30.8.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 223/27
Žaloba podaná 24. júna 2008 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko
(Vec C-271/08)
(2008/C 223/43)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Wilms a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Návrhy žalobkyne
—
určiť, že Spolková republika Nemecko si až do 31. januára 2006 neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 8 v spojení s ustanoveniami hláv III až VI smernice 92/50/EHS (1) a od 1. februára 2006 povinnosti vyplývajúce z článku 20 v spojení s článkami 23 až 55 smernice 2004/18/ES (2) tým, že komunálne orgány a podniky s viac ako 1218 zamestnancami uzatvorili zmluvy o poskytovaní služieb podnikového dôchodkového zabezpečenia bez celoeurópskeho verejného obstarávania priamo s inštitúciami a podnikmi uvedenými v § 6 TV-EUmw/VKA,
—
zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V Nemecku sú zamestnanci oprávnení požadovať od svojich zamestnávateľov, aby z ich budúcich nárokov na odmenu až 4 % príslušného vymeriavacieho základu v rámci všeobecného dôchodkového poistenia použili na ich podnikové dôchodkové zabezpečenie prostredníctvom prevedenia odmeny. Podľa kolektívnej zmluvy o prevedení odmeny pre zamestnancov komunálnej verejnej služby (ďalej len „kolektívna zmluva“) výkon prevedenia odmien prináleží komunálnym úradom, resp. podnikom. Odmeny majú byť prevedené v rámci verejných inštitúcií doplnkového poistenia, resp. podnikov finančnej skupiny Sparkasse alebo komunálnych poisťovní. Komunálne úrady, resp. podniky spravidla uzatvárajú hromadné zmluvy o poistení pre všetkých svojich zamestnancov s vyššie uvedenými inštitúciami, ktoré obsahujú dohodu o prevedení odmeny.
Podľa poznatkov Komisie, komunálne úrady, resp. podniky uzatvorili uvedené zmluvy o poskytovaní služieb podnikového dôchodkového zabezpečenia bez uskutočnenia celoeurópskeho verejného obstarávania priamo s inštitúciami a podnikmi uvedenými v kolektívnej zmluve.
Služby podnikového dôchodkového zabezpečenia podliehajú prílohe I A kategórii 6 smernice 92/50/EHS, resp. od 1. februára 2006 prílohe II časti A smernice 2004/18/ES. Ide pritom o poisťovacie služby a služby dôchodkových fondov, ktoré nepatria do zákonného dôchodkového poistenia. V dôsledku toho sú dotknuté zmluvy uzatvorené komunálnymi úradmi, teda verejnými obstarávateľmi, písomné, odplatné a verejné zmluvy v zmysle uvedených smerníc. Z judikatúry navyše vyplýva, že článok 1 písm. a) smernice 92/50/EHS nerozlišuje medzi zmluvami uzatvorenými verejným obstarávateľom na účely plnenia úloh vo verejnom záujme a zmluvami, ktoré s takýmito úlohami nijako nesúvisia. Súdny dvor preto odmietol koncepciu funkčného verejného obstarávania. S názorom nemeckých orgánov, že komunálne úrady, resp. podniky nie sú pri poskytovaní podnikového dôchodkového zabezpečenia z funkčného hľadiska verejnými obstarávateľmi v zmysle práva verejného obstarávania, preto nemožno súhlasiť.
Komisia sa ďalej domnieva, že dotknuté zmluvy výrazne prekročili príslušné prahové hodnoty. Na rozdiel od odlišného názoru žalovanej pri tomto výpočte sa nemá vychádzať z každej jednotlivej zmluvy. Skôr je rozhodujúcou doba platnosti rámcovej zmluvy, keďže jednotlivé dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie sú predmetom uzatvorenej zmluvy v zmysle právnych predpisov Spoločenstva o verejnom obstarávaní. Hodnota rámcovej dohody, ktorá má byť zohľadnená, sa teda rovná odhadovanej celkovej hodnote bez dane z pridanej hodnoty všetkých zmlúv plánovaných počas celej doby platnosti rámcovej dohody. Podľa výpočtov Komisie minimálne 110 miest v Spolkovej republike prekračuje prahovú hodnotu.
Komunálne úrady a podniky teda neboli oprávnené uzatvoriť zmluvy o poskytovaní služieb podnikového dôchodkového zabezpečenia s inštitúciami a podnikmi uvedenými v kolektívnej zmluve priamo, ale až po vyhlásení celoeurópskeho verejného obstarávania. Na tento záver nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že vyplácanie odmeny bolo upravené v kolektívnej zmluve. Judikatúra Súdneho dvora jednak jednoznačne vychádza z toho, že v práve Spoločenstva neexistuje všeobecná výhrada zmluvnej autonómie, a jednak Komisia nemôže súhlasiť s tým, že zásada zmluvnej autonómie zakotvená v nemeckej ústave by bola v dôsledku splnenia povinnosti vyhlásiť verejné obstarávanie, ktorú majú verejní obstarávatelia, neprípustným spôsobom obmedzená.
(1) Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 2009, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).
Full & Egal Universal Law Academy