7.3.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 55/44
Žaloba podaná 30. decembra 2008 – Cantiere Navale De Poli/Komisia
(Vec T-584/08)
(2009/C 55/79)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Cantiere Navale De Poli SpA (v zastúpení: A. Abate a R. Longanesi Cattani, advokáti)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť rozhodnutie o štátnej pomoci Talianska č. C 20/2008 (ex č. 62/2008), ktoré Komisia Európskych spoločenstiev prijala 21. októbra 2008,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Nariadenie Rady (ES) č. 1177/2002 z 27. júna 2002 (Ú. v. ES L 172, 2.7.2002, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 485) je založené na článku 87 ods. 3 písm. e) ES a zaviedlo dočasný obranný mechanizmus pre stavbu lodí s cieľom obnoviť podmienky hospodárskej súťaže narušené protisúťažnými konaniami kórejských lodeníc. Uplatniteľnosť nariadenia, ktorá bola pôvodne stanovená do 31. marca 2004, bola následne predĺžená o jeden rok, čím sa lodeniciam Spoločenstva umožnilo do 31. marca 2005 (nový dátum, ku ktorému končí uplatniteľnosť nariadenia) uzatvárať neskoršie zmluvy na stavbu určitých typov lodí prepravujúcich tovar. Na pomoc uvedeným zmluvám nariadenie stanovuje pomoc vo výške 6 % zo zmluvnej hodnoty. Žalobkyňa uzatvorila 5 zmlúv na stavbu tankerov na chemikálie.
Na účely financovania súboru zmlúv v období 2002 – 2005 Taliansko oznámilo dve financovania, každé vo výške 10 miliónov eur. Komisia prvé financovanie schválila rozhodnutím z 19. mája 2004, zatiaľ čo druhé financovanie odmietla schváliť na základe napadnutého rozhodnutia. V tomto ohľade Komisia uvádza, že dodatočné financovanie predstavuje „novú pomoc“ v zmysle článku 4 nariadenia Komisie č. 794/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 140, 30. 4. 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), keďže presahuje 20 % pôvodného rozpočtu režimu pomocí. Okrem toho uvádza, že dodatočné financovanie je so spoločným trhom nezlučiteľné z dôvodu, že k oznámeniu došlo po 31. marci 2005, teda po termíne, keď skončila uplatniteľnosť nariadenia 1177/2002.
Žalobkyňa tvrdí, že talianska vláda do 31. marca 2005 nemohla pripraviť financovanie zmlúv, o ktorých nemohla vedieť, keďže podniky mali právo ich uzatvoriť až do posledného dňa uplatniteľnosti nariadenia (31. marca 2005).
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby, ktorou napáda rozhodnutie, uvádza najmä tieto dôvody:
—
porušenie nariadenia 1177/2002 s ohľadom na osobitné ciele sledované normotvorcom v rámci ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. e),
—
porušenie článku 4 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie 794/2004 v súvislosti s kvalifikáciou dodatočného financovania vo výške 10 miliónov eur ako „nová pomoc“,
—
irelevantnosť odporúčania zmierovacieho orgánu WTO z 20. júna 2005 v súvislosti so zmluvami na stavbu lodí, ktoré boli legálne uzatvorené za pôsobnosti nariadenia 1177/2002,
—
nedostatok odôvodnenia, čo sa týka údajného nedostatku právneho základu na schválenie dodatočného financovania,
—
porušenie zásad riadnej správy vecí verejných, kontradiktórnosti, práva na obranu, rovnosti zaobchádzania, subsidiarity a proporcionality.
Full & Egal Universal Law Academy