30.8.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/13
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. júla 2008 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – Arcor AG & Co. KG (C-152/07), Communication Services TELE2 GmbH (C-153/07), Firma 01051 Telekom GmbH (C-154/07)/Spolková republika Nemecko
(Spojené veci C-152/07 až C-154/07) (1)
(Odvetvie telekomunikácií - Siete a služby - Vyrovnanie taríf - Článok 4c smernice 90/388/EHS - Článok 7 ods. 2 smernice 97/33/ES - Článok 12 ods. 7 smernice 98/61/ES - Regulačný úrad - Priamy účinok smerníc - Trojstranný vzťah)
(2008/C 223/20)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Arcor AG & Co. KG (C-152/07), Communication Services TELE2 GmbH (C-153/07), Firma 01051 (C-154/07)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Za účasti: Deutsche Telekom AG
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Bundesverwaltungsgericht – Výklad smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby (Ú. v. ES L 192, s. 10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách, vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability, prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) (Ú. v. ES L 199, s. 32) – Vnútroštátna právna úprava, ktorá popri poplatkoch za pripojenie vypočítaných vzhľadom na náklady služieb, stanovuje finančný príspevok iných operátorov na pokrytie „deficitu za prepojenie“, ktorý vznikol operátorovi z dôvodu poskytnutia linky telefónnemu účastníkovi – Povinnosť členských štátov odstrániť prekážky opätovného vyrovnania taríf zo strany pôvodných telekomunikačných úradov v súvislosti s prepojením sietí – Možnosť jednotlivca odvolať sa na priamy účinok smernice pred súdom členského štátu, s cieľom dosiahnuť zrušenie správneho rozhodnutia stanovujúceho finančnú povinnosť v prospech iného jednotlivca
Výrok rozsudku
1.
Článok 12 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/61/ES z 24. septembra 1998, a článok 4c smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby, zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 96/19 z 13. marca 1996 v spojení s odôvodnením č. 5 a odôvodnením č. 20 smernice 96/19, sa musia vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny regulačný úrad nemôže zaviazať prevádzkovateľa siete, vzájomne prepojenej s verejnou účastníckou sieťou, zaplatiť prevádzkovateľovi účastníckej siete s dominantným postavením poplatok za pripojenie, doplňujúci poplatok za prepojenie, ktorý je určený na vyrovnanie deficitu vzniknutého dominantnému prevádzkovateľovi z dôvodu poskytovania pripojenia účastníkov za rok 2003.
2.
Článok 4c smernice 90/388, zmenený a doplnený smernicou 96/19 a článok 12 ods. 7 smernice 97/33, zmenený a doplnený smernicou 98/61 majú priamy účinok, a jednotlivci sa na ne môžu odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi na to, aby napadli rozhodnutie vnútroštátneho regulačného úradu.
(1) Ú. v. EÚ C 140, 23.6.2007.
Full & Egal Universal Law Academy