ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 29. novembra 2007
Vec C‑10/06 P
Rafael de Bustamente Tello
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke prílohy VII služobného poriadku – Pojem ‚práca vykonávaná pre iný štát‘“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2005, De Bustamente Tello/Rada (T‑368/03, Zb. VS s. I‑A‑321, II‑1439) smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu prvého stupňa – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť – Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa – Prípustnosť
(Článok 225 ES)
2. Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania
[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. a)]
1. Odvolanie je neprípustné, ak sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k vymedzeniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je napadnuté rozhodnutie dotknuté, obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné reprodukovanie žalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Súde prvého stupňa. Naopak, pokiaľ odvolateľ napáda výklad alebo uplatnenie práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa, možno opätovne v priebehu odvolacieho konania rozobrať právne otázky preskúmavané v prvostupňovom konaní. V konečnom dôsledku, ak by odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Súdom prvého stupňa, predmetné konanie by bolo zbavené časti svojho významu.
2. Aj keď rozdelenie právomocí z vnútroštátneho hľadiska je rôznorodé v závislosti od inštitucionálneho usporiadania každého štátu, ten musí byť považovaný medzinárodným právom verejným za subjekt jednotného charakteru. Vzhľadom na túto koncepciu sa vyžaduje, aby štát bol zastúpený v ďalších štátoch a medzinárodných organizáciách systémom jednotného diplomatického zastúpenia, ktorý je odrazom jednotnosti dotknutého štátu z medzinárodného hľadiska.
Na to, aby dotknutý úradník mohol byť považovaný za vykonávajúceho prácu pre „iný štát“, nie je dôležité, aby bol zamestnaný ústrednou správou tohto iného štátu, rozhodujúcim prvkom je naopak jeho funkčné začlenenie na pôde stáleho zastúpenia tohto štátu.
Ako pracovníci, ktorí pracujú pre štát prostredníctvom svojej ústrednej správy, tak aj pracovníci, ktorí vykonávajú prácu pre autonómnu oblasť prostredníctvom jej správy, musia byť totiž považovaní, že sú v situácii expatriácie podľa článku 4 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku, avšak pod podmienkou, že sú formálne začlenení v rámci stáleho zastúpenia zmieneného štátu.
Preto sa na účely výkladu výrazu „práca vykonávaná pre iný štát“ uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážke prílohy VII služobného poriadku musí považovať za jedinú relevantnú skutočnosť to, že práca je vykonávaná na pôde stáleho zastúpenia štátu. V dôsledku toho práca vykonávaná pre vlády politických jednotiek štátov nemôže byť považovaná za prácu vykonávanú pre štát, pokiaľ dotknutá osoba nebola formálne začlenená v rámci stáleho zastúpenia štátu.
Full & Egal Universal Law Academy