Vec C‑281/07
Hauptzollamt Hamburg‑Jonas
proti
Bayerische Hypotheken‑ und Vereinsbank AG
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný
Bundesfinanzhof)
„Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 – Ochrana finančných záujmov Európskych spoločenstiev – Článok 3 – Vymáhanie vývoznej náhrady – Pochybenie vnútroštátneho orgánu – Premlčacia doba“
Abstrakt rozsudku
Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev – Nariadenie o ochrane finančných záujmov Spoločenstva – Konanie o nezrovnalostiach – Premlčacia doba
(Nariadenie Rady č. 2988/95, článok 3 ods. 1)
Štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa neuplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia.
V tomto prípade sa premlčacia doba pri žalobe o vrátenie neoprávnene poskytnutých súm riadi pravidlami vnútroštátneho práva v tejto oblasti. O sporoch týkajúcich sa vrátenia neoprávnene vyplatených súm podľa práva Spoločenstva musia totiž rozhodovať, ak neexistujú ustanovenia Spoločenstva, vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva v medziach, ktoré ukladá právo Spoločenstva v tom zmysle, že podrobnosti upravené vnútroštátnym právom nemôžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť vrátenie neoprávnene poskytnutej pomoci a že uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy sa musí uskutočniť nediskriminačne vo vzťahu ku konaniam, ktorých cieľom je riešiť vnútroštátne spory rovnakého druhu.
Okrem toho záujem Spoločenstva na vrátení vývozných náhrad, ktoré sa získali porušením podmienok ich poskytovania, sa musí v plnom rozsahu zohľadniť pri vymedzení premlčacích dôb, ktoré sa pri takom vrátení uplatňujú.
(pozri body 23 – 26 a výrok)
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 15. januára 2009 (*)
„Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 – Ochrana finančných záujmov Európskych spoločenstiev – Článok 3 – Vymáhanie vývoznej náhrady – Pochybenie vnútroštátneho orgánu – Premlčacia doba“
Vo veci C‑281/07,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 27. marca 2007 a doručený Súdnemu dvoru 13. júna 2007, ktorý súvisí s konaním:
Hauptzollamt Hamburg‑Jonas
proti
Bayerische Hypotheken- und Vereinsbank AG,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J.‑C. Bonichot, J. Makarczyk, P. Kūris a C. Toader (spravodajkyňa),
generálna advokátka: E. Sharpston,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: F. Erlbacher a Z. Malůšková, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 25. septembra 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke sa týka výkladu článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Hauptzollamt Hamburg‑Jonas (ďalej len „Hauptzollamt“) a Bayerische Hypotheken- und Vereinsbank AG (ďalej len „BHV“), ktorého predmetom je vrátenie vývoznej náhrady.
Právny rámec
Právo Spoločenstva
3 Článok 11 ods. 3 prvý a štvrtý pododsek nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 351, s. 1), zmenený a doplnený nariadením Komisie (ES) č. 2945/94 z 2. decembra 1994 (Ú. v. ES L 310, s. 57, ďalej len „nariadenie č. 3665/87“), znie takto:
„… v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané sumy – po zohľadnení sankcií uplatniteľných podľa odseku 1 prvého pododseku – zvýšené o úroky vypočítané za čas, ktorý uplynul od vyplatenia náhrad po ich vrátenie. …
…
Ak je platba uskutočnená neodôvodnene ako následok chyby príslušných orgánov, neúčtuje sa žiadny úrok alebo maximálne suma zodpovedajúca zisku dosiahnutému neoprávnene, ktorú určí členský štát.“ [neoficiálny preklad]
4 Článok 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:
„1. Na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.
2. Nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“
5 Článok 3 ods. 1 a 3 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:
„1. Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.
