Vec C‑221/06
Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten GmbH
proti
Bundesminister für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný
Verwaltungsgerichtshof)
„Vyňatie dokumentu“
Uznesenie Súdneho dvora (prvá komora) z 23. marca 2007
Abstrakt uznesenia
Konanie – Predloženie stanovísk právnych servisov vnútroštátnych správnych orgánov Súdnemu dvoru – Podmienky
[Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 45 ods. 2 písm. b)]
Bolo by v rozpore s verejným záujmom, ak by vnútroštátne správne orgány mohli využívať stanoviská svojich právnych oddelení vydaných úplne nezávisle, ak by sa pripustilo, že predloženie takýchto interných dokumentov, ktorým podľa vnútroštátnej úpravy nebola priznaná verejná povaha, je možné v rámci konania pred Súdnym dvorom bez toho, aby toto predloženie bolo schválené príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo v prípade potreby nariadené Súdnym dvorom na základe článku 45 ods. 2 písm. b) jeho rokovacieho poriadku.
(pozri bod 19)
UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 23. marca 2007 (*)
„Vyňatie dokumentu“
Vo veci C‑221/06,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) z 27. apríla 2006 a doručený Súdnemu dvoru 15. mája 2006, ktorý súvisí s konaním:
Stadtgemeinde Frohnleiten,
Gemeindebetriebe Frohnleiten GmbH
proti
Bundesminister für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft,
za účasti:
Rakúskej republiky,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia R. Schintgen, A. Tizzano, A. Borg Barthet a M. Ilešič (spravodajca),
generálna advokátka: E. Sharpston,
po vypočutí generálnej advokátky,
vydal toto
Uznesenie
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 10 ES, 12 ES, 23 ES, 25 ES, 49 ES a 90 ES.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Stadtgemeinde Frohnleiten (obec Frohnleiten) a Gemeindebetriebe Frohnleiten GmbH (obecný podnik Frohnleiten) na jednej strane a Bundesminister für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft (spolkový minister poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, životného prostredia a vodného hospodárstva, ďalej len „minister“) na druhej strane, týkajúceho sa zdanenia uloženia odpadov pochádzajúcich z Talianska na komunálnej skládke obce Frohnleiten.
3 Podľa § 3 ods. 1 bodu 1 zákona o sanácii oblastí znečistených odpadmi zo 7. júna 1989 (Altlastensanierungsgesetz, BGBl. č. 299/1989, ďalej len „ALSAG“), podlieha príspevku „Altlastenbeitrag“ (príspevok na oblasti znečistené odpadmi) „dlhodobé uloženie odpadov vrátane dopravy odpadu na miesto skládky, aj keď sú s tým spojené stavebno-technické alebo iné účely“.
4 Ustanovenie § 3 ods. 2 bodu 1 ALSAG však stanovuje, že od Altlastenbeitrag je oslobodené uloženie, skladovanie a preprava odpadov, ktoré preukázateľne pochádzajú zo zabezpečenia alebo sanácie potenciálne znečistených oblastí zapísaných v registri potenciálne znečistených oblastí alebo oblastí znečistených odpadmi zapísaných v atlase oblastí znečistených odpadmi.
5 Podľa Verwaltungsgerichtshof v rakúskom registri potenciálne znečistených oblastí a v atlase znečistených oblastí môžu byť uvedené iba oblasti nachádzajúce sa v Rakúsku, takže oslobodenie stanovené v § 3 ods. 2 bode 1 ALSAG sa uplatní iba vo vzťahu k odpadom, ktoré pochádzajú zo zabezpečenia alebo sanácie znečistenej alebo potenciálne znečistenej oblasti v Rakúsku.
6 Podľa § 4 ods. 1 ALSAG podlieha Altlastenbeitrag najmä „prevádzkovateľ skládky alebo úložiska“.
7 Gemeindebetriebe Frohnleiten GmbH (obecný podnik Frohnleiten), ktorého jediným spoločníkom je obec Frohnleiten, prevádzkuje obecnú skládku vo Frohnleiten.
8 Vo štvrtom štvrťroku 2001 a v prvom štvrťroku 2002 bolo niekoľko ton drveného odpadu pochádzajúceho z Talianska uložených na tejto skládke. Preprava tohto odpadu do Rakúska bola povolená rakúskymi orgánmi.
