NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
DÁMASO RUIZ‑JARABO COLOMER
prednesené 17. februára 2009 (1)
Vec C‑560/07
Balbiino AS
proti
EV Põllumajandusministeerium
a
Maksu- ja Tolliameti Põhja maksu- ja tollikeskus
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tallinna Halduskohus)
„Pristúpenie Estónska – Prechodné opatrenia – Poľnohospodárske výrobky – Chýbajúci preklad nariadenia do jazyka členského štátu – Poplatok z nadbytočných zásob“
I – Úvod
1. Tallinna Halduskohus (Správny súd v Talline) položil Súdnemu dvoru šesť prejudiciálnych otázok týkajúcich sa prechodných opatrení na uľahčenie začlenenia desiatich nových členských štátov do Európskej únie 1. mája 2004.
2. Otázky sa týkajú troch nariadení Spoločenstva, ktorých cieľom je viesť vnútroštátnych prevádzkovateľov k tomu, aby sa vzhľadom na deformujúce účinky, ktoré môžu mať nadbytočné zásoby poľnohospodárskych výrobkov na spoločnú organizáciu trhu, vyhýbali vytváraniu takýchto zásob. Tieto reštriktívne opatrenia spočívajú v poplatkoch z nadbytočných zásob v nových členských štátoch a v určitých prípadoch v ich odstraňovaní (cukor, izoglukóza, fruktóza).
3. V rámci rozširovania v roku 1994 sa Súdny dvor vyjadril k podobným opatreniam, ktoré zahŕňali tiež poplatky z poľnohospodárskych nadbytočných zásob(2). V rozsudku z 15. januára 2002, Weidacher, rozhodol, že Komisia bola oprávnená prijať takúto úpravu, po tom, ako konštatoval, že orgány Spoločenstva disponujú na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky širokou mierou voľnej úvahy a že sporné nariadenie neodporuje zásadám proporcionality a ochrany legitímnej dôvery(3).
4. Rozsudok vo veci Weidacher doteraz predstavuje jediný precedens v tejto oblasti, ale nebude posledným. Paralelne s týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania šesť z desiatich nových členských štátov napadlo na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev tri uvedené nariadenia a rozhodnutie Komisie. Konania o žalobách ešte stále prebiehajú(4).
II – Právny rámec
A – Právna úprava Spoločenstva
1. Akt o pristúpení(5)
5. Podľa článku 41 ods. 1 aktu o pristúpení prijme Komisia „počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dni pristúpenia“ opatrenia na prechod na režim vyplývajúci z uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky; ich uplatňovanie bude obmedzené na toto obdobie.
6. Na základe tohto článku aktu o pristúpení prijala Komisia tri nariadenia.
2. Nariadenie (ES) č. 1972/2003(6)
7. Nariadenie č. 1972/2003 obsahuje množstvo prechodných opatrení, ktorých prijatie je nevyhnutné kvôli „zabráneniu riziku presmerovania obchodu, ktoré ovplyvňuje spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov z dôvodu pristúpenia 10 nových štátov k Európskej únii 1. mája 2004“ (odôvodnenie č. 1).
8. Odôvodnenie č. 3 upozorňuje na potrebu prijať opatrenia v podobe odstrašujúcich poplatkov z nadbytočných zásob, pretože vychýlenia obchodu, „v dôsledku ktorých dochádza k narušeniu organizovania trhu, sa často týkajú výrobkov umelo presunutých s ohľadom na rozšírenie, pričom tieto výrobky nie sú súčasťou bežných zásob príslušného štátu“, i keď „nadbytočné zásoby môžu byť tiež výsledkom národnej produkcie“.
9. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1972/2003 ukladajú členské štáty, v ktorých sa na národnej úrovni neuplatňujú prísnejšie právne predpisy, poplatky „držiteľom nadbytočných zásob výrobkov vo voľnom obehu k 1. máju 2004“.
10. Článok 4 ods. 2 uvádza tri faktory, ktoré musia nové členské štáty pri určení nadbytočných zásob jednotlivých držiteľov vziať do úvahy: a) priemerné zásoby dostupné v rokoch pred pristúpením, b) obchodné toky v rokoch pred pristúpením a c) okolnosti, za ktorých boli zásoby vytvorené.
11. V dôsledku článku 4 ods. 4 nariadenia vykonajú nové členské štáty kvôli zabezpečeniu správneho uplatňovania poplatku „bezodkladne“ inventarizáciu zásob, ktoré sú k dispozícii k 1. máju 2004.
12. Nariadenie č. 1972/2003 nadobudlo účinnosť v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení a platilo „do 30. apríla 2007“ (článok 10).
3. Nariadenie (ES) č. 60/2004(7)
13. Nariadenie č. 60/2004 zavádza kvôli značnému riziku narušenia trhov v sektore cukru v dôsledku špekulatívnych obchodov špecifickú právnu úpravu pre tento sektor (odôvodnenie č. 5).
14. Nariadenie ukladá Komisii a členským štátov rozličné povinnosti.
15. Komisia určí „najneskôr do 31. októbra 2004“ pre každý nový členský štát množstvo cukru v nezmenenom stave alebo vo forme spracovaných výrobkov, izoglukózy a fruktózy, „ktoré presahuje množstvo považované dňa 1. mája 2004 za bežnú zásobu prenášanú do nasledujúceho obdobia a ktoré musí byť odstránené z trhu na náklady nových členských štátov. Na stanovenie tohto nadbytočného množstva sa zoberie do úvahy najmä vývoj počas roku, ktorý predchádza pristúpeniu, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, pokiaľ ide o: a) dovezené a vyvezené množstvá cukru v nezmenenom stave alebo vo forme spracovaných výrobkov, izoglukózy a fruktózy, b) výrobu, spotrebu a zásoby cukru a izoglukózy, c) okolnosti, za ktorých sa vytvorili zásoby“ (článok 6 ods. 1 nariadenia).
16. Nové členské štáty mali zabezpečiť, aby sa množstvo cukru alebo izoglukózy, ktoré sa rovná nadbytočnému množstvu uvedenému v odseku 1, „najneskôr do 30. apríla 2005“ bez intervencie Spoločenstva stiahlo z trhu (článok 6 ods. 2). Na tento účel museli mať príslušné štátne orgány 1. mája 2004 k dispozícii systém na identifikáciu obchodovaných alebo vyrobených nadbytočných množstiev cukru v nezmenenom stave alebo vo forme spracovaných výrobkov, izoglukózy a fruktózy na úrovni príslušných hlavných prevádzkovateľov. Podľa článku 6 ods. 3 nariadenia je základom tohto systému „najmä sledovanie dovozu, finančný dohľad, podrobné kontroly zamerané na účty a fyzické zásoby prevádzkovateľov a… zahŕň[a] také opatrenia, akým je zabezpečenie proti riziku“. Navyše sa podľa tohto ustanovenia zakladá „systém identifikácie… na posúdení rizika, ktoré zoberie do úvahy najmä tieto kritériá: druh aktivity príslušných prevádzkovateľov, kapacitu skladovacích zariadení, úroveň činností“.
