23.10.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 288/14
Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) zo 16. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság Gazdasági Kollégiuma — Maďarská republika) — RANI Slovakia s.r.o./Hankook Tire Magyarország Kft
(Vec C-298/09) (1)
(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Pristúpenie k Európskej únii - Voľné poskytovanie služieb - Smernica 96/71/ES - Vysielanie pracovníkov vykonané v rámci poskytovania služieb - Podniky poskytujúce dočasné zamestnanie - Požiadavka sídla na území členského štátu, v ktorom dochádza k poskytovaniu)
2010/C 288/22
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Fővárosi Bíróság Gazdasági Kollégiuma
Účastníci konania
Žalobkyňa: RANI Slovakia s.r.o.
Žalovaný: Hankook Tire Magyarország Kft
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Fővárosi Bíróság — Výklad článku 3 písm. c) ES, článkov 49 ES, 52 ES a 54 ES, ako aj smernice 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431) — Vnútroštátna právna úprava vyhradzujúca činnosť podnikov poskytujúcich dočasné zamestnanie iba pre tie spoločnosti, ktoré majú sídlo na území daného členského štátu
Výrok uznesenia
1.
Články 49 ES až 54 ES nemožno vykladať v tom zmysle, že právna úprava členského štátu týkajúca sa výkonu činnosti podniku poskytujúceho dočasné zamestnanie, ktorá platí k dátumu pristúpenia tohto štátu k Európskej únii, zostáva v platnosti, kým Rada Európskej únie neprijala program alebo smernice na účely vykonania týchto ustanovení s cieľom stanovenia podmienok liberalizácie predmetnej kategórie poskytovania služieb.
2.
Ani odôvodnenie č. 19 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ani článok 1 ods. 4 tejto smernice nemožno vykladať v tom zmysle, že členský štát môže vyhradiť výkon činnosti podniku poskytujúceho dočasné zamestnanie iba pre spoločnosti so sídlom na vnútroštátnom území alebo priznať im výhodnejšie zaobchádzanie, pokiaľ ide o povolenie predmetnej činnosti, ako je zaobchádzanie priznané podnikom usadeným v inom členskom štáte.
3.
Články 49 ES až 54 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s nimi právna úprava členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje výkon činnosti podniku poskytujúceho dočasné zamestnanie podnikom so sídlom na vnútroštátnom území.
(1) Ú. v. EÚ C 267, 7.11.2009.
Full & Egal Universal Law Academy