15.1.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 13/4
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. novembra 2010 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesverwaltungsgericht — Nemecko) — Spolková republika Nemecko/B (C-57/09), D (C-101/09)
(Spojené veci C-57/09 a C-101/09) (1)
(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Článok 12 - Vylúčenie z postavenia utečenca - Článok 12 ods. 2 písm. b) a c) - Pojem „vážny nepolitický trestný čin“ - Pojem „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“ - Príslušnosť k organizácii zapojenej do teroristických činov - Neskoršie uvedenie tejto organizácie v zozname osôb, skupín a subjektov tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii 2001/931/SZBP - Individuálna zodpovednosť za niektoré činy spáchané uvedenou organizáciou - Podmienky - Právo na azyl podľa vnútroštátneho ústavného práva - Zlučiteľnosť so smernicou 2004/83/ES)
2011/C 13/07
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko
Žalovaní: B (C-57/09), D (C-101/09)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesverwaltungsgericht Leipzig — Výklad článku 3 a článku 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96) — Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý v krajine pôvodu aktívne podporoval ozbrojený boj organizácie uvedenej v zozname teroristických organizácií tvoriacom prílohu spoločnej pozície Rady 2002/462/SZBP zo 17. júna 2002 (Ú. v. ES L 160, s. 32) a ktorý bol mučený a dvakrát odsúdený na doživotie v uvedenej krajine — Uplatnenie ustanovení smernice 2004/83/ES stanovujúcich nepriznanie postavenia utečenca žiadateľovi, ktorý v krajine pôvodu vykonával teroristickú činnosť — Právomoc členských štátov priznať postavenie utečenca na základe ich ústavných predpisov v prípade, že existuje dôvod nepriznania tohto postavenia upravený v citovanej smernici
Výrok rozsudku
1.
Článok 12 ods. 2 písm. b) a c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať tak, že:
—
skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“,
—
zistenie v tej súvislosti, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala taký trestný čin alebo je vinná za také činy, podlieha preskúmaniu konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, ktorého cieľom je určiť, či činy, ktorých sa dopustila dotknutá organizácia, spĺňajú podmienky stanovené v uvedených ustanoveniach a či individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov je možné s prihliadnutím na štandard preukazovania požadovaný podľa článku 12 ods. 2 prisúdiť dotknutej osobe.
2.
Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 nie je podmienené tým, či zo strany dotknutej osoby hrozí nebezpečenstvo pre hostiteľský členský štát.
3.
Vylúčenie z priznania postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 písm. b) alebo c) smernice 2004/83 nie je podmienené posúdením proporcionality vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu.
4.
Článok 3 smernice 2004/83 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu udeliť azyl podľa ich vnútroštátneho práva osobe, ktorá je vylúčená z postavenia utečenca podľa článku 12 ods. 2 tejto smernice, pod podmienkou, že tento druh ochrany sa nemôže mýliť s postavením utečenca v zmysle danej smernice.
(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.
Full & Egal Universal Law Academy