EUR-Lex -  62007CC0301 - SK

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 30. apríla 2009 1(1)

Vec C‑301/07

PAGO International GmbH

proti

Tirol Milch registrierte Genossenschaft mbH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Oberster Gerichtshof (Rakúsko)]

„Ochranná známka Spoločenstva – Dobré meno v rámci Spoločenstva“

1.        Článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 (ďalej len „nariadenie“)(2) umožňuje majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva, ktorá má „v rámci Spoločenstva dobré meno“, aby zabránil používaniu určitých označení, zhodných alebo podobných tejto ochrannej známke, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým, pre ktoré je zapísaná. V prejednávanej veci si Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd), Rakúsko, po prvé kladie otázku, či ochranná známka Spoločenstva požíva „dobré meno v rámci Spoločenstva“, ak má dobré meno len v jednom členskom štáte. Po druhé, pri zápornej odpovedi na túto otázku sa vnútroštátny súd pýta, či ochranná známka, ktorá má „dobré meno“ len v jednom členskom štáte, je v tomto členskom štáte chránená na základe článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, takže je možné vydať zákaz týkajúci sa porušovania práv vyplývajúcich z ochrannej známky obmedzený na tento členský štát.

 Predmetná právna úprava Spoločenstva

2.        Nariadenie a prvá smernica Rady 89/104/EHS (ďalej len „smernica“)(3) boli prijaté ako opatrenia na odstránenie prekážok voľnému pohybu tovarov a služieb a hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu.(4) Tieto dva akty zavádzajú režimy, ktoré sa navzájom dopĺňajú a nekonkurujú si.(5) Súdny dvor preto vykladal paralelné ustanovenia nariadenia a smernice rovnakým spôsobom.(6)

 Nariadenie

3.        Článok 1 nariadenia zavádza pojem ochranná známka Spoločenstva. Článok 1 ods. 2 stanovuje, že „ochranná známka spoločenstva má jednotný charakter. Je rovnako účinná v celom spoločenstve... nebude zakázané ani jej používanie, až na prípady, ktoré sa vzťahujú na celé spoločenstvo“.

4.        Článok 9 ods. 1 stanovuje:

„K ochrannej známke spoločenstva vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

a)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou spoločenstva, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka spoločenstva zapísaná;

b)      akékoľvek označenie, kde, vzhľadom na jeho zhodnosť alebo podobnosť s ochrannou známkou spoločenstva a zhodnosť alebo podobnosť s tovarmi alebo službami, ktoré sú chránené ochrannou známkou spoločenstva a označením, existuje pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zo strany verejnosti; pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zahŕňa pravdepodobnosť asociácie s označením a ochrannou známkou;

c)      akékoľvek označenie, ktoré je zhodné alebo podobné ochrannej známke spoločenstva, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné tým tovarom alebo službám, pre ktoré je zapísaná ochranná známka spoločenstva, pokiaľ ide o ochrannú známku, ktorá má v rámci spoločenstva dobré meno a pokiaľ by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neprávom využívalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno ochrannej známky spoločenstva [alebo by ich poškodzovalo – neoficiálny preklad].“

 Smernica

5.        Cieľom smernice je aproximovať „tie ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu“.(7)

6.        Článok 5 ods. 2 smernice, ktorý je odrazom článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, stanovuje:

„Každý členský štát môže tiež stanoviť, že majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali v obchodnom styku akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné[(8)] tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu znamenalo, že by nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky škodilo.“

 Skutkový stav a konanie vo veci samej

7.        PAGO International GmbH (ďalej len „spoločnosť Pago“) je majiteľom ochrannej známky Spoločenstva okrem iného pre ovocné nápoje a ovocné šťavy. Podstatnou súčasťou známky spoločnosti Pago je vyobrazenie zelenej sklenenej fľaše (používanej spoločnosťou Pago niekoľko rokov v obchodnom styku) s charakteristickou etiketou a uzáverom vedľa pohára naplneného ovocným nápojom, označenej veľkými písmenami, známej ako „PAGO“.

8.        Tirol Milch registrierte Genossenschaft mbH (ďalej len „Tirol Milch“) predáva v Rakúsku ovocný srvátkový nápoj s označením „Lattella“, plnený do sklenených fliaš, ktorých dizajn sa zhoduje vo viacerých smeroch (tvar, farba, etiketa, uzáver) s dizajnom, ktorý je vyobrazený v ochrannej známke spoločnosti Pago. V reklame na svoj nápoj používa Tirol Milch vyobrazenie, ktoré rovnako ako ochranná známka Spoločenstva spoločnosti Pago zobrazuje fľašu vedľa naplneného pohára.

9.        Je zrejmé, že pravdepodobnosť zámeny neexistuje, lebo etikety na fľašiach spoločnosti Pago a na fľašiach družstva Tirol Milch sú označené názvami „Pago“ a „Lattella“ a obidva tieto názvy sú v Rakúsku veľmi známe. Zo zhrnutia skutočností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žaloba vo veci samej bola založená na skutočnosti, že podmienky článku 9 ods. 1 písm. c) boli splnené, keďže, po prvé, sporné označenie je zhodné alebo podobné s označením, ktorého majiteľom ako ochrannej známky Spoločenstva je spoločnosť Pago, a po druhé nápoj predávaný spoločnosťou Tirol Milch sa nepovažuje za podobný nápoju predávanému spoločnosťou Pago.

