21.11.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 282/21
Odvolanie podané 24. augusta 2009: Poľská republika proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá rozšírená komora) z 10. júna 2009 vo veci T-257/04, Poľsko/Komisia
(Vec C-335/09 P)
2009/C 282/39
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Odvolateľka: Poľská republika (v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť v plnom rozsahu rozsudok Súdu prvého stupňa (prvá rozšírená komora) z 10. júna 2009 vo veci T-257/04, Poľsko/Komisia,
—
vyhlásiť článok 3 a článok 4 ods. 3 a článok 5 ôsmu zarážku nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 z 10. novembra 2003 o prechodných opatrenia prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (1), v znení nariadenia Komisie (ES) č. 230/2004 z 10. februára 2004 (2), ako aj nariadenia (ES) č. 735/2004 z 20. apríla 2004 (3), za neplatné,
—
zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania na Súde prvého stupňa a na Súdnom dvore,
—
postúpiť odvolanie veľkej komore.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Po prvé vytýka odvolateľka, v súvislosti s konštatovaním v napadnutom rozsudku, že žaloba týkajúca sa nariadenia č. 1972/2003 bola podaná oneskorene a musí byť teda zamietnutá ako neprípustná (body 32 až 63 napadnutého rozsudku), že:
—
nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (4) a Zmluva o pristúpení boli vykladané nesprávne v rozsahu, v ktorom sa vychádzalo z toho, že lehota pre podanie žaloby o neplatnosť nariadenia č. 1972/2003 začala plynúť dňom zverejnenia tohto nariadenia v úradných jazykoch Spoločenstva pätnástich členských štátov a že začala teda plynúť pred uzávierkou zverejnenia v úradných jazykoch rozšíreného Spoločenstva,
—
článok 230 ods. 4 ES bol nesprávne vyložený, pretože sa vychádzalo z toho, že Poľská republika mohla ako právnická osoba na základe tohto ustanovenia podať účinne žalobu o neplatnosť nariadenia č. 1972/2003 pred pristúpením k Európskej únii,
—
tým, že sa Poľskej republike odoprelo právo nechať súdne preskúmať legalitu nariadenia č. 1972/2003, hoci bolo nariadenie adresované Poľsku ako členskému štátu, bola porušená zásada právneho spoločenstva a zásada účinnej súdnej ochrany,
—
tým, že sa Poľskej republike odoprelo právo nechať súdne preskúmať legalitu opatrenia, ktorým boli protiprávne zmenené podmienky prístupu Poľskej republiky k Európskej únii a bola narušená rovnováha práv a povinností vyplývajúcich z príslušnosti ku Spoločenstvu, bola porušená zásada solidarity a zásada dobrej viery,
—
Súd prvého stupňa sa dopustil procesnej chyby, pretože nepreskúmal tvrdenie Poľskej republiky týkajúce sa porušenia zásady solidarity a zásady dobrej viery, a napadnutý rozsudok dostatočne neodôvodnil.
Po druhé, pokiaľ napadnutý rozsudok zamietol návrh na vyhlásenie časti nariadenia č. 735/2004, ktorou bolo sedem kategórií výrobkov z Poľskej republiky podriadených opatreniu podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1972/2003, za neplatnú (body 80 — 136 napadnutého rozsudku), vytýka, že:
—
tým, že sa vychádzalo z domnienky, že výška poplatku stanovená v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1972/2003 je vhodná a nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov sporného prechodného opatrenia, hoci by na predchádzanie špekuláciám a na neutralizáciu špekulatívnych ziskov postačoval poplatok vo výške rozdielu colných sadzieb, a vzhľadom na skutočnosť, že vyšší poplatok nemohol vzhľadom na moment jeho zavedenia (11 dní pred dátumom pristúpenia) prispieť k dosiahnutiu cieľa prevencie, a neexistuje súvislosť medzi výškou zavedeného poplatku a jeho domnelými cieľmi, došlo k porušeniu článku 41 Aktu o pristúpení a zásady proporcionality,
—
tým, že sa predpokladalo, že výška poplatku stanoveného v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1972/2006 bola stanovená na základe objektívnych rozlišovacích kritérií, bola porušená zásada zákazu diskriminácie.
