18.4.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 90/4
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – M. Elgafaji, N. Elgafaji/Staatssecretaris van Justitie
(Vec C-465/07) (1)
(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Osoba oprávnená na doplnkovú ochranu - Článok 2 písm. e) - Reálne riziko vážneho bezprávia - Článok 15 písm. c) - Vážne a individuálne ohrozenia života alebo osoby civilistu z dôvodu neselektívneho násilia v prípade ozbrojeného konfliktu - Dôkaz)
2009/C 90/06
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: M. Elgafaji, N. Elgafaji
Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nederlandse Raad van State – Výklad článku 2 písm. e) a článku 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany – Minimálne normy upravujúce podmienky pre udelenie postavenia utečenca – Rovnaká úroveň ochrany ako je úroveň podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v prípade zápornej odpovede, kritériá uplatňované pre konštatovanie vážneho a individuálneho ohrozenia v dôsledku neselektívneho násilia
Výrok rozsudku
Článok 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany v spojení s článkom 2 písm. e) tej istej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
—
existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii,
—
existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu, ktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia.
(1) Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008.
Full & Egal Universal Law Academy