NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 9. júla 2009 1(1)
Vec C‑199/07
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Helénskej republike
„Žaloba o nesplnenie povinnosti – Verejné zmluvy – Postupy subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore – Kritériá vylúčenia uchádzačov“
1. V tejto veci, ktorá sa týka konkrétneho verejného obstarávania na projektové a poradenské služby organizovaného Gréckou železničnou spoločnosťou, Komisia tvrdí, že Grécko porušilo svoje povinnosti podľa smernice Rady 93/38/EHS (ďalej len „smernica“)(2), zásadu rovnosti zaobchádzania zakotvenú v článku 12 ES, článok 49 ES, ktorý zaručuje slobodu poskytovania služieb v Spoločenstve, a zásadu vzájomného uznávania dokladov o vzdelaní.
Príslušná právna úprava Spoločenstva
2. Článok 12 ES zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.
3. Článok 49 ES zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby v prípade štátnych príslušníkov, ktorí sa usadili v členskom štáte inom, ako je členský štát osoby, ktorej sú služby určené.
Smernica
4. Smernica koordinuje postupy verejného obstarávania v prípade subjektov, ktoré sú verejnoprávnymi orgánmi alebo verejnoprávnymi podnikmi(3) podnikajúcimi vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore.
5. Smernica stanovuje tri typy postupov:
– „otvorená súťaž“, v prípade ktorej môžu všetci zainteresovaní dodávatelia, zhotovitelia alebo poskytovatelia služieb predložiť svoje ponuky,
– „užšia súťaž“, v prípade ktorej môžu predložiť svoje ponuky len záujemcovia, ktorí boli obstarávateľom vyzvaní,
– „rokovacie konanie“ v prípade ktorého sa obstarávateľ poradí s dodávateľmi, zhotoviteľmi alebo poskytovateľmi služieb podľa svojho výberu a dojednáva s jedným alebo s viacerými z nich podmienky zmluvy.(4)
6. „Súťaže návrhov“ sú definované ako vnútroštátne postupy, ktoré umožňujú obstarávateľovi získať plán alebo návrh vybratý výberovou komisiou po tom, čo prebehla súťaž.(5)
7. Článok 4 ods. 1 stanovuje, že pri organizovaní inter alia súťaží návrhov, musia obstarávatelia použiť postupy, ktoré sú prispôsobené ustanoveniam smernice. Článok 4 ods. 2 stanovuje: „Obstarávatelia zabezpečia, aby neexistovala žiadna diskriminácia medzi rôznymi dodávateľmi, zhotoviteľmi alebo poskytovateľmi služby.“
8. Smernica sa vzťahuje na zákazky pridelené subjektmi, ktoré vykonávajú činnosti v dopravnom sektore v prípade, keď odhadovaná hodnota (bez DPH) nie je nižšia ako 400 000 eur, pokiaľ ide o dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb, alebo 5 000 000 eur, pokiaľ ide o vykonanie prác(6).
9. Články 30 až 38 (kapitola V smernice) upravujú kvalifikáciu, výber a pridelenie zákazky vo verejnom obstarávaní. Článok 31 stanovuje:
„1. Obstarávatelia, ktorí vyberú záujemcov na ponuky v užších súťažiach alebo na účasť v rokovacích konaniach, urobia tak podľa objektívnych kritérií a pravidiel, ktoré uložili a ktoré sprístupnili dodávateľom, zhotoviteľom alebo poskytovateľom služieb, ktorí prejavili záujem.
2. Použité kritériá môžu zahŕňať kritériá pre výnimky špecifikované v článku 23 smernice 71/305/EHS a v článku 20 smernice 77/62/EHS.(7)
3. Kritériá môžu byť založené na objektívnej potrebe obstarávateľa znížiť počet záujemcov na úroveň, ktorá je odôvodnená potrebou vyváženia osobitných charakteristík postupu verejného obstarávania a zdrojov potrebných na jeho ukončenie. Počet vybraných záujemcov však musí brať do úvahy potrebu zabezpečenia primeranej súťaže.“
10. Kritériá, ktorými sa spravuje vyhodnocovanie ponúk obstarávateľmi, uvádza článok 34, ktorého príslušné odseky stanovujú:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o úhrade za niektoré služby, spravuje sa vyhodnocovanie ponúk obstarávateľmi týmito kritériami:
(a) ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, vrátane rôznych kritérií závisiacich od príslušnej zmluvy, napr.: dodávka alebo dátum ukončenia, prevádzkové náklady, účinnosť nákladov, kvalita, estetické a funkčné charakteristiky, technické vlastnosti, servis po predaji a technická pomoc, záväzky vzhľadom k náhradným dielom, bezpečnosti dodávok a cene; alebo
(b) len najnižšia cena.
2. V prípade uvedenom v ods. 1 písm. a) uvedie obstarávateľ v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení obstarávania všetky kritériá, ktoré zamýšľa uplatniť pri obstarávaní, kde je to možné, v zostupnom poradí dôležitosti.“
Smernica 92/13/EHS
11. Smernica Rady 92/13/EHS(8) stanovuje, že členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby rozhodnutia prijaté obstarávateľmi mohli byť preskúmané účinne na základe toho, že takéto rozhodnutia porušili právne predpisy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktoré ich vykonávajú.(9) Článok 2 ods. 6 smernice 92/13/EHS stanovuje:
„Dôsledky vykonávania právomocí, uvedených v odseku 1, k zmluve uzavretej následne po zadaní objednávky, budú ustanovené vnútroštátnym právnym predpisom. Okrem prípadu, keď sa rozhodnutie musí odložiť [keď rozhodnutie musí byť zrušené – neoficiálny preklad] pred priznaním náhrady škody, môže členský štát zabezpečiť, že po uzavretí zmluvy nasledujúcom po tomto priznaní, bude právomoc orgánu zodpovedného za revízne postupy obmedzená na priznanie náhrady škody akejkoľvek osobe poškodenej porušením zákona.“
Skutočnosti predchádzajúce konaniu o nesplnenie povinnosti
Napadnuté konanie
12. Nasledujúce skutkové okolnosti sú nesporné.
13. Dňa 24. októbra 2003 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na rôzne inžinierske a projektové služby v rámci rozvoja komplexu Thriaso Pedio na predmestí Atén (ďalej len „napadnuté konanie“). Uvádzalo sa, že ide o otvorenú súťaž. Obstarávateľom bol ERGA OSE AE.