10.      Spoločnosť Pago žiada Handelsgericht Wien (Obchodný súd, Viedeň), aby predbežným opatrením zakázal družstvu Tirol Milch porušovať jeho ochrannú známku i) robením reklamy, ponúkaním na predaj, dávaním do obehu alebo iným spôsobom používaním svojho nápoja v sporných fľašiach, ako aj ii) robením reklamy vyobrazujúcej fľaše spolu s naplneným pohárom. Tento súd vydal predbežné opatrenie, ale Landesgericht Wien (Vyšší krajinský súd, Viedeň) jeho rozhodnutie zrušil. Spoločnosť Pago podala odvolanie na Oberster Gerichtshof.

11.      Oberster Gerichtshof zastáva názor, že otázka, či došlo k porušeniu práv z ochrannej známky Spoločenstva spoločnosti Pago, musí byť posúdená výlučne v súlade s nariadením. Vzhľadom na to, že ochranná známka spoločnosti Pago je veľmi známa v Rakúsku, ale nie nutne v iných členských štátoch, Oberster Gerichtshof zastáva názor, že je potrebné usmernenie, týkajúce sa spôsobu, akým treba vykladať slovné spojenie „[má] v rámci Spoločenstva dobré meno“, použité v článku 9 ods. 1 nariadenia. Predložil preto na prejudiciálne konanie tieto otázky:

„1.      Je ochranná známka Spoločenstva chránená v rámci celého Spoločenstva ako ‚ochranná známka, ktorá má dobré meno‘ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, ak ‚má dobré meno‘ len v jednom členskom štáte?

2.      V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: je ochranná známka, ktorá ‚má dobré meno‘ iba v jednom členskom štáte, chránená v tomto členskom štáte podľa článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, takže je možné vydať zákaz obmedzený na tento členský štát?“

12.      Spoločnosť Pago, družstvo Tirol Milch a Komisia predložili písomné pripomienky a všetci účastníci konania boli na pojednávaní zastúpení.

 O prvej prejudiciálnej otázke

 Úvodné poznámky

13.      Prvá otázka je položená tak, že ponúka odpoveď buď „áno“, alebo „nie“, čo by znamenalo, že bez ohľadu na to, aká bude odpoveď, použije sa rovnakým spôsobom vo všetkých prípadoch, keď dotknutá ochranná známka má dobré meno len v jednom členskom štáte. Podľa môjho názoru je potrebné postupovať s väčšou pružnosťou.

14.      Spoločnosť Pago zastáva názor, že na prvú otázku je potrebné odpovedať kladne. Tirol Milch tvrdí, že odpoveď na ňu má byť záporná. Komisia uplatňuje jemnejšie odstupňovaný prístup, ale zastáva názor, že vo výnimočných prípadoch sa na ochrannú známku, ktorá má dobré meno len v jednom členskom štáte, uplatňuje článok 9 ods. 1 písm. c).

15.      Všetci traja účastníci konania tvrdia, že rozsudok General Motors(9) poskytuje východiskový bod analýzy.

 General Motors

16.      Vo veci General Motors vykladal Súdny dvor článok 5 ods. 2 smernice [paralelná úprava k článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia]. Predmetom veci bolo, či ochranná známka mala „dobré meno v členskom štáte“, pričom „členským štátom“ v danej veci boli tri krajiny Beneluxu, ktoré sa na účely ochrannej známky považujú za jednotné územie.

17.      V článku 5 ods. 2 smernice, ako aj v článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia existujú dva aspekty „podmienky dobrého mena“, pričom obidva musia byť splnené, aby ochranná známka mohla požívať ochranu. Po prvé ochranná známka musí mať dobré meno.(10) Po druhé toto dobré meno musí existovať v konkrétnej zemepisnej oblasti.(11) Vo veci General Motors analyzoval Súdny dvor tieto podmienky nasledujúcim spôsobom. Po prvé, skupinou verejnosti, v rámci ktorej musí skoršia ochranná známka získať dobré meno, môže byť široká verejnosť, alebo môže ísť o špecializovanejšiu skupinu verejnosti.(12) Po druhé, z legislatívy nevyplýva, že ochranná známka musí byť známa určitému percentuálnemu podielu verejnosti.(13) Po tretie, ochranná známka, o ochranu ktorej sa žiada, musí byť známa podstatnej časti skupiny verejnosti, ktorú zaujímajú tovary alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje.(14) Nakoniec, vnútroštátny súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, predovšetkým podiel na trhu, ktorý má ochranná známka, intenzitu, geografické rozšírenie a dobu jej používania, ako aj výšku investícií, ktoré podnikateľ vynaložil na jej propagáciu.(15)

18.      Súdny dvor rozhodol, že na to, aby ochranná známka požívala ochranu rozšírenú na výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné, musí byť známa podstatnej časti skupiny verejnosti, ktorú zaujímajú tovary alebo služby, na ktoré sa vzťahuje; a že stačí, ak ochranná známka Beneluxu získala dobré meno v podstatnej časti územia Beneluxu, ktorej môže zodpovedať časť územia jedného zo štátov Beneluxu.(16)

 Mal by Súdny dvor uplatniť rozsudok General Motors na základe analógie?

