31.7.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 209/5
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 3. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Ladbrokes Betting & Gaming Ltd, Ladbrokes International Ltd./Stichting de Nationale Sporttotalisator
(Vec C-258/08) (1)
(Článok 49 ES - Obmedzenia slobodného poskytovania služieb - Hazardné hry - Prevádzkovanie hazardných hier cez internet - Právna úprava, ktorá vyhradzuje povolenie jedinému prevádzkovateľovi - Odmietnutie udeliť povolenie na prevádzkovanie prevádzkovateľovi, ktorý disponuje povolením v iných členských štátoch - Odôvodnenie - Proporcionalita - Preskúmanie každého konkrétneho opatrenia na uplatňovanie vnútroštátnej právnej úpravy)
2010/C 209/06
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hoge Raad der Nederlanden
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: Ladbrokes Betting & Gaming Ltd, Ladbrokes International Ltd.
Žalovaný: Stichting de Nationale Sporttotalisator
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden — Výklad článku 49 ES — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca organizovanie hier a vyberanie stávok bez povolenia a vyhradzujúca eventuálne povolenie jedinému hospodárskemu subjektu z dôvodu ochrany spoločenského blaha a verejného zdravia — Zamietnutie povolenia hospodárskemu subjektu (na internete), ktorý už disponuje povolením v iných členských štátoch, vrátane členského štátu svojho sídla — Naliehavé dôvody všeobecného záujmu
Výrok rozsudku
1.
Vnútroštátna právna úprava, ako je právna úprava v konaní vo veci samej, ktorej cieľom je potláčať závislosť od hazardných hier, ako aj boj proti podvodom a ktorá skutočne prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov, môže byť považovaná za úpravu, ktorá koherentným a systematickým spôsobom obmedzuje stávkovú činnosť, aj keď je držiteľovi alebo držiteľom výhradného povolenia dovolené zatraktívniť svoju ponuku hazardných hier zavedením nových hazardných hier a prostredníctvom reklamy. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či ilegálne hry môžu v dotknutom členskom štáte predstavovať problém, ktorý by mohla napraviť expanzia povolených a regulovaných činností, a či táto expanzia nemá rozsah, ktorý by ju mohol robiť nezlučiteľnou s cieľom potláčať uvedenú závislosť.
2.
S cieľom uplatňovať právnu úpravu členského štátu týkajúcu sa hazardných hier, spôsobom zlučiteľným s článkom 49 ES, vnútroštátny súd nie je povinný v každom konkrétnom prípade overiť, či je vykonávacie opatrenie na zabezpečenie dodržiavania tejto právnej úpravy spôsobilé zaručiť dosiahnutie cieľa sledovaného touto právnou úpravou a či je v súlade so zásadou proporcionality, pokiaľ je toto opatrenie prvkom nevyhnutným na zabezpečenie potrebného účinku uvedenej právnej úpravy, ktorý v porovnaní s obmedzením vyplývajúcim z tej istej právnej úpravy neprináša žiadne dodatočné obmedzenie. Okolnosť, či vykonávacie opatrenie bolo prijaté na základe zásahu verejných orgánov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie vnútroštátnej právnej úpravy, alebo na základe návrhu jednotlivca v rámci občianskoprávneho konania s cieľom ochrany práv, ktoré pre neho vyplývajú z tej istej právnej úpravy, nemá žiadny vplyv na rozhodnutie sporu, ktorý prejednáva vnútroštátny súd.
3.
Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava členského štátu, ako je právna úprava sporná v konaní vo veci samej, ktorá podriaďuje organizovanie a propagáciu hazardných hier režimu exkluzivity v prospech jediného hospodárskeho subjektu a ktorá zakazuje akémukoľvek inému hospodárskemu subjektu, vrátane hospodárskeho subjektu so sídlom v inom členskom štáte, na území prvého uvedeného členského štátu ponúkať cez internet služby, na ktoré sa vzťahuje uvedený režim.
(1) Ú. v. EÚ C 223, 30.8.2008.
Full & Egal Universal Law Academy