NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 6. novembra 2008 1(1)
Vec C‑473/07
Association nationale pour la protection des eaux et rivières – TOS,
Association OABA
proti
Ministère de l’Écologie, du Développement et de l’Aménagement durables
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d’État (Francúzsko)]
„Smernica 96/61/ES – Prevencia a kontrola znečisťovania – Životné prostredie – Pojem ‚hydina‘ a ‚miesta‘ – Zahrnutie alebo nezahrnutie prepelíc, jarabíc a holubov do rámca pôsobnosti smernice – Maximálny počet kusov hydiny na jedno miesto – Režim predchádzajúceho ohlásenia a predchádzajúceho povolenia zariadení určených na intenzívny chov hydiny“
I – Úvod
1. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania požaduje Conseil d’État (Francúzsko) výklad bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.(2)
2. Tento návrh bol podaný v rámci konania o žalobe, ktorú na vnútroštátny súd podala Association nationale pour la protection des eaux et rivières – TOS (Národné združenie pre ochranu vôd a riek – TOS) (ďalej len „ANPER‑TOS“), ako aj Association OABA (Združenie OABA), pričom tieto združenia uvedenou žalobou požadovali zrušenie dekrétu č. 2005‑989 z 10. augusta 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nomenklatúra klasifikovaných zariadení.(3)
3. V podstate ide na jednej strane o určenie, či prepelice, jarabice a holuby majú byť považované za hydinu zahrnutú do rámca pôsobnosti smernice 96/61, ktorá stanovuje režim predchádzajúceho povolenia zariadení určených na intenzívny chov hydiny s viac ako 40 000 miestami. Na druhej strane, a v prípade kladnej odpovede, ide o otázku, či vnútroštátny systém nazývaný „systém ekvivalentov zvierat“, ako ho upravuje dekrét č. 2005‑989, teda systém, ktorý vymeriava zvieratá podľa skutočného obsahu dusíka v ich výkaloch a používa sa na výpočet hranice, od ktorej je zariadenie predmetom režimu predchádzajúceho povolenia, je v súlade so smernicou 96/61.
II – Právny rámec
A – Právna úprava Spoločenstva
4. Článok 1 smernice 96/61 stanovuje:
„Účelom tejto smernice je dosiahnuť integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z činností uvedených v prílohe I. Stanovuje opatrenia zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy vyplývajúcich z vyššie spomenutých činností, vrátane opatrení týkajúcich sa odpadov s cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá smernica [Rady] 85/337/EHS [z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248)] a ostatné príslušné ustanovenia spoločenstva.“
5. Článok 2 smernice 96/61 s názvom „Definície“ stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
3. ‚zariadenie‘ – stacionárna technická jednotka, kde sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I…
4. ‚existujúce zariadenie‘ – už prevádzkované zariadenie alebo zariadenie, ktoré bolo povolené v súlade s právnymi predpismi platnými pred vykonávaním tejto smernice alebo zariadenie, na ktorého povolenie bola podaná žiadosť, ktorá je podľa názoru príslušného orgánu kompletná za podmienky, že uvedené zariadenie bude spustené do prevádzky najneskôr do jedného roka odo dňa vykonávania tejto smernice;
…
9. ‚povolenie‘ znamená časť alebo celé písomné rozhodnutie (alebo niekoľko takýchto rozhodnutí) udeľujúce súhlas s činnosťou zariadenia alebo jej [jeho – neoficiálny preklad] časti pri splnení podmienok zaručujúcich, že zariadenie bude v súlade s požiadavkami tejto smernice…
…“
6. Článok 4 smernice 96/61 uvádza:
„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne nové zariadenia neboli prevádzkované bez povolenia vydaného v súlade s touto smernicou…“
7. Podľa článku 5 smernice 96/61:
„1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány dohliadali prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 alebo, vo vhodnej forme, prostredníctvom prehodnotenia a, ak je to potrebné, aktualizáciou podmienok, aby existujúce zariadenia boli prevádzkované v súlade s požiadavkami článkov 3, 7, 9, 10, 13, prvej a druhej zarážky článku 14 a odseku 2 článku 15 najneskôr do 8 rokov odo dňa vykonávania tejto smernice; tým nie sú dotknuté iné osobitné predpisy spoločenstva.
2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby boli uplatňované ustanovenia článkov 1, 2, 11, 12, tretej zarážky článku 14, odsekov 1, 3 a 4 článku 15, článku 16, 17 a článku 18 odsek 2 na existujúce zariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.“
8. Článok 9 rovnakej smernice s názvom „Podmienky povolenia“ stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek ustanovených v článku 3 a 10 na vydanie povolenia s cieľom dosiahnutia vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku prostredníctvom ochrany ovzdušia, vody a pôdy.
…
3. Povolenie musí obsahovať limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky, najmä pre látky uvedené v prílohe III, ktoré môžu byť z príslušného zariadenia [vypúšťané – neoficiálny preklad] vo významných množstvách, zohľadňujúc ich druh a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej (ovzdušia, vody alebo pôdy). … Ak je to vhodné, limitné hodnoty sa doplnia alebo nahradia ekvivalentnými ukazovateľmi, alebo ekvivalentnými technickými opatreniami.
Pre zariadenia podľa bodu 6.6 prílohy I musia limitné hodnoty emisií stanovené v súlade s týmto odsekom zohľadniť praktické aspekty zodpovedajúce týmto kategóriám zariadení.
