7.3.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 55/6
Odvolanie podané 14. novembra 2008: Švédske kráľovstvo proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia rozšírená komora) z 9. septembra 2008 vo veci T-403/05, MyTravel Group plc/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-506/08 P)
(2009/C 55/09)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: K. Petkovska, A. Falk a S. Johannesson, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: MyTravel Group plc, Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľa
—
zrušiť bod 2 výroku rozsudku Súdu prvého stupňa z 9. septembra 2008 (1) vo veci T-403/05,
—
zrušiť rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2005 [D(2005) 8461], v súlade s návrhom MyTravel Group plc na Súde prvého stupňa, v rozsahu, v akom sa týka zamietnutia prístupu k správe Komisie a ostatným pracovným dokumentom,
—
zrušiť rozhodnutie Komisie z 12. októbra 2005 [D(2005) 9763], v súlade s návrhom MyTravel Group plc na Súde prvého stupňa, v rozsahu, v akom sa týka zamietnutie prístupu k iným vnútorným dokumentom Komisie a
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Zásada transparentnosti a prístupu k dokumentom inštitúcií má veľký význam pri činnosti všetkých inštitúcií, a teda aj v správnom konaní v ich rámci. Článok 2 ods. 3 nariadenia o transparentnosti tiež stanovuje, že nariadenie sa má uplatniť na všetky dokumenty, ktoré inštitúcia má, to znamená dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v držbe, pričom sa týkajú akejkoľvek oblasti činnosti Európskej únie. Z odôvodnenia Súdneho dvora v súvislosti s hlavnými otázkami však vyplýva, že by mala existovať všeobecná požiadavka dôverného zaobchádzania, pokiaľ ide o vnútorné dokumenty v správnych záležitostiach. To nie je v súlade so zásadou čo najväčšej transparentnosti.
2.
Podľa odvolateľa, pokiaľ ide o prvé rozhodnutie, z odôvodnenia Súdu prvého stupňa v súvislosti so správou a súvisiacimi dokumentmi vyplýva, že nebolo nevyhnutné, aby Komisia skúmala otázku zverejnenia vo vzťahu k obsahu každého jednotlivého dokumentu a posúdila citlivosť informácií v správe a iných dokumentoch, ale že bolo naopak správne zamietnuť zverejnenie z dôvodu, že úradníci by inak nemohli slobodne vyjadriť svoje názory. Na základe všeobecného odôvodnenia Súdu prvého stupňa v súvislosti s ochranou slobody názoru autorov dokumentu nie je možné rozhodnúť, kedy vôbec majú byť vnútorné dokumenty zverejnené.
3.
Odvolateľ sa domnieva, že Súd prvého stupňa ani v druhom rozhodnutí týkajúcom sa ostatných spisových dokumentov nedodržal základnú požiadavku spočívajúcu v preskúmaní, či je obsah každého jednotlivého dokumentu natoľko citlivý, že zverejnenie by vážne narušilo rozhodovací proces. Podľa všeobecného odôvodnenia Súdu prvého stupňa by zverejnenie informácií, ktoré nie sú súčasťou konečného rozhodnutia, znemožnilo úradníkom Spoločenstva slobodne komunikovať. Na základe takéhoto odôvodnenia nie je potrebné žiadne preskúmanie, ktoré by určilo, či je obsah dotknutých dokumentov natoľko citlivý, že by zverejnenie narušilo rozhodovací proces.
4.
Odvolateľ spochybňuje skutočnosť, že správa úradníka povereného vypočutím a poznámka generálneho riaditeľstva Hospodárska súťaž adresovaná poradnému výboru môžu byť skutočne považované za dokumenty na vnútornú potrebu, ktoré môžu byť z toho dôvodu dôverné na základe ustanovení o ochrane rozhodovacieho procesu.
5.
Podľa odvolateľa je odôvodnenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa otázky stanovísk právneho servisu v rozpore so rozsudkom Súdneho dvora vo veci Turco. Aj keď sa prejednávaná vec netýka hospodárskej súťaže, aj v tomto prípade sa zjavne musí uskutočniť preskúmanie na základe obsahu stanovísk. Skutočnosť, že by mohla byť spochybnená zákonnosť predchádzajúceho rozhodnutia sama o sebe nie je dôvodom na nezverejnenie dokumentu – práve naopak. Neexistencia informácií môže sama o sebe spôsobiť pochybnosti o zákonnosti určitého rozhodnutia a legitímnosti rozhodovacieho procesu ako celku. Riziku pochybnosti by sa tiež dalo vyhnúť, ak by Komisia vo svojom rozhodnutí jasne stanovila dôvody, pre ktoré zvolila riešenie, s ktorým právny servis nesúhlasil. Tvrdenie, že právny servis by bol zdržanlivejší a opatrnejší nemá žiadny základ a to isté platí pre odôvodnenie Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o ostatné dokumenty. Okrem toho sa odvolateľ domnieva, že tvrdenie, podľa ktorého by bolo pre právny servis ťažké obhajovať pred súdom rozdielne stanovisko, je vyjadrené príliš všeobecne na to, aby mohlo preukázať primerane pravdepodobné a nie čisto hypotetické riziko.
6.
Odvolateľ nespochybňuje skutočnosť, že veľká časť obsahu dotknutých dokumentov môže byť osobitne citlivá a musí byť dôverná. Takýto záver však podľa judikatúry musí byť založený na konkrétnom a individuálnom preskúmaní, ktoré by stanovilo, či by zo zverejnenia obsahu dokumentu vyplývalo vážne narušenie záujmu, ktorý má byť chránený.
7.
Pokiaľ ide o slobodu názorov úradníkov, odvolateľ chce poukázať na to, že úradník je povinný vykonávať úlohy, ktoré sú mu zverené, a to v súlade so Služobným poriadkom úradníkov zamestnaných v inštitúciách Spoločenstva. Skutočnosť, že verejnosť má zákonné právo sledovať túto činnosť nepredstavuje prijateľný dôvod, aby uvedený úradník zanedbal samotné plnenie svojich povinností.
8.
Podnik, ktorý je súčasťou koncentrácie podnikov má rovnako ako každý občan Únie alebo podnik so sídlom v Európskej únii právo byť informovaný o dokumente, hoci je v ňom obsiahnutá informácia, ktorá je dôverná z dôvodu ochrany vnútorného rozhodovacieho procesu, ale na druhej strane existuje prevažujúci verejný záujem na jeho zverejnení. Okolnosti, ktoré uviedol MyTravel by podľa odvolateľa mohli celkom reálne predstavovať takýto verejný záujem a nemožno ich bez ďalšieho skúmania odmietnuť – ako to urobil Súd prvého stupňa – len s odvolaním sa na súkromné záujmy žalobcu. Žalobca nemá povinnosť uviesť v tejto súvislosti tvrdenia alebo niečo dokazovať, keďže určenie, že existuje prevažujúci verejný záujem je úlohou inštitúcií.
9.
Odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím nerešpektoval právo Spoločenstva a neuplatnil správne článok 4 ods. 2 druhú zarážku a článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia o transparentnosti.
10.
V každom prípade pravdepodobne existujú časti dokumentu, pri ktorých by malo byť zverejnenie možné podľa ustanovení o čiastočnom zverejnení vyplývajúcich z článku 4 ods. 6 nariadenia o transparentnosti.
(1) Ú. v. EÚ C 272, s. 18.
Full & Egal Universal Law Academy