Po tretie odvolateľka v časti, v ktorej napadnutý rozsudok zamietol návrh na vyhlásenie časti nariadenia č. 735/2004, ktorou bolo sedem kategórií výrobkov z Poľskej republiky zahrnutých do zoznamu výrobkov podľa článku 4 ods. 5 ôsmej zarážky nariadenia č. 1972/2003, za neplatnú (body 137 až 160 napadnutého rozsudku), vytýka, že:
—
tým, že sa predpokladalo, že na dosiahnutie cieľov opatrení stanovených v nariadení č. 1972/2003 je nevyhnutný výber poplatkov stanovených v článku 4 tohto nariadenia za tovar, pre ktorý platilo v Poľskej republike pred pristúpením vyššie alebo rovnako vysoké dovozné clo, ako je clo platné v Spoločenstve, bol porušený článok 41 Aktu o pristúpení a zásada proporcionality.
Po štvrté v časti, v ktorej napadnutý rozsudok zamietol návrh na vyhlásenie časti nariadenia č. 735/2004, ktorou bolo sedem kategórií výrobkov z Poľskej republiky podriadených opatreniu podľa článku 3 nariadenia č. 1972/2003, za neplatnú (body 161 až 249 napadnutého rozsudku) odvolateľka vytýka, že:
—
tým, že sa vychádzalo z domnienky, že článok 3 nariadenia č. 1972/2003 je nevyhnutný na zabezpečenie praktickej účinnosti článku 4 tohto nariadenia a že tento článok mohol byť prijatý na základe článku 41 Aktu o pristúpení ako výnimka z ustanovení Aktu o pristúpení, bolo porušené právo Spoločenstva — t. j. článok 3 nariadenia č. 1972/2003 a článok 41 Aktu o pristúpení boli nesprávne vyložené a bola porušená zásada hierarchie právnych noriem,
—
tým, že sa predpokladalo, že odôvodnenie napadnutého prechodného opatrenia je dostatočné, bol porušený článok 253 ES,
—
tým, že sa predpokladalo, že prechodné opatrenia, ktoré boli prijaté na základe článku 41 aktu o pristúpení, nie je potrebné preskúmať z hľadiska ich zlučiteľnosti s článkom 25 ES, bola porušená zásada voľného pohybu tovaru,
—
tým, že sa považovalo za objektívne odôvodnené to, že s hospodárskym subjektom z Poľskej republiky a s hospodárskym subjektom zo Spoločenstva pätnástich členských štátov by sa zaobchádzalo rozdielne takým spôsobom, že na výrobky, ktoré by ku dňu pristúpenia podliehali dočasnému režimu a pred pristúpením by sa nachádzali vo voľnom obehu v Poľskej republike by sa uplatnila dovozná colná sadzba erga omnes, a rovnaké výrobky, ktoré sa pred pristúpením nachádzali vo voľnom obehu v Spoločenstve pätnástich členských štátov a nebola pre ne žiadaná vývozná náhrada by boli od tohto cla oslobodené, bola porušená zásada zákazu diskriminácie,
—
tým, že sa predpokladalo, že Spoločenstvo nevytvorilo situáciu, ktorá mohla u poľských hospodárskych subjektov zakladať dôveru, ktorá sa má chrániť, došlo k porušeniu zásady legitímnej dôvery.
(1) Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2003, s. 3; Mim. vyd. 03/040, s. 474.
(2) Ú. v. EÚ L 39, 11.2.2004, s. 13; Mim. vyd. 03/042, s. 443.
(3) Ú. v. EÚ L 114, 21.4.2004, s. 13; Mim. vyd. 03/044, s. 111.
(4) Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385 Mim. vyd. 01/001, s. 3.
Full & Egal Universal Law Academy