4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, limitné hodnoty emisií a ekvivalentné ukazovatele a ekvivalentné technické opatrenia uvedené v odseku 3 musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez určenia použitia konkrétneho spôsobu alebo techniky, berúc do úvahy technické charakteristiky príslušného zariadenia, jeho geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky. V každom prípade musia podmienky v povolení obsahovať opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.
…“
9. Článok 16 ods. 2 smernice 96/61 stanovuje:
„Medzi členskými štátmi a dotknutými priemyselnými odvetviami Komisia zabezpečí výmenu informácií o najlepších dostupných technikách a nimi spojenej kontrole, ako aj o vývoji v tejto oblasti. Komisia každé tri roky zverejní výsledky výmeny informácií.“
10. Podľa článku 18 smernice 96/61:
„1. Na návrh Komisie stanoví Rada v súlade s postupmi ustanovenými v zmluve [ES] limitné hodnoty emisií pre:
– kategórie zariadení uvedených v prílohe I…
a
– znečisťujúce látky uvedené v prílohe III,
ak sa najmä na základe výmeny informácií podľa článku 16 zistí potreba spoločného postupu spoločenstva.
2. Ak na základe tejto smernice nie sú určené limitné hodnoty emisií spoločenstva, platia príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v smerniciach uvedených v prílohe II a v iných právnych predpisoch spoločenstva ako minimálne limitné hodnoty emisií podľa tejto smernice pre zariadenia uvedené v prílohe I.
…“
11. Príloha I smernice 96/61 s názvom „Kategórie priemyselných činností uvedených v článku 1“ vo svojom bode 6.6 stanovuje:
„Zariadenia na intenzívny chov hydiny… s viac ako:
a) 40 000 miest pre hydinu;
…“
12. Príloha III smernice 96/61 s názvom „Zoznam hlavných znečisťujúcich látok, na ktoré treba brať zreteľ, ak sú podstatné pre stanovenie limitných hodnôt emisií“ stanovuje:
„Ovzdušie
…
2. Oxid dusíka a ostatné zlúčeniny dusíka
…
5. Kovy a ich zlúčeniny
…
Voda
…
2. Organické zlúčeniny s obsahom fosforu
…
7. Kovy a ich zlúčeniny
…
11. Látky prispievajúce k eutrofizácii (hlavne nitráty a fosfáty)
…“
B – Vnútroštátna právna úprava
13. Podľa článku 1 dekrétu č. 2005‑989 je tabuľka nomenklatúry klasifikovaných zariadení… uvedená v prílohe I tohto dekrétu.
14. Príloha I dekrétu č. 2005‑989 v rubrike 2111 stanovuje:
„Hydina a pernatá zver (chov, predaj atď.), s výnimkou osobitných činností, ktoré sú uvedené v iných rubrikách:
1. Viac ako 30 000 ekvivalentov zvierat: povolenie
2. Od 5 000 do 30 000 ekvivalentov zvierat: ohlásenie
Poznámka – Hydina a pernatá zver sa počíta za pomoci nasledujúcich hodnôt vyjadrených v ekvivalentoch zvierat:
prepelica = 0,125;
holub, jarabica = 0,25;
kohútik = 0,75;
kurča s nižšou hmotnosťou = 0,85;
sliepka, kurča, akostné kurča, biologicky chované kurča, sliepočka, sliepka nosnica, plemenná sliepka, bažant, perlička, kačica divá = 1;
kurča s vyššou hmotnosťou = 1,15;
kačica na pečenie, výkrmová kačica, plemenná kačica = 2;
morka s nižšou hmotnosťou = 2,20;
morka medium, plemenná morka, hus = 3;
morka s vyššou hmotnosťou = 3,50;
výkrmové vodné vtáky = 7.“
III – Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
15. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ANPER‑TOS tvrdí, že spôsob výpočtu stanovený dekrétom č. 2005‑989 je v rozpore so smernicou 96/61, kým ministerstvo pre ekológiu, udržateľný rozvoj a územné plánovanie sa po prvé domnieva, že uvedená smernica medzi druhmi hydiny, na ktoré sa vzťahuje, neuvádza prepelice, jarabice a holuby, a po druhé, že hodnoty ekvivalentov zvierat boli vypočítané tak, aby bol lepšie zohľadnený skutočný obsah dusíka vo výkaloch jednotlivých druhov.
16. Vnútroštátny súd uvádza, že podľa smernice 96/61 musia byť zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s viac ako 40 000 miestami predmetom režimu povolenia a že uvedená smernica pojem hydina nedefinuje, na rozdiel od iných aktov Spoločenstva, ktoré sa na hydinu vzťahujú a ktoré podľa okolností do svojho rámca pôsobnosti zahŕňajú prepelice, jarabice a holuby alebo ich z neho naopak vylučujú.
17. Za týchto okolností dospela Conseil d’État k názoru, že otázka, či zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s viac ako 40 000 miestami majú byť považované za zariadenia, ktoré sa vzťahujú aj na prepelice, jarabice a holuby, spôsobuje vážne ťažkosti, a preto prerušila konanie dovtedy, kým Súdny dvor rozhodne o otázke, či sa má „bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61… vykladať na jednej strane v tom zmysle, že do svojej pôsobnosti zahŕňa prepelice, jarabice a holuby, a na druhej strane, v prípade kladnej odpovede, v tom zmysle, že povoľuje opatrenie vedúce k výpočtu hraníc na povolenie na základe systému ekvivalentov zvierat, ktorý vymeriava počet zvierat na jedno miesto podľa druhov tak, aby bolo možné vziať do úvahy skutočný obsah dusíka vylučovaného jednotlivými druhmi“.