19.      Ako som už uviedla, článok 5 ods. 2 smernice a článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia sú paralelnými ustanoveniami a Súdny dvor obyčajne vykladá paralelné ustanovenia týchto dvoch úprav rovnakým spôsobom.(17) Súhlasím preto so všetkými účastníkmi konania, že by sa mal na základe analógie uplatniť rozsudok General Motors. Z toho vyplýva, že majiteľ ochrannej známky nie je povinný preukázať, že jeho ochranná známka má dobré meno v rámci celého Spoločenstva, aby mohla požívať ochranu, ktorú má podľa článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia. Bude postačovať „podstatná časť“ územia. Je však jeden členský štát „podstatnou časťou“? Je toto naozaj správny spôsob, ako sa zaoberať touto otázkou?

 Tvrdenia účastníkov konania

20.      Spoločnosť Pago tvrdí, že rozsudok General Motors sa má uplatniť a že jeho ochranná známka nemusí byť známa v rámci celého Spoločenstva. Vo veci samej bolo preukázané, že sporná ochranná známka má dobré meno v celom Rakúsku. Nič nebráni tomu, aby bolo Rakúsko považované za podstatnú časť Spoločenstva. Spoločnosť Pago teda tvrdí, že jej ochranná známka požíva ochranu podľa článku 9 ods. 1 písm. c). Spoločnosť Pago sa ďalej snaží získať podporu zo systematiky právnej úpravy a predkladá tvrdenie založené na výklade článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia, v ktorom sa tiež používa výraz „v Spoločenstve“. Navrhujem zaoberať sa týmto posledným tvrdením až po preskúmaní dosahov rozsudku General Motors.(18)

21.      Tirol Milch tvrdí, že rozsudok General Motors sa má uplatniť na základe analógie, poznamenáva však, že prvá otázka je položená tak, že nerozlišuje medzi rôznymi členskými štátmi. Medzi členskými štátmi však existujú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť a počet obyvateľov. Kladná odpoveď na prvú otázku by znamenala, že ochranná známka Spoločenstva, ktorá má dobré meno len na Malte, predstavujúcej 0,08 % populácie EÚ a 0,04 % jej hospodárstva, by bola v Spoločenstve chránená ako ochranná známka požívajúca dobré meno. Tirol Milch tvrdí, že je nutné určiť, či dotknuté územie je podstatné, tak ako to vysvetlil Súdny dvor vo veci General Motors. Na účely článku 9 ods. 1 písm. c) sú hranice členských štátov irelevantné. Rozhodujúcou otázkou je, či územie, na ktorom má ochranná známka dobré meno, je z hospodárskeho hľadiska podstatným územím pre Spoločenstvo ako celok, čo by odôvodňovalo ochranu v rámci celého Spoločenstva na základe dobrého mena na tomto území. Územie jedného členského štátu by tak postačovalo, ak by (z hospodárskeho hľadiska) išlo o dostatočne veľký členský štát, ako napríklad Nemecko, ale nie vtedy, ak by išlo o jeden z menších členských štátov.

22.      Komisia, ktorá taktiež uplatňuje rozsudok General Motors, tvrdí, že ochranná známka má „dobré meno v rámci Spoločenstva“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c), ak je známa podstatnej časti všetkých osôb, ktorým je určená na území Spoločenstva ako potenciálnym kupujúcim tých tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje. Pri posúdení toho, či ochranná známka má „dobré meno“, je potrebné rozlišovať medzi stanovením príslušnej verejnosti a stanovením požadovaného stupňa dobrého mena.

23.      Komisia zastáva názor, že článok 9 ods. 1 písm. c) poskytuje ochranu tam, kde je ochranná známka známa podstatnej časti príslušnej skupiny verejnosti. Príslušná skupina verejnosti by sa mala určiť v rámci územia Spoločenstva bez ohľadu na štátne hranice a nie vo vzťahu k verejnosti len v jednom členskom štáte.

24.      Podľa názoru Komisie dobré meno „v rámci Spoločenstva“ nepredpokladá, že ochranná známka je známa vo všetkých členských štátoch. V určitých osobitých prípadoch bude dobré meno v jednom členskom štáte postačujúce, ak sa príslušná skupina verejnosti nachádza výlučne v danom štáte.

25.      Komisia teda spája pojmy príslušná skupina verejnosti a príslušné územie.

 Posúdenie

26.      Tvrdenia hlavných účastníkov konania nie sú podľa môjho názoru osobitne užitočné na zodpovedanie prvej otázky. Tvrdenie spoločnosti Pago, že jej ochranná známka je dobre známa v Rakúsku, hoci to potvrdil vnútroštátny súd, tak otázku nerieši. Nevysvetľuje, ako určiť, čo vo všeobecnosti predstavuje podstatnú časť Spoločenstva, ani to, prečo sa osobitne Rakúsko má považovať za podstatnú časť Spoločenstva. Keďže Tirol Milch tvrdí, že štátne hranice sú irelevantné, jeho následná analýza (založená práve na týchto hraniciach) sa mi zdá byť nelogická. Navyše vedie k (veľmi delikátnej) otázke, ktorý členský štát je dostatočne dôležitý, aby bol považovaný za „podstatný“.

27.      Vo všeobecnosti sa domnievam, že analýza Komisie predstavuje užitočný východiskový bod.

28.      Cieľom článku 9 ods. 1 písm. c) je poskytnúť majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva ochranu takto priznaným výlučným právam vo vzťahu k tretím stranám, za predpokladu, že môže preukázať, že jeho ochranná známka Spoločenstva má dobré meno v rámci Spoločenstva a že sú splnené aj ostatné podmienky článku 9 ods. 1 písm. c).