14. ERGA OSE AE je verejnoprávny orgán, ktorý poskytuje služby verejnosti v oblasti železničnej dopravy. Odhadovaná hodnota zákazky, na ktorú bolo vydané oznámenie, o ktoré ide v napadnutom konaní, bola 3 240 000 eur; teda zjavne viac, než stanovujú prahové hodnoty v článku 14 ods. 1 písm. c) smernice.
15. Oznámenie, o ktoré ide v napadnutom konaní, zverejnil obstarávateľ v súlade s vnútroštátnymi právnymi požiadavkami účinnými v danom čase, najmä so zákonom č. 716/1977.(10)
16. Časť III oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa týka právnych, ekonomických, finančných a technických informácií, ktoré sú uchádzači povinní poskytnúť. Príslušné podmienky zneli takto:
„…
2.1 Informácie týkajúce sa individuálnej situácie… poskytovateľov služieb a formálne údaje nevyhnutné na posúdenie ich minimálnej hospodárskej a technickej spôsobilosti:
2.1.3 Technická spôsobilosť – Požadované podklady: A. Vyjadrenie záujmu bude prijaté od
a) gréckych poradenských spoločností, ktoré sú zapísané v príslušnom vnútroštátnom registri a sú držiteľmi osvedčení:
…
b) zahraničných poradenských spoločností založených podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie alebo EHP, ktorých ústredie, hlavné miesto podnikania alebo sídlo leží v Európskej únii alebo EHP… Zahraniční poradcovia musia mať formálnu a vecnú kvalifikáciu na každú kategóriu štúdie zodpovedajúcu kvalifikácii požadovanej pre gréckych poradcov, ktorí sú zapísaní v príslušnom gréckom registri poradcov, a poradenské spoločnosti musia disponovať zamestnancami pre každú kategóriu štúdie, ktorí zodpovedajú zamestnancom požadovaným pre grécke poradenské spoločnosti.
Zdôrazňuje sa, že zahraničné poradenské spoločnosti/poradcovia, ktorí predložili vyjadrenie záujmu vo verejnom obstarávaní organizovanom ERGA OSE AE v období šesť mesiacov predchádzajúcich dátumu vyjadrenia záujmu z ich strany v tejto súťaži a ktorí uviedli kvalifikáciu zodpovedajúcu kategóriám osvedčení odlišným od tých, ktoré sú vyžadované v tomto konaní, nebudú prijaté.“(11)
17. Časť IV sporného oznámenia sa týka procesných aspektov súťaže.
„1. Povaha konania: otvorená
…
2. Kritériá hodnotenia ponúk:
ekonomicky najvýhodnejšia ponuka v súlade s nasledujúcimi kritériami… :
Vzhľadom na článok 34 ods. 1 písm. a) smernice 93/38/EHS bude zákazka zadaná v súlade s týmito kritériami:
1. Konkrétna a všeobecná prax, najmä projektové práce vykonávané v rámci podobných projektov buď poradenskými spoločnosťami alebo poradcami a ich vedeckými pracovníkmi.
2. Reálna schopnosť vypracovať štúdiu v plánovanom časovom rámci, a to spoločne s prijatými záväzkami na vykonanie iných štúdií, a konkrétny vedecký a vykonávací personál navrhovaný na vypracovanie predmetnej štúdie, ako aj vybavenie týkajúce sa predmetu štúdie… .“
18. Je nesporné, že odkaz na kategórie kvalifikácie v bode III 2.1.3.b (ďalej len „sporné ustanovenie“) odráža skutočnosť, že Grécko má systém klasifikácie inžinierov, ktorý ich zoskupuje do kategórií podľa dĺžky, úrovne a komplexnosti ich štúdií a ďalej klasifikuje inžinierske firmy do skupín podľa klasifikácií ich inžinierov. Zodpovedajúci systém klasifikácie pre zahraničné poradenské spoločnosti a poradcov neexistoval; takéto spoločnosti preto neboli povinné registrovať sa takýmto spôsobom.
Konanie pred podaním žaloby
19. Počas roka 2004 dostala Komisia dve sťažnosti od spoločnosti, ktorá uvádzala, že nemohla podať prihlášku do napadnutého konania, pretože sa považovala za nevyhnutne vylúčenú z dôvodu, že bola zahraničnou spoločnosťou a pred menej ako šiestimi mesiacmi sa zúčastnila na súťaži toho istého obstarávateľa, pričom mala klasifikáciu odlišnú od klasifikácie požadovanej obstarávateľom v napadnutom konaní.
20. Komisia pri skúmaní tejto sťažnosti dospela k záveru, že kritérium v spornom ustanovení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania i) zaviedlo dodatočný dôvod vylúčenia popri tých, ktoré sú už taxatívne uvedené v článku 31 ods. 2 smernice 93/38, a ii) diskriminovalo zahraničné poradenské spoločnosti alebo poradcov v rozpore s povinnosťami gréckych orgánov podľa práva Spoločenstva.