9 Tieto odpady pochádzali z plochy nachádzajúcej sa v obci Rovigo (Taliansko), ktorej sanácia bola vyhlásená za potrebnú talianskym sanačným plánom oblastí znečistených odpadmi na základe § 22 zákonného dekrétu č. 22 z 5. februára 1997 (riadna príloha GURI č. 38 z 15. februára 1997) a dekrétu talianskeho ministerstva životného prostredia zo 16. mája 1989 (GURI č. 121 z 26. mája 1989, s. 12).
10 Žalobcovia vo veci samej sa domnievali, že na uvedené odpady sa má vzťahovať oslobodenie uvedené v § 3 ods. 2 bode l ALSAG z dôvodu, že pochádzali zo znečistenej oblasti, a podali na Bezirkshauptmannschaft Graz-Umgebung (Správny orgán okresu Graz a okolie, ďalej len „BH“) žiadosť o určenie tohto oslobodenia.
11 V rozhodnutí z 11. mája 2004 BH rozhodol, že predmetný odpad je oslobodený od Altlastenbeitrag podľa § 3 ods. 2 bodu 1 ALSAG. Rakúske spolkové orgány podali odvolanie, ale toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Landeshauptmann von Steiermark (predseda krajinskej vlády Štajerska, ďalej len „LH“) z 30. novembra 2004. Tak BH, ako aj LH sa domnievali, že akákoľvek diskriminácia medzi odpadmi vyplývajúca z právnych opatrení sanácie alebo zabezpečenia znečistených oblastí podľa toho, či pochádzajú z Rakúska alebo iného členského štátu, by predstavovala porušenie článku 90 ES.
12 Rozhodnutím z 10. januára 2005 minister zrušil rozhodnutie LH a rozhodol, že predmetné odpady podliehajú Altlastenbeitrag, pretože nepochádzali z oblasti uvedenej v registri potenciálne znečistených oblastí alebo v atlase znečistených oblastí. Ministerstvo usúdilo, že na Altlastenbeitrag sa nevzťahuje článok 90 ES, pretože nie je daňou z odpadov ako takých, ale daňou spojenou s činnosťou.
13 Žalobcovia vo veci samej podali žalobu proti tomuto ministerskému rozhodnutiu na Verwaltungsgerichtshof. Uvádzajú v podstate, že Altlastenbeitrag patrí do pôsobnosti článku 90 ES a že toto ustanovenie by bolo porušené, ak by uvedená daň bola vypočítaná odlišne podľa toho, či zaťažuje dovážané výrobky alebo rovnaké národné výrobky, pričom dôsledkom takéhoto rozdielu je zvýšenie nákladov na dovážané výrobky.
14 Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol Verwaltungsgerichtshof o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je v rozpore s článkami 10 ES, 12 ES, 23 ES, 25 ES, 49 ES alebo 90 ES vnútroštátny daňový zákon, v ktorom uloženie odpadov na skládku podlieha dani (,Altlastenbeitrag‘), ktorý ale súčasne stanovuje oslobodenie od platenia tejto dane pri uložení odpadov, ktoré vznikli dokázateľne pri zabezpečení alebo sanácii znečistených oblastí, pokiaľ tieto oblasti (znečistená oblasť alebo potenciálne znečistená oblasť) sú zapísané v zákonom stanovených úradných registroch (register potenciálne znečistených oblastí alebo atlas znečistených oblastí), ktoré slúžia iba na zápis vnútroštátnych oblastí, z čoho vyplýva, že oslobodenie sa môže vzťahovať iba na uloženie odpadov pochádzajúcich z potenciálne znečistených oblastí alebo znečistených oblastí, ktoré sa nachádzajú v tuzemsku?“
15 Žalobcovia vo veci samej predložili svoje pripomienky tajomníkovi Súdneho dvora 28. júla 2006. Zvlášť uviedli, že pôvodne odoslali na Zollamt Graz (Colný úrad Graz), ktorý bol príslušným orgánom, vyhlásenie o nepodliehaní daňovej povinnosti, týkajúce sa odpadov pochádzajúcich zo znečistenej oblasti v Rovigo; že Bundesministerium für Finanzen (spolkové ministerstvo financií), do ktorého pôsobnosti patria colné úrady, následne požiadalo o právne stanovisko Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst (oddelenie ústavných záležitostí úradu spolkového kancelára) na účel posúdenia, či je ALSAG v súlade s právom Spoločenstva, najmä s článkom 90 ES; že toto stanovisko bolo vydané 20. septembra 2002; že Zollamt Graz nakoniec požadoval zaplatenie Altlastenbeitrag, čím prinútil žalobcov vo veci samej k podaniu žiadosti zmienenej v bode 10 tohto uznesenia, adresovanú na BH.