IV – Konanie pred Súdnym dvorom
18. ANPER‑TOS, Association France Nature Environnement, vedľajší účastník konania vo veci samej, francúzska a grécka vláda, ako aj Komisia predložili Súdnemu dvoru v zmysle článku 23 Štatútu Súdneho dvora svoje písomné pripomienky. Prednesy týchto účastníkov konania boli vypočuté počas pojednávania 18. septembra 2008, s výnimkou prednesov žalobcu a vedľajšieho účastníka v konaní vo veci samej, ktorí na tomto pojednávaní neboli zastúpení.
V – Posúdenie
19. Ako uviedol vnútroštátny súd, z ustanovení smernice 96/61 a z jej prílohy I bodu 6.6 písm. a) vyplýva, že zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s viac ako 40 000 miestami musia byť predmetom predchádzajúceho režimu povolenia.
20. Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, dekrét č. 2005‑989 vo svojej rubrike 2111 nomenklatúry klasifikovaných zariadení upravuje hranicu na povolenie na úrovni 30 000 ekvivalentov zvierat pre chov hydiny a pernatej zveri, pričom najmä stanovuje konverzný koeficient 0,125 pre prepelice a 0,25 pre jarabice a holuby. Tento spôsob výpočtu, ktorý je odôvodnený záujmom o dôkladnejšie zohľadnenie skutočného množstva dusíka vylučovaného jednotlivými druhmi do životného prostredia, umožňuje chovom s viac ako 40 000 kusmi prepelíc, jarabíc alebo holubov, aby fungovali na základe režimu predchádzajúceho ohlásenia. Presnejšie, zariadenia na chov prepelíc sú predmetom predchádzajúceho povolenia len po prekročení hranice 240 000 zvierat, kým na chov jarabíc a holubov sa takéto povolenie vzťahuje až po prekročení hranice120 000 vtákov.(4)
21. Rozsah pôsobnosti článku 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 je vymedzený tromi kumulatívnymi skutočnosťami: chov musí byť intenzívny, musí ísť o chov hydiny a dotknuté zariadenia musia mať viac ako 40 000 miest.
22. Je nepochybné, že smernica 96/61 nedefinuje pojmy „intenzívny chov“, „hydina“ a „miesta“.
23. Pokiaľ ide o intenzívny chov, francúzska vláda vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru tvrdí, že prepelice, jarabice a holuby nemôžu byť, vzhľadom na to, že ide o voľne žijúce zvieratá, predmetom intenzívneho chovu, na rozdiel od domácich druhov, ako sú kurčatá alebo kačice, a preto nemôžu spadať do rámca pôsobnosti bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61.
24. V tejto súvislosti je dôležité poukázať na to, že otázka položená vnútroštátnym súdom týkajúca sa výlučne výkladu výrazov „hydina“ a „miesta“ uvedených v smernici 96/61 vyplýva z predpokladu, že prepelice, jarabice a holuby, vymenované v dekréte č. 2005‑989, môžu byť predmetom intenzívneho chovu. Z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania nijako nevyplýva, že táto skutková okolnosť by bola predmetom rozporu medzi účastníkmi konania vo veci samej.
25. Podľa ustálenej judikatúry pritom v rámci konania podľa článku 234 ES, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, patrí akékoľvek posúdenie skutkového stavu veci do právomoci vnútroštátneho súdu a Súdny dvor má v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Spoločenstva a vnútroštátne súdy zohľadniť právny a skutkový rámec, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak ako ho definovalo rozhodnutie vnútroštátneho súdu.(5)
26. Navrhujem preto, aby sa Súdny dvor nezaoberal námietkou, ktorú podala francúzska vláda a podľa ktorej prepelice, jarabice a holuby nemožno chovať intenzívnym spôsobom.
27. Ak by Súdny dvor napriek tomu považoval riešenie tejto otázky za potrebné, domnievam sa, že námietka francúzskej vlády je v každom prípade nedôvodná.
28. Bez riadne zdokumentovaného dôkazu, ktorý v prejednávanej veci nebol predložený, totiž nemožno a priori vylúčiť súčasnú alebo budúcu existenciu fariem, kde by sa praktizovala intenzívna forma chovu prepelíc, jarabíc a holubov. Samotná skutočnosť, ktorú uviedla francúzska vláda, že francúzsky chov prepelíc a holubov zahŕňa v priemere 3 000 zvierat, neznamená, že niektoré farmy by nemohli prekročiť hranicu 40 000 miest, ktorú stanovuje smernica 96/61.