21. Dňa 28. júna 2005 Komisia napísala gréckym orgánom, aby vyšetrili sťažnosť. Grécke orgány odpovedali 22. júla 2005.
22. Komisiu neuspokojila zaslaná odpoveď, a preto 18. októbra 2005 poslala Grécku výzvu.
23. Grécke orgány odpovedali 14. decembra 2005. Zdôraznili, že sporné ustanovenie nevyžadovalo, aby sa zahraničné spoločnosti registrovali, ale iba stanovilo prostriedok preukázania ich skúseností. Grécke orgány uviedli, že ERGA OSE AE v skutočnosti nevylúčil zahraničnú spoločnosť na základe tohto ustanovenia.
24. Komisia považovala odpoveď gréckych orgánov za nedostatočnú a vydala 4. júla 2006 odôvodnené stanovisko. Dospela k záveru, že sporné ustanovenie porušovalo smernicu, zásadu vzájomného uznávania dokladov o vzdelaní a zásadu rovnosti zaobchádzania a že nerozlišovalo medzi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk, čo v tejto oblasti právne predpisy vyžadujú.
25. Dňa 30. júna 2006 poskytli grécke orgány odpoveď a tvrdili, že i) vnútroštátna právna úprava, na ktorej bolo založené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania (zákon č. 716/1977), bola zmenená a akákoľvek žaloba o nesplnenie povinnosti je teda neprípustná; ii) zákazky už boli zadané tretím osobám v dobrej viere, a preto ich nemožno zrušiť; a iii) sporné ustanovenie nemalo žiadny účinok na slobodu súťaže.
26. Keďže Komisia nebola spokojná s odpoveďou gréckych orgánov na jej odôvodnené stanovisko, podala návrh na začatie tohto konania o nesplnenie povinnosti.
Prípustnosť
27. Grécke orgány tvrdia, že žaloba je neprípustná z troch dôvodov. Po prvé tvrdia, že vyhoveli odôvodnenému stanovisku pred uplynutím lehoty. Po druhé uvádzajú, že rozsah žaloby Komisie presahuje jej pripomienky vznesené v konaní pred podaním žaloby. Po tretie tvrdia, že údajné porušenie nie je možné napraviť zrušením už uzatvorených zmlúv v napadnutom konaní vzhľadom na určité praktické dôvody (pozri body 39 až 41 nižšie) a účinky článku 2 ods. 6 smernice 92/13.
28. Žaloba Komisie je preto podľa môjho názoru prípustná.
Súlad s odôvodneným stanoviskom
Tvrdenia účastníkov konania
29. Grécke orgány tvrdia, že uviedli stav do súladu s odôvodneným stanoviskom pred uplynutím stanovenej lehoty, keďže zákon č. 716/1977 zrušil a nahradil zákon č. 3316/2005, ktorý zakázal používanie takých ustanovení, k akým patrí sporné ustanovenie, a objasnil rozdiel medzi kvalitatívnymi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk.
30. Komisia odpovedá, že predmetom žaloby nie je vnútroštátna právna úprava. Zrušenie zákona č. 716/1977 pre toto konanie preto nie je relevantné.
Posúdenie
31. Súhlasím s Komisiou.
32. Vzhľadom na to, že žaloba Komisie sa týka iba napadnutého konania, zrušenie zákona č. 716/1977 nemá dosah na podstatu žaloby Komisie, a preto nemôže spôsobiť jej neprípustnosť.
Rozsah žaloby
Tvrdenia účastníkov konania
33. Grécke orgány namietajú, že rozsah žaloby presahuje výhrady vznesené počas konania pred podaním žaloby v dvoch aspektoch. Po prvé tvrdia, že Komisia najprv vzniesla výhradu, že Grécko nezrušilo predmetné verejné obstarávanie, v odôvodnenom stanovisku, a nie vo výzve. Po druhé tvrdia, že výhrada, že porušenie práva Spoločenstva je spôsobené trvalou správnou praxou bola vznesená po prvýkrát až v žalobe Komisie. Grécko takisto uvádza, že výrok odôvodneného stanoviska je neurčitý a nepresný.
34. Komisia vysvetľuje, že rozsah jej žaloby sa obmedzuje na napadnuté konanie. V odpovedi výslovne potvrdzuje, že netvrdí, že porušenie práva Spoločenstva gréckymi orgánmi spôsobuje trvalá správna prax.
Posúdenie
35. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že predmet žaloby podanej podľa článku 226 ES je vymedzený konaním pred podaním žaloby, a teda Komisia musí svoje odôvodnené stanovisko a žalobu založiť na rovnakých výhradách.(12)
36. Podľa môjho názoru grécka vláda nepreukázala, že Komisia rozšírila predmet žaloby nad rámec vymedzený v odôvodnenom stanovisku. Komisia sa nedomáha určenia toho, aby grécke orgány zrušili verejné obstarávanie. Takisto netvrdí, že došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva z dôvodu trvalej správnej praxe.(13)
37. Rozsah žaloby je preto v súlade s konaním pred podaním žaloby.
38. Podmienky, ktoré musia byť splnené na podanie žaloby podľa článku 226 ES, takisto riadne stanovuje judikatúra Súdneho dvora. V každej žalobe v podstate musí byť označený predmet konania a uvedené zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená, a toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si svoju obranu a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie.(14)
39. Zastávam názor, že výrok odôvodneného stanoviska vymedzuje dôvody výhrad Komisie spôsobom, ktorý gréckym orgánom umožňuje oboznámiť sa s argumentáciou, ktorá sa proti nim uplatňuje. Preto nesúhlasím s tvrdením, že žaloba Komisie by bola neurčitá a nepresná.