29.      Nariadenie je založené na premise, že ochranná známka Spoločenstva má jednotnú povahu.(19) Ochranná známka Spoločenstva bola okrem iného vytvorená s cieľom dať podnikom k dispozícii „ochranné známky, ktoré umožňujú rozlišovanie produktov a služieb podnikov identickým spôsobom v rámci celého spoločenstva, bez ohľadu na hranice“.(20) Za týchto okolností sa mi zdá, že prístup, ktorý sa zameriava na hranice členského štátu s cieľom stanoviť rozsah dobrého mena ochrannej známky Spoločenstva, je zásadne chybný. Východiskom má byť skôr zohľadnenie územia Spoločenstva, ako jednotného a nedeliteľného celku, bez ohľadu na hranice. V dôsledku toho je irelevantné, či dobré meno existuje v jednom členskom štáte, alebo v určitom počte členských štátov. Je takisto irelevantné, či tieto členské štáty sú „veľké“, „stredne veľké“ alebo „malé“ (bez ohľadu na to, na akom základe sú tieto pojmy definované).

 Uplatnenie rozsudku General Motors

30.      V prvom rade je potrebné určiť, či ochranná známka má „dobré meno“. Na tento účel musí vnútroštátny súd identifikovať verejnosť, ktorú zaujíma daná ochranná známka v kontexte Spoločenstva ako celku, bez ohľadu na hranice členských štátov. Po identifikovaní príslušnej skupiny verejnosti(21) by mal vnútroštátny súd rozhodnúť, či dobré meno existuje v podstatnej časti verejnosti, ktorú zaujímajú tovary alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje.

31.      Vnútroštátny súd potom musí rozhodnúť, či ochranná známka má dobré meno „v rámci Spoločenstva“. Začať by mal uznaním, že majiteľ ochrannej známky nepotrebuje preukázať, že ochranná známka má dobré meno v rámci celého Spoločenstva. Na uplatnenie článku 9 ods. 1 písm. c) je postačujúce, ak ochranná známka má dobré meno v „podstatnej časti“ Spoločenstva.(22) Na určenie, ako sa má vykladať pojem „značná časť“ príslušného územia, rozsudok General Motors neposkytuje viac informácií.

32.      Judikatúra Súdneho dvora však uvádza, čo nie je „podstatnou časťou“. Vo veci Nieto Nuño(23) bolo v súvislosti s príbuzným konceptom, či ochranná známka je „všeobecne známa“ podľa článku 4 ods. 2 písm. d) smernice, rozhodnuté, že mesto Tarragona a jeho okolie v Španielsku nie je podstatnou časťou tohto členského štátu. Pokiaľ na pojem „podstatná časť Spoločenstva“ na základe analógie uplatníme tie isté úvahy, vyplýva z toho, že keď „časť“, ktorá sa objektívne posudzuje podľa jej veľkosti a ekonomickej sily, je zanedbateľná v porovnaní so Spoločenstvom ako celkom a keď príslušná skupina verejnosti je väčšmi roztrúsená v rámci Spoločenstva,(24) uvedenú časť nie je možné považovať za „podstatnú časť“ Spoločenstva. Tento záver vyplýva z jednoduchého zmyslu pojmu „podstatný“. Tento záver je takisto v súlade so zdravým rozumom.

33.      Variantov, nad ktorými je možné uvažovať, je veľa a sú rôzne. Na jednej strane ochranná známka pokrývajúca generické tovary predávané širokej verejnosti, ktorá má veľmi dobré meno medzi touto verejnosťou, sa bude považovať za známu v širokej zemepisnej oblasti skôr, než získa „dobré meno v rámci Spoločenstva“. Na druhej strane ochranná známka pre osobitné výrobky predávané vymedzenej skupine verejnosti v určitej oblasti sa bude považovať za známu na oveľa menšom území. Výrobok, ktorý sa predáva odbornej verejnosti, môže pokrývať široké územie (v závislosti od toho, ako je rozšírené členstvo tohto odboru), avšak bude pravdepodobne známy menšej skupine obyvateľstva, pokiaľ ide o absolútne čísla, ako výrobok, ktorý sa predáva širokej verejnosti.

34.      Územný aspekt „dobrého mena“ nemôže byť podobne ako pojem príslušná skupina verejnosti definovaný s odkazom na abstraktné čísla alebo konkrétny počet členských štátov. Vnútroštátny súd bude musieť posúdiť niektoré faktory, aby určil, či dotknutá ochranná známka požíva dobré meno v podstatnej časti Spoločenstva. Tieto faktory budú zahrnovať, avšak nie taxatívne, hospodársku dôležitosť územia v rámci Spoločenstva, zemepisnú rozlohu oblasti, v ktorej má ochranná známka dobré meno, a demografiu dotknutej skupiny verejnosti.

35.      Na účely určenia, či staršia ochranná známka požíva dobré meno na podstatnej časti územia Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, musí vnútroštátny súd uskutočniť celkové posúdenie veci, spolu s určením skupiny verejnosti, ktorá staršiu ochrannú známku pozná. Každé takéto preskúmanie musí byť nutne flexibilné.

36.      Nakoniec sa musím v krátkosti zaoberať argumentom spoločnosti Pago, ktorý sa týka systematiky nariadenia. Spoločnosť Pago odkazuje na skutočnosť, že pojem „v Spoločenstve“ je uvedený tiež v článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia.(25) Spoločnosť Pago tvrdí, že je ustálenou judikatúrou, že používanie ochrannej známky len v jednom členskom štáte stačí v zmysle článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia. Spoločnosť Pago ďalej tvrdí, že ak používanie v jednom členskom štáte postačuje na zachovanie práv spojených s ochrannou známkou Spoločenstva, dobré meno v jednom členskom štáte musí podobne stačiť na to, aby sa použila ochrana na základe článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia.