4. Nariadenie (ES) č. 832/2005(8)
17. Nariadením č. 832/2005 určila Komisia nadbytočné množstvá cukru, izoglukózy a fruktózy, ktoré boli nové členské štáty povinné odstrániť.
B – Vnútroštátna právna úprava
18. Na účely prebratia tejto právnej úpravy Spoločenstva schválil estónsky parlament 7. apríla 2004 zákon o poplatku z nadbytočných zásob (Üleliigse laovaru tasu seadus, ďalej len „ÜLTS“).
19. V rozsudku z 5. októbra 2006 Riigikohus (Najvyšší súd Estónska) konštatoval, že niektoré ustanovenia ÜLTS nie sú zlučiteľné s nariadením č. 1972/2003, a nezohľadnil § 6 ods. 1 ÜLTS, pretože sa domnieval, že v tomto ustanovení obsiahnutá povinnosť použiť pri výpočte zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia koeficient 1,2 nezaručuje, že sa s podnikateľmi bude zaobchádzať dostatočne rozdielne. Riigikohus napadol aj § 6 ods. 2 ÜLTS, pretože z európskeho práva nemožno vyvodiť požiadavku, že podnik, ktorý pred rokom 2004 nepôsobil v príslušnej oblasti alebo v nej pôsobil menej než štyri roky, je povinný preukázať, že rozsah zásob poľnohospodárskeho výrobku, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, zodpovedá rozsahu zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré by obvykle vyrábal, predával alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádzal alebo nadobúdal.
20. Po tomto rozhodnutí vykonal Riigikogu (estónsky parlament) 16. júna 2005 a 25. januára 2007 významné zmeny ÜLTS, ktoré nadobudli účinnosť 30. apríla 2005, resp. 16. februára 2007.
21. § 7 ods. 1 ÜLTS stanovuje, že sa rozsah nadbytočných zásob určí tak, „že sa od množstva zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe podniku, odpočíta množstvo zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia“. Novelou bol do tohto ustanovenia doplnený ods. 2, ktorý stanovoval: „Pokiaľ je to na dosiahnutie cieľov nariadenia… (ES) č. 1972/2003 alebo nariadenia… (ES) č. 60/2004 nevyhnutné, považujú sa celé zásoby poľnohospodárskych výrobkov podniku za nadbytočné zásoby.“
22. Podľa § 6 ods. 1 ÜLTS dosahuje „zásoba prenášaná do nasledujúceho obdobia“ 1,2‑násobok priemerných zásob k 1. máju za posledné štyri roky pred rokom 2004. § 6 ods. 2 a 3 zmierňujú prísnosť tohto výpočtového vzorca pre prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú činnosť menej ako štyri roky.
23. Ak podľa tohto ustanovenia prevádzkovateľ pred rokom 2004 nepôsobil v príslušnej oblasti činnosti alebo v nej pôsobil menej než štyri roky, je povinný preukázať, že rozsah zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzajú v jeho držbe, zodpovedá rozsahu zásob výrobkov, ktoré by obvykle vyrábal, predával alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádzal alebo nadobúdal.
24. Ods. 3, ktorý bol doplnený po zmene, sa týka podnikov, ktoré v príslušnej oblasti činnosti pôsobili menej než štyri roky, ale najmenej jeden rok a umožňuje im, aby si pri výpočte svojich zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia zvolili medzi 1,2‑násobkom buď priemerných zásob k 1. máju v posledných rokoch činnosti pred rokom 2004, alebo zásob k 1. máju posledného roka činnosti pred rokom 2004.
25. Podľa § 10 ods. 1 ÜLTS ministerstvo poľnohospodárstva určí rozsah zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob na základe údajov, ktoré tento podnik deklaroval. Podľa ods. 2 môžu byť v rámci tohto určenia na základe odôvodnenej žiadosti podniku zohľadnené určité okolnosti, ako nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov dotknutého podniku (pokiaľ k nemu došlo v predchádzajúcom roku a pokiaľ sa prejavil v hospodárskych výsledkoch podniku v poslednom polroku), doba dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, skutočnosť, že zásoby boli vytvorené pred tretím štvrťrokom 2003, zníženie vývozných alebo predajných objemov na základe okolností, ktoré sú od podniku nezávislé, alebo iné, od podniku nezávislé okolnosti.
26. § 23 ÜLTS dopĺňa toto ustanovenie o určité pravidlá, ktoré umožňujú upraviť zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia smerom hore; takto môže byť ich rozsah zvýšený, pokiaľ k nárastu objemov výroby, spracovania alebo predaja došlo v roku pred 1. májom 2004, pokiaľ sa tento nárast prejavil v hospodárskych výsledkoch posledného polroka a pokiaľ pokračoval v dobe od 1. mája 2004 do 1. mája 2006.
III – Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
27. Žalobkyňa vo veci samej Balbiino AS je estónska spoločnosť, ktorá predáva ľad a mrazené potraviny.
28. Vzhľadom na zmeny očakávané v súvislosti s pristúpením Estónska k Európskej únii žalobkyňa zlepšila a rozšírila svoje zariadenia a vybudovala nový sklad na uskladnenie surovín, ako napr. cukru. Navyše podnik začal s novou činnosťou, a to veľkoobchodom s mrazenými potravinami.
29. Po viacerých udalostiach určilo ministerstvo poľnohospodárstva 19. apríla 2007 rozsah zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob spoločnosti Balbiino pre spolu 12 skupín poľnohospodárskych výrobkov na základe § 6, § 7 a § 10 ÜLTS, v znení zmien prijatých Riigikohus.
30. Poplatok z týchto nadbytočných zásob Maksu- ja Tolliameti Põhja maksu- ja tollikeskus (colný a daňový úrad, colné a daňové stredisko sever) stanovil 30. apríla 2007 na 1 243 867 EEK (približne 77 000 eur).
31. Balbiino napadla platobný výmer a správne rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva z 19. apríla 2007 pred Tallinna Halduskohus (správny súd Tallin), ktorý má pochybnosti o zlučiteľnosti ÜLTS – aj po jeho zmene – s právom Spoločenstva. Z toho dôvodu Tallinna Halduskohus položil Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bráni právo Európskej únie a predovšetkým článok 6 ods. 1 nariadenia č. 60/2004 v spojení s odôvodnením č. 3 nariadenia č. 832/2005, ako aj článkom 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1972/2003 tomu, aby sa rozsah nadbytočných zásob prevádzkovateľa určil tak, že sa od nadbytočných zásob (ako zásoby prenášanej do nasledujúceho obdobia) automaticky odpočítajú priemerné zásoby prevádzkovateľa k 1. máju za posledné – nie viac ako štyri – roky činnosti pred 1. májom 2004, zvýšené o koeficient 1,2?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku, bude odpoveď iná, ak pri určení rozsahu zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob možno zohľadniť taktiež nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov prevádzkovateľa, dobu dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, dobu vytvorenia stavu zásob, ako aj iné, od prevádzkovateľa nezávislé okolnosti?