29. Je pravda, že intenzívny chov sa nemeria len na základe počtu zvierat prítomných na farme. Ako uviedli žalobcovia a vedľajší účastníci konania vo veci samej, ako aj francúzska vláda, takýto chov charakterizujú aj iné okolnosti, akými sú počet zvierat na m2, neexistencia výbehu vo voľnom priestore, chov bez kŕmnej pôdy alebo používanie priemyselných foriem výroby, ako je mechanizácia chovu. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že ministerský výnos z 18. septembra 1985,(6) ktorý Súdnemu dvoru predložil ANPER‑TOS a ktorý sa týka ekonomickej životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov tým, že im poskytuje právo na rôzne finančné a sociálne výhody, spresňuje, že minimálna plocha zariadenia na chov bez kŕmnej pôdy predstavuje 200 000 prepelíc predávaných zaživa a 120 000 prepelíc predávaných po zabití. Ako uviedla francúzska vláda na pojednávaní, je nepochybné, že tento výnos presne neinformuje o intenzívnej alebo neintenzívnej povahe existujúcich chovov. Podľa mňa však tento text predstavuje serióznu indíciu, že intenzívny chov vtákov, akým je chov bez kŕmnej pôdy, nie je vo Francúzsku a priori vylúčený a môže prinajmenšom prekročiť hranicu 40 000 miest zakotvenú v smernici 96/61. To, čo platí pre prepelice, môže platiť aj pre holuby, na ktoré sa uvedený výnos výslovne vzťahuje, alebo na jarabice.
30. Vzhľadom na uvedené teraz treba preskúmať nedefinovaný pojem „hydina“ v zmysle smernice 96/61.
31. V tejto súvislosti ide o otázku, či je tento pojem potrebné vykladať rozširujúco, ako to tvrdí žalobca a vedľajší účastník konania vo veci samej, ako aj Komisia, alebo zužujúco, ako to tvrdí francúzska vláda.
32. Odpoveď na túto otázku možno podľa mňa získať predovšetkým zohľadnením všeobecného systému a účelu smernice 96/61, ako vyplývajú z judikatúry.(7)
33. Pokiaľ ide o prvý z týchto dvoch aspektov, je potrebné poznamenať, že použitie druhového výrazu „hydina“ v bode 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61, teda výrazu, ktorý vo svojom bežnom význame označuje všetky vtáky chované na vajcia a mäso,(8) kontrastuje s presnosťou znenia písm. b) a c) tohto bodu, ktoré označujú „ošípané (nad 30 kg)“ [písm. b)] a „prasnice“ [písm. c)]. Ako však uviedla na pojednávaní Komisia, použitie všeobecného výrazu, akým je „hydina“, v uvedenom bode 6.6 písm. a) má za cieľ zabrániť vzniku medzier, ktoré by mohlo priniesť vymenovanie druhov vtákov spadajúcich do rámca pôsobnosti smernice 96/61, keďže takéto vymedzenie je často, ak nie vždy neúplné.
34. Pokiaľ ide o preskúmanie účelu smernice 96/61, aj to podľa mňa vedie k uprednostneniu rozširujúceho výkladu pojmu hydina. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že uvedená smernica má za cieľ stanoviť všeobecné podmienky na integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy tak, aby zabránila situácii, v ktorej by rozdielne prístupy viedli k prenosu znečistenia z jednej z uvedených zložiek životného prostredia do druhej.(9) Tento integrovaný prístup sa prejavuje v dostatočnej koordinácii postupu a podmienok povolenia priemyselných zariadení, ktoré majú vysoký potenciál znečisťovania, čím umožňuje dosiahnutie čo najvyššej úrovne ochrany životného prostredia ako celku, keďže uvedené podmienky musia vždy zahŕňať ustanovenia o minimalizácii diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania a zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.(10)
35. Je preto zjavné, že cieľ smernice 96/61 je široký.
36. Tento cieľ by bol podľa mňa narušený, ak by sa pojem hydina vnímal úzko a určité kategórie priemyselných zariadení, ako sú tie, v ktorých sa vykonáva intenzívny chov prepelíc, jarabíc a holubov, by sa tak vyhli postupu a podmienkam povolenia stanoveným v smernici 96/61, a to napriek tomu, že tieto zariadenia by prekročili hranicu určenú v bode 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61, a teda by mohli spôsobovať významné a nekontrolované znečistenie ovzdušia, vody a/alebo pôdy.
37. Vzhľadom na tieto pripomienky netreba podľa môjho názoru riešiť problém nastolený vnútroštátnym súdom, v súvislosti s ktorým sa nezhodujú ani účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky, teda problém relevantnosti pojmu hydina uvedeného v iných aktoch Spoločenstva prijatých v oblasti podmienok zdravia zvierat(11) a životného prostredia.(12)
38. Ak by však Súdny dvor rovnako ako francúzska vláda a Komisia zastával názor, že smernica Rady 85/337 by mohla byť pri výklade pojmu „hydina“ uvedeného v smernici 96/61 relevantná, a to najmä z dôvodu spoločného cieľa, ktorý tieto smernice sledujú,(13) domnievam sa, že z toho nemôže vyplývať, že rozsah pôsobnosti smernice 96/61 by sa mal vzťahovať len na kurčatá a sliepky, ako to tvrdí francúzska vláda. Je nepochybne pravda, že bod 17 písm. a) prílohy I smernice 85/337 podriaďuje predchádzajúcemu posúdeniu vplyvov uvedenému v článku 4 ods. 1 tejto smernice projekty týkajúce sa zariadení určených na intenzívny chov hydiny s viac ako 85 000 miestami pre kurčatá alebo s viac ako 60 000 miestami pre sliepky. Rozsah pôsobnosti smernice 85/337 sa však neobmedzuje na uvedené zariadenia, pretože podľa bodu 1 písm. e) prílohy II tejto smernice zahŕňa aj „veľké zariadenia pre chov dobytka (projekty neobsiahnuté v prílohe I)“. Aj keď projekty uvedené v tejto prílohe nemusia byť predmetom predchádzajúceho systematického posúdenia vplyvov podľa pravidla vyplývajúceho z článku 4 ods. 2 smernice 85/337, platí, že všetky zariadenia určené na intenzívny chov, čiže vrátane zariadení na chov hydiny, ktorá nie je uvedená v bode 17 písm. a) prílohy I smernice 85/337, spadajú do jej rozsahu pôsobnosti. Preto nemožno s odkazom na ustanovenia smernice 85/337 tvrdiť, že zariadenia určené na intenzívny chov prepelíc, jarabíc alebo holubov nepatria do rámca pôsobnosti smernice 96/61.