…
3. Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1…“
Vnútroštátne právo
6 Na základe informácií predložených vnútroštátnym súdom v rozhodnom čase neexistovalo v Nemecku osobitné ustanovenie o premlčacej dobe, ktoré by sa používalo pri sporoch správneho charakteru v súvislosti s neoprávneným poskytnutím výhod. Nemecké správne orgány a súdy analogicky uplatňovali všeobecnú tridsaťročnú premlčaciu dobu podľa občianskeho práva, stanovenú v § 195 nemeckého občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch). Od roku 2002 však bola táto všeobecná premlčacia doba skrátená na tri roky.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
7 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v roku 1995 spoločnosť LAGRA Import Export GmbH (ďalej len „LAGRA“) podala colné vyhlásenie na Hauptzollamt týkajúce sa 31 kusov hovädzieho dobytka určených na vývoz do Turecka a v súvislosti s nimi požiadala o vývoznú náhradu. Listom zo 17. januára 1996 však LAGRA tomuto colnému orgánu oznámila, že jedno zviera uhynulo ešte pred opustením územia Európskeho spoločenstva, a žiadala o zodpovedajúcu zmenu svojej žiadosti o náhradu. Rozhodnutím z 19. apríla 1996 Hauptzollamt poskytol vývoznú náhradu na celkový počet 31 kusov hovädzieho dobytka bez toho, aby prihliadol na spomínaný list alebo príslušné údaje v kontrolnom formulári T5.
8 Hauptzollamt neskôr zistil svoje pochybenie. Opravným rozhodnutím z 5. augusta 1999 preto požiadal o vrátenie vývoznej náhrady za uhynuté zviera, konkrétne vo výške 1 137,57 DEM.
9 V júli 2000 sa proti spoločnosti LAGRA začalo konanie o platobnej neschopnosti. Po postúpení jej majetku spoločnosti BHV sa táto spoločnosť stala dlžníkom sumy súvisiacej s vrátením vývoznej náhrady, ktorú LAGRA neoprávnene získala. Hauptzollamt sa teda pokúsil vymáhať neoprávnene poskytnutú sumu od BHV prostredníctvom platobného výmeru z 12. decembra 2001. Nepreukázalo sa však, že by tento platobný výmer bol uvedenej spoločnosti doručený do mája 2004.
10 Spoločnosť BHV podala proti uvedenému platobnému výmeru žalobu, ktorej Finanzgericht Hamburg vyhovel a rozhodol, že nárok na vrátenie podľa článku 11 ods. 3 piateho pododseku nariadenia č. 3665/87 zanikol z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2988/95.
11 Hauptzollamt podal proti tomuto rozsudku Finanzgericht Hamburg opravný prostriedok „revision“ na Bundesfinanzhof. Tento súd má pochybnosti o tom, či sa nariadenie č. 2988/95 v tejto veci uplatňuje, keďže podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia do jeho pôsobnosti patria len nezrovnalosti, ktoré svojím konaním alebo opomenutím spôsobil hospodársky subjekt, nie však príslušný orgán.
12 Za týchto okolností Bundesfinanzhof rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 3 ods. 1 prvý pododsek prvá veta nariadenia č. 2988/95 uplatniť na vrátenie neoprávnene poskytnutej vývoznej náhrady vývozcovi, aj keď sa nedopustil žiadnej nezrovnalosti?
V prípade kladnej odpovede na túto otázku:
2. Má sa toto ustanovenie primerane uplatniť na vrátenie takéhoto zvýhodnenia od subjektu, ktorému vývozca postúpil svoj nárok na vývoznú náhradu?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
13 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2988/95 uplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti.
14 Na úvod treba uviesť, že nariadenie Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 102, s. 11; Mim. vyd. 03/025, s. 129), stanovuje pravidlá pre premlčanie v tejto oblasti, ale podľa jeho článku 54 ods. 1 sa zrušené nariadenie č. 3665/87 naďalej uplatňuje na také vývozy, o aké ide aj vo veci samej, pre ktoré sa vývozné vyhlásenia prijali pred dňom uplatňovania nariadenia č. 800/1999, teda pred 1. júlom 1999.