2. Je považovanie všetkých zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe prevádzkovateľa, za jeho nadbytočné zásoby, v súlade s cieľom práva Európskej únie, predovšetkým s cieľom nariadenia č. 1972/2003?
3. Vylučuje právo Európskej únie, predovšetkým článok 4 nariadenia č. 1972/2003, ako aj článok 6 nariadenia č. 60/2004 v prípade, že prevádzkovateľ začal svoju činnosť spojenú s príslušným poľnohospodárskym výrobkom menej než jeden rok pred 1. májom 2004, aby tento prevádzkovateľ musel sám preukázať, že rozsah zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, zodpovedá rozsahu zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré by obvykle vyrábal, predával alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádzal alebo nadobúdal?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku, bude odpoveď vyzerať inak, pokiaľ je orgán nezávisle od dôkaznej povinnosti prevádzkovateľa povinný na základe vyhlásenia o príslušnom poľnohospodárskom výrobku podaného týmto prevádzkovateľom zohľadniť pri určovaní zásoby prenášanej do nasledujúceho obdobia a nadbytočných zásob prevádzkovateľa nárast jeho výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov, ako aj jeho zásob po 1. máji 2004?
4. Je vyberanie poplatku z nadbytočných zásob v súlade s cieľom nariadenia č. 1972/2003 a nariadenia č. 60/2004 aj vtedy, ak sa k 1. máju 2004 zistia nadbytočné zásoby prevádzkovateľa, avšak tento prevádzkovateľ preukáže, že z uvedenia nadbytočných zásob na trh po 1. máji 2004 nemal žiadnu skutočnú výhodu v podobe cenového rozdielu?
5. Možno článok 6 ods. 3 nariadenia č. 60/2004, podľa ktorého sa pri zistení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy zohľadní okrem iného kapacita skladovacích zariadení, vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa kapacita skladovacích zariadení prevádzkovateľa v priebehu roka pred pristúpením zväčší, predstavuje to základ pre nižšie určenie nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe prevádzkovateľa, nezávisle od hospodárskej činnosti prevádzkovateľa, ako aj rozsahu ním vykonaného spracovania poľnohospodárskych výrobkov a od príslušných zásob v rokoch činnosti pred 1. májom 2004, ako aj v dvoch rokoch po 1. máji 2004?
6. Bráni článok 10 nariadenia č. 1972/2003 tomu, aby sa od prevádzkovateľa platobným výmerom vyžadoval poplatok z nadbytočných zásob, pokiaľ bol tento platobný výmer vydaný 30. apríla 2007, teda v čase platnosti nariadenia, avšak podľa vnútroštátneho práva nadobudol voči prevádzkovateľovi účinnosť až po strate účinnosti nariadenia Komisie a vnútroštátne právo nestanovuje na vyžadovanie poplatku zo zásob žiadnu lehotu?“
IV – Konanie pre Súdnym dvorom
32. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol zapísaný do registra kancelárie Súdneho dvora 18. decembra 2007.
33. Žalobkyňa vo veci samej, vlády Estónska a Litvy, ako aj Komisia predložili písomné pripomienky.
34. Na pojednávaní 18. decembra 2008 sa zúčastnili zástupcovia spoločnosti Balbiino, Estónskej republiky, Cyperskej republiky a Komisie, aby ústne predniesli svoje pripomienky.
V – Úvodná otázka: Uplatniteľnosť nariadení Spoločenstva
35. Tallinna Halduskohus položil Súdnemu dvoru šesť prejudiciálnych otázok týkajúcich sa nariadení Spoločenstva č. 1972/2003, č. 60/2004 a č. 832/2005. Žalobkyňa vo veci samej sa však s odvolaním sa na rozsudok Skoma‑Lux(9) domnieva, že tieto nariadenia nie sú voči nej uplatniteľné, keďže v čase pristúpenia neboli ešte oficiálne uverejnené v estónskom jazyku.
36. V rozsudku Skoma‑Lux Súdny dvor konštatoval, že článok 58 aktu o podmienkach pristúpenia bráni tomu, „aby povinnosti obsiahnuté v právnej úprave Spoločenstva“, ktorá nebola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie v jazyku nového členského štátu, „mohli byť ukladané jednotlivcom v tomto štáte, aj keby sa tieto osoby mohli oboznámiť s touto právnou úpravou inými spôsobmi“, ako napr. prostredníctvom elektronickej verzie na internetovej stránke EUR‑Lex.
37. Táto judikatúra má však na prejednávanú vec len obmedzené účinky, keďže nariadenia Spoločenstva boli v Estónsku už pred pristúpením prebraté prostredníctvom zákona. Už som uviedol, že estónsky parlament 7. apríla 2004 schválil ÜLTS a v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1972/2003 zaviedol poplatok z nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov, ako aj postup na jeho výpočet.
38. Súdny dvor v rozsudku Skoma‑Lux konštatoval, že okolnosť, že nariadenie Spoločenstva nie je uplatniteľné voči jednotlivcom v členskom štáte, v ktorého jazyku nebolo uverejnené, nemá žiaden dosah na skutočnosť, „že ako súčasť acquis communautaire zaväzuje svojimi ustanoveniami predmetný členský štát od pristúpenia“(10). Preto je účinnosť nariadenia zachovaná a Estónska republika sa nemôže vyhnúť svojej povinnosti vyberať poplatky z nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov s odôvodnením, že nariadenie Spoločenstva, ktoré ju k tomu zaväzuje, nebolo uverejnené v jazyku jej krajiny v úradnom vestníku.
39. Preto voči ÜLTS nemôžu byť vznesené žiadne námietky(11), takže je uplatniteľné na Estóncov a pôsobí ako „hnací remeň“ nariadení Spoločenstva. To platí prinajmenšom v súvislosti s ustanoveniami právnej úpravy Spoločenstva, ktoré sa považujú za „prebraté“ do vnútroštátnej právnej úpravy: ustanovenia, ktoré v dôsledku neuverejnenia nezakladajú žiadne povinnosti voči jednotlivcovi, zakladajú tieto povinnosti prostredníctvom vnútroštátneho zákona.
40. Judikatúra vo veci Skoma‑Lux by mohla byť čiastočne uplatniteľná na prejednávanú vec v súvislosti s ustanoveniami nariadení Spoločenstva, ktoré neboli prebraté prostredníctvom ÜLTS. V tomto prípade by neuverejnenie v estónčine odporovalo odvolaniu sa na dotknuté ustanovenia. Je však výlučne záležitosťou vnútroštátnych súdov toto preskúmať a rozhodnúť, či časti ustanovení práva Spoločenstva nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnom zákone, a preto nie sú uplatniteľné voči jednotlivcom.