39. Okrem toho sa v rozpore s argumentáciou francúzskej vlády domnievam, že z referenčného dokumentu uverejneného Komisiou v júli 2003, týkajúceho sa najlepších dostupných techník intenzívneho chovu hydiny a ošípaných (ďalej len „dokument BREF 2003“),(14) nie je možné v súvislosti s výkladom pojmu „hydina“ v zmysle smernice 96/61 dospieť k užitočným záverom.
40. Zdá sa mi, že je nepochybné, že uvedená argumentácia nemá byť odmietnutá len na základe skutočnosti, že dokument BREF nie je právne záväzný, tak ako vyplýva z jedného z hlavných tvrdení Komisie.
41. Je totiž potrebné uviesť, že napriek neprítomnosti takejto záväznosti Súdny dvor už mal príležitosť v rámci uznesenia Saetti a Frediani,(15) prijatého na základe článku 104 ods. 3 jeho rokovacieho poriadku, odkázať aj na skutočnosti uvedené v dokumente BREF, prijatom na základe smernice 96/61, a to v súvislosti s podmienkami výroby a použitia ropného koksu v ropnej rafinérii a s cieľom overiť, či takéto podmienky umožňujú neuplatnenie označenia za „odpad“ v zmysle smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch.(16)
42. Skutočnosti uvedené v dokumente BREF, na ktoré Súdny dvor odkázal v už citovanom uznesení Saetti a Frediani, sa však týkali najbežnejších spôsobov použitia ropného koksu a na rozdiel od prejednávanej veci sa teda nevzťahovali na otázky výkladu pojmu práva Spoločenstva a vymedzenia pôsobnosti smernice 96/61. Okrem toho Súdny dvor na tieto skutočnosti poukázal v rámci požiadavky vyplývajúcej z judikatúry, podľa ktorej sa skutočná existencia odpadu musí overiť na základe všetkých okolností, pričom sa musí jednak brať do úvahy cieľ smernice 75/442 a jednak zabezpečiť, aby nebola obmedzená jej účinnosť.(17) Z tohto uznesenia pritom vyplýva, že skutočnosti uvedené v dokumente BREF predstavujú len jeden prvok v rámci celku ďalších informácií, ktoré vnútroštátnemu súdu môžu dovoliť overiť podmienky výroby a použitia ropného koksu v ropnej rafinérii.
43. Vzhľadom na kontext, v akom Súdny dvor odkázal na dokument BREF, ako aj na povahu informácií, ktoré Súdny dvor z uvedeného dokumentu získal, sa zdá byť nevhodné preniesť prístup prijatý v už citovanom uznesení Saetti a Frediani na situáciu v prejednávanej veci.
44. Pokiaľ ide o dokument BREF 2003, je potrebné poukázať na to, že aj keď vymenúva len sliepky nosnice, brojlery, morky, kačice a perličky a podrobnejšie sa zaoberá iba prvými dvoma kategóriami hydiny, je zjavné, že dotknuté vymenovanie platí len „v tomto dokumente“,(18) bez toho, aby bol dotknutý výklad pojmu „hydina“ v zmysle smernice 96/61. Ako však Komisia uviedla vo svojich písomných pripomienkach, dokument s názvom „IPPC BREF Outline and Guide“, ktorý uverejnila v decembri 2005,(19) výslovne spresňuje, že dokument BREF smernicu 96/61 nevykladá. Ja v tejto súvislosti dopĺňam, že priznanie výkladového významu dokumentu BREF 2003 by napríklad znamenalo vylúčenie husí z rozsahu pôsobnosti pojmu „hydina“ v zmysle uvedenej smernice, hoci všetci účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru pripomienky, sa správne zhodli na tom, že tieto zvieratá do uvedenej kategórie patria. Inak povedané, skutočnosť, že v dokumente BREF 2003 sú uvedené a/alebo preskúmané len niektoré druhy hydiny, neznamená, že pôsobnosť pojmu „hydina“ v zmysle smernice 96/61 je obmedzená iba na tieto druhy. Okrem toho by zužujúci výklad pojmu hydina, obmedzený len na druhy vymenované v dokumente BREF 2003, narušil účel smernice 96/61, ako som už v týchto návrhoch zdôraznil.
45. Napokon sa domnievam, že je tiež potrebné zamietnuť tézu francúzskej vlády, podľa ktorej návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), predložený Komisiou 21. decembra 2007,(20) ktorého cieľom je prepracovanie viacerých aktov Spoločenstva, medzi ktoré patrí aj smernica 96/61, do jedného právneho textu, podporuje zúžený výklad pojmu „hydina“ v zmysle uvedenej smernice. Bez ohľadu na obsah uvedeného návrhu totiž stačí konštatovať, že tento návrh nepochybne nepredstavuje súčasnú podobu práva Spoločenstva.(21)
46. Preto navrhujem na prvú časť prejudiciálnej otázky odpovedať v tom zmysle, že bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 sa má vykladať tak, aby rozsah pôsobnosti tejto smernice zahŕňal prepelice, jarabice a holuby.
