ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
zo 17. júla 2008
Vec C‑71/07 P
Franco Campoli
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Úradníci – Odmena – Dôchodok – Uplatnenie opravného koeficientu vypočítaného v závislosti od priemerných životných nákladov v krajine bydliska – Prechodný režim zavedený nariadením, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov – Námietka nezákonnosti“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia (T‑135/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), ktorým sa navrhuje zrušenie tohto rozsudku. Vzájomné odvolanie podané Komisiou
Rozhodnutie: Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú.
Abstrakt
1. Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Predmet – Vyhlásenie neprípustnosti odvolania vo veci samej – Neprípustnosť
(Štatút Súdneho dvora, článok 56 druhý odsek a článok 61)
2. Úradníci – Dôchodky – Opravný koeficient
(Služobný poriadok úradníkov, článok 82 ods. 1 a 3; príloha XIII, článok 20 ods. 1 a článok 24 ods. 2; nariadenie Rady č. 723/2004)
3. Úradníci – Dôchodky – Opravný koeficient
(Služobný poriadok úradníkov, článok 83 ods. 1 prvý pododsek; príloha XIII, článok 20; nariadenie Rady č. 723/2004)
1. Z článku 61 Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie musí byť namierené na úplné alebo čiastočné zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa, pretože v prípade zrušenia rozsudku Súdny dvor môže sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Súdu prvého stupňa.
Z tohto dôvodu je teda vzájomné odvolanie, ktoré nemá za cieľ zrušenie napadnutého rozsudku, ale vyhlásenie neprípustnosti hlavného odvolania, neprípustné.
2. Jediný opravný koeficient pre krajinu uplatňovaný na dôchodky úradníkov môže predstavovať vhodný ukazovateľ, ktorý nutne približným spôsobom odráža životné náklady vnútri členského štátu.
So zreteľom na nevyhnutne približný charakter jediného opravného koeficientu pre krajinu treba cieľ, ktorým je zaručiť určitú rovnakú kúpnu silu medzi bývalými úradníkmi s bydliskom v rôznych členských štátoch, považovať za dosiahnutý v rozsahu, v akom je tento jediný opravný koeficient stanovený podľa kritérií zaručujúcich reprezentatívnosť. Metóda výpočtu týchto opravných koeficientov na základe pomeru medzi životnými nákladmi v členskom štáte bydliska a životnými nákladmi v Belgicku („metóda krajiny“) teda odráža životné náklady vnútri štátu nemenej reprezentatívne ako výpočet týchto opravných koeficientov na základe pomeru medzi životnými nákladmi v hlavnom meste štátu bydliska a životnými nákladmi v Bruseli („metóda hlavného mesta“).
Keďže „metóda krajiny“ predstavuje spôsob výpočtu vhodný na zabezpečenie rovnakej kúpnej sily medzi dôchodcami, normotvorca Spoločenstva neporušil zásadu rovnosti zaobchádzania, keď prijatím nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov, ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, nahradil „metódu hlavného mesta“ „metódou krajiny“ na účely stanovenia opravných koeficientov v rámci prechodného režimu dôchodkov.
3. Rozhodnutie normotvorcu Spoločenstva uskutočniť reformu režimu dôchodkov zrušením opravných koeficientov pre nadobudnutie nároku na dôchodok od 1. mája 2004 nariadením č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov, ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, nie je nezlučiteľné so zásadou rovnosti zaobchádzania. Je pravda, že starý režim dôchodkov založený na systéme opravných koeficientov a tým na určitej kompenzácii kúpnej sily podľa členského štátu bydliska dôchodcu bol vhodným prostriedkom na uskutočnenie tejto zásady, no predsa z toho nemožno vyvodiť, že každý iný systém je nezlučiteľný s touto zásadou.
Režim dôchodkov stanovujúci rovnakú kúpnu silu je totiž len jedným z možných prostriedkov na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania. Táto zásada bude rovnako dodržiavaná systémom, v ktorom dôchodcovia pri rovnakých príspevkoch dostanú rovnaký nominálny dôchodok.
Zavedenie minimálneho opravného koeficientu vo výške 100 % v rámci prechodného režimu pre časť dôchodcov iba vopred uskutočňuje zrušenie opravných koeficientov stanovené v konečnom režime.
Vzhľadom na to, že konečný režim dôchodkov vyplývajúci zo zmeneného a doplneného služobného poriadku, pokiaľ už nesleduje cieľ zabezpečiť určitú rovnakú kúpnu silu medzi dôchodcami bez ohľadu na miesto ich bydliska, je teda zlučiteľný so zásadou rovnosti zaobchádzania, prechodný režim, ktorý len vopred uskutočňuje zásadu „jednotnej“ výšky dôchodku v prospech dôchodcov, pre ktorých je táto zásada výhodnejšia, nemôže predstavovať diskrimináciu.
Full & Egal Universal Law Academy