41. Preto musí vnútroštátny súd neuverejnenie uvedených nariadení v estónskom jazyku zohľadniť vo svojom rozhodnutí vo veci samej, avšak toto neuverejnenie nijako neovplyvňuje prípustnosť prejudiciálnych otázok. Otázky adresované Súdnemu dvoru sa týkajú toho, či zákon ako ÜLTS predstavuje správne prebratie, ktoré je v súlade s nariadeniami Spoločenstva. Takéto otázky sa zdajú byť oprávnené, pretože aj keď citované ustanovenia práva Spoločenstva nemôžu byť uplatniteľné voči občanom Estónska, založili povinnosti voči novému členskému štátu. Súd v Talline musí posúdiť vnútroštátnu právnu úpravu vo svetle právnej úpravy Spoločenstva, a síce najmä na základe kritérií, ktoré mu stanoví Súdny dvor na účely jej výkladu.
VI – Posúdenie prejudiciálnych otázok
A – Posúdenie metódy výpočtu nadbytočných zásob
1. Všeobecné úvahy
42. Prvými piatimi prejudiciálnymi otázkami sa od Súdneho dvora žiada vysvetlenie okolností, ktoré nové členské štáty majú zohľadniť pri výpočte nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov podľa nariadení Spoločenstva č. 1972/2003, č. 60/2004 a č. 832/2005.
43. Zo znenia prvých dvoch nariadení vyplýva oprávnenie nových členských štátov na prijatie prechodných opatrení: zavedenie a vyberanie poplatku z nadbytočných zásob, ich odstraňovanie v určitých prípadoch (sektor cukru) a prednostné stanovenie ich rozsahu.
44. Nariadenia nielen výslovne oprávňujú členské štáty na ich vykonanie, ale prideľujú im tiež dostatočne rozsiahly priestor na voľnú úvahu pri plnení tejto úlohy. Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 a článok 6 ods. 3 nariadenia č. 60/2004 uvádzajú kritériá na stanovenie nadbytočných množstiev, ale umožňujú členským štátom zohľadniť aj ďalšie kritériá, pokiaľ to považujú za vhodné. Zoznamy kritérií teda nie sú taxatívne, hoci posúdenie v nich uvedených faktorov je povinné.
45. Tieto nariadenia ďalej stanovujú flexibilnú metódu výpočtu, ktorá sa vyznačuje veľkou mierou prispôsobivosti osobitostiam každého prevádzkovateľa a výrobku. Z tohto dôvodu neobsahujú žiadnu podrobnú úpravu postupu a obmedzujú sa iba na stanovenie veľmi všeobecných minimálnych pravidiel: „obchodné toky“, „okolnosti, za ktorých boli zásoby vytvorené“, „druh aktivity príslušných prevádzkovateľov“ a „úroveň činností“ (dve uvedené ako posledné v súvislosti s cukrom).
46. Prostredníctvom týchto základných elementov musia členské štáty pripraviť mechanizmus všeobecného posudzovania, v ktorom je priestor na rozličné prvky, z ktorých každý má svoju vlastnú špecifickú váhu.
47. Každopádne právna úprava Spoločenstva tvorí hranicu a mieru pre vnútroštátne ustanovenia vydané členskými štátmi, ktorých vykonávacie a preberacie oprávnenia neohrozujú ciele sledované nariadeniami, ako ani nemenia ich ustanovenia, a ani nepresahujú to, čo je nimi povolené(12).
48. Odpoveď na prvých päť otázok Tallinna Halduskohus sa opiera o tieto úvodné úvahy.
2. Prvá a piata prejudiciálna otázka
a) Prvá prejudiciálna otázka
49. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa chce Správny súd v Talline od Súdneho dvora dozvedieť, či článok 6 ods. 1 nariadenia č. 60/2004 v spojení s odôvodnením č. 3 nariadenia Komisie č. 832/2005, ako aj s článkom 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1972/2003 zakazujú, aby sa rozsah nadbytočných zásob prevádzkovateľa určil tak, že sa od množstva zásob, ktoré sa k 1. máju 2004 skutočne nachádza v držbe podniku, automaticky odpočíta takzvaná zásoba prenášaná do nasledujúceho obdobia, ktorá sa vypočíta ako priemerné zásoby prevádzkovateľa k 1. máju za posledné – nie viac ako štyri – roky činnosti pred dňom pristúpenia, zvýšené o koeficient 1,2. V prípade kladnej odpovede na túto otázku by chcel správny súd vedieť, či bude odpoveď vyzerať inak, ak by boli pri tomto výpočte zohľadnené „taktiež nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov prevádzkovateľa, doba dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, doba vytvorenia stavu zásob, ako aj iné, od prevádzkovateľa nezávislé okolnosti“(13).
50. S cieľom usporiadať tento heterogénny komplex údajov, ktoré sa týkajú prvej prejudiciálnej otázky, je potrebné rozlišovať tri základné štádiá postupu výpočtu nadbytočných zásob, ktorý je predmetom posúdenia: použitie priemerných hodnôt, ktoré sú získané na základe množstva zásob existujúcich k určitému dátumu, uplatnenie všeobecného koeficientu a zváženie výsledku vzhľadom na faktory nezávislé od vôle prevádzkovateľa.
i) Výpočet priemerných hodnôt na základe údajov týkajúcich sa zásob existujúcich k určitému dátumu
51. Prejudiciálna otázka a vyjadrenie účastníkov tohto konania vyvolávajú pochybnosti o zlučiteľnosti takého systému výpočtu nadbytočných zásob s právom Spoločenstva, ktorý vychádza zo zásob každého podniku existujúcich k určitému kalendárnemu dňu.
52. Tak je to v ÜLTS, ktorý môže byť zhrnutý do nasledovného vzorca:
nadbytočná zásoba = (zásoby k 1. 5. 2004) – (priemer zásob k 1. 5. 2000, 1. 5. 2001, 1. 5. 2002 a 1. 5. 2003) x 1,2(14)
53. Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 sa pri určení nadbytočných zásob jednotlivých držiteľov berú do úvahy okrem iného „priemerné zásoby dostupné v rokoch pred pristúpením“. Právna úprava Spoločenstva preto zaväzuje k použitiu týchto starších údajov pri výpočte nadbytočných zásob, ponecháva však členským štátom určitú voľnosť pri konkretizovaní referenčných čísel, ako aj počtu rokov a spôsobu zisťovania priemeru.
54. Žalobkyňa vo veci samej vo svojich písomných vyjadreniach zastáva názor, že určenie zásob len k štyrom konkrétnym dátumom (k 1. máju štyroch rokov pred pristúpením) vedie k nereprezentatívnym výsledkom, keďže prevádzkovateľ nemohol vedieť, že stav jeho zariadení v týchto dňoch bude použitý ako ukazovateľ jeho „bežných zásob“. Dopĺňa, že hospodárska činnosť spoločnosti Balbiino je cyklická, najmä čo sa týka zmrzliny, a je nútená k vytvoreniu väčších zásob tohto výrobku v mesiacoch pred začiatkom leta. 1. máj spadá presne do obdobia prípravy na letnú sezónu.
