30.8.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/12
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 17. júla 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Bonn – Nemecko) – Andrea Raccanelli/Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften a i.
(Vec C-94/07) (1)
(Článok 39 ES - Pojem „pracovník“ - Mimovládna verejnoprospešná organizácia - Doktorandské štipendium - Pracovná zmluva - Podmienky)
(2008/C 223/19)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Arbeitsgericht Bonn
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Andrea Raccanelli
Žalovaný: Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften a i.
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Arbeitsgericht Bonn – Výklad článku 7 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15) – Postavenie doktoranda ako pracovníka zamestnaného ako štipendista verejnoprospešnou organizáciou založenou podľa súkromného práva usadenou v inom členskom štáte, ktorá ponúka väčšine vlastných doktorandov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, možnosť uzatvoriť pracovnú zmluvu – Nutnosť poskytnúť doktorandom, štátnym príslušníkom iného členského štátu, možnosť vybrať si medzi štipendiom a pracovnou zmluvou – Pojem pracovník
Výrok rozsudku
1.
Vedec, ktorý sa nachádza v situácii ako žalobca vo veci samej, to znamená, ktorý pripravuje svoju dizertačnú prácu na základe zmluvy o štipendiu uzavretej s Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften a i., sa má považovať za pracovníka v zmysle článku 39 ES len vtedy, ak svoju činnosť vykonáva počas určitého času pod vedením inštitútu, ktorý patrí do tohto združenia, a ak ako protiplnenie za túto činnosť dostáva odmenu. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v nevyhnutnej miere overil skutkový stav preto, aby posúdil, či je to tak vo veci, ktorú prejednáva.
2.
Súkromnoprávne združenie, akým je Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften a i., musí dodržiavať voči pracovníkom v zmysle článku 39 ES zásadu zákazu diskriminácie. Je úlohou vnútroštátneho súdu zistiť, či za okolností ako vo veci samej, existovala nerovnosť zaobchádzania medzi vnútroštátnymi a zahraničnými doktorandmi.
3.
Za predpokladu, že žalobca vo veci samej by mal právny nárok domáhať sa náhrady ujmy spôsobenej diskrimináciou, ktorej bol obeťou, je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť, vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu uplatniteľnú v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, povahu náhrady ujmy, na ktorú by mal právny nárok.
(1) Ú. v. EÚ C 117, 26.5.2007.
Full & Egal Universal Law Academy