7.11.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 267/12
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien — Rakúsko) — Budějovický Budvar National Corporation/Rudolf Ammersin GmbH
(Vec C-478/07) (1)
(Dvojstranné zmluvy medzi členskými štátmi - Ochrana údaja o zemepisnom pôvode jedného členského štátu v inom členskom štáte - Názov „Bud“ - Použitie ochrannej známky American Bud - Články 28 ES a 30 ES - Nariadenie (ES) č. 510/2006 - Režim Spoločenstva týkajúci sa ochrany zemepisných označení a označení pôvodu - Pristúpenie Českej republiky - Prechodné opatrenia - Nariadenie (ES) č. 918/2004 - Pôsobnosť režimu Spoločenstva - Výlučný charakter)
2009/C 267/21
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Handelsgericht Wien
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Budějovický Budvar National Corporation
Žalovaný: Rudolf Ammersin GmbH
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Handelsgericht Wien — Výklad článkov 28 ES a 30 ES nariadenia Komisie (ES) č. 918/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa uvádzajú prechodné opatrenia o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (Ú. v. EÚ L 163, s. 88; Mim. vyd. 03/046, s. 255) a nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, s. 12) — Názov, ktorý neoznačuje ani oblasť, ani miesto na území štátu pôvodu a je v tomto členskom štáte chránený ako kvalifikované zemepisné označenie a navyše má aj ochranu ako ochranná známka — Podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 18. novembra 2003, Budějovický Budvar (C-216/01), podľa ktorých absolútna ochrana tohto názvu ako zemepisného označenia môže byť považovaná za ochranu, ktorá je v súlade s článkom 28 ES — Účinok nezapísania tohto názvu na úrovni Spoločenstva na pokračovanie jeho doterajšej vnútroštátnej ochrany a ochrany zaručenej dvojstrannou dohodou v inom členskom štáte
Výrok rozsudku
1.
Z bodu 101 rozsudku z 18. novembra 2003, Budějovický Budvar (C-216/01), vyplýva, že:
—
aby bolo možné určiť, či názov, ako je ten, ktorého sa týka vec sama, možno považovať za jednoduchý a nepriamy údaj o zemepisnom pôvode, ktorého ochrana v zmysle dotknutých dvojstranných zmlúv môže byť odôvodnená s ohľadom na kritériá článku 30 ES, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či podľa skutkových okolností a vnímania prevládajúcich v Českej republike je tento názov, aj ak nie je ako taký zemepisným menom, aspoň spôsobilý informovať spotrebiteľa o tom, že výrobok, na ktorom je uvedený, pochádza z oblasti alebo miesta na území tohto členského štátu,
—
vnútroštátny súd musí okrem toho overiť — opäť s ohľadom na skutkové okolnosti a vnímanie, ktoré v Českej republike prevládajú — či názov, ktorého sa týka vec sama, nenadobudol v čase vstupu dvojstranných zmlúv do platnosti alebo neskôr v tomto členskom štáte druhovú povahu, tak ako to vyplýva z bodu 99 uvedeného rozsudku, pričom Súdny dvor Európskych spoločenstiev už rozhodol v bodoch 99 a 100 toho istého rozsudku, že cieľ režimu ochrany stanoveného týmito zmluvami spadá do pôsobnosti ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva v zmysle článku 30 ES,
—
v prípade neexistencie akéhokoľvek ustanovenia Spoločenstva v tejto oblasti prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v súlade s vnútroštátnym právom rozhodol o potrebe objednať anketu s cieľom objasniť skutkové okolnosti a vnímanie, ktoré v Českej republike prevládajú, aby sa overilo, či názov „Bud“, ktorého sa týka vec sama, môže byť kvalifikovaný ako jednoduchý a nepriamy údaj o zemepisnom pôvode a či nenadobudol v tomto členskom štáte druhovú povahu. Ak vnútroštátny súd usúdi, že je potrebné objednať anketu, musí rovnako na základe tohto vnútroštátneho práva na účely uvedeného overovania určiť percento spotrebiteľov, ktoré sa považuje za dostatočne významné, a
—
článok 30 ES nestanovuje konkrétnu požiadavku kvality a trvania používania názvu v členskom štáte pôvodu, aby jeho ochrana mohla byť na základe tohto článku odôvodnená. Otázku, či sa takáto požiadavka uplatňuje v rámci veci samej, musí vyriešiť vnútroštátny súd podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a osobitne podľa režimu ochrany vyplývajúceho z dotknutých dvojstranných zmlúv.
2.
Režim Spoločenstva týkajúci sa systému ochrany, ktorý stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, má výlučný charakter, čo znamená, že toto nariadenie bráni uplatňovaniu režimu ochrany upraveného zmluvami medzi dvoma členskými štátmi, akými sú dotknuté dvojstranné zmluvy, teda režimu, ktorý priznáva názvu uznanému podľa práva jedného členského štátu ako názov predstavujúci označenie pôvodu, ochranu v druhom členskom štáte, v ktorom sa o túto ochranu skutočne žiada, hoci toto označenie pôvodu nebolo predmetom žiadosti o registráciu podľa uvedeného nariadenia.
(1) Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.
Full & Egal Universal Law Academy