55. Žiaden z argumentov uvedených spoločnosťou Balbiino nie je presvedčivý. Použitie týchto čísel nemôže byť posudzované vo svetle zásady rovnosti zaobchádzania, keďže aj keď nie vždy predstavujú – pri použití ekonomického výrazu – „presný odraz“ toho, čo sa v skladoch prevádzkovateľa bežne nachádza, možnosť meniť získané údaje podľa individuálnych vlastností každého jednotlivého prevádzkovateľa umožňuje spravodlivejšie riešenie.
56. Preto zastávam názor, že právo Spoločenstva nebráni určeniu zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia na základe priemerných zásob k 1. máju 2000, 2001, 2002 a 2003.
ii) Určenie zásoby prenášanej do nasledujúceho obdobia na základe jednotného koeficientu 1,2
57. Súd v Talline sa tiež pýta, či zavedenie jednotného koeficientu 1,2 na určenie zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia je zlučiteľné s nariadením Spoločenstva a poukazuje na to, že Riigikohus vo svojom rozsudku z 5. októbra 2006 konštatoval, že tento koeficient je v rozpore s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003, keďže neumožňuje žiadne rozlišovanie podľa konkrétnej situácie podniku.
58. S názorom Riigekohus sa stotožňujú spoločnosť Balbiino a Komisia, ktorých písomné vyjadrenia smerujú k tomu, že podľa zásady rovnosti zaobchádzania nemôže byť s držiteľmi nadbytočných zásob, ktorí sa nachádzajú v rozdielnej situácii, zaobchádzané rovnako.
59. Vláda Estónska vyhlásila, že zavedením koeficientu 1,2 sa mal zohľadniť rýchly hospodársky rast Estónska v rokoch pred pristúpením.(15). Znásobením zásob v týchto rokoch sa zvýšili zásoby všetkých prevádzkovateľov prenášané do nasledujúcich období a tým sa znížili ich nadbytočné zásoby.
60. Podľa môjho názoru sa uplatnením koeficientu na posúdenie hospodárskeho kontextu pristupujúceho štátu nespochybňujú ciele právnej úpravy Spoločenstva. Naopak, nariadenie č. 1972/2003 zaväzuje k posúdeniu všeobecného hospodárskeho rámca dotknutého štátu, keď v článku 4 ods. 2 stanovuje, že sa musia vziať do úvahy „obchodné toky v rokoch pred pristúpením“. Toto slovné spojenie sa podľa môjho názoru vzťahuje na zmeny výnosov z obratu v dotknutom štáte(16).
61. Rovnako ani percentuálna sadzba neohrozuje prebratie právnej úpravy Spoločenstva, pretože umožňuje presnejšie určiť objemy nadbytočných zásob, ktoré by mohli predstavovať riziko pre hospodárstvo Únie. Zvýšenie zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia odzrkadľuje normálne následky hospodárskeho rastu vyvolaného prístupovou perspektívou: čím dynamickejšie je hospodárstvo, tým vyššie sú stavy zásob.
62. Rozširovania Únie so sebou prinášajú zjavné riziko špekulatívneho správania, ktorému musí byť zabránené, ale vyvolávajú tiež legitímne očakávania hospodárskeho pokroku, ako aj väčšej flexibilnosti trhov, takže sa zdá byť rozumné, aby sa prevádzkovatelia pripravili na toto rozšírenie za lepších podmienok. Nariadeniami Spoločenstva malo byť zabránené výlučne následkom nadmernej tvorby zásob, avšak obzvlášť zvýšený nárast stavu zásob v rokoch pred pristúpením je prirodzeným dôsledkom rozšírenia a mal by byť zohľadnený s cieľom znížiť stupeň narušenia normálneho fungovania poľnohospodárskych trhov, ktoré bolo spôsobené nadbytočnými zásobami.
63. Taktiež sa domnievam, že zásada rovnosti zaobchádzania nebráni uplatneniu tohto koeficientu, pretože predstavuje ďalší prvok v rámci komplexnej metódy výpočtu nadmerných zásob. Možnosť prispôsobiť výsledok ďalším okolnostiam vylučuje – ako je uvedené nižšie – akékoľvek podozrenie z nerovnakého zaobchádzania.
iii) Zohľadnenie faktorov, ktoré sú nezávislé od vôle prevádzkovateľa
64. Vnútroštátny súd sa venuje tomuto poslednému aspektu prejudiciálnej otázky v subsidiárne položenej otázke, pravdepodobne s cieľom lepšie posúdiť, či je ÜLTS po svojej zmene zlučiteľný s právnymi predpismi Spoločenstva. Metóda výpočtu nových členských štátov však musí byť posúdená všeobecne, pri zahrnutí všetkých faktorov. Použitie jednotného koeficientu a výpočet priemeru na základe údajov o stave zásob k štyrom konkrétnym dátumom nemôžu byť oddelené od ďalších charakteristík postupu daného členského štátu. Sami osebe nevytvárajú uspokojivý systém na zistenie nadbytočných zásob, ale proti ich použitiu nemožno nič namietať, ak sú, tak ako to vyžadujú ustanovenia práva Spoločenstva, doplnené ďalšími prvkami na účely úpravy dosiahnutého výsledku.
65. Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1972/2003 zaväzuje nové štáty vziať do úvahy pri určení nadbytočných zásob, ktoré môžu byť zaťažené poplatkom, priemerné zásoby dostupné v rokoch pred pristúpením, obchodné toky v tomto období a okolnosti, za ktorých boli zásoby vytvorené.
66. Preto sú „nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov prevádzkovateľa, doba dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, doba vytvorenia stavu zásob, skutočnosť, že zásoby boli vytvorené, ako aj iné, od prevádzkovateľa nezávislé okolnosti“ kontextuálnymi odkazmi, ktoré sa ľahko dajú zosúladiť s výrazmi použitými v spomenutom právnom ustanovení.
67. Všetky tieto okolnosti, dokonca ani so subsidiárnym ustanovením uvedeným na konci, však nepostačujú na to, aby uviedli systém do súladu s právnymi predpismi Spoločenstva.
68. Okrem toho je potrebné zahrnúť ako nevyhnutné kritérium kapacity skladovacích zariadení podniku, aj keď nie sú zahrnuté v uvedenom zozname, pretože tieto kapacity závisia od rozhodnutia prevádzkovateľa. Nariadenia Spoločenstva však vyžadujú, aby zväčšenie, resp. zmenšenie skladovacích zariadení dotknutého prevádzkovateľa bolo vzaté do úvahy.
69. To vyplýva na jednej strane z článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1972/2003, pretože tento článok predstavuje podstatnú podmienku procesu vytvorenia zásob, a na druhej strane z článku 6 ods. 3 nariadenia č. 60/2004, ktorý stanovuje, že v rámci systému určovania nadbytočných zásob cukru, izoglukózy, resp. fruktózy sa musí zobrať do úvahy najmä „kapacit[a] skladovacích zariadení“. Navyše odôvodnenie č. 3 nariadenia č. 832/2005 zdôrazňuje, že Komisia pri stanovení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy, resp. fruktózy zobrala do úvahy „okolnosti, za ktorých sa… zásoby vytvorili“. Obe ustanovenia uvedené ako posledné sú uplatniteľné len na sektor cukru v rámci odstránenia nadbytočných zásob, avšak predstavujú dôležité kritérium pre výklad predpisov, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú všetkých poľnohospodárskych výrobkov.
b) Piata prejudiciálna otázka
70. Kvôli jej súvislosti s už uvedenými aspektmi a na účely zrozumiteľnosti budem ďalej skúmať piatu prejudiciálnu otázku, v ktorej vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti o druhu a rozsahu kapacít skladovacích priestorov.
