27.1.2007
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 20/29
Žaloba podaná 4. decembra 2006 – Kuwait Petroleum Corp. a i./Komisia
(Vec T-370/06)
(2007/C 20/45)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobcovia: Kuwait Petroleum Corp. (Shuwaikh, Kuvajt), Kuwait Petroleum International Ltd (Woking, Spojené kráľovstvo) a Kuwait Petroleum (Nederland) BV (Rotterdam, Holandsko) (v zastúpení: D. W. Hull, Dr. G. M. Berrisch, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobcov
—
zrušiť rozhodnutie komisie K(2006) 4090 z 13. septembra 2006 v rozsahu, v akom sa týka žalobcov, subsidiárne
—
znížiť výšku uloženej pokuty,
—
v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Rozhodnutím prijatým 13. septembra 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia uložila žalobcom Kuwait Petroleum Corp. (ďalej len „KPC“), Kuwait Petroleum International Ltd (ďalej len „KPI“) a Kuwait Petroleum (Nederland) BV (ďalej len „KPN“) spoločne a nerozdielne pokutu vo výške 16 632 miliónov eur za porušenie článku 81 ES tým, že si určili ceny na holandskom bitúmenovom trhu. Každý zo žalobcov sa týmto domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne zníženia pokuty z týchto dôvodov:
Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobcovia tvrdia, že Komisia skutkovo a právne zjavne pochybila, pretože nezákonne považovala KPC a KPI za zodpovedných za konanie KPN a pretože po právnej stránke neuviedla presvedčivý dôkaz. Konkrétne tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že ako KPC tak aj KPI sú zodpovedné za zaangažovanie manažérov KPN do holandského bitúmenového kartelu z dôvodu, že KPN je dcérska spoločnosť KPC a že osoby z KPC a KPI vykonávali široké dozorné právomoci nad KPN. Žalobcovia uvádzajú, že materská spoločnosť nemôže byť zodpovedná na základe skutočnosti, že je ich akcionárom a samotná má široké dozorné právomoci a že Komisia musí určiť, že materská spoločnosť vykonávala dostatočnú kontrolu nad správaním sa dcérskej spoločnosti na trhu dotknutom porušením povinností a bolo by tak dôvodné predpokladať, že dcérska spoločnosť nekonala autonómne, pokiaľ ide o takéto porušenie.
Žalobcovia ďalej vo svojom druhom žalobnom dôvode uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie by malo byť zrušené alebo subsidiárne pokuta znížená, pretože Komisia sa údajne dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že žalobcovia v rozpore s oznámením o spolupráci z roku 2002 (1), ktoré uvádza, že ak žiadateľ o zhovievavosť predloží dôkaz týkajúci sa skutočností, ktoré boli predtým nepreukázané a tieto skutočnosti sú v priamom vzťahu ku závažnosti alebo trvaniu kartelu, nemôže Komisia tieto skutočnosti použiť proti žiadateľovi o zhovievavosť.
Konečne vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobcovia tvrdia, že Komisia zjavne nesprávne posúdila určenie percentuálneho podielu zníženia pokuty podľa oznámenia o spolupráci z roku 2002 a preto tvrdia, že pokuta by mala byť znížená v maximálnej výške 50 %.
(1) Oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3.
Full & Egal Universal Law Academy