29.8.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 205/13
Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) zo 4. júna 2009 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Hof van beroep te Brussel a Rechtbank van eerste aanleg te Brugge — Belgicko) — Belgické kráľovstvo/KBC Bank SA
(Spojené veci C-439/07 a C-499/07) (1)
(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Články 43 ES a 56 ES - Smernica 90/435/EHS - Článok 4 ods. 1 - Vnútroštátna právna úprava o zamedzení dvojitého zdanenia rozdelených ziskov - Odpočet sumy vyplatených dividend zo zdaniteľného základu materskej spoločnosti iba v prípade, ak táto spoločnosť dosiahla zdaniteľné zisky)
2009/C 205/24
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hof van beroep te Brussel, Rechtbank van eerste aanleg te Brugge
Účastníci konania
Žalobcovia: Belgické kráľovstvo (C-439/07), Beleggen, Risicokapitaal, Beheer NV (C-499/07)
Žalovaní: KBC Bank NV (C-439/07), Belgické kráľovstvo (C-499/07)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van beroep te Brussel — Výklad článkov 43 ES a 56 ES a článku 4 ods. 1 prvej zarážky a ods. 2 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147) — Vnútroštátne ustanovenia o zamedzení dvojitého zdanenia vyplatených ziskov — Systém odpočtu definitívne zdanených príjmov
Výrok uznesenia
1.
Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, ktorá na účely oslobodenia dividend vyplatených materskej spoločnosti usídlenej v tomto členskom štáte dcérskou spoločnosťou usídlenou v inom členskom štáte stanovuje, že uvedené dividendy sú zahrnuté v zdaniteľnom základe materskej spoločnosti, aby z neho boli následne odpočítané vo výške 95 %, vtedy, ak v ňom v dotknutom zdaňovacom období po odpočítaní ostatných oslobodených príjmov zostane kladný zostatok, a ktorá má za účinok, že:
—
materská spoločnosť je v súvislosti s rozdelením zisku zdanená v neskoršom zdaňovacom období, ak v ňom nedosiahla žiadny zdaniteľný zisk alebo dosiahla nedostatočne zdaniteľný zisk v zdaňovacom období, v ktorom bol zisk rozdelený,
alebo že
—
straty, ktoré vznikli v danom zdaňovacom období, sú vyrovnané rozdelením zisku a nemožno ich vo výške rozdelenia zisku previesť do neskoršieho zdaňovacieho obdobia.
2.
Článok 4 ods. 1 prvá zarážka smernice 90/435 v spojení s odsekom 2 tohto článku sa má vykladať v tom zmysle, že členským štátom neukladá povinnosť umožniť, aby zisky vyplatené materskej spoločnosti usídlenej v tomto členskom štáte jej dcérskou spoločnosťou usídlenou v inom členskom štáte boli v plnom rozsahu odpočítateľné od ziskov v zdaňovacom období v materskej spoločnosti a aby z toho vyplývajúca strata mohla byť prevedená na neskoršie zdaňovacie obdobie.
Pokiaľ si však členský štát vybral systém oslobodenia stanovený článkom 4 ods. 1 prvou zarážkou smernice 90/435 a v zásade právna úprava uvedeného členského štátu pripúšťa prevod strát na neskoršie zdaňovacie obdobie, uvedené ustanovenie odporuje právnej úprave členského štátu, ktorá má za účinok zníženie strát materskej spoločnosti, ktoré môžu byť takto prevedené, vo výške vyplatených dividend.
3.
Ak si vnútroštátna právna úprava, pokiaľ ide o výlučne vnútroštátne situácie, zvolí rovnaké riešenia ako právo Spoločenstva, prináleží iba vnútroštátnemu súdu v rámci rozdelenia súdnych právomocí medzi vnútroštátnymi súdnymi orgánmi a Súdnym dvorom podľa článku 234 ES, aby posúdil presný význam tohto odkazu na právo Spoločenstva, pričom zohľadnenie hraníc, ktoré mohol vnútroštátny zákonodarca zaviesť na uplatnenie tohto práva na výlučne vnútroštátne situácie, patrí do práva dotknutého členského štátu a následne do výlučnej právomoci jeho súdov.
4.
Pokiaľ sa podľa vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu s dividendami pochádzajúcimi od spoločnosti, ktorá je usadená v treťom štáte, zachádza menej priaznivo ako s dividendami od spoločnosti, ktorá má sídlo v uvedenom členskom štáte, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby so zohľadnením tak predmetu vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj skutkových okolností veci, o ktorej rozhoduje, overil, či je článok 56 ES uplatniteľný a prípadne či mu toto rozdielne zaobchádzanie odporuje.
5.
Článok 43 ES neodporuje právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že materská spoločnosť usadená v členskom štáte a dostávajúca zisky rozdelené jej dcérskou spoločnosťou usadenou v inom členskom štáte môže tieto zisky odpočítať od svojich zdaniteľných príjmov iba vo výške ziskov dosiahnutých v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto zisky rozdelené, hoci by tieto zisky mohli byť v plnom rozsahu oslobodené, ak by táto spoločnosť zriadila v tomto inom členskom štáte stálu prevádzkáreň, pod podmienkou, že zaobchádzanie so ziskami pochádzajúcimi od subjektov usadených v inom členskom štáte nie je diskriminačné vo vzťahu k zaobchádzaniu so ziskami pochádzajúcimi od porovnateľných vnútroštátnych subjektov.
(1) Ú. v. EÚ C 315, 22.12.2007. Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.
Full & Egal Universal Law Academy