71. Vnútroštátny súd chce vedieť, či článok 6 ods. 3 nariadenia č. 60/2004 možno vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa kapacita skladovacích zariadení prevádzkovateľa v priebehu roka pred pristúpením zväčšila, predstavuje to základ pre nižšie stanovenie nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe prevádzkovateľa, nezávisle od jeho hospodárskej činnosti, ako aj rozsahu spracovania poľnohospodárskych výrobkov a od príslušných zásob v rokoch činnosti pred 1. májom 2004, ako aj v dvoch rokoch po 1. máji 2004.
72. Otázka vychádza z toho, že v rozhodnutí ministerstva poľnohospodárstva z 30. marca 2007, napadnutého spoločnosťou Balbiino v spore vo veci samej, bolo uvedené, že rozšírenie kapacít skladovacích zariadení podniku, ktoré prebehlo v rokoch 2000 až 2003 prostredníctvom výstavby dodatočných hál, sa neodrazilo v proporcionálnom zvýšení stupňa spracovania uskladnených výrobkov (najmä cukru), čo je dôkazom toho, že spoločnosť Balbiino obvykle nevytvára, ani neuchováva veľké zásoby cukru(17). Z tohto dôvodu neboli údaje o nových zariadeniach vzaté do úvahy pri výpočte objemov nadbytočných zásob.
73. Opätovne je potrebné zdôrazniť vôľu zákonodarcu Spoločenstva vytvoriť mechanizmus na globálne hodnotenie, pričom spája rozličné faktory na účely ich spoločného vyhodnotenia. Kapacita skladovacích zariadení nie je výnimkou. Právna úprava Spoločenstva (najmä nariadenie č. 60/2004 pre sektor cukru) zaväzuje k tomu, že sa musí zohľadniť „najmä“ pri určovaní nadbytočných zásob prevádzkovateľov, čo neznamená, že každé zvýšenie tejto kapacity vedie automaticky k zmenšeniu ich nadbytočných zásob.
74. Nemožno zabudnúť na to, že právna úprava Spoločenstva sleduje jednak cieľ zabrániť nahromadeniu nadbytočných zásob, ako aj umožniť odhaliť prevádzkovateľov alebo jednotlivcov zapojených do veľkých špekulatívnych obchodných presunov (odôvodnenie č. 8 smernice č. 60/2004). Zmeny kapacity skladovacích zariadení dotknutej osoby môžu preto zmeniť posúdenie jej bežnej úrovne zásob, pokiaľ sa skladovanie väčšieho množstva tovaru odrazilo v rozsahu činnosti súvisiacej s týmto tovarom.
c) Záver
75. Preto dochádzam k záveru, že nariadenia Spoločenstva nezakazujú, aby sa rozsah nadbytočných zásob prevádzkovateľa určil tak, že sa od množstva zásob, ktoré sa k 1. máju 2004 skutočne nachádza v držbe podniku, odpočítajú takzvané zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia, ktoré sa vypočítajú ako priemerné zásoby za posledné štyri roky pred pristúpením, vynásobené koeficientom 1,2, pokiaľ sa pri tomto výpočte zoberie do úvahy nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov prevádzkovateľa, doba dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, doba vytvorenia stavu zásob a kapacity skladovacích zariadení prevádzkovateľa, ako aj iné, od prevádzkovateľa nezávislé okolnosti.
76. Pokiaľ ide o kapacity skladovacích zariadení, článok 6 ods. 3 nariadenia č. 60/2004 nemožno vykladať v tom zmysle, že zväčšenie týchto kapacít v roku pred pristúpením oprávňuje na nižšie určenie rozsahu nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa nachádzali v držbe prevádzkovateľa, nezávisle od jeho hospodárskej činnosti, ako aj od rozsahu spracovania poľnohospodárskeho výrobku a od príslušných zásob v rokoch činnosti pred 1. májom 2004, ako aj v dvoch nasledujúcich rokoch.
3. Druhá prejudiciálna otázka
77. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou hľadá Správny súd v Talline odpoveď na otázku, či je považovanie všetkých zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v držbe prevádzkovateľa, za jeho nadbytočné zásoby, v súlade s nariadením č. 1972/2003.
78. Podľa môjho názoru je odpoveď na túto otázku kladná.
79. Ako už bolo objasnené, prechodné opatrenia nariadenia č. 1972/2003 majú zabrániť tomu, aby dochádzalo k vychýleniam obchodu, ktoré by mohli narušiť spoločnú organizáciu trhu, tým, že výrobky, ktoré nie sú súčasťou bežných zásob pristupujúceho štátu, boli umelo presunuté, alebo v dôsledku nadmerných nadbytočných zásob z národnej produkcie(18).
80. Okrem toho nariadenie zavádza postup na výpočet týchto nadbytočných zásob, v rámci ktorého sa spoločne posudzujú mnohé faktory, medzi ktoré patria okolnosti, za ktorých boli zásoby vytvorené, ako aj obchodné toky v rokoch pred pristúpením.
81. Preto právna úprava Spoločenstva nebráni tomu, aby sme považovali všetky zásoby podniku za nadbytočné zásoby, ak sa vyskytujú určité okolnosti, ako napr. obchodná činnosť malého rozsahu v súvislosti s relevantným výrobkom.
82. Vláda Estónska vykresľuje skutkový stav sporu vo veci samej, z ktorého vychádza táto prejudiciálna otázka. Dňa 1. mája 2004 mala spoločnosť Balbiino v držbe 1 346 kilogramov syra camembert a 1 338 kilogramov syra brie. V predchádzajúcich mesiacoch predal podnik 1,8 %, resp. 2 % v tomto čase získaného syra camembert, resp. syra brie. Naopak v prvých dvoch rokoch po pristúpení (v čase od 1. mája 2004 do 1. mája 2006) nezaobstaral dodatočne ani jediný kilogram syra camembert alebo syra brie, ale do konca roka 2005 predal zásoby, ktoré sa nachádzali na sklade k 1. máju 2004.
83. Na tejto situácii je zreteľné, že všetky zásoby tovaru, ktoré sa nachádzali v držbe podniku v čase pristúpenia, môžu byť považované za nadbytočné, ak existujú dôkazy o tom, že boli vytvorené napríklad na špekulatívne účely, napr. ak po pristúpení nenastal žiaden proporciálny pohyb predaja a obstarávanie výrobku nepokračovalo.