37.      Takáto argumentácia sa mi nezdá byť presvedčivá.

38.      Po prvé, jedinou „ustálenou judikatúrou“ citovanou spoločnosťou Pago je rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu vo veci Reno Schuhcentrum/Payless ShoeSource Worldwide(26), ktorá sa týka okolností, za akých umiestnenie ochrannej známky na výrobkoch na účely vývozu predstavuje „používanie v Spoločenstve“. Toto rozhodnutie, ktoré má pre Súdny dvor len relatívny význam, sa teda týka celkom inej skutočnosti. Nestanovuje, že použitie v jednom členskom štáte je postačujúce, ale len to, že nie je nutné, aby sa ochranná známka používala „všade v Spoločenstve“. Rozhodnutie je predmetom žaloby na Súde prvého stupňa.(27)

39.      Po druhé, článok 50 sa zaoberá dôvodmi na zrušenie ochrannej známky, ktorá až doteraz požívala ochranu. Článok 9 stanovuje, aké práva sú priznané v súvislosti s ochrannou známkou Spoločenstva a za akých podmienok. Tieto dve ustanovenia majú celkom rozdielny predmet a nemôžem súhlasiť s tým, že by (slabý) argument založený na článku 50 ods. 1 písm. a) pomohol pri určení riadneho výkladu článku 9 ods. 1 písm. c).

40.      V súhrne je potrebné uviesť nasledujúce: nie je možné stanoviť, či má ochranná známka Spoločenstva dobré meno v rámci Spoločenstva na základe toho, že táto ochranná známka má dobré meno v ktoromkoľvek z členských štátov. Z jednotnej povahy ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že je potrebné územie Spoločenstva považovať za jeden celok. Rozsudok General Motors by sa mal na základe analógie uplatniť pri určovaní, čo tvorí podstatnú časť Spoločenstva. V každom osobitnom prípade sa to musí určiť so zreteľom na verejnosť, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, a so zreteľom na význam oblasti, v ktorej dobré meno existuje a ktorá je vymedzená takými faktormi, ako sú jej zemepisná rozloha, obyvateľstvo a hospodárska dôležitosť v kontexte územia Spoločenstva ako celku.

41.      Navrhujem preto odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku takto: ochranná známka Spoločenstva je chránená v celom Spoločenstve z dôvodu, že má „dobré meno v rámci Spoločenstva“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, ak má dobré meno na podstatnej časti územia Spoločenstva. Znaky podstatnej časti Spoločenstva nezávisia od hraníc medzi členskými štátmi, ale musia byť určené na základe posúdenia všetkých relevantných okolností veci so zreteľom najmä na i) skupinu verejnosti, ktorú zaujímajú výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, ako aj to, aká časť danej verejnosti ochrannú známku pozná a ii) význam oblasti, v ktorej dobré meno existuje, ktorá je vymedzená takými faktormi, ako sú jej zemepisná rozloha, obyvateľstvo a hospodárska dôležitosť.

 O druhej prejudiciálnej otázke

42.      Podstatou druhej prejudiciálnej otázky je, či v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia ochranná známka Spoločenstva, ktorá má dobré meno len v jednom členskom štáte, pokiaľ nie je chránená v celom Spoločenstve, je v tomto členskom štáte chránená tak, že môže byť vydaný zákaz týkajúci sa porušovania práv vyplývajúcich z ochrannej známky obmedzený na tento členský štát.

43.      Z odpovede, ktorú navrhujem na prvú otázku, implicitne vyplýva, že ochrannú známku, ktorá má dobré meno len v jednom členskom štáte, nie je možné kvalifikovať ako ochrannú známku majúcu „dobré meno v rámci Spoločenstva“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c). Vzhľadom na to, že existencia „dobrého mena v rámci Spoločenstva“ je špecifickou podmienkou, ktorá sa vyžaduje na to, aby sa uplatnil článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, je možné sa domnievať, že odpoveď na druhú otázku je jasná. Ak táto podmienka nie je splnená, právo na ochranu nevzniká. Odpoveď na druhú otázku je teda (automaticky) taká, že vnútroštátny súd by nemal umožniť uplatnenie právneho nároku, ktoré neexistuje.

44.      Zdá sa mi, že druhá otázka by sa preto mala chápať tak, či ochranná známka Spoločenstva, ktorá má dobré meno v oblasti, ktorá nie je podstatnou časťou Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 nariadenia, je v tejto oblasti (ktorá môže zodpovedať územiu jedného alebo viacerých členských štátov) chránená tak, že môže byť vydaný zákaz porušovania práv vyplývajúcich z ochrannej známky obmedzený na túto oblasť.

45.      Spoločnosť Pago tvrdí, že ak by takáto obmedzená ochrana neexistovala, ochranná známka Spoločenstva by nebola prijateľnou alternatívou k národnej ochrannej známke – čo by bol výsledok, ktorý je v rozpore s cieľom, ktorý zákonodarca Spoločenstva sledoval pri zavedení ochrannej známky Spoločenstva – lebo majiteľ ochrannej známky Spoločenstva, ktorej dobré meno by bolo obmedzené na jediný členský štát, by nemohol svoju ochrannú známku chrániť, a to dokonca ani v uvedenom členskom štáte, v prípade, že by nebol taktiež majiteľom národnej ochrannej známky. Spoločnosť Pago ďalej tvrdí, že je neobvyklé, aby práva vyplývajúce z ochranných známok boli na úrovni Spoločenstva porušované spôsobom uvedeným v článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia tým, že by sa neprávom ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo že by bola poškodzovaná, čo je jeden z druhov nekalej súťaže. Je preto dôležité, aby majiteľ ochrannej známky mohol získať právnu ochranu obmedzenú na členský štát, v ktorom existuje nebezpečenstvo porušenia práv vyplývajúcich z ochrannej známky alebo v ktorom k takémuto porušeniu došlo.

