7.5.2011
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 139/6
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. marca 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Charles Defossez/Christian Wiart, likvidátor Sotimon SARL, Office national de l’emploi fonds de fermeture d’entreprises, Centre de gestion et d’études de l’Association pour la gestion du régime de garantie des créances des salariés de Lille (CGEA)
(Vec C-477/09) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernice 80/987/EHS a 2002/74/ES - Platobná neschopnosť zamestnávateľa - Ochrana zamestnancov - Výplata neuspokojených nárokov zamestnancov - Určenie príslušnej záručnej inštitúcie - Výhodnejšia záruka podľa vnútroštátneho práva - Možnosť domáhať sa tejto záruky)
2011/C 139/09
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Charles Defossez
Žalovaní: Christian Wiart, likvidátor Sotimon SARL, Office national de l’emploi fonds de fermeture d’entreprises, Centre de gestion et d’études de l’Association pour la gestion du régime de garantie des créances des salariés de Lille (CGEA)
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Francúzsko) — Výklad článku 8a smernice Rady č. 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zmenenej a doplnenej smernicou č. 2002/74/ES (Ú. v. ES L 270, s. 10; Mim. vyd. 05/004, s. 261) v spojení s článkom 9 tej istej smernice — Určenie záručnej inštitúcie zodpovednej za plnenie neuspokojených nárokov zamestnancov — Záručná inštitúcia členského štátu, na území ktorého zamestnanci zvyčajne pracujú — Možnosť zamestnancov požadovať výhodnejšiu záruku inštitúcie, v ktorej je zamestnávateľ poistený a prispieva podľa vnútroštátneho právneho poriadku
Výrok rozsudku
Článok 3 smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, v znení predchádzajúcom zneniu vyplývajúcemu z jej zmien a doplnení smernicou 2002/74/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o výplatu neuspokojených nárokov zamestnanca, ktorý zvyčajne vykonával svoju pracovnú činnosť v inom členskom štáte, ako je štát, kde má sídlo jeho zamestnávateľ, ktorého platobná neschopnosť bola vyhlásená pred 8. októbrom 2005, ak tento zamestnávateľ nie je usadený v tomto inom členskom štáte a plní svoju povinnosť prispievať na financovanie záručnej inštitúcie v členskom štáte svojho sídla, je za splnenie povinností definovaných týmto článkom zodpovedná táto posledná uvedená inštitúcia.
Smernica 80/987 nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava stanovila, že zamestnanec sa môže domáhať doplnkovej alebo náhradnej zamestnaneckej záruky od vnútroštátnej inštitúcie v súlade s právom tohto členského štátu vo vzťahu k záruke ponúknutej inštitúciou určenou za príslušnú podľa tejto smernice, pokiaľ táto záruka poskytuje vyššiu úroveň ochrany zamestnanca.
(1) Ú. v. EÚ C 37, 13.2.2010.
Full & Egal Universal Law Academy