Nemožnosť nápravy údajného porušenia
Tvrdenia účastníkov konania
40. Grécke orgány tvrdia, že uvádzané porušenie nie je možné napraviť z právnych a praktických dôvodov.
41. Pokiaľ ide o právne dôvody, tvrdia, že napadnuté konanie nemožno odvolať a zmluvy, ktoré boli uzatvorené v rámci neho nemožno zrušiť na vnútroštátnej úrovni. Konkrétne, z vnútroštátnej právnej úpravy vykonávajúcej článok 2 ods. 6 smernice 92/13 vyplýva, že právomoci orgánu zodpovedného za preskúmanie sú obmedzené na priznanie náhrady škody.
42. Komisia tvrdí, že smernica 92/13 sa na túto žalobu neuplatňuje, a Grécko sa preto nemôže na ňu odvolávať.
43. Pokiaľ ide o praktické dôvody, grécke orgány tvrdia, že projekt je čiastočne financovaný Spoločenstvami, a preto podlieha časovému rozvrhu, ktorý nemožno meniť.
44. Takisto tvrdia, že keby sa napadnuté konanie zrušilo a opäť by prebehlo, skreslilo by to hospodársku súťaž.
Posúdenie
45. Tvrdenia o právnom účinku zrušenia sa týkajú práv a prostriedkov nápravy poškodeného subjektu na vnútroštátnej úrovni. Tieto otázky však podľa mňa nie sú relevantné vzhľadom na to, čo treba vyriešiť v tomto konaní o nesplnenie povinnosti.
46. Presnejšie, smernica 92/13 vyžaduje od členských štátov zabezpečiť, aby rozhodnutia prijímané obstarávateľmi mohli byť účinne preskúmané na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o porušenie pravidiel Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania.(15) Týka sa tak prostriedkov nápravy vo vnútroštátnom konaní, keď sa jednotlivec domáha nápravy pred vnútroštátnymi orgánmi. Konania o nesplnenie povinnosti majú podľa článku 226 ES úplne iný charakter. Takéto konania sa odohrávajú na úrovni Spoločenstva a rieši sa v nich otázka, či členský štát nesplnil svoje povinnosti podľa práva Spoločenstva. Vzhľadom na to je smernica 92/13 v tomto konaní irelevantná.
47. Grécke orgány nepredložili žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že napadnuté konanie nie je možné uviesť do súladu z praktických dôvodov. Toto tvrdenie preto nie je potrebné ďalej posudzovať.
48. Za týchto okolností je žaloba prípustná.
Žaloba Komisie
49. Komisia navrhuje určiť, že Grécko si tým, že zaviedlo de facto dodatočné kritérium pre automatické vylúčenie, okrem kritérií, ktoré výslovne uvádza článok 31 ods. 2 smernice, čím poškodilo zahraničné poradenské spoločnosti, a tým, že nerozlišovalo v predmetnom verejnom obstarávaní medzi kvalitatívnymi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk, nesplnilo povinnosti vyplývajúce z právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, presnejšie z článku 4 ods. 2, článku 31 ods. 1 a 2 a článku 34 ods. 1 písm. a) smernice, tak ako sú vykladané Súdnym dvorom, zo zásady vzájomného uznávania odbornej spôsobilosti, ktorou sa riadi právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, a z článkov 12 a 49 ES.
50. Uvedené žalobné dôvody vedú k dvom predbežným poznámkam.
51. Po prvé, právny skutkový stav, na ktorom sa zakladajú žalobné dôvody, musí byť jasný. Po druhé, Komisia nesie dôkazné bremeno v konaní podľa článku 226 ES a musí predložiť Súdnemu dvoru informácie, ktorými preukáže existenciu nesplnenia dotknutej povinnosti.(16)
Tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa veci samej
52. Komisia uviedla šesť výhrad, ktoré som zoskupila takto: najprv preskúmam údajné porušenie kritérií týkajúcich sa kvalifikácie, výberu a hodnotenia ponúk; následne sa budem zaoberať údajným porušením zásad nediskriminácie a transparentnosti.
Porušenie kritérií týkajúcich sa kvalifikácie, výberu a hodnotenia ponúk
Článok 31 ods. 1 a 2 smernice
53. Článok 31 začína výslovným odkazom na užšiu súťaž a rokovacie konanie.(17) Napadnuté konanie však bola otvorená súťaž.(18) Preto treba posúdiť, či a v akom rozsahu sa môže Komisia domáhať toho, že Grécko porušilo svoje povinnosti podľa článku 31 v rámci napadnutého konania.
54. Komisia v odpovedi na otázky položené na pojednávaní pripustila, že článok 31 výslovne neodkazuje na otvorenú súťaž, ale zároveň tvrdila, že jeho ustanovenia by sa mali použiť analogicky. Nie je celkom jasné, čo tým Komisia myslela; v ústnej časti konania to ďalej nerozviedla.
55. Na podporu svojho stanoviska však Komisia vo svojej žalobe odkazuje na veci Komisia/Španielsko(19), Teckal Srl(20) a Komisia/Španielsko(21). Súdny dvor v týchto veciach rozhodol, že jediné možné výnimky z rozsahu uplatnenia smerníc o verejnom obstarávaní sú tie, ktoré sa v nich taxatívne a výslovne uvádzajú. Môže to byť teda tak, že tvrdenie Komisie znamená, že jediné dôvody, na základe ktorých obstarávateľ môže vylúčiť uchádzača z výberového konania, bez ohľadu na to, či konanie je voľná súťaž, užšia súťaž alebo rokovacie konanie, sú tie, ktoré výslovne uvádza článok 31 ods. 2.
56. Pokiaľ ide o prípady, na ktoré sa smernice majú uplatňovať, toto tvrdenie si vyžaduje, aby sa z týchto vecí odvodila všeobecná zásada a uplatňovala sa v snahe zmeniť formuláciu konkrétneho ustanovenia určitej smernice s cieľom rozšíriť oblasť pôsobnosti takéhoto ustanovenia z niektorých konaní na všetky konania.
