29.3.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 79/17
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Liège (Belgicko) 11. januára 2008 – Mono Car Styling SA, v likvidácii/Dervis Odemis, Marc Bayard, Pietro Dimola, Danielle Marra, Youssef Belkaid, Marie-Christine Henri, Philippe Tistaert, Richard Toussaint, Alexandre Van Rutten, François Cristantielli, Khalid Zari, Isabelle Longaretti, Luigi Deiana, Vincent Hellinx, Christophe Novelli, Domenico Castronovo, Rachid Hitti, Alberto D'Errico, Marco Quaranta, Primo Pecci, Giuseppe Montaperto
(Vec C-12/08)
(2008/C 79/30)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour du travail de Liège
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: Mono Car Styling SA, v likvidácii
Odporcovia: Dervis Odemis, Marc Bayard, Pietro Dimola, Danielle Marra, Youssef Belkaid, Marie-Christine Henri, Philippe Tistaert, Richard Toussaint, Alexandre Van Rutten, François Cristantielli, Khalid Zari, Isabelle Longaretti, Luigi Deiana, Vincent Hellinx, Christophe Novelli, Domenico Castronovo, Rachid Hitti, Alberto D'Errico, Marco Quaranta, Primo Pecci, Giuseppe Montaperto
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 6 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1), ktorý stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby boli súdne a/alebo správne postupy pre vykonanie záväzkov podľa tejto smernice dostupné pre zástupcov zamestnancov a/alebo zamestnancov“,
vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ustanovením vnútroštátneho práva, ako je článok 67 zákona z 13. februára 1998 o ustanoveniach na podporu zamestnanosti, ktorý stanovuje, že pracovník môže napadnúť dodržanie postupu informovania a prerokovania,
—
len z dôvodu, že zamestnávateľ nerešpektoval podmienky uvedené v článku 66 ods. 1 druhom bode tohto zákona
—
a pod podmienkou, že zástupcovia zamestnancov v rámci podnikovej rady alebo, v prípade jej absencie, členovia delegácie odborov alebo, v prípade jej absencie, pracovníci, ktorí mali byť informovaní a malo sa s nimi rokovať, oznámili zamestnávateľovi námietky v súvislosti s dodržaním jednej alebo viacerých podmienok uvedených v článku 66 ods. 1 druhom bode, a to v lehote 30 dní od dátumu vyvesenia uvedeného v článku 66 ods. 2 druhom bode,
—
a ak prepustený pracovník informoval zamestnávateľa doporučeným listom, že spochybňuje dodržanie postupu informovania a prerokovania a žiada svoje opätovné prijatie do zamestnania [a to v lehote 30 dní od dátumu jeho prepustenia] alebo od dátumu, kedy prepúšťanie nadobudlo povahu hromadného prepúšťania?
2.
Je za predpokladu, že článok 6 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, sa môže vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu, aby prijal vnútroštátne ustanovenie, ako je článok 67 zákona z 13. februára 1998 o ustanoveniach na podporu zamestnanosti, ktorý stanovuje, že prepustený pracovník môže spochybniť dodržanie postupu informovania a prerokovania len z dôvodu, že zamestnávateľ nerešpektoval podmienky uvedené v článku 66 ods. 1 druhom bode tohto zákona a pod podmienkou, že zástupcovia zamestnancov v rámci podnikovej rady alebo, v prípade jej absencie, členovia delegácie odborov alebo, v prípade jej absencie, pracovníci, ktorí mali byť informovaní a malo sa s nimi rokovať, oznámili zamestnávateľovi námietky v súvislosti s dodržaním jednej alebo viacerých podmienok uvedených v článku 66 ods. 1 druhom bode, a to v lehote 30 dní od dátumu vyvesenia uvedeného v článku 66 ods. 2 druhom bode a ak prepustený pracovník informoval zamestnávateľa doporučeným listom, že spochybňuje dodržanie postupu informovania a prerokovania a žiada svoje opätovné prijatie do zamestnania a to v lehote 30 dní od dátumu jeho prepustenia alebo od dátumu, kedy prepúšťanie nadobudlo povahu hromadného prepúšťania,
takýto systém v súlade so základnými právami jednotlivcov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou základných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje súd Spoločenstva a najmä s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd?
3.
Môže vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore medzi dvoma jednotlivcami, v tomto prípade medzi pracovníkom a jeho bývalým zamestnávateľom, neuplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva, ako je článok 67 zákona z 13. februára 1998 o ustanoveniach na podporu zamestnanosti, ktoré je v rozpore s ustanoveniami smernice Spoločenstva, aby umožnil účinnosť iných ustanovení vnútroštátneho práva, ako sú ustanovenia obsiahnuté v kolektívnej zmluve č. 24 z 2. októbra 1975, záväzné na základe kráľovského nariadenia z 21. januára 1976, ktoré smernicu Spoločenstva preberajú správne, ale ktorých účinné uplatnenie je znemožnené ustanovením vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore so smernicou Spoločenstva, teda v prejednávanej veci článkom 67 zákona z 13. februára 1998?
4.
1.
Má sa článok 2 smernice 98/59/ES z 20. júla 1998 a konkrétne jeho odseky 1, 2 a 3 vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s ustanovením vnútroštátneho práva, akým je článok 66 ods. 1 zákona z 13. februára 1998 o ustanoveniach na podporu zamestnanosti, v rozsahu, v akom tento zákon stanovuje, že zamestnávateľ, ktorý si chce splniť povinnosti, ktoré mu vznikajú v rámci hromadného prepúšťania, je povinný predložiť len dôkaz o tom, že splnil tieto podmienky:
1)
predložil podnikovej rade alebo, v prípade jej absencie, delegácii odborov alebo, v prípade jej absencie, pracovníkom, písomnú správu, v ktorej oznámil svoj zámer pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu;
2)
mohol predložiť dôkaz o tom, že v súvislosti so svojím zámerom pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu, zvolal zasadnutie podnikovej rady alebo, v prípade jeho absencie, dôkaz o tom, že sa stretol s delegáciou odborov alebo, v prípade absencie tohto stretnutia, dôkaz o tom, že sa stretol so zamestnancami;
3)
umožnil zástupcom zamestnancov v rámci podnikovej rady alebo, v prípade jej absencie, členom delegácie odborov alebo, v prípade jej absencie, pracovníkom, klásť otázky v súvislosti s plánovaným hromadným prepúšťaním a formulovať argumenty alebo predkladať protinávrhy v tejto súvislosti;
4)
preskúmal otázky, argumenty a protinávrhy uvedené v bode 3 a odpovedal na ne.
2.
Má sa rovnaké ustanovenie vykladať tak, že je v rozpore s vnútroštátnym ustanovením, ako je článok 67 ods. 2 zákona z 13. februára 1998 o ustanoveniach na podporu zamestnanosti, v rozsahu v akom tento zákon stanovuje, že prepustený pracovník môže spochybniť dodržanie postupu informovania a prerokovania len ak zamestnávateľ nerešpektoval podmienky uvedené v článku 66 ods. 1 druhom bode, ktorého sa týka otázka v bode 1 vyššie?
(1) Ú. v. EÚ L 225. s. 16.
Full & Egal Universal Law Academy