47. Pokiaľ ide o druhú časť prejudiciálnej otázky, je dôležité pripomenúť, že vnútroštátny súd chce vedieť, či bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 bráni tomu, aby členský štát zaviedol systém, podľa ktorého sa stanovujú hranice na predchádzajúce povolenie zariadení intenzívneho chovu hydiny s odkazom na kategóriu ekvivalentné zvieratá, teda systém, ktorý spočíva na vymeriavaní počtu zvierat pripadajúcich na jedno miesto podľa druhov tak, aby bolo možné vziať do úvahy skutočný obsah dusíka, ktorý jednotlivé druhy vylučujú. V prejednávanej veci je nepochybné, že tento mechanizmus vedie k tomu, že zariadenia na intenzívny chov prepelíc sú predmetom postupu predchádzajúceho povolenia až po prekročení hranice 240 000 kusov, kým zariadenia určené na intenzívny chov jarabíc alebo holubov sa stanú predmetom takéhoto postupu až po prekročení hranice 120 000 vtákov.
48. Ako som už uviedol, z bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 vyplýva, že zariadenia na intenzívny chov hydiny musia byť predmetom postupu predchádzajúceho povolenia, ak majú „viac ako 40 000 miest“, a to bez ohľadu na dotknuté druhy hydiny.
49. Aj keď pojem „miesta“ nie je v smernici 96/61 definovaný, podľa mňa sa nemôže odchyľovať od svojho bežného významu, ktorý opisuje priestor alebo lokalitu, v ktorej sa niekto alebo niečo nachádza.(22) Takéto posúdenie sa mi zdá byť v súlade s porovnaním rôznych jazykových verzií bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61, ktoré vo veľkej väčšine používajú pojem „miesta“.(23) Keďže vo všeobecnosti jedno miesto môže byť obsadené len jednou bytosťou, čiže v prejednávanej veci jedným zvieraťom, zdá sa byť logické domnievať sa, že zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s viac ako „40 000 miestami“ v skutočnosti označujú zariadenia, ktorých kapacita chovu alebo výroby prekračuje 40 000 kusov hydiny, a to bez ohľadu na druhy dotknutej hydiny, keďže znenie bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 nestanovuje medzi vtákmi spadajúcimi pod pojem hydina v zmysle uvedenej smernice nijaký rozdiel.
50. Takýto výklad podľa mňa tiež vyplýva zo systému smernice 96/61. V prvom rade, keďže hranica 40 000 miest sa má uplatňovať najmä na nové zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s uvedeným počtom miest, nemôže závisieť od aktuálneho obsadenia týchto zariadení, ktoré sa môže meniť podľa ročných období, ale viaže sa skôr na kapacitu chovu alebo výroby. V druhom rade ostatné ustanovenia bodu 6 prílohy I smernice 96/61 sa výslovne vzťahujú buď na výrobnú kapacitu, alebo na kapacitu spracovania alebo spotreby.
51. To, samozrejme, neznamená, že rozmery každého miesta sú rovnaké bez ohľadu na to, či ide o chov husí, kačíc alebo prepelíc. Ak však má zariadenie po tom, ako je definovaná veľkosť miesta podľa jednotlivých druhov – čo je úloha, ktorá môže spadať do právomoci členských štátov –, viac ako 40 000 miest pre hydinu, jeho činnosť musí byť nevyhnutne predmetom postupu predchádzajúceho povolenia uvedeného v smernici 96/61.
52. Preto zastávam názor, že systém, akým je ten, ktorý vyplýva z dekrétu č. 2005‑989, ktorý postupu predchádzajúceho povolenia stanoveného v smernici 96/61 podriaďuje len zariadenia na intenzívny chov prepelíc, holubov alebo jarabíc, ktoré v prípade prepelíc presahujú 240 000 kusov a v prípade holubov alebo jarabíc 120 000 kusov, nie je v súlade s bodom 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61.
53. Toto posúdenie sa mi nezdá byť oslabené všeobecným tvrdením vnútroštátneho súdu a francúzskej vlády, podľa ktorého je vymeriavanie druhov hydiny vyplývajúce z dekrétu č. 2005‑989 odôvodnené úmyslom vziať do úvahy skutočný obsah dusíka vylučovaného týmito druhmi, a preto je v súlade s cieľom sledovaným smernicou 96/61.