57. Nemyslím si, že je to vhodné.
58. V tejto veci je nesporné, že napadnuté konanie patrí do pôsobnosti smernice 93/38. Všeobecná zásada stanovená Súdnym dvorom v týchto veciach je preto už splnená. Zdá sa mi však, že použiť túto všeobecnú zásadu na prepísanie znenia, ktoré začína slovami „obstarávatelia, ktorí vyberú záujemcov na ponuky v užších súťažiach alebo na účasť v rokovacích konaniach…“ tak, aby bolo všetko, čo nasleduje, uplatniteľné nielen na užšie súťaže a rokovacie konania, ale na všetky konania, je úplne niečo iné – a neprípustné. Podľa zjavného a prirodzeného výkladu sa ustanovenie vzťahuje na dve výslovne identifikované konania. Na ostatné konania (otvorená súťaž použitá na zadanie spornej zákazky) sa nevzťahuje.
59. Tento výklad článku 31 podporujú tri ďalšie faktory.
60. Po prvé, keby normotvorca chcel, aby sa text nasledujúci po úvodnej formulácii v článku vzťahoval na všetky konania, nebolo nič jednoduchšie, ako tento úmysel vyjadriť. Stačilo, aby vynechal slová „ktorí vyberú záujemcov na ponuky v užších súťažiach alebo na účasť v rokovacích konaniach“.
61. Po druhé, formulácia použitá v ďalšom pododseku (článku 31 ods. 2) silno naznačuje, že kritériá vylúčenia tam uvedené – ani v prípade užšej súťaže a rokovacieho konania – nie sú taxatívne. Na ilustráciu: anglické znenie stanovuje: „The criteria used may include the criteria specified in Article 23 of Directive 71/305/EEC and in Article 20 of Directive 77/62/EEC.“ Francúzske znenie uvádza: „Les critères utilisés peuvent inclure ceux d’exclusion énumérés à l’article 23 de la directive 71/305/CEE et à l’article 20 de la directive 77/62/CEE“ a nemecké znenie je takéto: „Die angewandten Kriterien können die in Artikel 23 der Richtlinie 71/305/EWG und Artikel 20 der Richtlinie 77/62/EWG angegebenen Ausschließungsgründe einschließen“.(22) Slová „môžu zahŕňať“ v rôznych jazykových verziách textu indikujú (a podľa môjho názoru celkom konzistentne), že kritériá výberu, na ktoré sa odkazuje, sú indikatívne, a nie taxatívne.
62. Po tretie, toto znenie podporuje tretí pododsek. Článok 31 ods. 3 používa ešte voľnejšiu formuláciu (že obstarávatelia „môžu“ založiť kritériá vylúčenia na konkrétnom dôvode, a nie „musia“) a priamo spája tam identifikovaný dôvod („objektívn[a] potreb[a] obstarávateľa znížiť počet záujemcov na úroveň, ktorá je odôvodnená potrebou vyváženia osobitných charakteristík postupu verejného obstarávania a zdrojov potrebných na jeho ukončenie“) s užšou súťažou a rokovacím konaním. V otvorenej súťaži nie je (z hľadiska jej samotnej povahy) počiatočné obmedzenie počtu uchádzačov: naopak, „všetci zainteresovaní dodávatelia, zhotovitelia alebo poskytovatelia služieb [môžu] predložiť svoje ponuky“(23). Poistka uvedená v poslednej vete článku 31 ods. 3 („Počet vybraných záujemcov však musí brať do úvahy potrebu zabezpečenia primeranej súťaže“) je teda plne pochopiteľná v kontexte užšej súťaže a rokovacieho konania, ale v prípade otvorenej súťaže nemá zmysel. Nič nemôže „zabezpeč[iť] primeran[ú] súťaž“ viac, než otvorenie konania všetkým záujemcom.
63. Komisia sa napokon snaží oprieť o judikatúru La Cascina a i.(24). Nesúhlasím však s tým, že uvedený rozsudok by mohol pomôcť Súdnemu dvoru pri výklade článku 31 smernice. Vo veci La Cascina a i. Súdny dvor rozhodol, že článok 29 smernice 92/50/ES z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb(25) stanovuje (taxatívne) sedem dôvodov na vylúčenie uchádzačov z účasti na verejnom obstarávaní. Článok 31 smernice je však štruktúrovaný inak ako článok 29 smernice 92/50. Článok 31 ods. 1 obsahuje kogentné ustanovenia, ktoré spočívajú v tom, že uchádzači sa vyberú podľa „objektívnych kritérií a pravidiel, ktoré uložili“ a obstarávateľom ukladá, aby ich „sprístupnili dodávateľom, zhotoviteľom alebo poskytovateľom služieb, ktorí prejavili záujem“. Na rozdiel od článku 29 tak článok 31 vo svojich odsekoch 2 a 3 dáva členským štátom určitú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o kritériá vylúčenia, ktoré môžu uplatňovať.
64. Preto som dospela k záveru, že výhrada Komisie, že napadnuté konanie porušilo článok 31 ods. 1 a 2, nie je dôvodná.
Článok 34 ods. 1 písm. a) smernice
65. Komisia tvrdí, že v rozpore s povinnosťami podľa článku 34 ods. 1 písm. a) grécke orgány nerozlišovali v tomto verejnom obstarávaní medzi kvalitatívnymi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk.
66. V užšej súťaži alebo rokovacom konaní má výberové konanie dve fázy: v prvej obstarávateľ (uplatňujúc kritériá výberu) vyberie uchádzačov, ktorých vyzve na predloženie ponúk alebo na vstup do rokovacieho konania, v druhej obstarávateľ (uplatňujúc kritériá hodnotenia ponúk) rozhodne, komu bude zákazka zadaná.
67. V otvorenej súťaži obstarávateľ iba rozhodne (spomedzi tých záujemcov – poskytovateľov služieb, ktorí predložili ponuky), komu zadá zákazku.
