29.3.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 79/12
Žaloba podaná 21. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika
(Vec C-564/07)
(2008/C 79/22)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Traversa a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Rakúska republika
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Rakúska republika si tým, že:
—
vyžaduje od všetkých patentových zástupcov zákonne usadených v inom členskom štáte, ktorí chcú dočasne poskytovať služby v Rakúsku, aby boli najskôr zapísaní do osobitného rakúskeho registra, nakoľko registrácia je podmienkou na uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone povolania,
—
podriadila všetkých patentových zástupcov zákonne usadených v inom členskom štáte, ktorí chcú dočasne poskytovať služby v Rakúsku, disciplinárnemu dohľadu rakúskych orgánov, aj pre iné správanie ako vážne porušenie profesijných povinností,
—
podmienila akékoľvek poskytovanie služieb patentového zástupcu zákonne usadeného v inom členskom štáte, ktorý chce dočasne poskytovať služby v Rakúsku, uzavretiu zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania,
—
vyžaduje od všetkých patentových zástupcov právoplatne usadených v inom členskom štáte, ktorí chcú dočasne poskytovať služby v Rakúsku, aby poverili v danom štáte domáceho zaregistrovaného advokáta alebo splnomocnili osobu s bydliskom v Rakúsku ako zástupcu,
nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ES.
—
zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyžaduje článok 49 ES nielen odstránenie akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, ale takisto odstránenie všetkých obmedzení, aj keď sa takéto obmedzenie uplatňuje rovnako na vnútroštátnych poskytovateľov, ako aj na poskytovateľov z iných členských štátov, ak sú takej povahy, že môžu zakázať, obmedziť alebo robiť menej príťažlivými činnosti poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje podobné služby.
Podľa Komisie predstavujú rakúske zákonné ustanovenia týkajúce sa patentových zástupcov obmedzenia slobody poskytovať služby podľa článku 49 ES tým, že od patentových zástupcov zákonne usadených v inom členskom štáte, ktorí chcú dočasne poskytovať služby v Rakúsku, vyžadujú uzavretie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, zapísanie sa do rakúskeho registra, podliehanie disciplinárnemu dohľadu rakúskej komory patentových zástupcov, a ak chcú zastupovať klientov, poverenie domáceho zaregistrovaného advokáta.
Tieto požiadavky môžu patentovému zástupcovi zákonne usadenému v inom členskom štáte obmedziť dočasné poskytovanie služieb v Rakúsku alebo robiť takéto poskytovanie menej príťažlivým. Z toho vyplýva, že dodržanie zákonných ustanovení tak členského štátu v ktorom je usadený, ako aj členského štátu, v ktorom je služba poskytovaná, kladie ďalšiu finančnú záťaž na poskytovateľa služieb, keďže tento sa musí prispôsobiť právnej úprave v členskom štáte, v ktorom poskytuje služby; navyše podlieha dvom právnym systémom, pričom však členský štát, v ktorom poskytuje služby, neprihliada na právnu úpravu, ktorej už podlieha v členskom štáte pôvodu. Taká právna úprava môže teda odradiť spotrebiteľov od požiadania o uvedené služby poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, pretože spôsobujú zvýšené náklady, ktoré nevzniknú v prípade rakúskeho poskytovateľa služieb.
Vnútroštátne ustanovenia, ktoré môžu zakázať, obmedziť alebo robiť menej príťažlivým výkon základných slobôd zaručených Zmluvou, sú zlučiteľné so Zmluvou len v prípade, že v prvom rade sú odôvodnené niektorou z naliehavých požiadaviek verejného záujmu, v druhom rade sa uplatňujú bez akejkoľvek diskriminácie, v treťom rade sú vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa, a v štvrtom rade nepresahujú to, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné. Uznanie záujmov ako naliehavých požiadaviek vo verejnom záujme je obmedzené len na tie záujmy, ktoré ešte nechránia pravidlá vzťahujúce sa na poskytovateľa služieb v členskom štáte, v ktorom je usadený.
Komisia zastáva názor, že sporné obmedzenia nemôžu byť považované ani za výnimku výslovne upravenú Zmluvou, a ani za výnimku odôvodnenú dôvodmi naliehavého všeobecného záujmu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Dotknuté požiadavky, ktorým podliehajú patentoví zástupcovia usadení v inom členskom štáte, idú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie cieľov ochrany spotrebiteľa a riadneho priebehu konania nevyhnutné.
Full & Egal Universal Law Academy