2.9.2006
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 212/38
Žaloba podaná 17. júla 2006 – Solvay/Komisia
(Vec T-186/06)
(2006/C 212/67)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Solvay S.A. (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: O. W. Brouwer, D. Mes, advokáti, M. O'Regan a A. Villette, solicitors)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
—
v celom rozsahu alebo z časti zrušiť články 1, 2 a 3 rozhodnutia Európskej Komisie z 3. mája 2006 v konaní podľa článku 81 ES (vec COMP/F/38.620 – Peroxid vodíka a perboritan), pokiaľ sa týka žalobkyne, predovšetkým v časti, v ktorej konštatuje, že žalobkyňa porušila článok 81 ods. 1 ES a článok 53 ods. 1 Dohody o EHP a) v období medzi 31. januárom 1994 a augustom 1997 a b) v období medzi 18. májom a 31. decembrom 2000,
—
zrušiť alebo výrazne znížiť pokuty, ktoré boli týmto rozhodnutím uložené žalobkyni a Solvay Solexis SpA,
—
žalovanú zaviazať na náhradu trov konania vrátane trov, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s úplným alebo čiastočným zaplatením pokuty alebo zriadením bankovej záruky,
—
prijať akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré Súdny dvor považuje za primerané.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že žalobkyňa porušila článok 81 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore tým, že sa zúčastnila na kartelovej dohode v oblasti peroxidu vodíka a perboritanu sodného, ktorej formou bola predovšetkým výmena informácií o cenách a odbytových množstvách, cenové dojednania, dohody o znížení výrobných kapacít v EHP a kontrola dohôd porušujúcich pravidlá hospodárskej súťaže.
Žalobkyňa uvádza, že Komisia síce bola oprávnená konštatovať, že Solvay v období medzi augustom 1997 a 18. májom 2000 porušila článok 81 ES, avšak tým, že došla k záveru, že Solvay tento článok porušila v období medzi 31. januárom 1994 a augustom 1997 a v období medzi 18. májom a 31. decembrom 2000, porušila právo a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 81 ES. Toto porušenie práva a zjavne nesprávne posúdenie spočíva predovšetkým v tom, že Komisia:
a)
nesprávne použila pojmy „dohoda“, „spoločne dohodnutý postup“, „jediné a pokračujúce protiprávne konanie“;
b)
nedostatočne dokázala účasť žalobkyne na kartelovej dohode v iných časových obdobiach ako v obdobiach, ktoré žalobkyňa priznala;
c)
predpokladá pokračovanie účinkov porušujúcich pravidlá hospodárskej súťaže po 18. máji 2000 a
d)
nedostatočne posúdila dôkazy v jej spise vo vzťahu k vyššie uvedeným časovým obdobiam.
Žalobkyňa okrem toho uvádza, že Komisia sa pri stanovení výšky pokuty dopustila viacerých právnych chýb a zjavných nesprávnych posúdení, pokiaľ ide o aplikáciu oznámenia o spolupráci z roku 2002 (1) a nariadenia č. 1/2003 (2), a to v súvislosti s:
a)
načasovaním žiadostí o zníženie pokút a/alebo dôkazov s vysokou pridanou hodnotou v rámci týchto žiadostí;
b)
hodnotením pridanej hodnoty dôkazov predložených žalobkyňou a
c)
rozsahom zníženia pokuty priznaného žalobkyni, ktorý podľa Solvay zjavne nezohľadnil vysokú hodnotu poskytnutých dôkazov, ako ani významnú a pokračujúcu spoluprácu.
Ďalej žalobkyňa tvrdí, že pokuta bola príliš vysoká a neprimeraná a že Komisia jej výpočet neodôvodnila vôbec, prípadne neodôvodnila dostatočne.
Okrem toho žalobkyňa uvádza, že Komisia neoprávnene uložila pokutu jej dcérskej spoločnosti Solvay Solexis SpA.
Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že neumožnila nahliadnutie do dokumentov a prístup k nedôverným vyjadreniam k oznámeniam námietok v konaní pred Komisiou, porušila základné procesné predpisy a práva na obhajobu.
(1) Oznámenie Komisie o ochrane pred pokutami a znížení pokút vo veci kartelových dohôd (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3).
(2) Nariadenie Rady (ES) zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Full & Egal Universal Law Academy