4.7.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 153/13
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 14. mája 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal hof van beroep te Antwerpen — Belgicko) — Internationaal Verhuis- en Transportbedrijf Jan de Lely BV/Belgické kráľovstvo
(Vec C-161/08) (1)
(Voľný pohyb tovarov - Tranzit Spoločenstva - Preprava vykonaná na podklade karnetu TIR - Priestupky alebo nezrovnalosti - Lehota na oznámenie - Lehota na predloženie dôkazu o mieste, kde došlo k priestupkom alebo nezrovnalostiam)
2009/C 153/25
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
hof van beroep te Antwerpen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Internationaal Verhuis- en Transportbedrijf Jan de Lely BV
Žalovaný: Belgické kráľovstvo
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van beroep te Antwerpen — Výklad článku 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 1593/91 z 12. júna 1991, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 719/91 o používaní karnetov TIR a karnetov ATA ako tranzitných dokumentov v Spoločenstve [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 148, s. 11) v spojení s článkom 11 Dohovoru TIR — Priestupky alebo nezrovnalosti — Lehota na oznámenie
Výrok rozsudku
1.
Článok 2 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 1593/91 z 12. júna 1991, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 719/91 o používaní karnetov TIR a karnetov ATA ako tranzitných dokumentov v Spoločenstve, v spojení článkom 11 ods. 1 Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR, podpísaného v Ženeve 14. novembra 1975, sa musí vykladať v tom zmysle, že nedodržanie lehoty na oznámenie o neuvoľnení karnetu TIR vzhľadom na držiteľa tohto karnetu nemá za následok zánik práva príslušných colných orgánov vybrať tieto clá a poplatky dlžné z dôvodu medzinárodnej dopravy tovarov uskutočnenej na podklade uvedeného karnetu.
2.
Článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1593/91 v spojení článkom 11 ods. 1 a 2 Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR, podpísaného v Ženeve 14. novembra 1975, sa musí vykladať v tom zmysle, že určuje len lehotu na predloženie dôkazu o vykonaní dopravy v súlade s právom, a nie lehotu na predloženie dôkazu o mieste, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby podľa zásad svojho vnútroštátneho práva uplatniteľných na dôkazy určil, či v konkrétnom prípade, ktorý prejednáva, a so zreteľom na všetky okolnosti bol tento posledný uvedený dôkaz predložený v lehotách. Vnútroštátny súd však posúdi túto lehotu v súlade s právom Spoločenstva a najmä so zreteľom na skutočnosť, že na jednej strane lehota by nemala byť príliš dlhá, a to preto, aby umožňovala z materiálneho a právneho hľadiska výber dlžných súm v inom členskom štáte, a na druhej strane, aby táto lehota nespôsobila to, že držiteľ karnetu TIR sa ocitne v situácii, že nemôže z materiálneho hľadiska predložiť vyššie uvedený dôkaz.
(1) Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.
Full & Egal Universal Law Academy