46.      Tieto tvrdenia neprijímam.

47.      Po prvé je pravda, že ochranná známka Spoločenstva a národná ochranná známka majú podobný cieľ(28), v rozsahu, v akom článok 9 ods. 1 písm. c), ako aj článok 5 ods. 2 smernice (paralelné ustanovenia) smerujú k tomu, aby poskytli ochranu proti poškodzovaniu dobrého mena ochrannej známky. Tieto ciele však dosahujú rozdielnymi spôsobmi(29) a používajú sa v rozdielnych kontextoch.

48.      Ak národná ochranná známka požíva „dobré meno v členskom štáte“, majiteľ môže na základe článku 5 ods. 2 smernice získať ochranu, ktorá sa vzťahuje na celé územie členského štátu (pozri rozsudok General Motors). Ak ochranná známka Spoločenstva požíva „dobré meno v rámci Spoločenstva“, jednotný charakter ochrannej známky Spoločenstva(30) znamená, že táto ochranná známka má rovnakú ochranu na celom území Spoločenstva [a nie len na „podstatnej časti“ územia Spoločenstva, ktorá bola základom pre rozhodnutie o tom, že predmetná ochranná známka skutočne požíva „dobré meno v rámci Spoločenstva“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia].(31)

49.      Zdá sa mi, že práve preto, že ochrana poskytnutá ochrannej známke Spoločenstva je natoľko rozsiahla, podmienky stanovené v nariadení musia byť splnené v plnom rozsahu skôr, ako je ochrana priznaná. Medzi nutnosťou preukázať, že ochranná známka má dobré meno v podstatnej časti Spoločenstva, a odôvodnením poskytnúť ochranu, ktorá sa vzťahuje na celé Spoločenstvo, existuje zjavná spojitosť.

50.      Po druhé, ak chce podnik zapísať ochrannú známku, aby ju mohol používať (postupne) vo viac ako jednom členskom štáte, zdá sa byť odôvodnené domnievať sa, že sa bude skôr snažiť podať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva než niekoľko prihlášok ochranných známok v jednotlivých členských štátoch, ibaže by existoval zvláštny dôvod, prečo by mal postupovať inak. Pripúšťam, že ak takáto ochranná známka má dobré meno v (podstatnej časti) členského štátu, avšak nie v podstatnej časti Spoločenstva, je nutné vykonať zápis v dotknutom členskom štáte, aby bolo chránené dobré meno ochrannej známky v tomto členskom štáte(32), lebo takáto ochrana nebude vyplývať z ochrannej známky Spoločenstva podľa článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia.(33) Je to v súlade s teóriou, podľa ktorej ochranná známka Spoločenstva a národná ochranná známka pôsobia síce na rôznych úrovniach, avšak paralelne.

51.      Posledným tvrdením spoločnosti Pago je možné zaoberať sa veľmi stručne. Rozsah porušenia práv vyplývajúcich z ochrannej známky môže ovplyvniť spôsob, akým sa bude majiteľ domáhať nápravy, avšak ide skôr o procesnú ako o hmotnoprávnu záležitosť. Táto otázka nie je relevantná, pokiaľ ide o určenie, či článok 9 ods. 1 písm. c) nariadenia vôbec poskytuje ochranu.

52.      V dôsledku toho navrhujem, aby druhá prejudiciálna otázka bola zodpovedaná v tom zmysle, že ochranná známka Spoločenstva, ktorá má dobré meno v oblasti, ktorá nepredstavuje podstatnú časť Spoločenstva, nepožíva na základe článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 ochranu obmedzenú na túto oblasť. Zákaz týkajúci sa porušovania práv vyplývajúcich z ochrannej známky obmedzený na túto oblasť preto nie je možné vydať.

 Post scriptum: alternatívny výklad druhej otázky?

53.      Je možné, že so zreteľom na dôraz, ktorý sa kladie v druhej otázke na to, či je možné vydať zákaz obmedzujúci sa len na jeden členský štát, si vnútroštátny súd kladie v skutočnosti otázku, či vnútroštátny súd, ktorý zastáva názor, že ochranná známka požíva ochranu na základe článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, môže vydať zákaz týkajúci sa porušovania práv vyplývajúcich z dotknutej ochrannej známky, ktorého pôsobnosť bude obmedzená na jediný členský štát. Aj napriek tomu, ako som už naznačila v mojej analýze na prvú otázku, že ochrannú známku majúcu „dobré meno v rámci Spoločenstva“ obyčajne dobre pozná príslušná skupina verejnosti v oblasti, ktorá nezodpovedá hraniciam jediného členského štátu a ktorá vo všeobecnosti tieto hranice prekračuje, majiteľ ochrannej známky môže čeliť nebezpečenstvu porušovania práv vyplývajúcich z jeho ochrannej známky predovšetkým – prípadne výlučne – v jednom konkrétnom členskom štáte. Zdá sa, že práve o to ide v prejednávanej veci.