84. Podľa názoru žalobkyne má každý podnik právo kupovať a predávať akýkoľvek druh tovaru, ako aj vykonávať operácie alebo obchodovať s akýmkoľvek druhom tovaru, kedykoľvek mu to bude vyhovovať. Sloboda trhu je však obmedzená právom Spoločenstva. Hoci za týchto okolností môžu prevádzkovatelia pristupujúcich členských štátov tvoriť zásoby poľnohospodárskych výrobkov, existuje možnosť odstrániť nadbytočné zásoby (v prípade cukru) alebo na ne uložiť poplatok, ktorý ich bude odrádzať od vytvárania zásob.
85. Preto považovanie všetkých zásob poľnohospodárskych výrobkov prevádzkovateľa, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, za jeho nadbytočné zásoby, je v súlade s nariadením č. 1972/2003, ak nastali uvedené okolnosti.
4. Tretia prejudiciálna otázka
86. Tretia prejudiciálna otázka sa týka dôkazného bremena v rámci výpočtu nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov. Vnútroštátny súd chce vedieť, či je právna úprava v rozpore s článkom 4 nariadenia č. 1972/2003 a článkom 6 nariadenia č. 60/2004, ak podľa tejto právnej úpravy prevádzkovateľ, ktorý začal svoju činnosť spojenú s poľnohospodárskym výrobkom menej než jeden rok pred pristúpením, musí sám preukázať, že rozsah zásob, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, zodpovedá rozsahu zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré obvykle vyrába, predáva alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádza alebo nadobúda(19).
87. Žiadne z citovaných nariadení neupravuje dôkazné bremeno. Neexistencia takejto úpravy umožňuje členským štátom upraviť tento aspekt tak, ako to podľa vnútroštátneho práva považujú za potrebné, pokiaľ nie je ohrozené naplnenie cieľov predpisov európskeho práva.
88. Ak štát nedisponuje žiadnymi porovnávacími kritériami, ktoré by mu umožňovali posúdiť rozsah „obvyklých“ zásob, zdá sa byť logické, že dotknutý subjekt musí sám odôvodniť relevantné údaje.
89. Keďže odpoveď na prvú časť otázky je záporná, nie je potrebné skúmať druhú časť.
5. Štvrtá prejudiciálna otázka
90. Štvrtá prejudiciálna otázka smeruje k objasneniu, či je vyberanie poplatku z nadbytočných zásob v súlade s vyššie uvedenými nariadeniami aj vtedy, ak sa k 1. máju 2004 zistia nadbytočné zásoby prevádzkovateľa, avšak tento prevádzkovateľ preukáže, že z uvedenia nadbytočných zásob na trh po 1. máji 2004 nemal žiadnu skutočnú výhodu v podobe cenového rozdielu.
91. Ide teda o určenie, či je na vyberanie poplatku potrebné, aby podnik mal z nadbytočných zásob výhodu.
92. Nariadenia požiadavku podobného druhu neuvádzajú, z čoho sa dá dostatočne vyvodiť odpoveď na prejudiciálnu otázku; z ich znenia vyplýva, že účelom poplatku nie je potrestať špekulantov, ale zabrániť tomu, aby takéto správanie viedlo k deformáciám trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Takýto poplatok však nemá za cieľ len vyrovnať hospodárske výhody prevádzkovateľov, ktorí si už vytvorili nadbytočné zásoby za nízke ceny, ale má pôsobiť aj proti špekulatívnemu vytváraniu zásob(20).
93. Preto musí odstrašujúce opatrenie platiť pre každú činnosť, ktorá potenciálne môže spôsobiť deformácie, a to nezávisle od ziskovosti, ktorú podnik dosiahol.
B – Dôsledky skončenia účinnosti nariadenia na národné opatrenia týkajúce sa poplatkov
94. Bez ohľadu na systém určenia nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov sa súd v Talline na záver pýta na výklad článku 10 nariadenia č. 1972/2003, podľa ktorého ustanovenie platí až do 30. apríla 2007. Problém vzniká, pretože platobný výmer, ktorým bol od spoločnosti Balbiino vyžadovaný poplatok z nadbytočných zásob, bol vydaný v čase platnosti nariadenia (30. apríla 2007)(21), poplatok sa však stal splatným až k neskoršiemu dátumu, keďže nebola stanovená žiadna lehota na jeho vymáhanie.
95. Podľa môjho názoru sú estónske ustanovenia o splatnosti daňových dlhov v tomto ohľade irelevantné. Ako zdôrazňuje Komisia, museli členské štáty v rámci lehoty troch rokov medzi pristúpením a koncom platnosti nariadenia upraviť ukladanie poplatkov z nadbytočných zásob, určiť ich rozsah a ich držiteľov a poplatky vyrubiť. Nie je dôležité to, že jedna zo stanovených súm z rozličných dôvodov (pravdepodobne kvôli osobitostiam vnútroštátneho práva alebo kvôli začatiu konania v súvislosti s napadnutím platobných výmerov) nebola uhradená. Ak by to bolo inak, uvedená lehota by sa ľahko stala predmetom manipulácií zo strany dotknutých osôb.
96. Oneskorený výber neohrozuje ani právnu istotu (výmer musel byť zaslaný pred 30. aprílom 2007), ani ciele právnej úpravy Spoločenstva, keďže jej odradzujúci účinok na tvorbu nadbytočných zásob vzniká, pokiaľ je v rámci lehoty schválený vnútroštátny zákon a začaté konanie o uložení poplatku.
97. Preto článok 10 nariadenia č. 1972/2003 nebráni účinnosti platobného výmeru vydaného 30. apríla 2007, ktorým sa vyžaduje zaplatenie poplatku z nadbytočných zásob, ak podľa vnútroštátneho práva nadobudol účinnosť voči prevádzkovateľovi až po tomto dátume a ak nebola stanovená žiadna lehota na jeho vymáhanie.
VII – Návrh
98. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Tallinna Halduskohus takto:
1. Článok 6 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004 zo 14. januára 2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska, odôvodnenie č. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 832/2005 z 31. mája 2005 o určení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy pre Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko, ako aj článok 4 ods. 1 a 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 z 10. novembra 2003 o prechodných opatrenia prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami nezakazujú, aby sa rozsah nadbytočných zásob prevádzkovateľa určil tak, že sa od nadbytočných zásob (ako zásob prenášaných do nasledujúceho obdobia) automaticky odpočítajú priemerné zásoby prevádzkovateľa k 1. máju za posledné štyri roky činnosti pred pristúpením, zvýšené o koeficient 1,2, pokiaľ sa pri tomto určení zoberie do úvahy tiež nárast výrobných, spracovateľských alebo predajných objemov prevádzkovateľa, doba dozrievania príslušného poľnohospodárskeho výrobku, doba vytvorenia stavu zásob a kapacity skladovacích zariadení prevádzkovateľa, ako aj iné, od prevádzkovateľa nezávislé okolnosti.
