27.2.2010
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 51/25
Odvolanie podané 22. decembra 2009: Spolková republika Nemecko proti rozsudku Súdu prvého stupňa (siedma komora) zo 6. októbra 2009 vo veci T-21/06, Spolková republika Nemecko/Komisia Európskych spoločenstiev
(Vec C-544/09 P)
2010/C 51/41
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma, J. Möller a B. Klein, splnomocnení zástupcovia)
Odporkyňa v odvolacom konaní: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. októbra 2009 vo veci T-21/06, Spolková republika Nemecko/Komisia Európskych spoločenstiev,
—
zrušiť rozhodnutie Komisie K(2005) 3930 z 9. novembra 2003 o štátnej pomoci, ktorú poskytla Spolková republika Nemecko na zavedenie digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DVB-T) v oblasti Berlín-Brandenbursko,
—
zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolanie sa týka rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ktorým bola zamietnutá ako nedôvodná žaloba Spolkovej republiky Nemecko proti rozhodnutiu Komisie z 9. novembra 2003 v konaní o štátnej pomoci C25/2005, týkajúce sa zavedenie digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DVB-T) v oblasti Berlín-Brandenbursko. V tomto rozhodnutí Komisia označila opatrene štátnej pomoci za nezlučiteľné s vnútorným trhom [článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ].
Spolková republika Nemecko uvádza celkovo päť dôvodov odvolania, v ktorých vytýka, že Súd prvého stupňa si neuvedomil, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, a v dôsledku toho neoprávnene zamietol žalobu.
Po prvé Súd prvého stupňa nesprávne odmietol stimulujúci účinok opatrenia, tým že sa opieral iba o ohraničenú dobu prechodu z analógového terestriálneho vysielania na DVB-T, namiesto aby zohľadnil náklady podporovaných prevádzkovateľov vysielania na celé opatrenie. Toto celé opatrenie zahŕňa okrem samotného prechodu aj povinnosť zachovať programovú ponuku prostredníctvom DVB-T po dobu piatich rokov nezávisle na akceptácii trhom, ktorá je ťažko predvídateľná. Preto je potrebné prihliadať aj na následné náklady za toto záväzné prechodné obdobie.
Po druhé Súd prvého stupňa nesprávne rozšíril závery skúmania Komisie podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keď usúdil, že Komisia odmietla vhodnosť opatrenia štátnej pomoci už z toho dôvodu, že cieľ by sa údajne dosiahol aj prostredníctvom alternatívnych regulačných opatrení. Porovnanie s alternatívnymi opatreniami, ako to vyplýva z účelu z ustanovení ZFEÚ o kontrole štátnej pomoci, nepatrí do oblasti, ktorá spadá do prieskumnej právomoci Komisie. Spolková vláda v tejto súvislosti Súdu prvého stupňa vytýka tiež skutočnosť, že členskému štátu uložil povinnosť preukázať, že alternatívne opatrenia navrhnuté Komisiou sú od samého začiatku neúčinné. To je v rozpore so zásadou právnej istoty, so všeobecnými zásadami rozdelenia dôkazného bremena a s účelom kontroly štátnej pomoci.
Po tretie Súd prvého stupňa nepriznal relevanciu základným právam Európskej únie pri skúmaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré ako súčasť primárneho práva sú záväzné pre všetky orgány Európskej únie pri všetkých úkonoch. Ak by púhy odkaz na údajne možné alternatívne regulačné opatrenia postačoval na odmietnutie schválenia štátnej pomoci, opomenula by sa skutočnosť, že regulačné opatrenia porušujú základné právo podnikov na slobodné podnikanie. Táto skutočnosť mala byť prinajmenšom zohľadnená, čo sa nestalo.
Po štvrté Súd prvého stupňa, odvolávajúc sa na alternatívne regulačné opatrenia, nesprávne vyložil pojmy vnútorný trh a ovplyvnenie podmienok obchodu v zmysle článku 107 ods. 3 ZFEÚ, keďže nezohľadnil, že regulačné opatrenia rovnako narúšajú hospodársku súťaž. Všeobecný predpoklad, že každé regulačné opatrenie narúša tento právny objekt menej ako štátna pomoc, je reštriktívny a neprípustný.
Po piate Spolková republika Nemecko Súdu prvého stupňa vytýka, že prebral zásadu technologickej neutrality, vytvorenú Komisiou, bez toho, aby si uvedomil, že sa tým poprie cieľ opatrenia, ktorý nemecké orgány v tejto veci sledujú. Technologická neutralita je vhodným kritériom na skúmanie zlučiteľnosti iba vtedy, ak účelom podpory je prechod na digitálne vysielanie. V prípade podpory prechodu na DVB-T v oblasti Berlín-Brandenbursko má byť pritom z rôznych dôvodov podporovaný práve tento spôsob prenosu signálu, zatiaľ čo káblové a satelitné vysielanie podporu nevyžadovali. Pri stanovení legitímneho cieľa opatrenia štátnej pomoci členskému štátu prislúcha diskrečná právomoc.
Full & Egal Universal Law Academy