru uvedené v týchto návrhoch pochádzajú z pôvodného znenia, ktoré sa uplatnilo v rozhodnom čase.
7 – Rozhodnutie Rady z 3. júna 1997 o prijatí viacerých príloh k Medzinárodnému dohovoru o zjednodušení a zladení colných režimov v mene spoločenstva (Ú. v. ES L 166, s. 1; Mim. vyd. 02/01, s. 119). Prijatie sa nevzťahovalo na 7. a 8. normu a odporúčanú prax 10, z ktorých žiadne nie sú predmetom prejednávanej veci.
8 – Rozsudok z 13. decembra 1989, Brother International, C‑26/88, Zb. s. I‑4253, body 15 až 21.
9 – Článok 4 Kjótskeho dohovoru stanovuje, že normy „sú ustanovenia, ktorých všeobecné uplatňovanie sa považuje za potrebné na dosiahnutie zjednodušenia a zladenia colných režimov“.
10 – Článok 4 [Kjótskeho dohovoru] stanovuje, že poznámky „uvádzajú niektoré možnosti vhodné pre uplatnenie danej normy…“.
11 – Použila som anglické sloveso „to match“ a jeho odvodeniny tam, kde návrh na začatie prejudiciálneho konania používa nemecké slovo „sortieren“ a jeho odvodeniny. Toto použitie zodpovedá pojmu uplatniteľnému v článku 7 ods. 1 písm. b) protokolu 4 pre piaty [ak počítame „preosievanie“ (anglicky „sifting or screening“) ako jednu operáciu] typ operácie opísanej ako („matching“ alebo „sortieren“). Tretí typ operácie, anglicky „sorting“ a nemecky „Aussondern“ je stručne spomenutý vnútroštátnym súdom a nie je predmetom položenej otázky.
12 – Návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádza ako príklad 37 kategórií dámskych odevov. Tieto kategórie zahrňujú druhové položky ako šaty, sukne, nohavice a blúzky ďalej rozdelené na ďalšie kategórie (predovšetkým podľa materiálu), spolu s ďalšími kategóriami ako sukňové nohavice, opasky, hodvábne šatky na hlavu, bikiny a nepremokavé plášte.
13 – Článok 7 ods. 1 písm. g) stanovuje, že ani kombinácia dvoch alebo viacero operácií uvedených v článku 7 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4 nepostačuje výrobkom na priznanie štatútu pôvodu.
14 – Tak ako švédske znenie („Enkel behandling bestående i… hoppassning…“) a holandské znenie („eenvoudige verrichingen zoals… assorteren…“).
15 – Článok 7 je jedným z niekoľkých ustanovení protokolu č. 4, ktoré boli nahradené s účinnosťou od 1. januára 2001 rozhodnutím Rady o pridružení EÚ – Poľsko č. 4/2000 z 29. decembra 2000, ktorým sa mení protokol č. 4 k Európskej dohode s Poľskom, týkajúci sa definície pojmu „pôvodné výrobky“ a metód správnej spolupráce [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 19, s. 29). Článok 7 ods. 1 písm. j), ktorý čiastočne nahrádza článok 7 ods. 1 písm. b), už neodkazuje na „jednoduché operácie“ a namiesto toho zahŕňa len „preosievanie, čistenie od prímesí, vytrieďovanie, zatrieďovanie, triedenie; (vrátane zostavovania sortimentov)“. Kým úvodné ustanovenie k pozmeňujúcemu rozhodnutiu stanovuje, že niektoré „technické zmeny sú uskutočnené na účely odstránenia rozdielností medzi rôznymi jazykovými verziami textov“ [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 1), uvádza tiež, že zoznam nedostatočného spracovania a opracovania „je potrebné zmeniť na účely zabezpečenia správneho výkladu a zohľadnenia potreby zahrnúť niektoré operácie, ktoré neboli zahrnuté v tomto zozname“ [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 2). Rozhodnutie č. 4/2000 teda jednoznačne nepodporuje ani jeden z oboch výkladov článku 7 ods. 1 písm. b).
16 – Posúdila som len tie jazyky, ktoré boli úradnými jazykmi v čase, keď bolo podpísané (30. júna 1997) rozhodnutie č. 1/97 (uvedené v poznámke pod čiarou 2), ktoré nahradilo protokol č. 4 dohody o pridružení verziou relevantnou v prejednávanej veci.
17 – Napríklad vo francúzštine „les opérations simples de dépoussiérage, de criblage, de triage, de classement, d’assortiment (y compris la composition de jeux de marchandises), de lavage, de peinture, de decoupage“ a v nemčine „einfaches Entstauben, Sieben, Aussondern, Einordnen, Sortieren (einschließlich des Zusammenstellens von Sortimenten), Waschen, Anstreichen, Zerschneiden“.
18 – Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
19 – Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
20 – Neposudzovala som ďalšie tri tvrdenia Euro Tex, pretože sa týkali otázok, ktoré nie sú relevantné pre výklad článku 7 ods. 1 písm. b) protokolu č. 4, ktorý je jediným predmetom položenej otázky. [Podstatou týchto tvrdení je, že obnosené odevy i) majú skôr pôvod Spoločenstva, než že sú predmetom ich operácií, na základe zmeny sadzobného zaradenia z nových na obnosené odevy; sú ii) „odpadom“ v zmysle práva Spoločenstva, ktorého pôvod závisí od osoby, ktorá ho odložila a od krajiny, v ktorej má bydlisko; alebo iii) sú „použitými predmetmi zozbieranými [v Spoločenstve], ktoré je možné použiť len na zhodnotenie surových materiálov… alebo pre použitie ako odpad“ a ktoré boli v zmysle článku 5 ods. 1 písm. h) protokolu č. 4 úplne získané v Spoločenstve.]
21 – Rozsudky Súdneho dvora z 26. januára 1997, Gesellschaft für Überseehandel, 49/76, Zb. s. 41, a Brother International, už citovaný v poznámke pod čiarou 8.
22 – Článok 5 nariadenia Rady (EHS) č. 802/68 z 27. júna 1968 o spoločnej definícii pojmu pôvod tovarov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 148, s. 1). Článok 5 stanovuje: „Ak sa na výrobe výrobku podieľa dve alebo viac krajín, za krajinu pôvodu sa považuje tá, v ktorej došlo k poslednému spracovaniu alebo k podstatným posledným operáciám, ktoré boli ekonomicky odôvodnené, boli vykonané v podniku, ktorý je na tento účel vybavený a viedli k výrobe nového výrobku alebo predstavovali dôležitú fázu výroby“ [neoficiálny preklad].
23 – Pozri poznámku pod čiarou 22.
Full & Egal Universal Law Academy