Pokiaľ ide o kapacity skladovacích zariadení, článok 6 ods. 3 nariadenia č. 60/2004 nemožno vykladať v tom zmysle, že zväčšenie týchto kapacít v roku pred pristúpením oprávňuje na nižšie určenie rozsahu nadbytočných zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa nachádzali v držbe prevádzkovateľa, nezávisle od jeho hospodárskej činnosti, ako aj od rozsahu spracovania poľnohospodárskych výrobkov a od príslušných zásob v rokoch činnosti pred 1. májom 2004, ako aj v dvoch nasledujúcich rokoch.
2. Považovanie všetkých zásob poľnohospodárskych výrobkov prevádzkovateľa, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, za jeho nadbytočné zásoby, je v súlade s nariadením č. 1972/2003, ak existujú dôkazy o tom, že boli vytvorené na špekulatívne účely.
3. Článok 4 nariadenia č. 1972/2003 a článok 6 nariadenia č. 60/2004 nie sú v rozpore s právnou úpravou, podľa ktorej prevádzkovateľ, ktorý začal svoju činnosť spojenú s príslušným poľnohospodárskym výrobkom menej než jeden rok pred pristúpením, musí preukázať, že rozsah zásob, ktoré sa k 1. máju 2004 nachádzali v jeho držbe, zodpovedá rozsahu zásob poľnohospodárskych výrobkov, ktoré obvykle vyrába, predáva alebo iným spôsobom za odplatu alebo bezodplatne prevádza alebo nadobúda.
4. Vyberanie poplatku z nadbytočných zásob je v súlade s nariadením č. 1972/2003 a nariadením č. 60/2004, ak sa k 1. máju 2004 zistia nadbytočné zásoby prevádzkovateľa, avšak tento prevádzkovateľ preukáže, že z uvedenia nadbytočných zásob na trh po 1. máji 2004 nemal žiadnu skutočnú výhodu v podobe cenového rozdielu.
5. Článok 10 nariadenia č. 1972/2003 nebráni tomu, aby sa od prevádzkovateľa platobným výmerom vyžadoval poplatok z nadbytočných zásob, pokiaľ bol tento platobný výmer síce vydaný 30. apríla 2007, teda v čase platnosti nariadenia, avšak podľa vnútroštátneho práva nadobudol voči prevádzkovateľovi účinnosť až po strate účinnosti nariadenia Komisie a vnútroštátne právo nestanovuje na vyžadovanie poplatku zo zásob žiadnu lehotu.
1 – Jazyk prednesu: španielčina.
2 – Najmä nariadenie Komisie (ES) č. 3108/94 z 19. decembra 1994 o prechodných opatreniach, ktoré sa majú prijať pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami v súvislosti s pristúpením Rakúska, Fínska a Švédska [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 328, s. 42).
3 – Rozsudok z 15. januára 2002, Weidacher, C‑179/00, Zb. s. I‑501, najmä bod 19.
4 – Ide o veci T‑257/04, Poľsko/Komisia; T‑258/04, Poľsko/Komisia; T‑300/05, Cyprus/Komisia; T‑316/05, Cyprus/Komisia; T‑324/05, Estónsko/Komisia; T‑247/07, Slovensko/Komisia; T‑248/07, Česká republika/Komisia, a T‑262/07, Litva/Komisia.
5 – Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, s. 33).
6 – Nariadenie Komisie (ES) č. 1972/2003 z 10. novembra 2003 o prechodných opatrenia prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 293, s. 3; Mim. vyd. 03/040, s. 474).
7 – Nariadenie Komisie (ES) č. 60/2004 zo 14. januára 2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (Ú. v. EÚ L 9, s. 8; Mim. vyd. 03/042, s. 125).
8 – Nariadenie Komisie (ES) č. 832/2005 z 31. mája 2005 o určení nadbytočných množstiev cukru, izoglukózy a fruktózy pre Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (Ú. v. EÚ L 138, s. 3).
9 – Rozsudok z 11. decembra 2007, Skoma‑Lux, C‑161/06, Zb. s. I‑10841.
10 – Rozsudok Skoma‑Lux, už citovaný, bod 59.
11 – Námietky voči platnosti alebo uplatniteľnosti ÜLTS založené na vnútroštátnom práve (ako jeho údajne oneskorené uverejnenie, na ktoré sa podnik odvoláva v bodoch 22 a 23 svojho písomného vyjadrenia) môžu byť uplatnené len pred vnútroštátnymi súdmi.
12 – V súvislosti s voľnou úvahou členských štátov pri uplatnení a vývoji nariadení Spoločenstva pozri rozsudky z 30. novembra 1978, Francesco Bussone, 31/78, s. 02429, bod 16; z 20. júna 2002, Mulligan a. i., C‑313/99, Zb. s. I‑5719, bod 33, a z 24. apríla 2008, Arcor, C‑55/06, Zb. s. I‑02931, bod 140.
13 – Návrh na začatie prejudiciálneho konania uvádza z doposiaľ relevantných ustanovení práva Spoločenstva článok 6 ods. 1 nariadenia č. 60/2004. Bolo by však správnejšie uviesť ods. 3 tohto článku, pretože je potrebné posúdiť správnosť metódy výpočtu nadbytočných zásob každého prevádzkovateľa a nie určiť, tak ako v ods. 1, celkové nadbytočné zásoby jednotlivých členských štátov.
14 – Vážený priemer, ktorý predstavuje menšiteľ tohto odčítania, nesie názov „zásoby prenášané do nasledujúceho obdobia“.
15 – V roku 2004 stúpol objem výroby potravinárskeho priemyslu v porovnaní s rokom 2000 o 20,7 %.
16 – Jasnejšie bolo znenie nariadenia č. 3108/94, ktoré bolo vydané v súvislosti s rozšírením v roku 1994. Jeho článok 4 ods. 2 odkazoval na potrebu zohľadniť „obchod, ktorý sa uskutočnil v rokoch pred pristúpením [neoficiálny preklad]“.
17 – Zásoby cukru spoločnosti Balbiino kolísali pred rokom 2004 len v rozmedzí 0,9 % a 2,4 % ročného objemu spracovania, pretože podnik nemal k dispozícii dostatočne veľký vlastný skladovací komplex na skladovanie cukru v nevyhnutnom rozsahu, a 1. mája 2005 zásoby cukru predstavovali naďalej menej než 3,0 % spracovávaného objemu za ten istý rok (1. máj 2005 až 1. máj 2006), to znamená 9,7‑krát menej než 1. mája 2004.
18 – Odôvodnenie č. 3 nariadenia.
19 – Je prekvapujúce, že jediný článok ÜLTS, ktorý zavádza úpravu, ktorá sa podobá tej, ktorá je predmetom skúmania, sa netýka prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú činnosť menej ako jeden rok, ale takých, ktorí vykonávali činnosť menej ako štyri roky (článok 6 ods. 2), čo však nemá žiaden vplyv na navrhovanú odpoveď.
20 – V tomto zmysle rozhodoval Súdny dvor v súvislosti s nariadením č. 3108/94 v už citovanom rozsudku Weidacher, bod 22.
21 – V tento deň bol tiež podaný na pošte.
Full & Egal Universal Law Academy