9.5.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 116/12
Odvolanie podané 27. februára 2008: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá rozšírená komora) z 12. decembra 2007 v spojených veciach T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, Írsko a i./Komisia
(Vec C-89/08 P)
(2008/C 116/22)
Jazyk konania: francúzština, angličtina a taliančina
Účastníci konania
Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Di Bucci a N. Khan, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Írsko, Francúzska republika, Talianska republika, Eurallumina SpA, Aughinish Alumina Ltd
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá rozšírená komora) z 12. decembra 2007 oznámený Komisii 17. decembra 2007, v spojených veciach T-50/06, T-56/06, T-60/06, T-62/06 a T-69/06, Írsko a i./Komisia,
—
vrátiť veci na konanie pred Súdom prvého stupňa na nové posúdenie,
—
určiť, že o trovách konania v oboch stupňoch bude rozhodnuté neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania šesť odvolacích dôvodov založených na jednej strane na nepríslušnosti Súdu prvého stupňa a na vadách konania, ktoré poškodili záujmy Komisie (dva prvé odvolacie dôvody) a, na druhej strane, na porušení práva Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci (tretí až šiesty odvolací dôvod).
Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý obsahuje dve časti, odvolateľka vytýka Súdu prvého stupňa, že porušil dispozičnú zásadu a rozhodol ultra petita, keďže v prvostupňovom konaní žiadny zo žalobcov neuviedol žalobný dôvod založený na porušení článku 1, písm. b) bodu v) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (1). Navyše dôvod uvedený ex offo Súdom prvého stupňa nie je dôvodom založeným na absencii odôvodnenia, ktorý súd môže uvádzať ex offo, ale vecným dôvodom, ktorý sa neopiera o skutkové údaje uvedené v spise.
Svojím druhým odvolacím dôvodom sa odvolateľka dovoláva porušenia všeobecných zásad kontradiktórnosti a rešpektovania práv obhajoby zo strany Súdu prvého stupňa, keďže uvedený súdny orgán ex offo uviedol dôvod, ktorý nebol nikdy prediskutovaný a ktorý ani nebol v priebehu prvostupňového konania dotknutý.
Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa rozdeľuje na tri časti, odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa porušil články 230 a 253 ES v spojení s článkom 88 ES a predpisy týkajúce sa vedenia konania v oblasti štátnej pomoci.
V tejto súvislosti odvolateľka po prvé uvádza, že kvalifikácia sporných opatrení ako „novej“ pomoci už nemôže byť spochybňovaná v žalobe smerujúcej proti konečnému rozhodnutiu Komisie, pretože členské štáty a ostatní zainteresovaní mohli v tomto bode napádať rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Keďže toto rozhodnutie nebolo napadnuté, stalo sa konečným a konečné rozhodnutie teda v tomto bode predstavuje iba konfirmatívny akt, voči ktorému nie je možné podať žalobu.
Po druhé odvolateľka uvádza, že zákonnosť aktu musí byť posudzovaná v závislosti od skutkového a právneho stavu existujúceho v čase, keď bol tento akt prijatý. V prejednávanom prípade žiadny z údajov v spise neumožňuje domnievať sa, že sporné vnútroštátne opatrenia nepredstavovali v čase keď boli zavedené pomoc.
Po tretie odvolateľka nakoniec uvádza, že v každom prípade prislúcha členskému štátu a prípadne tretím zainteresovaným osobám a nie Komisii predložiť dôkaz, že pomoc bola existujúcou pomocou. Za absencie takého dôkazu Komisii nemôže byť uložené predložiť odôvodnenie v tomto smere.
Svojím štvrtým odvolacím dôvodom sa odvolateľka dovoláva porušenia článku 253 ES v spojení s článkom 87 ods. 1 ES a článkom 88 ods. 1 v rozsahu v akom Súd prvého stupňa konštatoval vadu odôvodnenia týkajúceho sa uplatniteľnosti článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia č. 659/1999 napriek tomu, že tento článok sa môže uplatňovať iba na opatrenia, ktoré v čase keď nadobúdajú účinnosť nepredstavujú pomoc a napriek tomu, že Komisia v napadnutom rozhodnutí v prvostupňovom konaní preukázala, že predmetné opatrenia vždy predstavovali pomoc, odkedy boli zavedené. Okrem toho žiadny z účastníkov konania neuplatňoval vývoj spoločného trhu v zmysle ktorého opatrenia nepredstavujúce pomoc v čase keď nadobudli účinnosť sa stali následne pomocou.
Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolateľka namieta porušenie rovnakých predpisov, ako aj článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia č. 659/1999, keďže Súd prvého stupňa uložil Komisii povinnosť osobitného odôvodnenia, pokiaľ ide o uplatnenie tohto článku z dôvodu vyhlásení formulovaných Radou a Komisiou. Odvolateľka jednoznačne preukázala, že v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora takéto vyhlásenia nemôžu mať žiadny vplyv na skúmanie vnútroštátnych opatrení vzhľadom na predpisy Spoločenstva o štátnej pomoci, keďže pojmy pomoci a existujúcej pomoci sú striktne vymedzenými pojmami.
Svojím šiestym odvolacím dôvodom odvolateľka na záver uvádza, že Súd prvého stupňa porušil článok 88 ods. 1 a 2 a článok 253 ES, ako aj článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, keďže zrušil rozhodnutie Komisie v celom jeho rozsahu, vrátane jeho časti týkajúcej sa predĺženia konania vo veci formálneho zisťovania na obdobie po 31. decembri 2003. Súd prvého stupňa nijako nevysvetlil ako uvádzaná vada odôvodnenia týkajúca sa uplatnenia článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia č. 659/1999 môže robiť neplatnou túto časť rozhodnutia. Uvedený súdny orgán okrem toho porušil zásadu podľa ktorej, ak členský štát nepredloží žiadny dôkaz nasvedčujúci tomu, že predmetné opatrenia predstavujú existujúcu pomoc, Komisia musí tieto opatrenia v procesnom rámci uvedenom v článku 88 ods. 2 a 3 ES považovať za novú pomoc.
(1) Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.
Full & Egal Universal Law Academy