ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 29. novembra 2007
Vec C‑8/06 P
Anna Herrero Romeu
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienka stanovená článkom 4 ods. 1 písm. a) druhou zarážkou prílohy VII služobného poriadku – Pojem ,práca vykonávaná pre iný štát‘“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2005, Herrero Romeu/Komisia (T‑298/02, Zb. VS s. I‑A‑295, II‑1349) smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Nové podanie argumentácie – Prípustnosť – Limity
(Štatút Súdneho dvora, článok 58; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 113 ods. 2)
2. Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania
[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. a)]
1. Z ustanovení článku 58 Štatútu Súdneho dvora v spojení s článkom 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v rámci odvolania môže odvolateľ uvádzať akékoľvek relevantné tvrdenie s jedinou výhradou, že odvolanie nezmení predmet sporu pred Súdom prvého stupňa.
2. Aj keď rozdelenie právomocí z vnútroštátneho hľadiska je rôznorodé v závislosti od inštitucionálneho usporiadania každého štátu, ten musí byť považovaný medzinárodným právom verejným za subjekt jednotného charakteru. Vzhľadom na túto koncepciu sa vyžaduje, aby štát bol zastúpený v ďalších štátoch a medzinárodných organizáciách systémom jednotného diplomatického zastúpenia, ktorý je odrazom jednotnosti dotknutého štátu z medzinárodného hľadiska.
Na to, aby dotknutý úradník mohol byť považovaný za vykonávajúceho prácu pre „iný štát“, nie je dôležité, aby bol zamestnaný ústrednou správou tohto iného štátu, rozhodujúcim prvkom je naopak jeho funkčné začlenenie na pôde stáleho zastúpenia tohto štátu.
Ako pracovníci, ktorí pracujú pre štát prostredníctvom svojej ústrednej správy, tak aj pracovníci, ktorí vykonávajú prácu pre autonómnu oblasť prostredníctvom jej správy, musia byť totiž považovaní, že sú v postavení expatriácie podľa článku 4 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku, avšak pod podmienkou, že sú formálne začlenení v rámci stáleho zastúpenia zmieneného štátu.
Preto sa na účely výkladu výrazu „práca vykonávaná pre iný štát“ uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke prílohy VII služobného poriadku musí považovať za jedinú relevantnú skutočnosť to, že práca je vykonávaná na pôde stáleho zastúpenia štátu. V dôsledku toho práca vykonávaná pre vlády politických jednotiek štátov nemôže byť považovaná za prácu vykonávanú pre štát, pokiaľ dotknutá osoba nebola formálne začlenená v rámci stáleho zastúpenia štátu.
Full & Egal Universal Law Academy