68. Napadnuté konanie bola otvorená súťaž.
69. Nie je mi preto jasné, na akom základe Komisia tvrdí, že obstarávateľ vykonal dvojfázový proces, v ktorom boli použité tak kritériá výberu, ako aj kritériá hodnotenia ponúk.
70. Sťažovateľ nepodal prihlášku do napadnutého konania, lebo sa považoval za automaticky vylúčeného s ohľadom na znenie ustanovenia 2.1.3 časti III oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia nepredložila žiadny dôkaz Súdnemu dvoru, pokiaľ ide o sporné verejné obstarávanie alebo o iné verejné obstarávania, ktorý by podporil jej tvrdenie, že grécke orgány nerozlišovali medzi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk.
71. Vzhľadom na to som dospela k záveru, že táto výhrada je nedôvodná.
Porušenie zásady vzájomného uznávania podľa smernice
72. Komisia tvrdí, že grécke orgány si nesplnili povinnosť uplatniť zásadu vzájomného uznávania. Komisia neidentifikovala hmotnoprávne ustanovenie smernice na podporu tohto tvrdenia, ale uvádza, že vychádzala z odôvodnení č. 34 a 36 smernice.(26) Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že preambula aktu Spoločenstva nie je všeobecne záväzným predpisom.(27)
73. Nie je preto dôvodné ďalej sa venovať tomuto tvrdeniu.
74. Ďalej zostali dve otázky, ktoré má Súdny dvor posúdiť: či grécke orgány porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, týkajúce sa vzájomného uznávania odbornej spôsobilosti, a či spôsob, akým prebehlo napadnuté konanie, porušil zásady nediskriminácie a transparentnosti (tvrdenia týkajúce sa článku 4 ods. 2 smernice a články 12 ES a 49 ES).
Vzájomné uznávanie odbornej spôsobilosti podľa Zmluvy
75. Zásada vzájomného uznávania odbornej spôsobilosti je odvodená z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa slobody usadiť sa(28). Takisto sa však vzťahuje aj na poskytovanie služieb.(29)
76. Komisia tvrdí, že účinok sporného ustanovenia bráni tomu, aby uchádzači preukazovali svoju spôsobilosť a skúsenosti na základe pravidiel, ktoré by sa uplatnili v členských štátoch, kde majú sídlo.
77. Grécke orgány spochybňujú výklad Komisie týkajúci sa sporného ustanovenia a tvrdia, že podanie dôkazu o technickej skúsenosti a spôsobilosti je jednoduchšie pre zahraničné ako národné spoločnosti. Uvádzajú, že žiadny uchádzač nebol vylúčený z účasti na súťaži na základe sporného ustanovenia.
78. Sťažovateľ nepodal prihlášku, pretože sa považoval za nevyhnutne vylúčeného z napadnutého konania. To, či by grécke orgány uznali jeho odbornú spôsobilosť alebo nie, nebolo teda nikdy skúmané. Ani Komisia nepredložila žiadny dôkaz Súdnemu dvoru na preukázanie, že obstarávateľ neuznal odbornú spôsobilosť uchádzača z iného členského štátu, ktorý podal prihlášku v napadnutom konaní.
79. Z toho vyplýva, že túto výhradu je potrebné odmietnuť ako nedôvodnú.
Porušenie zásad nediskriminácie a transparentnosti
Článok 4 ods. 2 smernice
80. Je nesporné, že napadnuté konanie patrí do pôsobnosti smernice(30) a jej pravidlá sa tak vzťahujú aj na ERGA OSE AE.
81. Článok 4 ods. 2 smernice stanovuje, že obstarávatelia „zabezpečia“, aby neexistovala žiadna diskriminácia medzi rôznymi dodávateľmi, zhotoviteľmi alebo poskytovateľmi služieb.
82. Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa verejného obstarávania striedavo odkazuje na „zásadu nediskriminácie“ a „zásadu rovnosti zaobchádzania“. Zároveň konštatuje, že zásada rovnosti zaobchádzania je základným kameňom smerníc o verejnom obstarávaní(31). Takisto vysvetľuje, že zásada nediskriminácie vo verejnom obstarávaní je špecifickým vyjadrením rovnomennej všeobecnej zásady práva Spoločenstva(32).
83. Zásada rovnosti zaobchádzania implikuje na druhej strane povinnosť transparentnosti, ktorou sa riadia všetky verejné obstarávania(33) s cieľom umožniť všetkým prípadným uchádzačom rovnosť príležitostí pri formulovaní ich prihlášok(34).
84. Povinnosť transparentnosti vyžaduje od obstarávateľa zabezpečiť, aby všetci prípadní záujemcovia mali prístup k podmienkam uplatňujúcim sa pri podávaní prihlášok. To zahŕňa informáciu o odbornej spôsobilosti, ktorá je podmienkou účasti uchádzačov. Ako Súdny dvor rozhodol vo veci Komisia/Francúzsko(35): „… článok 4 ods. 2 smernice tým, že zakazuje akúkoľvek diskrimináciu medzi uchádzačmi, tiež chráni tých, ktorí sú odrádzaní od účasti z dôvodu, že boli postavení do nevýhody konaním realizovaným obstarávateľom“.
