ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 21. februára 2008
Vec C‑348/06 P
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Marie‑Claude Girardotovej
„Odvolanie – Dočasný zamestnanec – Žaloba o náhradu škody – Strata príležitosti obsadiť pracovné miesto – Skutočná a určitá škoda – Určenie rozsahu náhrady škody“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo 6. júna 2006, Girardot/Komisia (T‑10/02, Zb. VS s. II‑A‑2‑609), ktorým sa navrhuje zrušenie tohto rozsudku. Vzájomné odvolanie podané M.‑C. Girardotovou
Rozhodnutie: Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Náhrada majetkovej ujmy spojenej so stratou príležitosti vyplývajúcej z protiprávneho zamietnutia kandidatúry
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)
2. Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu prvého stupňa – Neprípustnosť
[Článok 225ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 písm. c)]
1. V spore finančného charakteru v zmysle článku 91 ods. 1 služobného poriadku má Súd prvého stupňa neobmedzenú právomoc, v rámci ktorej má právo, ak je to potrebné, zaviazať ex offo žalovaného na náhradu škody spôsobenej jeho zavinením a v takom prípade posúdiť, po zohľadnení okolností veci, utrpenú ujmu ex aequo et bono. Okrem toho, ak Súd prvého stupňa konštatoval existenciu škody, má sám právomoc posúdiť v rozsahu návrhu a s výhradou rešpektovania povinnosti odôvodnenia spôsob a rozsah náhrady tejto škody.
V tejto súvislosti, pokiaľ ide o určenie rozsahu náhrady škody vyplývajúcej zo straty príležitosti na obsadenie pracovného miesta v rámci inštitúcie Spoločenstva pre dočasného zamestnanca, ktorého kandidatúra bola protiprávne zamietnutá, uplatnenie metódy stanovenej viacerými vnútroštátnymi právnymi poriadkami, spočívajúcej na kritériu straty odmeny stanovujúc rozdiel medzi očakávanou odmenou a odmenou, ktorú skutočne poberala a posúdenie šance, že by bola obsadila pracovné miesto formou percentuálneho podielu, s cieľom zvážiť takto vypočítanú stratu odmeny, nevyhnutne privádzajú súd Spoločenstva, aby vychádzal z radu hypotéz neistej povahy, ktoré však patria do výlučnej právomoci posúdenia skutkového stavu vykonaného Súdom prvého stupňa a z právomoci posúdenia, ktorou disponuje.
2. Z článku 225 ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú.
Túto požiadavku nespĺňa odvolanie, ktoré smeruje nie k identifikovaniu existencie právnych vád, ktorými je poznačené odôvodnenie Súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ale k spochybneniu, na jednej strane opakovaním argumentov uvádzaných v prvostupňovom konaní a na druhej strane odvolávaním sa na uvádzané údajne nové dôkazy, posúdenia skutkového stavu, ku ktorému tento súd v tomto rozsudku pristúpil.
Full & Egal Universal Law Academy