30.7.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 226/2
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júna 2011 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Bundesgerichtshof, Amtsgericht Schorndorf — Nemecko) — Gebr. Weber GmbH/Jürgen Wittmer (C-65/09), Ingrid Putzová/Medianess Electronics GmbH
(Spojené veci C-65/09 a C-87/09) (1)
(Ochrana spotrebiteľa - Predaj a záruka na spotrebné tovary - Smernica 1999/44/ES - Článok 3 ods. 2 a 3 - Výmena vadného tovaru ako jediný spôsob náhrady - Vadný tovar, ktorý bol už spotrebiteľom namontovaný - Povinnosť predávajúceho odstrániť vadný tovar a namontovať vymenený tovar - Absolútny nedostatok proporcionality - Dôsledky)
2011/C 226/02
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrhy na začatie prejudiciálneho konania
Bundesgerichtshof, Amtsgericht Schorndorf
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: Gebr. Weber GmbH (C-65/09), Ingrid Putzová (C-87/09)
Žalovaní: Jürgen Wittmer (C-65/09), Medianess Electronics GmbH (C-87/09)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesgerichtshof, Amtsgericht Schorndorf — Výklad článku 3 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223) — Predaj vadného tovaru spotrebiteľovi bez pochybenia na strane predávajúceho — Správne namontovanie tovaru spotrebiteľom — Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej, ak neexistuje iný spôsob nápravy, predávajúci nie je v prípade neprimeraných nákladov povinný vymeniť vadný tovar — Zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s vyššie uvedenými ustanoveniami práva Spoločenstva? — V prípade nezlučiteľnosti, výklad pojmu „bezplatná náhrada [výmena — neoficiálny preklad]“ obsiahnutého v článku 3 ods. 3 už citovanej smernice — Zodpovednosť predávajúceho nahradiť náklady za odstránenie vadného tovaru, ktorý spotrebiteľ správne namontoval
Výrok rozsudku
1.
Článok 3 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ vadný spotrebný tovar, ktorý spotrebiteľ pred zistením vady v dobrej viere namontoval v súlade s jeho povahou a potrebným účelom, bol uvedený do súladu so zmluvou formou výmeny, predávajúci musí buď sám odstrániť tento tovar z miesta, kde bol namontovaný, a opätovne tam namontovať vymenený tovar, alebo musí znášať nevyhnutné náklady spojené s týmto odstránením a s namontovaním vymeneného tovaru. Táto povinnosť predávajúceho je nezávislá od toho, či sa v kúpnej zmluve zaviazal namontovať pôvodne kúpený spotrebný tovar.
2.
Článok 3 ods. 3 smernice 1999/44 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava priznávala predávajúcemu právo odmietnuť výmenu vadného tovaru, ktorá je jediným možným spôsobom nápravy, z dôvodu, že mu tým v dôsledku povinnosti odstrániť tento tovar z miesta, kde bol namontovaný, a namontovať tam vymenený tovar vznikajú neprimerané náklady v porovnaní s hodnotou tovaru, ktorú by tento tovar mal v prípade, keby nesúlad s kúpnou zmluvou neexistoval, a so závažnosťou nesúladu. Toto ustanovenie pritom nebráni tomu, aby bolo právo spotrebiteľa na náhradu nákladov spojených s odstránením vadného tovaru a s namontovaním vymeneného tovaru v takomto prípade obmedzené na náhradu primeraných nákladov zo strany predávajúceho.
(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.
Full & Egal Universal Law Academy