16 Žalobcovia vo veci samej predložili výňatok uvedeného právneho stanoviska, ktorý tvorí prílohu B ich písomných pripomienok.
17 Listom doručeným tajomníkovi Súdneho dvora 20. februára 2007 rakúska vláda vzniesla námietku podľa článku 91 ods. 1 rokovacieho poriadku a požiadala, aby právne stanovisko Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst z 20. septembra 2002 nebolo použité v rámci prejednávanej veci. Na podporu svojho návrhu uviedla, že tieto stanoviská majú za cieľ poskytnúť vysvetlenie spolkovým ministerstvám, ktoré o ne žiadajú v rámci prípravy návrhov legislatívnych aktov a pri ich iných úlohách. Ide iba o vnútorné pracovné nástroje, ktoré nemajú byť zverejnené. Ich použitie mimo tento kontext by narušilo dobrú spoluprácu medzi Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst a spolkovými ministerstvami, pretože by ich podnietila k tomu, aby už o takéto stanoviská nežiadali, čím by tak prišli o užitočný nástroj na upevnenie legality ich činnosti.
18 Žalobcovia vo veci samej pripomienky k tejto procesnej námietke nepredložili, aj keď k tomu boli vyzvaní tajomníkom Súdneho dvora.
19 V tomto smere je potrebné uviesť, že by bolo v rozpore s verejným záujmom, ak by vnútroštátne správne orgány mohli využívať stanoviská svojich právnych oddelení vydaných úplne nezávisle, ak by sa pripustilo, že predloženie takýchto interných dokumentov, ktorým podľa vnútroštátnej úpravy nebola priznaná verejná povaha, je možné v rámci konania pred Súdnym dvorom bez toho, aby toto predloženie bolo schválené príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo v prípade potreby nariadené Súdnym dvorom na základe článku 45 ods. 2 písm. b) jeho rokovacieho poriadku (pozri obdobne, pokiaľ ide o stanoviská právnych služieb inštitúcií Spoločenstiev, uznesenie z 23. októbra 2002, Rakúsko/Rada, C‑445/00, Zb. s. I‑9151, bod 12).
20 Za daných okolností je nutné na jednej strane konštatovať, že rakúska vláda oznámila, pričom to nebolo spochybnené, že právne stanoviská poskytnuté Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst spolkovým ministerstvám sú internými dokumentmi rakúskych správnych orgánov, ktoré nemajú právnu povinnosť ich oznamovať.
21 Na druhej strane žalobcovia vo veci samej netvrdili, že právne stanovisko Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst z 20. septembra 2002 im bolo rakúskymi orgánmi oznámené. Za týchto okolností sa zdá, že rakúske orgány uvedené stanovisko ani neoznámili, ani jeho zverejnenie žalobcom vo veci samej neschválili.
22 Okolnosť uvedená žalobcami vo veci samej v ich pripomienkach doručených 28. júla 2006, že BH požiadal ministra o oznámenie právneho stanoviska Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst z 20. septembra 2002, neumožňuje dospieť k záveru, že toto stanovisko je súčasťou konania vo veci samej. Žalobcovia vo veci samej totiž uviedli, že minister odmietol uvedené stanovisko oznámiť BH, ktorý tak rozhodol bez toho, aby ho malo k dispozícii. Okrem toho netvrdili, že minister mal právnu povinnosť takejto žiadosti o oznámenie vyhovieť.
23 Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné vyhovieť žiadosti rakúskej vlády a vyňať zo spisu vo veci C‑221/06 výňatok právneho stanoviska Bundeskanzleramt‑Verfassungsdienst z 20. septembra 2002, uvedeného v prílohe B písomných pripomienok žalobcov vo veci samej.
24 O trovách konania bude rozhodnuté neskôr.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) nariadil:
1. Výňatok z právneho stanoviska Bundeskanzleramt-Verfassungsdienst z 20. septembra 2002, ktorý predložili Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten GmbH v prílohe B ich písomných pripomienok, je vyňatý zo spisu vo veci C‑221/06.
2. O trovách konania bude rozhodnuté neskôr.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.
Full & Egal Universal Law Academy