15 Článok 11 ods. 3 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 3665/87 stanovuje, že v prípade neoprávneného vyplatenia náhrady je príjemca povinný vrátiť neoprávnene získané sumy a úroky, pričom úroky sa nevyžadujú, pokiaľ k neoprávnenej platbe došlo v dôsledku pochybenia príslušného orgánu alebo sa vyžaduje nanajvýš suma, stanovená členským štátom, ktorá zodpovedá neoprávnene nadobudnutému zvýhodneniu.
16 Vzhľadom na to, že nariadenie č. 3665/87 nestanovuje pravidlá týkajúce sa premlčacej doby pri žalobách o vrátenie neoprávnene získaných vývozných náhrad, treba vychádzať z článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2988/95.
17 V tejto súvislosti treba konštatovať, že toto ustanovenie sa uplatní na všetky nezrovnalosti vymedzené v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95.
18 Článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95 sa určite uplatňuje jednak na všetky nezrovnalosti, ktoré vedú k uloženiu správnej sankcie v zmysle jeho článku 5, jednak na tie, ktoré sú predmetom správneho opatrenia v zmysle článku 4 tohto nariadenia, teda opatrenia, ktorého predmetom je odňatie neoprávnene získanej výhody, ale ktoré nemá charakter sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2004, Handlbauer, C‑278/02, Zb. s. I‑6171, body 33 a 34).
19 Článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95 však pre začatie stíhania stanovuje premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť od okamihu, keď došlo k nezrovnalosti, ktorou sa podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia rozumie „akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Spoločenstiev…“.
20 Ako pritom uviedla Komisia Európskych spoločenstiev a aj generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, pojem „nezrovnalosť“ v kontexte nariadenia č. 2988/95 znamená, že ide o konanie alebo opomenutie hospodárskeho subjektu, ktorého výsledkom je porušenie práva Spoločenstva.
21 Z toho vyplýva, že ak bola vývozná náhrada vývozcovi vyplatená v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, taká situácia nepatrí pod pojem „nezrovnalosť“ v zmysle nariadenia č. 2988/95.
22 Pravidlo týkajúce sa premlčacej doby stanovené v článku 3 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia sa preto nepoužije na stíhanie nezrovnalostí, ktoré vznikli v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov.
23 V situácii, aká existuje vo veci samej, sa preto otázka premlčacej doby pri žalobe o vrátenie neoprávnene poskytnutých súm riadi pravidlami vnútroštátneho práva v tejto oblasti.
24 O sporoch týkajúcich sa vrátenia neoprávnene vyplatených súm podľa práva Spoločenstva musia totiž rozhodovať, ak neexistujú ustanovenia Spoločenstva, vnútroštátne súdy podľa svojho vnútroštátneho práva v medziach, ktoré ukladá právo Spoločenstva v tom zmysle, že podrobnosti upravené vnútroštátnym právom nemôžu prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť vrátenie neoprávnene poskytnutej pomoci a že uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy sa musí uskutočniť nediskriminačne vo vzťahu ku konaniam, ktorých cieľom je riešiť vnútroštátne spory rovnakého druhu (rozsudok z 19. septembra 2002, Huber, C‑336/00, Zb. s. I‑7699, bod 55 a citovaná judikatúra).
25 Okrem toho záujem Spoločenstva na vrátení vývozných náhrad, ktoré sa získali porušením podmienok ich poskytovania, sa musí v plnom rozsahu zohľadniť pri vymedzení premlčacích dôb, ktoré sa pri takom vrátení uplatňujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Huber, už citovaný, bod 57).
26 Na prvú otázku preto treba odpovedať, že štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2988/95 sa neuplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia.
O druhej otázke
27 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku na druhú otázku netreba odpovedať.
O trovách
28 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Štvorročná premlčacia doba stanovená v článku 3 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa neuplatňuje na konanie o vymáhaní vývoznej náhrady, ktorá bola neoprávnene poskytnutá vývozcovi v dôsledku pochybenia vnútroštátnych orgánov, pokiaľ sa tento vývozca nedopustil nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 tohto nariadenia.
Podpisy
* Jazyk konania: nemčina.
Full & Egal Universal Law Academy