54. V tejto súvislosti je dôležité poukázať na to, že francúzska vláda nespochybnila referenčné normy, ktoré Súdnemu dvoru predložil ANPER‑TOS, ani výňatky z príloh obežníka ministerstva ekológie, udržateľného rozvoja a územného plánovania zo 7. septembra 2007 o klasifikovaných zariadeniach (chovy, hydina) – používanie nových referenčných noriem týkajúcich sa výkalov.(24) Z týchto informácií pritom vyplýva, že vzťah medzi výlučkami dusíka pochádzajúcimi z prepelice, jarabice alebo holuba a výlučkami dusíka z kurčaťa zjavne nezodpovedá systému vymeriavania týchto druhov hydiny určenému mechanizmom ekvivalentov zvierat podľa dekrétu č. 2005‑989. Tento dekrét stanovuje, že kurča zodpovedá ôsmim prepeliciam, štyrom jarabiciam alebo holubom, hoci referenčné normy v prílohe obežníka poukazujú na to, že obsah dusíka vo výkaloch prepelice sa rovná polovici obsahu dusíka vo výkaloch kurčaťa, pričom tento obsah je u jarabice mierne vyšší, kým holub ho vylučuje päťkrát viac.(25) Z preskúmania týchto oficiálnych údajov – a v prípade, že sa do úvahy zoberie iba obsah dusíka zdôraznený vnútroštátnym súdom, ako aj francúzskou vládou – vyplýva, ako to uvádzajú žalobcovia a vedľajší účastník konania vo veci samej, že dekrét č. 2005‑989 oslobodzuje od postupu predchádzajúceho povolenia uvedeného v smernici 96/61 francúzske zariadenia na intenzívny chov, v ktorých sa nachádza 40 001 až 240 000 prepelíc alebo 40 001 až 120 000 jarabíc alebo holubov, hoci tieto zariadenia môžu produkovať také množstvo dusíka, ktoré prevyšuje množstvo produkované zariadeniami určenými na intenzívny chov 40 000 kurčiat.(26)
55. Francúzska vláda teda nevysvetlila, ako hranice stanovené dekrétom č. 2005‑989, ktoré sa vzťahujú na intenzívny chov prepelíc, jarabíc a holubov, spĺňajú cieľ sledovaný smernicou 96/61, ktorým je zabezpečenie dosiahnutia vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.
56. Aby som sa vyjadril úplne jasne, doplňujem, že v rozpore s návrhom, ktorý pôvodne predniesla Komisia vo svojich písomných pripomienkach a ktorý dôkladne ozrejmila na pojednávaní, toto posúdenie neznamená, že mechanizmus ekvivalentov zvierat, tak ako ho upravuje dekrét č. 2005‑989, je ako taký v rozpore so smernicou 96/61. Táto smernica totiž nijako nebráni tomu, aby členský štát podobný mechanizmus zaviedol, ak z neho vyplýva, ako je to v prípade mnohých druhov hydiny uvedených v dekréte č. 2005‑989, úprava hraníc na predbežné povolenie dotknutých zariadení intenzívneho chovu, ktoré sú nižšie alebo sa rovnajú hraniciam uvedeným v bode 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61.
57. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že na druhú časť prejudiciálnej otázky je potrebné odpovedať v tom zmysle, že bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vedie k výpočtu hraníc na povolenie podľa systému ekvivalentov zvierat spočívajúceho na vymeriavaní počtu zvierat na jedno miesto podľa druhov tak, aby bolo možné vziať do úvahy skutočný obsah dusíka vylučovaného jednotlivými druhmi, ak takýto systém vedie k vylúčeniu zariadení určených na intenzívny chov hydiny, ktoré majú viac ako 40 000 miest, z rámca pôsobnosti smernice 96/61 a najmä z postupu predchádzajúceho povolenia zavedeného touto smernicou, a pokiaľ tento systém v skutočnosti zrejme ani nespĺňa cieľ stanovený vnútroštátnou právnou úpravou a zodpovedajúci cieľu smernice 96/61, ktorým je dosiahnutie vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.
VI – Návrh
58. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem na otázku položenú Conseil d’État odpovedať takto:
Bod 6.6 písm. a) prílohy I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý sa vzťahuje na zariadenia určené na intenzívny chov hydiny s viac ako 40 000 miestami, sa musí vykladať tak, že do svojho rámca pôsobnosti zahŕňa prepelice, jarabice a holuby a že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vedie k výpočtu hraníc na povolenie podľa systému ekvivalentov zvierat spočívajúceho na vymeriavaní počtu zvierat na jedno miesto podľa druhov tak, aby bolo možné vziať do úvahy skutočný obsah dusíka vylučovaného jednotlivými druhmi, ak takýto systém vedie k vylúčeniu zariadení určených na intenzívny chov hydiny, ktoré majú viac ako 40 000 miest, z rámca pôsobnosti smernice 96/61 a najmä z postupu predchádzajúceho povolenia zavedeného uvedenou smernicou, a pokiaľ tento systém v skutočnosti zrejme ani nespĺňa cieľ stanovený vnútroštátnou právnou úpravou a zodpovedajúci cieľu smernice 96/61, ktorým je dosiahnutie vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.
1 – Jazyk prednesu: francúzština.
2 – Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80.
3 – JORF z 13. augusta 2005, s. 13195.
4 – Hoci smernica 96/61 stanovuje hranicu 40 000 miest pre hydinu, po ktorej prekročení musí byť zariadenie na intenzívny chov predmetom predchádzajúceho povolenia, podľa režimu na základe dekrétu č. 2005‑989 sa hranica 30 000 ekvivalentov zvierat líši podľa dotknutých druhov.
5 – Pozri najmä rozsudok z 18. decembra 2007, Laval un Partneri, C‑341/05, Zb. s. I‑11767, body 45 a 47.
6 – Výnos ministerstva poľnohospodárstva, ktorým sa stanovujú koeficienty ekvivalentnosti na chov bez kŕmnej pôdy (JORF z 8. októbra 1985, s. 11683).
7 – Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i. (C‑72/95, Zb. 1996 s. I‑5403, bod 38), v súvislosti s výkladom výrazu, ktorý nie je definovaný v smernici 85/337.
