13.2.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 37/28
Odvolanie podané 15. decembra 2009: Elf Aquitaine SA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (siedmej komory) z 30. septembra 2009 vo veci T-174/05, Elf Aquitaine/Komisia
(Vec C-521/09 P)
2010/C 37/35
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Elf Aquitaine SA (v zastúpení: E. Morgan de Rivery a S. Thibault-Liger, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
V prvom rade:
—
zrušiť v plnom rozsahu na základe článku 256 ZFEÚ a článku 56 Protokolu č. 3 o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutie Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2009 vo veci T-174/05, Elf Aquitaine SA/Komisia,
—
vyhovieť návrhom predloženým v prvom stupni,
—
následne zrušiť článok 1 písm. d), článok 2 písm. c) a články 3 a 4 ods. 9 rozhodnutia Komisie K(2004) 4876 v konečnom znení z 19. januára 2005 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.773 — AMCA),
—
subsidiárne na základe článku 261 ZFEÚ a vzhľadom na plnú rozhodovaciu právomoc Súdneho dvora Európskej únie zrušiť alebo znížiť peňažnú pokutu vo výške 45 miliónov eur uloženú spoločne a nerozdielne spoločnostiam Arkema SA a Elf Aquitaine v článku 2 písm. c) uvedeného rozhodnutia Komisie, a to z dôvodu objektívnych vád v odôvodnení rozhodnutia Súdu prvého stupňa vo veci T-174/05 tak, ako sú uvedené v šiestich odvolacích dôvodoch tohto odvolania,
—
v každom prípade zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania vrátane tých trov, ktoré vznikli spoločnosti Elf Aquitaine v konaní vedenom na Súde prvého stupňa.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov.
Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nevyvodil všetky dôsledky vyplývajúce z represívnej povahy sankcií uvedených v článku 101 ZFEÚ [článok 81 ES]. Odvolateľka predovšetkým vytýka Súdu prvého stupňa, že nesprávne vylúčil uplatnenie zásad prezumpcie neviny a osobnej povahy trestov tým, že pripísal odvolateľke zodpovednosť za porušenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť, pričom skutočnosti uvedené odvolateľkou naopak preukazujú, že sa osobne nedopustila žiadneho porušenia a že v dobe, kedy k spornému porušeniu došlo, o ňom nevedela.
Spoločnosť Elf Aquitaine vo svojom druhom odvolacom dôvode poukazuje na porušenie práva na obranu, ktoré vyplýva z nesprávneho výkladu zásad spravodlivosti a rovnosti zbraní. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupňa totiž domnieval, že zásada rovnosti zbraní bola v tomto prípade dodržaná, pretože odvolateľka mala počas správneho konania možnosť oboznámiť sa s jeho názorom, pričom v oznámení námietok jej boli prvýkrát oznámené námietky vznesené voči nej. Podľa odvolateľky tento výklad bol nesprávny, pretože opätovne poprel potrebu rešpektovania práva na obranu odvolateľky počnúc predbežným vyšetrovaním a bol v rozpore s potrebou, aby Komisia viedla také vyšetrovanie nestranne — v neprospech, ale aj v prospech — vo vzťahu ku každej osobe podozrivej z porušenia.
Odvolateľka vo svojom treťom odvolacom dôvode vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa povinnosti odôvodnenia. Tieto nesprávne posúdenia sa týkajú tak obsahu a miery odôvodnenia vyžadovaného od Komisie, ako aj samotného obsahu napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje viaceré protichodné názory.
Spoločnosť Elf Aquitaine vo svojom štvrtom odvolacom dôvode poukazuje na porušenie článku 263 ZFEÚ [článok 230 ES] spočívajúce v tom, že Súd prvého stupňa prekročil hranice kontroly zákonnosti tým, že svoje vlastné hodnotenie týkajúce sa možnosti pripísania materskej spoločnosti zodpovednosti za porušenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť, nahradil slabým a stručným hodnotením nachádzajúcim sa v rozhodnutí Komisie.
Odvolateľka vo svojom piatom odvolacom dôvode, ktorý obsahuje štyri časti, poukazuje na porušenie pravidiel týkajúcich sa pripísateľnosti zodpovednosti za porušenie práva hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustil Súd prvého stupňa. V prípade neplatnosti domnienky zodpovednosti materskej spoločnosti za konania dcérskej spoločnosti, by mal Súd prvého stupňa overiť, či Komisia predložila dôkaz preukazujúci konkrétne zasahovanie odvolateľky do riadenia jej dcérskej spoločnosti.
Odvolateľka vo svojom šiestom a poslednom odvolacom dôvode napokon subsidiárne uvádza, že v prípade, ak by nesprávne posúdenia a porušenia, ktorých sa dopustil Súd prvého stupňa, neviedli k zrušeniu rozhodnutia Komisie, mali by aspoň viesť k tomu, že Súdny dvor zruší alebo zníži pokutu, ktorá bola odvolateľke uložená spoločne a nerozdielne.
Full & Egal Universal Law Academy