85. V danom prípade Súdny dvor rozhodol, že uverejnenie obmedzených informácií v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev predstavuje diskrimináciu, pretože uchádzači, ktorí mali prístup k dodatočným informáciám uverejneným vo vnútroštátnej tlači, boli vo výhode, keďže mali k dispozícii všetky informácie týkajúce sa presného rozsahu plánovaných prác.(36)
86. Splnili grécke orgány požiadavku článku 4 ods. 2, pokiaľ ide o napadnuté konanie?
87. Grécke orgány tvrdia, že sporné ustanovenie nevylučuje potenciálnych uchádzačov. Podľa nich iba indikuje, že osvedčenia a oficiálne potvrdenia a dôkaz o všeobecnej technickej skúsenosti sa požadujú na preukázanie toho, že uchádzač má špecifikovanú minimálnu technickú spôsobilosť. Grécko tvrdí, že zahraničné poradenské spoločnosti alebo poradcovia mali v skutočnosti určité výhody oproti národným uchádzačom, keďže im bolo umožnené dokázať, že spĺňajú podmienky akýmkoľvek primeraným spôsobom, vrátane zohľadnenia skorších vyhlásení týkajúcich sa ich skúseností. Grécko navyše opakuje, že v prípade pochybností o svojom postavení mohol ktorýkoľvek uchádzač požiadať o objasnenie obstarávateľa.
88. Komisia tvrdí, že sporné ustanovenie možno vykladať len v tom zmysle, že zahraničné projektové alebo poradenské spoločnosti by boli klasifikované podľa klasifikácie predošlých kvalifikácií predložených obstarávateľovi (v predchádzajúcich šiestich mesiacoch). Komisia uvádza, že táto podmienka odradila sťažovateľa od toho, aby sa zúčastnil v napadnutom konaní. Komisia takisto tvrdí, že sporné ustanovenie zaviedlo dodatočnú podmienku, ktorú je obzvlášť ťažké splniť v prípade zahraničných projektových alebo poradenských spoločností.
89. Súhlasím s Komisiou.
90. Po prvé, sporné ustanovenie muselo mať podľa mňa inherentne odradzujúci účinok na zahraničné poradenské spoločnosti alebo poradcov, pretože výslovne indikuje, že za určitých špecifických okolností nebudú prijatí ako uchádzači.
91. Po druhé, grécke orgány nepreukázali, že by informácia objasňujúca, ako sa bude nakladať s kandidatúrou poradenských spoločností alebo poradcov, bola ľahko dostupná potenciálnym uchádzačom v čase uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
92. Napokon nesúhlasím s tvrdením gréckych orgánov, že nevznikol odradzujúci účinok, keďže potenciálni zahraniční uchádzači v pochybnostiach, pokiaľ ide o možnosť ich účasti, sa mohli obrátiť na obstarávateľa, ak si chceli ujasniť svoje postavenie. Transparentnosť vyžaduje, aby sa potenciálny uchádzač mohol rozhodnúť na základe uverejnených a ľahko dostupných informácií, či predloží ponuku alebo nie. Nepostačuje, že môže zistiť svoje skutočné postavenie, ak vyvinie iniciatívu a podstúpi ťažkosti a náklady spojené s ďalšími podrobnými otázkami.(37) To platí a fortiori v prípade (ako je tento), keď uverejnené znenie výzvy na predkladanie ponúk výslovne indikuje, že určitá kategória potenciálnych uchádzačov z iných členských štátov, do ktorej patrí, bude vylúčená z posudzovania.
93. Navyše je jasné, že aspoň jeden potenciálny uchádzač (sťažovateľ) bol naozaj odradený od podania prihlášky.
94. Preto som dospela k záveru, že napadnuté konanie nesplnilo požiadavky článku 4 ods. 2 smernice.
Články 12 a 49 ES
95. Diskriminácia založená na štátnej príslušnosti, ktorá bráni alebo sťažuje využitie slobody poskytovania služieb, je, samozrejme, zakázaná podľa článku 49 ES – ktorý je osobitným vyjadrením, pokiaľ ide o služby, všeobecného zákazu diskriminácie založeného na štátnej príslušnosti, uvedeného v článku 12 ES.
96. Keďže však napadnuté konanie patrí do pôsobnosti smernice, nie je potrebné posúdiť uplatnenie týchto ustanovení Zmluvy(38).
Trovy konania
97. Komisia a grécka vláda navrhli, aby bol druhý účastník konania zaviazaný na náhradu trov konania. Podľa mňa je potrebné vyhovieť Komisii iba v jednom z jej žalobných dôvodov. Spôsob, akým sa účastníci konania správali počas konania, nebol veľmi užitočný Súdnemu dvoru pri definovaní rámca sporu a objasnenie tvrdení, z ktorých obaja účastníci konania vychádzali.
98. Podľa prvého pododseku článku 69 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora bude tak každý účastník konania znášať svoje vlastné trovy konania.
Návrh
99. Preto navrhujem, aby Súdny dvor:
– určil, že grécke orgány si tým, že zaradili sporné ustanovenie do oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (2003/S 205‑185214) bez toho, aby poskytli ďalšie informácie o možnosti zahraničných poradenských spoločností alebo poradcov prihlásiť sa do súťaže, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z článku 4 ods. 2 smernice Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore,
– zamietol žalobu v zostávajúcej časti,
– rozhodol, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
1 – Jazyk prednesu: angličtina.
2 – Smernica zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 199, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194) zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/4/ES zo 16. februára 1998 (Ú. v. ES L 101, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 91) a smernicou Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 (Ú. v. ES L 285, s. 1; Mim. vyd. 06/004, s. 94).
3 – Pozri článok 2 ods. 1 písm. a) smernice 93/38.
4 – Tamže, článok 1 ods. 7.
5 – Článok 1 ods. 16 smernice 93/38.
6 – Článok 14 ods. 1 písm. c) smernice 93/38.
7 – Stručne povedané, článok 23 smernice Rady 71/305/EHS z 26. júla 1971, ktorou sa koordinujú postupy verejného obstarávania prác [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 5), stanovuje, že akýkoľvek zhotoviteľ, a článok 20 smernice Rady 77/62/EHS z 21. decembra 1976 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 13, s. 1) stanovuje, že akýkoľvek dodávateľ, ktorý je v konkurze, bol odsúdený za trestný čin súvisiaci s jeho profesionálnym konaním, nesplnil svoje povinnosti úhrady daní či príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo zámerne skreslil predložené údaje, ktoré sú vyžadované podľa ktorejkoľvek z oboch smerníc, pokiaľ ide o ktorúkoľvek z uvedených skutočností, je vylúčený z účasti na konaní.