54.      So zreteľom na odpoveď, ktorá by podľa mňa mala byť poskytnutá na prvú otázku, sa javí, že druhá otázka (ako je tu preformulovaná) bude pravdepodobne čisto teoretická. Pokiaľ by však Súdny dvor vo svojom rozsudku (alebo vnútroštátny súd, keď sa mu vec vráti) rozhodol v tom zmysle, že sa uplatní ochrana na základe článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia, druhá otázka, tak ako je preformulovaná, by sa mohla stať relevantnou. Uvediem preto veľmi stručne, ako by som na ňu odpovedala.

55.      Hlava X nariadenia obsahuje podrobné pravidlá týkajúce sa právomoci a konania v súdnych žalobách týkajúcich sa ochranných známok Spoločenstva. Sú formulované tak, že jasne slúžia na to, aby sa uplatnili spoločne s inými relevantnými pravidlami Spoločenstva týkajúcimi sa súdnej právomoci a výkonu rozhodnutí.(34) V súlade s jednotným charakterom ochrannej známky Spoločenstva sa stanovilo, že ak je vec na základe pravidiel určovania právomoci stanovených v článku 93 ods. 1 až 4 nariadenia predložená súdom pre ochranné známky Spoločenstva každého členského štátu(35), majú tieto súdy právomoc rozhodnúť o porušení práv vyplývajúcich z ochranných známok, ktoré boli spáchané alebo ktoré hrozia na území ktoréhokoľvek členského štátu.(36) Je to tak preto, lebo súd pre ochranné známky Spoločenstva, ktorému je vec takto predložená, môže potrebovať vykonávať extrateritoriálnu právomoc na to, aby poskytol účinnú ochranu majiteľovi ochrannej známky.(37)

56.      Nariadenie taktiež jasne počíta s možnosťou, že majiteľ ochrannej známky bude chcieť vec predložiť súdom konkrétneho členského štátu, na území ktorého bolo porušenie spáchané alebo hrozí(38), a za týchto okolností je právomoc uvedených súdov výslovne obmedzená „vzhľadom na skutky spáchané alebo skutky, ktoré hrozia na území toho členského štátu, v ktorom sa daný súd nachádza“.(39)

57.      Len zriedkavo dôjde k situácii, že súd vydá rozhodnutie v širšom rozsahu, ako bolo nutné. Ak sa porušenie ochrannej známky obmedzuje na jediný členský štát (v prejednávanej veci Rakúsko), bude v zásade postačujúce, že rozhodnutie zakazujúce takéto porušenie sa bude obmedzovať na tento jediný členský štát. Zastávam názor, že v nariadení neexistuje skutočnosť, ktorá by bránila príslušnému súdu v tom, aby vydal rozhodnutie, ktoré by bolo takýmto spôsobom obmedzené.

58.      Opakujem však, že analýza, ktorú som práve teraz uviedla, sa uplatní len vtedy, ak sa ochrana na základe nariadenia skutočne uplatní.

 Návrh

59.      Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Oberster Gerichtshof, Rakúsko, takto:

1.         Ochranná známka Spoločenstva je chránená v celom Spoločenstve z dôvodu, že má „dobré meno v rámci Spoločenstva“ v zmysle článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva, ak má dobré meno v podstatnej časti Spoločenstva. Čo na tieto účely predstavuje podstatnú časť Spoločenstva, nezávisí od hraníc medzi členskými štátmi, ale musí sa určiť na základe posúdenia všetkých relevantných okolností veci so zreteľom najmä na i) skupinu verejnosti, ktorú zaujímajú predmetné výrobky alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, ako aj na to, aká časť príslušnej skupiny verejnosti ochrannú známku pozná, a ii) význam oblasti, v ktorej dobré meno existuje a ktorá je vymedzená takými faktormi, ako sú zemepisná rozloha, obyvateľstvo a hospodárska dôležitosť.

2.         Ochranná známka Spoločenstva, ktorá má dobré meno v oblasti, ktorá nepredstavuje podstatnú časť Spoločenstva, nepožíva na základe článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 ochranu obmedzenú na túto oblasť. Zákaz týkajúci sa porušovania práv vyplývajúcich z ochrannej známky obmedzený na túto oblasť teda nie je možné vydať.

1 – Jazyk prednesu: angličtina.

2 – Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

3 – Prvá smernica Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), nedávno nahradená (vo svojom obsahu však nezmenená) smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 299, s. 25).

4 – Pozri prvé odôvodnenie oboch opatrení.

5 – Pozri návrh nariadenia Rady o ochrannej známke Spoločenstva, KOM(80) 635 v konečnom znení, s. 23, prvý odsek.

6 – Pozri napríklad rozsudok z 8. mája 2008, Eurohypo/ÚHVT, C‑304/06 P, Zb. s. I‑3297, bod 54, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti absolútnych dôvodov na zamietnutie zápisu ochrannej známky, ktoré sú uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia a v článku 3 ods. 1 smernice, a rozsudok zo 7. septembra 2006, Bovemij Verzekeringen, C‑108/05, Zb. s. I‑7605, bod 22, pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 smernice a článok 7 ods. 3 nariadenia.

7 – Pozri tretie odôvodnenie.

8 –      V rozsudku z 9. januára 2003 Davidoff (C‑292/00, Zb. s. I‑389, bod 30), Súdny dvor vyložil článok 5 ods. 2 tak, že sa uplatňuje tiež na prípady, keď výrobky alebo služby chránené dvomi ochrannými známkami sú podobné alebo totožné.

