9.2.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 37/3
Odvolanie podané 19. novembra 2007: Territorio Energia Ambiente SpA (TEA) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-175/07, Territorio Energia Ambiente SpA/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-500/07 P)
(2008/C 37/04)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: Territorio Energia Ambiente SpA (TEA) (v zastúpení: E. Coffrini a C. Tesauro, avvocati)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť alebo zmeniť v celom rozsahu uznesenie Súdu prvého stupňa, ktoré je predmetom tohto odvolania, so všetkými zákonnými a právnymi účinkami, ktoré z toho vyplývajú,
—
vyhovieť návrhom podaným na prvom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Rozhodnutím Komisie z 5. júna 2002 (1)„o štátnej pomoci … vo forme oslobodení od dane a úverov za zvýhodnených podmienok pre podniky verejných služieb, ktorých väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty“, bol systém oslobodení od dane z príjmu podľa článku 3 ods. 70 zákona č. 549/1995 a článku 66 ods. 14 zákonného dekrétu č. 331/1993 v zmenenom a doplnenom znení v prospech akciovej spoločnosti vlastnenej prevažne verejnými subjekty, ktorá poskytovala miestne služby vo verejnom záujme, označený za štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Rozhodnutie Komisie sa netýkalo špecifických spoločností, ale spoločností založených podľa článku 22 zákona č. 241/1990, ktorých väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty. Keďže neboli určení žiadni individuálni adresáti, rozhodnutie nebolo oznámené žiadnej spoločnosti (a nebolo oznámené odvolateľovi). Taliansky štát prostredníctvom legislatívneho dekrétu č. 10 z 15. februára 2007 uvedené rozhodnutie vykonal a vymáhaním poveril daňové orgány. V tejto súvislosti daňový orgán v Mantove zaslal odvolateľovej spoločnosti výzvu na zaplatenie istiny vo výške 1 748 289,75 eur zvýšenej o úroky vo výške 912 180,64 eur.
Odvolateľova spoločnosť však nie je spoločnosťou, ktorej väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty, ale je plne verejná, z čoho vyplýva, že na ňu nemožno uplatňovať „zistenia Komisie a jej rozhodnutie“.
Odvolateľ je „in-house“ zodpovedný za miestne služby vo verejnom záujme. Riadením týchto služieb predtým obec Mantova poverila spoločnosť vlastnenú obcou (ASM), ktorá bola podľa zákona č. 127/97 premenená na odvolateľovu spoločnosť.
Odvolateľ riadi služby vo verejnom záujme prostredníctvom súkromnoprávnej štruktúry v podstate na miestnej úrovni bez toho, aby mohol ovplyvniť voľnú hospodársku súťaž, ktorá nemôže existovať, pretože tu neexistuje trh.
Spoločnosť, ktorej akcionármi sú výhradne verejné subjekty nie je ničím iným ako nepriamym orgánom spojených obcí, ktoré sú skutočnými príjemcami daňovej pomoci, ktorá je vytýkaná Komisiou.
Na základe objektívnych a subjektívnych dôvodov preto nemožno daňové oslobodenie priznané odvolateľovi kvalifikovať ako neodôvodnenú štátnu pomoc v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 87 ES.
Na základe vyššie uvedených dôvodov bola na Súd prvého stupňa podaná žaloba proti uvedenému rozhodnutiu Komisie. Táto vec bola zapísaná do registra pod číslom T-175/07 a pridelená štvrtej komore. Rozhodnutie vo veci bolo vydané formou uznesenia Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, ktoré vyhlásilo žalobu za neprípustnú na základe toho, že nebola dodržaná lehota stanovená v článku 230 piatom odseku ES, podľa ktorého má byť žaloba o neplatnosť podaná do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia alebo od jeho oznámenia odvolateľovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom odvolateľ dozvedel, tak ako je stanovené článkom 102 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
Odvolateľ poukazuje na to, že zistenie je nedôvodné, a to vo svetle rozsudkov zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland, 730/79 (2), zo 14. novembra 1984, Intermills (3), 323/82, z 12. decembra 1996, Air France (4), T-358/94 a najmä rozsudku tretej komory Súdneho dvora v spojených veciach z 23. februára 2006, Atzeni a iní (5), C-346/03 a C-529/03, na základe ktorých požaduje, aby bolo uznesenie Súdu prvého stupňa zmenené.
Žaloba bola na Súd prvého stupňa podaná hneď potom, ako sa odvolateľova spoločnosť dozvedela, že bola jedným z adresátov rozhodnutia Komisie, to znamená hneď ako jej bola oznámená výzva na zaplatenie vydaná daňovým úradom.
Uznesenie Súdu prvého stupňa je spochybňované takisto na základe toho, že ním došlo k porušeniu článku 225 ES.
K žalobe o neplatnosť rozhodnutia Komisie treba pristupovať tak, že je neoddeliteľne spojená so žiadosťou, aby sa na odvolateľa toto rozhodnutie nevzťahovalo. Takisto sa požaduje, aby bolo uznesenie vydané v prvom stupni zmenené vzhľadom na zjavný nedostatok právomoci ratione materiae Súdu prvého stupňa.
(1) Ú. v. ES L 77, s. 21.
(2) Zb. 1980, s. 2671.
(3) Zb. 1984, s. 3809.
(4) Zb. 1996, s. II-2109.
(5) Zb. 2006, s. I-1875.
Full & Egal Universal Law Academy