27.2.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 51/18
Odvolanie podané 4. decembra 2009: Európska komisia proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2009 vo veci T-183/07, Poľsko/Komisia
(Vec C-504/09 P)
2010/C 51/29
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: E. Kružíková, E. White a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Poľská republika, Maďarská republika, Litovská republika a Slovenská republika
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2009 vo veci T-183/07 v plnom rozsahu,
—
zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uplatňuje štyri odvolacie dôvody. Po prvé Všeobecný súd prekročil hranice kontrolnej právomoci a urobil procesnú chybu, ktorá mala negatívny dopad na záujmy Komisie; po druhé porušil článok 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (1); po tretie nesprávne vykladal rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie upravený v článku 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; a po štvrté sa dopustil právnej chyby tým, že sa domnieval, že článok 1 bod 1, článok 2 bod 1 a článok 3 bod 1 nemožno oddeliť od ostatných ustanovení napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu.
V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd uznal žalobný dôvod prekročenia právomocí Komisie až v štádiu repliky, čím porušil článok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Navyše Všeobecný súd pri rozhodovaní o ustanoveniach práva Spoločenstva, ktorých sa týka druhý žalobný dôvod žalobkyne, prekročil hranice súdnej kontroly.
V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil právnej chyby pri výklade rozsahu právomocí Komisie priznaných článkom 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES. Uvedený dôvod má dve časti.
V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka uplatňuje, že Všeobecný súd tým, že konštatoval, že Komisia nemala právomoc pri skúmaní národných alokačných plánov II (ďalej len „NAP II“) na základe kritérií prílohy III smernice 2003/87/ES na skúmané údaje CO2 pochádzajúce z rovnakého zdroja (CITL) pre všetky členské štáty v rovnakom období (2005) a nemala právomoc oprieť rozhodnutie o predpovede hrubého domáceho produktu za obdobie 2005 až 2010 zverejnených v rovnakom období pre všetky štáty, nesprávne vykladal článok 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES a tým porušil zásadu rovnosti zaobchádzania.
V druhej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd negovaním práva Komisie nezohľadniť pri skúmaní NAP II údaje použité daným členským štátom a v rozhodnutí prijatom podľa článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES, ktorým sa zamieta NAP II, stanoviť maximálnu hranicu pre celkové množstvo kvót, ktoré členský štát môže prideliť, nesprávne vykladal článok 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES, pretože opomenul jeho cieľ a predmet.
Predbežná kontrola NAP II vykonaná podľa článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES má umožniť realizáciu cieľa, a to podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov efektívnym spôsobom z hľadiska nákladov a ekonomicky účinným spôsobom a zabezpečiť riadne fungovanie systému Spoločenstva v oblasti obchodu s kvótami. Keďže právo na prijatie rozhodnutia o zamietnutí NAP II je časovo obmedzené, má sa pri výklade spôsobu výkonu kontrolnej právomoci Komisie podľa článku 9 ods. 3 smernice 2003/87/ES zohľadniť cieľ celého kontrolného konania, a to zabezpečenie, že len NAP II zodpovedajúce kritériám uvedeným v prílohe III, najmä v bodoch 1 až 3, môžu nadobudnúť právoplatnosť a vytvárať základ pre vydanie rozhodnutí členských štátov o celkovom množstve pridelených kvót.
V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že tým, že Všeobecný súd konštatoval, že Komisia bola povinná objasniť v napadnutom rozhodnutí dôvody, prečo údaje použité Poľskou republikou v NAP II boli „menej spoľahlivé“, opomenul zohľadniť celý obsah odôvodnenia obsiahnutého v piatom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v každom prípade prekročil hranice povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
V rámci štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil požiadavku oddeliteľnosti ustanovení napadnutého rozhodnutia, tvrdiac, že body 2 až 5 článkov 1 a 2 rozhodnutia týkajúce sa nezlučiteľnosti NAP II s inými kritériami prílohy III smernice než s kritériami uvedenými v bode 1 nie sú vzájomne oddeliteľné. Nesprávne posúdenie zo strany Všeobecného súdu zapríčinilo zrušenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu.
(1) Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631.
Full & Egal Universal Law Academy