9 – Rozsudok zo 14. septembra 1999, General Motors, C‑375/97, Zb. s. I‑5421.

10 – Zásada, ktorá je základom tohto aspektu podmienky, je uvedená v bode 23 rozsudku, v ktorom Súdny dvor vysvetľuje, že je nutné preukázať určitý stupeň znalosti skoršej ochrannej známky pre ktorú majiteľ požaduje ochranu svojich práv, zo strany verejnosti, aby majiteľ preukázal, že verejnosť môže prípadne asociovať medzi ochrannou známkou, pre ktorú sa ochrana požaduje, a neskoršou ochrannou známkou, o ktorej majiteľ tvrdí, že porušuje jeho práva.

11 – „Členský štát“ v článku 5 ods. 2 smernice „Spoločenstvo“ v článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia.

12 – Bod 24.

13 – Bod 25.

14 – Bod 26.

15 – Bod 27.

16 – Body 29 a 31.

17 – Pozri bod 3 vyššie a judikatúru už citovanú v poznámke pod čiarou 6.

18 – Pozri bod 36 nižšie.

19 – Pozri prvé a druhé odôvodnenie nariadenia, ako aj jeho článok 1 ods. 2.

20 – Pozri prvé odôvodnenie (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

21 – Pozri rozsudok General Motors, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, body 24 a 25, pokiaľ ide o kritériá, ktoré sa majú uplatniť.

22 – Bod 28.

23 – Rozsudok z 22. novembra 2007, Nieto Nuño, C‑328/06, Zb. s. I‑10093.

24 – Nie je nemožné predstaviť si situáciu, v ktorej by vnútroštátny súd po tom, ako určí príslušnú skupinu verejnosti, mohol správne dospieť k záveru, že dobré meno v obmedzenej zemepisnej oblasti predstavuje „dobré meno v rámci Spoločenstva“, ak by sa príslušná skupina verejnosti (výnimočne) koncentrovala v tejto oblasti. Tak by, povedzme, ochranná známka vzťahujúca sa na výrobky určené pre výrobcov škótskych sukní mohla požívať dobré meno v cieľovej skupine verejnosti v Spoločenstve, ktorá bude (pravdepodobne) obmedzená na (časť) jediného členského štátu. Domnievam sa však, že takéto príklady budú skôr vzácne.

25 – Článok 50 ods. 1 písm. a) nariadenia v podstate stanovuje výmaz ochrannej známky Spoločenstva, ak nebola ochranná známka uvedená do riadneho užívania v Spoločenstve nepretržite počas piatich rokov.

26 – Vec R 1209/2005‑1, rozhodnutie z 28. februára 2007.

27 – Reno Schuhcentrum/ÚHVT, T‑173/07, vec v konaní.

28 – Pozri poznámku pod čiarou 4 vyššie.

29 – Pozri návrh prvej smernice Rady, ktorou sa zbližujú právne predpisy členských štátov o ochranných známkach (KOM (80) 635, v konečnom znení, s. 1), tretí odsek: „Toto nariadenie sleduje rovnaký cieľ ako smernica, avšak rozdielnym spôsobom…“.

30 – Pozri body 3 a 29 a poznámky pod čiarou 19 a 20 vyššie.

31 – Pozri analýzu prvej otázky.

32 – Zdá sa, že spoločnosť Pago je skutočne majiteľkou národnej ochrannej známky, ktorá sa vzťahuje na jej výrobky. Jedna zo záhad, ktoré neboli v prejednávanej veci vyriešené – ktorou sa však nebudem hlbšie zaoberať – spočíva v tom, prečo bolo konanie pred vnútroštátnymi súdmi založené na ochrannej známke Spoločenstva spoločnosti Pago a nie na jej národnej ochrannej známke.

33 – Ochrana práv priznaných článkom 9 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia nie je závislá od schopnosti preukázať, že ochranná známka požíva „dobré meno v rámci Spoločenstva“.

34 – Pozri oddiel 1 hlavy X, ktorého jediné ustanovenie (článok 90) odkazuje priamo na Bruselský dohovor o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaný v Bruseli 27. septembra 1968 (ďalej len „Bruselský dohovor“). Konsolidované znenie Bruselského dohovoru, v znení neskorších štyroch zmlúv o pristúpení, je uverejnené v Ú. v. ES C 27, 1998, s. 1. Bruselský dohovor bol nahradený nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) (ďalej len „bruselské nariadenie“). Dánsko a určité špecifické územia sú vylúčené z pôsobnosti Bruselského nariadenia na základe článku 299 ES.

35 – Určené v súlade s článkom 91 nariadenia.

36 – Pozri článok 94 ods. 1 a (v oblasti predbežných a ochranných opatrení) článok 99 ods. 2 nariadenia.

37 – Pozri odôvodnenie č. 15 nariadenia, v ktorom sa uvádza, že rozhodnutia týkajúce sa platnosti a porušovania práv z ochranných známok Spoločenstva musia mať účinnosť a musia sa vzťahovať na celé územie Spoločenstva. Pozri tiež rozsudok zo 14. decembra 2006, Nokia, C‑316/05, Zb. s. I‑12083, body 25 a 33, ktorý zdôrazňuje, že ochrana ochranných známok Spoločenstva musí byť jednotná na celom území Spoločenstva.

38 – Pozri článok 93 ods. 5 nariadenia.

39 – Článok 94 ods. 2 nariadenia.

Full & Egal Universal Law Academy