11.3.2006
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 60/49
Žaloba podaná 20. januára 2006 – Mindo/Komisia
(Vec T-19/06)
(2006/C 60/92)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Mindo Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: J. Folguera Crespo, P. Vidal Martínez, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
—
čiastočne zrušiť a vyhlásiť za neplatný článok 1.1(a) rozhodnutia Komisie K(2005) 4012, konečné znenie, z 20. októbra 2005 v konaní podľa článku 81 ods. 1 ES (vec COMP/C.38.281/B.2 – Surový tabak – Taliansko) v rozsahu, v akom sa vzťahuje na dlhšie trvanie porušenia (ktoré sa považuje za skončené 19. februára 2002 namiesto 15. januára 2002 najneskôr),
—
zrušiť a vyhlásiť za neplatný článok 2(b) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom mal byť MINDO plne oslobodený od pokút podľa Oznámenia o zhovievavosti, alebo subsidiárne, podstatne znížiť výšku pokuty uloženej spoločne a nerozdielne MINDO a „Alliance One International“,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Napadnutým rozhodnutím Komisia zistila, že niekoľko spoločností, vrátane žalobcu, porušilo článok 81 ods. 1 ES dohodami a/alebo zosúladenými postupmi v talianskom odvetví surového tabaku. Žalobca navrhuje čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia a tvrdí, po prvé, údajné porušenie jeho legitímnej dôvery pokiaľ ide o uplatnenie Oznámenia o zhovievavosti. Žalobca napáda to, že Komisia zamietla jeho žiadosť o oslobodenie z dôvodu, že nie žalobca, ale iná spoločnosť má právo na oslobodenie. Podľa názoru žalobcu táto iná spoločnosť nespĺňala požiadavky Oznámenia o zhovievavosti, zatiaľ čo Komisii sa nepodarilo preukázať, že tieto požiadavky nespĺňa žalobca.
Subsidiárne žalobca tvrdí, že jeho účasť na porušení skončila najneskôr 15. januára 2002, a nie 19. februára 2002, a že jemu uložená pokuta by z tohto dôvodu mala byť zodpovedajúcim spôsobom znížená.
Žalobca sa ďalej domnieva, že Komisia porušila zásady proporcionality a právnej istoty, ako aj povinnosť odôvodnenia pokiaľ ide o posúdenie rozsahu obmedzujúceho správania žalobcu. Podľa názoru žalobcu Komisia nezohľadnila to, že sa zúčastnil dohôd týkajúcich sa nákupných cien a množstiev nadprodukcie len v rokoch 1998 a 1999 a že tak urobil v kontexte medzipodnikových dohôd povolených talianskou právnou úpravou.
Žalobca uvádza aj porušenie práva na obhajobu, ako aj zásad proporcionality a legitímnej dôvery pri výpočte základnej sumy pokuty. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že základná suma pokuty podstatne presiahla celkový hodnotu produktov, ktoré boli dotknuté kartelovými postupmi; že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia dvoch možných účinkov obmedzujúcich postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí; že tieto dva možné účinky boli po prvýkrát uvedené v napadnutom rozhodnutí a neboli uvedené v oznámení o výhradách; a že Komisia nesprávne použila násobiteľ pri výpočte základnej sumy pokuty bez toho, aby zohľadnila, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia už žalobca nebol členom žiadneho veľkého nadnárodného podniku.
Žalobca ďalej uplatňuje porušenie povinnosti odôvodnenia a zásad právnej istoty a legitímnej dôvery v súvislosti s tým, že Komisia údajne nezohľadnila určité poľahčujúce okolnosti, najmä skoré ukončenie porušovania a minimálne účinky obmedzujúcich postupov pripisovaných žalobcovi.
Napokon žalobca tvrdí aj porušenie zásad proporcionality a legitímnej dôvery, ako aj povinnosti odôvodnenia pri uplatnení časti 5(b) Usmernení Komisie, pokiaľ ide osobitný ekonomický a sociálny kontext, v ktorom došlo k obmedzujúcim postupom. Uvádza aj to, že Komisia pri stanovení výšky pokuty nezohľadnila jeho mimoriadne citlivú ekonomickú situáciu a jeho platobnú schopnosť.
Full & Egal Universal Law Academy