21.11.2009
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 282/27
Odvolanie podané 2. septembra 2009: ThyssenKrupp Nirosta AG, predtým ThyssenKrupp Stainless AG, proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 1. júla 2009 vo veci T-24/07, ThyssenKrupp Stainless AG/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-352/09 P)
2009/C 282/47
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: ThyssenKrupp Nirosta AG, predtým ThyssenKrupp Stainless AG (v zastúpení: M. Klusmann a S. Thomas, Rechtsanwälte)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľky
1.
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 1. júla 2009 vo veci T-24/07 (ThyssenKrupp Stainless AG/Komisia) v celom rozsahu;
2.
subsidiárne vrátiť vec na nové rozhodnutie Súdu prvého stupňa;
3.
ďalej subsidiárne primerane znížiť pokutu uloženú odvolateľke v článku 2 napadnutého rozhodnutia odporkyne z 20. decembra 2006;
4.
zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Predmetom tohto odvolania je rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba odvolateľky smerujúca k zrušeniu rozhodnutia Komisie (ďalej len „odporkyňa“) z 20. decembra 2006 v konaní podľa článku 65 UO. Prejednávaná vec sa týka porušenia kartelového práva v súvislosti s trhom pre výrobky z ušľachtilej ocele, ktoré podľa tvrdenia odporkyne skončilo v januári 1998. Porušenie patrilo do pôsobnosti článku 65 UO.
Odvolateľka opiera svoje odvolanie o päť dôvodov.
Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že došlo k porušeniu zásady nulla poena sine lege, článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 (ďalej len „článok 23 nariadenia 1/2003“) a článku 5, článku 7 ods. 1 a článku 83 ES, ako aj k narušeniu suverenity signatárskych štátov ESUO v rozsahu, v ktorom Súd prvého stupňa potvrdil odporkyňou použitý právny základ pozostávajúci z článku 65 ods. 1 UO v spojení s článkom 23 nariadenia 1/2003. Článok 65 ods. 1 UO podľa odvolateľky nepredstavuje od skončenia platnosti Zmluvy o ESUO platnú sankčnú normu. Odporkyňa preto konala sine lege. Uloženie pokuty nemožno doplňujúco opierať ani o článok 23 nariadenia 1/2003. Toto ustanovenie umožňuje v súlade s vymedzením právomocí v Zmluve len ukladanie sankcií za konanie v rozpore s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva, a nie právnymi predpismi Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ.
Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka namieta, že došlo k porušeniu zásad res iudicata a nulla poena sine lege, ako aj k nesprávnemu uplatneniu článku 23 nariadenia 1/2003, v rozsahu, v ktorom Súd prvého stupňa potvrdil názor odporkyne, že odvolateľka môže byť uznaná za zodpovednú za porušenie, ktorého sa dopustila Thyssen Stahl AG, namiesto nej. Thyssen Stahl AG existuje naďalej ako solventná spoločnosť a odporkyňa preto mohla uplatniť svoj nárok proti nej. Takto Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku z roku 2005 v spojených veciach C-65/02 P a C-73/02 P, pokiaľ ide o pôvodné rozhodnutie odporkyne z roku 1998. Aj keby Súdny dvor vo svojom rozsudku usúdil, že došlo k materiálnemu prechodu zodpovednosti na odvolateľku, nemá to právne účinky na konanie v prejednávanej veci, lebo toto vychádza z nového rozhodnutia odporkyne. Odvolateľka ďalej na základe svojho vyhlásenia, v ktorom bol deklarovaný iba prechod zodpovednosti podľa občianskeho práva, v nijakom prípade nemôže byť zodpovedná za Thyssen Stahl AG, lebo vyhlásenie urobené medzi stranami, ktoré sú podnikmi, nikdy nemôže viesť k prechodu povinnosti zaplatiť pokutu.
Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že došlo k porušeniu zásady určitosti. Z právneho základu na uloženie sankcie obsiahnutého v článku 23 nariadenia 1/2003, ktorý Súd prvého stupňa potvrdil, nemožno dostatočne jasne a jednoznačne vyvodiť, že sa týka porušení článku 65 ods. 1 UO. Okrem toho pojem „prechodu zodpovednosti na základe vyhlásenia“, z ktorého vychádzala odporkyňa a Súd prvého stupňa, nie je dostatočne jasne a jednoznačne legálne vymedzený ani pokiaľ ide o podmienky jeho použitia, ani pokiaľ ide o jeho právne následky.
Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že došlo k porušeniu právnych predpisov upravujúcich premlčanie. Keďže pokuta, ktorá má byť uložená odvolateľke, je len dôsledkom porušenia, za ktoré mala byť pôvodne zodpovedná Thyssen Stahl AG, treba sa zamerať na Thyssen Stahl AG aj pokiaľ ide o premlčanie. Keďže táto spoločnosť nepodala nijaký opravný prostriedok proti pôvodnému rozhodnutiu odporkyne, nebolo voči nej zastavené plynutie premlčacej lehoty. V súčasnosti preto došlo k premlčaniu, takže vznik odvodenej zodpovednosti odvolateľky za Thyssen Stahl AG je vylúčený.
Piaty odvolací dôvod sa týka porušenia zásad výpočtu pokuty. Súd prvého stupňa neoprávnene vylúčil možnosť zníženia pokuty napriek tomu, že odvolateľka v prejednávanej veci nesporne uviedla všetky skutočnosti, ktoré boli Komisiou hodnotené ako porušenie článku 65 ods. 1 UO. Odmenenie tejto spolupráce nemalo byť zamietnuté s odôvodnením, že odvolateľka sa z právnych dôvodov obrátila proti použitiu článku 65 ods. 1 UO a rovnako z právnych dôvodov odmieta prechod zodpovednosti z Thyssen Stahl AG na seba. Odkaz na neprípustné právne posúdenia nevedie k zníženiu hodnoty spolupráce, lebo právne otázky treba vždy preskúmavať bez návrhu, a nikdy, t. j. nezávisle od priznania strán, by nemalo dochádzať k prijímaniu protiprávnych rozhodnutí orgánov.
Full & Egal Universal Law Academy