2.9.2006
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 212/42
Žaloba podaná 18. júla 2006 – Caffaro/Komisia
(Vec T-192/06)
(2006/C 212/72)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobca: Caffaro S.r.l. (v zastúpení: Alberto Santa Maria a Claudi Biscaretti di Rufia, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcu
—
zrušiť rozhodnutie Komisie z 3. mája 2006 K(2006)1766, konečné znenie, vo veci COMP/F/38.620 – Peroxid vodíka a perboritan sodný v časti, v ktorej sa ukladá spoločnosti Caffaro S.r.l., solidárne so spoločnosťou SNIA S.p.A, rovnaká pokuta vo výške 1 078 000 eur,
—
subsidiárne znížiť pokutu, ktorú Komisia uložila spoločnosti Caffaro S.r.l., na symbolickú sumu,
—
subsubsidiárne znížiť podstatným spôsobom výšku pokuty uloženej spoločnosti Caffaro S.r.l. vzhľadom na krátkosť trvania porušenia, ktorého sa údajne dopustila táto spoločnosť, a na existenciu poľahčujúcich okolností,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Napadnuté rozhodnutie je rovnaké ako vo veci T 185/06, L'air Liquide/Komisia.
Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza, že:
—
by mal byť považovaný skôr za „obeť“ než za účastníka kartelovej dohody o peroxide vodíka. V tejto súvislosti žalobca pri posúdení postavenia spoločnosti Caffaro v uvedenom konaní tvrdí, že Komisia vôbec nevzala do úvahy skutočnosť, že táto spoločnosť sa bez toho, aby využívala výhody plynúce z kartelovej dohody, stiahla z trhu s perboritanom sodným (ďalej len „PBS“), presnejšie kvôli existencii protiprávnych dohôd zasahujúcich do trhu s peroxidom vodíka (ďalej len „HP“). Žalobca pred Komisiou zdôraznil, že vyrábal iba PBS, že bol iba obyčajným zákazníkom na trhu s peroxidom vodíka a že preto nemohol byť členom uvedenej dohody, ale sa sám stal obeťou uvedenej dohody,
—
Komisia sa dopustila iného zjavného omylu, keďže na všetky subjekty, ktoré sa dopustili porušenia, s výnimkou žalobcu, použila globálne podiely na trhu za rok 1999, posledný celý rok, v ktorom došlo k porušeniu v súvislosti s oboma výrobkami, HP a PBS. Prekvapujúco, v súvislosti so spoločnosťou Caffaro, Komisia naopak použila údaje o trhu z roku 1998, keďže podľa ustálenej judikatúry na účely posúdenia osobitného vplyvu bola Komisia povinná vziať do úvahy obrat uskutočnený každým podnikom v priebehu rozhodujúceho roka. Žalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na skutočnosť, že judikatúra vykladá túto zásadu v tom zmysle, že použitie rozhodujúceho roku spoločného pre všetky podniky, ktoré sa dopustili porušenia, zaručuje rovnaké zaobchádzanie.
Žalobca tiež navrhuje, aby Súd rozhodol, že došlo k:
—
porušeniu práva na obhajobu, keďže napriek tomu, čo tvrdí Komisia, zástupcovia spoločnosti Caffaro sa nezúčastnili na stretnutí v Bruseli, ktoré sa konalo 26. novembra 1998,
—
nesprávnemu použitiu článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 a v ňom uvedeného dôvodu premlčania v rozsahu, v akom spoločnosť Caffaro ukončila svoju účasť na stanovenom karteli, viac než 5 rokov pred začiatkom vyšetrovania Komisie vo vzťahu k žalobcovi.
Full & Egal Universal Law Academy