7.6.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 142/10
Odvolanie podané 28. februára 2008: K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. decembra 2007 vo veci T-86/05, K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
(Vec C-90/08)
(2008/C 142/16)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľ: K & L Ruppert Stiftung & Co. Handels-KG (v zastúpení: D. Spohn, Rechtsanwältin)
Ďalší účastníci konania: 1. Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory); 2. Natália Cristina Lopes de Almeida Cunha; 3. Cláudia Couto Simões; 4. Marly Lima Jatobá
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť napadnutý rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, vec T-86/05, a to bod 1 výroku tohto rozsudku v celom rozsahu a bod 2 výroku tohto rozsudku v tom rozsahu, aby ÚHVT znášal svoje vlastné trovy konania a trovy konania žalobcu;
—
zaviazať ÚHVT na náhradu ďalších trov konania.
Potvrdenie návrhov uvedených v prvostupňovom konaní:
—
zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. decembra 2004, R 0328/2004-1, v celom rozsahu,
—
zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Súd prvého stupňa zamietol žalobu odvolateľa proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT s odôvodnením, že námietkové oddelenie Úradu správne uplatnilo pravidlo 71 ods. 1 druhú vetu nariadenia č. 2868/95, keď zamietlo žiadosť odvolateľa na predĺženie stanovenej lehoty na preukázanie používania skorších ochranných známok v rámci námietkového konania, a že Úrad nemal v prejednávanej veci vykonať posúdenie vo vzťahu k zohľadneniu dôkazov, ktoré odvolateľ predložil oneskorene.
Odvolanie je založené na nasledujúcich porušeniach práva Spoločenstva Súdom prvého stupňa:
1.
Súd prvého stupňa porušil pravidlo 71 ods. 1 druhú vetu nariadenia č. 2868/95 tým, že toto ustanovenie nesprávne vyložil. Súd prvého stupňa predovšetkým nesprávne posúdil skutočnosť, že nariadenie č. 40/94 neobsahuje žiadne ustanovenie o možných dôvodoch pre predĺženie lehoty. Rovnako nesprávne posúdil skutočnosť, že pravidlo 71 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 nebolo v rozhodnom čase konkretizované usmerneniami o podávaní námietok alebo inými údajmi zo strany ÚHVT, takže neboli k dispozícii žiadne výkladové prostriedky o prípustných dôvodoch pre predĺženie lehôt. Súd prvého stupňa pritom plne nepochopil skutkový stav veci, resp. nesprávne vyložil pravidlo 71 ods. 1 druhú vetu nariadenia č. 2868/95.
2.
Súd prvého stupňa porušil aj svoju povinnosť odôvodnenia, keďže sa nevyjadril k skutkovému tvrdeniu odvolateľa, že v čase žiadosti o predĺženie lehoty neexistovala žiadna právna úprava ani žiadny výkladový prostriedok pre spísanie žiadosti o predĺženie lehoty. Keďže k žiadosti o predĺženie lehoty bolo pripojené odôvodnenie, mal Súd prvého stupňa bližšie objasniť, z akého právneho základu vyplýva, že odôvodnenie žiadosti o predĺženie lehoty sa má považovať za nedostatočné.
3.
Súd prvého stupňa porušil ustanovenie článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 tým, že toto ustanovenie nesprávne vyložil, keď usúdil, že ÚHVT nemá priestor na voľnú úvahu, aby zohľadnil dôkazy, ktoré boli v námietkovom konaní predložené oneskorene. Nesprávne posúdil skutočnosť, že odvolacie senáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy a ustanovenia článku 43 nariadenia č. 40/94 a pravidla 22 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 2868/95 ju nevylučujú.
Full & Egal Universal Law Academy