8 – Podľa definície v Le Grand Robert de la langue française. Dictionnaires Le Robert, Paris 2005.
9 – Pozri odôvodnenia č. 7 a 8, ako aj článok 1 smernice 96/61.
10 – Pozri odôvodnenia č. 14, 17 a 27, ako aj článok 9 smernice 96/61.
11 – Ako je smernica Rady 90/539/EHS z 15. októbra 1990 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín (Ú. v. ES L 303, s. 6; Mim. vyd. 03/011, s. 3), ktorá do svojho rámca pôsobnosti zahŕňa prepelice, jarabice a holuby, alebo smernica Rady 71/118/EHS z 15. februára 1971 o zdravotných problémoch ovplyvňujúcich obchod s čerstvým hydinovým mäsom (Ú. v. ES L 55, s. 23; Mim. vyd. 03/001, s. 209), ktorá mäso týchto vtákov zo svojho rámca pôsobnosti vylučuje.
12 – Ako je smernica 85/337.
13 – Takýto výklad zrejme vyplýva z rozsudku zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, Zb. s. I‑7405, bod 26), v ktorom Súdny dvor pripustil relevantnosť pojmu „projekt“, tak ako ho definuje smernica 85/337, s cieľom objasnenia pojmu „plán“ alebo „projekt“ v zmysle smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), keďže uvedená smernica má „rovnako ako smernica 85/337 zabrániť tomu, aby boli povolené činnosti bez predbežného preskúmania vplyvov na životné prostredie“. Význam smernice 85/337 pre výklad pojmov uvedených v smernici 96/61 sa zdá byť tiež posilnený vzájomnými odkazmi, ktoré tieto dva akty obsahujú. Osobitne smernica 85/337, zmenená a doplnená smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151), vo svojom článku 2a spresňuje, že členské štáty môžu stanoviť jednotný postup na splnenie požiadaviek oboch smerníc.
14 – Úplné znenie dokumentu BREF s názvom „Integrated Pollution and Control (IPPC – Reference Document on Best Available Techniques for Intensive Rearing of Poultry and Pigs)“ je prístupné na internetovej adrese .
15 – Uznesenie z 15. januára 2004, C‑235/02, Zb. s. I‑1005, body 41 až 44.
16 – Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23.
17 – Uznesenie Saetti a Frediani, už citované, bod 40 a citovaná judikatúra.
18 – Pozri stranu i) zhrnutia dokumentu BREF, predloženého Súdnemu dvoru ANPER‑TOS.
19 – Tento dokument je prístupný na internetovej adrese .
20 – KOM(2007) 844 v konečnom znení.
21 – Navyše je potrebné poukázať na to, že tento návrh je v súčasnosti predmetom prvého čítania v Európskom parlamente, kde parlamentný výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predložil pozmeňujúci návrh týkajúci sa najmä bodu 6.6 písm. a) prílohy I smernice 96/61 [pozri návrh správy výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín 2007/0286 (COD) z 2. júla 2008, s. 39 a 40)].
22 – Pozri napríklad definíciu v Le Grand Robert de la langue française, c. d.
23 – To je prípad dánskej jazykovej verzie tohto textu („pladser“), nemeckej verzie („Plätzen“), anglickej verzie („places“), talianskej verzie („posti“), holandskej verzie („plaatsen“), fínskej verzie („paikkaa“) a švédskej verzie („platser“). Španielska verzia používa výraz „emplazamientos“, kým portugalská verzia neobsahuje spresnenia.
24 – Úradný vestník ministerstva ekológie, udržateľného rozvoja a územného plánovania z 30. októbra 2007, MEDAD 2007/20, text 15, s. 1. Je potrebné poznamenať, že hoci bol tento obežník prijatý niekoľko mesiacov po podaní žaloby o neplatnosť na Conseil d’État vo veci samej, zakladá sa na údajoch pochádzajúcich z prác skupiny „Hydina“ uskutočnených v roku 2006, teda skupiny Výboru pre poľnohospodársku prax rešpektujúcu životné prostredie (Corpen), patriaceho pod kuratelu francúzskeho ministerstva poľnohospodárstva a rybárstva a ministerstva ekológie, udržateľného rozvoja a územného plánovania, ako to vyplýva z uvedeného obežníka a ako dokazujú dokumenty predložené Súdnemu dvoru ANPER‑TOS.
25 – Pozri údaje tabuľky A s názvom „Množstvo produkovaných kontrolovateľných prvkov po odpočítaní strát pri výstavbe a skladovaní (v g na zviera, okrem Cu a Zn, ktoré sú uvedené v mg)“, ktorá je prílohou uvedeného obežníka.
26 – Kvôli úplnosti je dôležité uviesť, že žalobcovia a vedľajší účastník konania vo veci samej vo svojich písomných pripomienkach pred Súdnym dvorom takisto poukázali na výlučky fosforu, medi a zinku, látok a kovov, ktoré boli tiež zahrnuté v tabuľkách vypracovaných výborom Corpen a pripojených ako príloha k už citovanému ministerskému obežníku. Na základe údajov uvedených v týchto tabuľkách je obsah fosforu, medi a zinku vo výkaloch 240 000 prepelíc, 120 000 jarabíc alebo 120 000 holubov vyšší, dokonca niekedy výrazne vyšší ako obsah týchto látok vo výkaloch 40 000 kurčiat.
Full & Egal Universal Law Academy