8 – Smernica z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, s. 14; Mim. vyd. 06/01, s. 315).
9 – Tamže, článok 1.
10 – Zákon č. 716/1977 bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 3316/2005.
11 – Preložené z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (2003/S 205‑185214), ktoré sa nachádza v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku. Posledný odsek (kurzívou zvýraznila generálna advokátka) je prvok napadnutý Komisiou a jediná časť napadnutého oznámenia uvedená v žalobe Komisie.
12 – Rozsudok z 26. apríla 2007, Komisia/Fínsko, C‑195/04, Zb. s. I‑3351, bod 18 a citovaná judikatúra.
13 – Pozri napríklad rozsudok z 19. marca 2009, Komisia/Grécko, C‑489/06, Zb. I‑1797, bod 48, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť na preukázanie toho, že členský štát si nesplnil povinnosti na základe správnej praxe.
14 – Rozsudok z 26. apríla 2007, Komisia/Fínsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 22 a citovaná judikatúra.
15 – Článok 1 smernice 92/13.
16 – Rozsudok z 18. decembra 2007, Komisia/Írsko, C‑532/03, Zb. s. I‑11353, bod 29 a citovaná judikatúra.
17 – Článok 31 ods. 1 smernice 93/38.
18 – Pozri bod 17 týchto návrhov.
19 – Rozsudok zo 17. novembra 1993, C‑71/92, Zb. s. I‑5923.
20 – Rozsudok z 18. novembra 1999, C‑107/98, Zb. s. I‑8121.
21 – Rozsudok z 13. januára 2005, C‑84/03, Zb. s. I‑139.
22 – Pozri v podobnom duchu „Los criterios empleados podrán incluir…“, „I criteri utilizzati possono comprendere… “, „De gehanteerde criteria kunnen… omvatten“ a „Os critérios utilizados podem incluir… “ v španielskej, talianskej, holandskej a portugalskej jazykovej verzii.
23 – Pozri článok 1 ods. 7 uvedený v bode 5 vyššie a porovnaj definície otvorenej súťaže, užšej súťaže a rokovacieho konania.
24 – Rozsudok z 9. februára 2006, C‑226/04 a C‑228/04, Zb. s. I‑1347, bod 22.
25 – Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322.
26 – Odôvodnenie č. 34 stanovuje, že pravidlá Spoločenstva o vzájomnom uznávaní odbornej spôsobilosti sa uplatňujú, keď sa dôkaz o takejto spôsobilosti vyžaduje na účasť na súťaži návrhov. Odôvodnenie č. 36 uvádza, že zásada vzájomného uznávania sa uplatňuje v rámci pôsobnosti smernice. Platí tu mnohokrát opakovaná zásada, že odôvodnenia slúžia na stanovenie dôvodov existencie hmotnoprávnych ustanovení, ako to vyžaduje článok 253 ES.
27 – Pozri rozsudok z 24. novembra 2005, Deutsches Milch‑Kontor, C‑136/04, Zb. s. I‑10095, bod 32 a citovanú judikatúru.
28 – Pozri napríklad rozsudky zo 7. mája 1991, Vlassopoulou, C‑340/89, Zb. s. I‑2357, body 15 až 17 a zo 7. októbra 2004, Markopoulos a i., C‑255/01, Zb. s. I‑9077, bod 63 a citovanú judikatúru.
29 – Podľa ustálenej judikatúry si článok 49 ES vyžaduje nielen odstránenie akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v prípade poskytovateľov služieb, ale tiež zrušenie akéhokoľvek obmedzenia, ktoré by mohlo privodiť zakázanie, sťaženie alebo znevýhodnenie činností poskytovateľa služieb usadeného v inom členskom štáte, v ktorom riadne poskytuje podobné služby. Pozri napríklad rozsudok zo 17. júla 2008, Komisia/Francúzsko (C‑389/05, Zb. s. I‑5337, bod 57).
30 – Pozri bod 14 týchto návrhov.
31 – Rozsudok zo 16. decembra 2008, Michaniki, C‑213/07, Zb. s. I‑9999, body 44 a 45 a citovaná judikatúra.
32 – Rozsudky z 13. októbra 2005, Parking Brixen, C‑458/03, Zb. s. I‑8585, bod 48 a z 8. októbra 1980, Überschär, 810/79, Zb. s. 2747, bod 16.
33 – Pozri napríklad rozsudky z 25. apríla 1996, Komisia/Belgicko, C‑87/94, Zb. s. I‑2043, body 51 až 54, zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, C‑324/98, Zb. s. I‑10745, bod 61 a z 9. februára 2006, La Cascina a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 24, bod 32.
34 – Rozsudok z 12. decembra 2002, Universale-Bau a i., C‑470/99, Zb. s. I‑11617, bod 93.
35 – Rozsudok z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, C‑16/98, Zb. s. I‑8315, bod 109, v ktorom Súdny dvor skúmal článok 4 ods. 2 smernice 93/38.
36 – Pozri rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 111.
37 – Netvrdím, že povinnosť transparentnosti je porušená, keď potenciálny uchádzač môže získať podrobnejšie informácie na základe žiadosti adresovanej obstarávateľovi: pozri moje návrhy vo veci C‑241/06 (rozsudok z 11. októbra 2007, Lämmerzahl, Zb. s. I‑8415, body 70 až 73).
38 – Pozri analogicky rozsudok z 18. decembra 2007, Laval un Partneri, C‑341/05, Zb. s. I‑11767, body 54 a 55.
Full & Egal Universal Law Academy