25.10.2008
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 272/11
Odvolanie podané 7. augusta 2008: Internationaler Hilfsfonds eV proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 5. júna 2008 vo veci T-141/05, Internationaler Hilfsfonds eV/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-362/08 P)
(2008/C 272/20)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Internationaler Hilfsfonds eV (v zastúpení: H. Kaltenecker, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. júna 2008,
—
rozhodnúť vo veci samej s konečnou platnosťou a napadnuté opatrenie Komisie zo 14. februára 2005 vyhlásiť za neplatné (článok 54 Štatútu Súdneho dvora),
—
subsidiárne vrátiť vec Súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie,
—
zaviazať Komisiu na náhradu celkových trov konania a trov konania, ktoré vznikli odvolateľovi.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť podanú odvolateľom proti rozhodnutiu Komisie o zamietnutí prístupu žalobcovi k určitým dokumentom týkajúcich sa zmluvy LIEN 97-2011 o spolufinancovaní programu lekárskej pomoci organizovaného v Kazachstane ako neprípustnú s týmto odôvodnením: Žaloba napáda opatrenie, ktorým bolo len potvrdené predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, a v prípade, že napadnuté opatrenie by nebolo len potvrdzujúcim opatrením, nemožno ho považovať ani za rozhodnutie, ktoré môže byť napadnuté žalobou v zmysle nariadenia č. 1049/2001.
Rozsudok vykazuje ako z právneho hľadiska, tak aj z hľadiska posúdenia skutkových okolností značné nedostatky.
Po prvé Súd prvého stupňa, pokiaľ ide o kvalifikovanie napadnutého opatrenia, nezohľadnil, že rozhodnutie Komisie, ktoré bolo určené odvolateľovi ako odpoveď na opakovanú žiadosť v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, je potrebné považovať za neplatné, lebo nebolo vydané generálnym tajomníkom Komisie a neobsahuje ani odôvodnenie, ani právne poučenie. Keďže v dôsledku toho ide o právne neúčinnú odpoveď, tento list nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť. Preto možno len napadnuté opatrenie, t. j. odpoveď Komisie na opakovanú žiadosť odvolateľa, považovať za konečné rozhodnutie, ktorému, na rozdiel od názoru Súdu prvého stupňa, má predchádzať opätovné a úplné preskúmanie situácie Komisiou. Napadnuté opatrenie teda vôbec nie je „len potvrdzujúcim opatrením“, pretože právne potvrdenie ničoho je nezmysel. Súd prvého stupňa však zanedbal preskúmanie právnej platnosti skoršieho rozhodnutia Komisie, čo viedlo k nesprávnemu kvalifikovaniu napadnutého opatrenia Komisie.
Po druhé tvrdenie Súdu prvého stupňa, že napadnuté opatrenie je odpoveďou na prvú žiadosť v zmysle nariadenia č. 1049/2001 a preto ho nemožno považovať za rozhodnutie napadnuteľné žalobou, vychádza z nesprávneho výkladu článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Súd prvého stupňa prehliadol, že toto ustanovenie síce umožňuje podať opakovanú žiadosť, ale nutne ju nevyžaduje. Z toho hľadiska a so zreteľom na odmietavý postoj Komisie počas celého predchádzajúceho konania odvolateľ už nebol povinný podať ďalšiu žiadosť. Odvolateľ v priebehu konania navrhol zapísanie jeho poukázania na charakter tohto ustanovenia do protokolu o pojednávaní, lebo tento bol v uvedenom bode neúplný. Zamietnutím návrhu na opravu protokolu sa Súd prvého stupňa ďalej dopustil aj procesno-právneho pochybenia.
Full & Egal Universal Law Academy