15.1.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 13/11
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 11. novembra 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts — Lotyšská republika) — Dita Danosa/LKB Līzings SIA
(Vec C-232/09) (1)
(Sociálna politika - Smernica 92/85/EHS - Opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok - Článok 2 písm. a) a článok 10 - Pojem „tehotná pracovníčka“ - Zákaz prepustenia tehotnej pracovníčky počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky - Smernica 76/207/EHS - Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami - Konateľ kapitálovej spoločnosti - Vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje prepustenie takéhoto konateľa bez obmedzenia)
2011/C 13/17
Jazyk konania: lotyština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Augstākās tiesas Senāts
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Dita Danosa
Žalovaná: LKB Līzings SIA
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Augstākās tiesas Senāts — Výklad článku 10 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110) — Pojem pracovník — Zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, umožňujúcej prepustenie konateľky kapitálovej spoločnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na to, že ide o tehotnú ženu, so smernicou
Výrok rozsudku
1.
Konateľka kapitálovej spoločnosti, ktorá vykonáva pre túto spoločnosť činnosť a je jej pevnou súčasťou, sa musí považovať za osobu v postavení „pracovníčky“ na účely smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), ak svoju činnosť vykonáva počas určitého obdobia pod vedením alebo kontrolou iného orgánu tejto spoločnosti a ak za túto činnosť dostáva odmenu. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť skutkové okolnosti potrebné na posúdenie, či o takýto prípad ide vo veci, v ktorej rozhoduje.
2.
Článok 10 smernice 92/85 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava vo veci samej, podľa ktorej možno odvolať konateľku kapitálovej spoločnosti bez obmedzenia, ak je dotknutá osoba v postavení „tehotnej pracovníčky“ v zmysle tejto smernice, a rozhodnutie o odvolaní prijaté v súvislosti s ňou je založené predovšetkým na jej tehotenstve. Aj keby dotknutá konateľka takéto postavenie nemala, platí, že odvolanie konateľky, ktorá vykonáva svoje úlohy, ako sú opísané vo veci samej, z dôvodu tehotenstva alebo z dôvodu založenom predovšetkým na tehotenstve, sa môže týkať iba žien a predstavuje tak priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorá je v rozpore s článkom 2 ods. 1 a 7 a článkom 3 ods. 1 písm. c) smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002.
(1) Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.
Full & Egal Universal Law Academy